Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Mitãrusukuéra, peẽ ikatu pevyʼa

Mitãrusukuéra, peẽ ikatu pevyʼa

“Nde reikuaauka chéve mbaʼe tapérupipa aguata vaʼerã ahupyty hag̃ua jeikove opaveʼỹva” (SAL. 16:11).

PURAHÉI: 133, 89

1, 2. ¿Mbaʼéichapa Tony ohasa vaʼekue ohechauka ikatuha ñakambia?

TONY ningo ndaituavéima kuri. Haʼe oike koléhiope péro nointeresaguasúi chupe la estúdio. Opensa voi oheja reívo la ikoléhio. Fin de semanakue, haʼe ojepokuaámi oho sinehápe térã ohasa tiémpo iñamigokuérandi. Haʼe naivioléntoi ha ndojedrogái vaʼekue, upéicharõ jepe naisentídoi chupe mbaʼeve. Tony ndoikuaaporãi kuri añetehápepa oexisti Ñandejára. Peteĩ díape, oñeʼẽ mokõi testígo de Jehovándi ha omombeʼu chupekuéra la opensáva Ñandejárare. Haʼekuéra omeʼẽ Tónype mokõi folléto olee hag̃ua. Peteĩva héra ¿Es la vida obra de un Creador?, ha pe ótro katu El origen de la vida.

Umi ermáno ovisita jeýrõ guare chupe, Tony okambiaitéma la opensa lája. Haʼe olee kuri umi folléto ojedovlapa ha ichaʼĩmba peve. Ko vuéltape Tony heʼi umi Testígope: “Oexistímante vaʼerã Ñandejára”. Haʼe ostudia la Biblia ha mbeguekatúpe ou okambiaite. Upe mboyve ndohoporãi kuri chupe ikoléhiope, péro ostudia rire la Biblia oĩma umi alúmno ikatupyryvéva apytépe. Pe direktór jepe oponderaiterei la oikóva ha heʼi chupe: “Tuichaiterei ningo omehora ne nóta ha reñekomporta lája. Amalisia upéva oiko ejeheʼa meme rupi umi testígo de Jehováre, ¿ajépa?”. Tony heʼi chupe upeichaha, ha omombeʼu avei pe direktórpe umi mbaʼe oaprendéva la Bíbliagui. Upéi Tony otermina la ikoléhio, ha koʼág̃a oservi kómo prekursór rregulár ha siérvo ministeriál. Koʼág̃a haʼe ovyʼaiterei oñemoag̃ui haguére Jehováre, haʼéva peteĩ Túa ohayhúva chupe (Sal. 68:5).

NEÑEʼẼRENDÚKENA JEHOVÁPE OHO PORÃ HAG̃UA NDÉVE

3. ¿Mbaʼe konséhopa Jehová omeʼẽ mitãrusukuérape?

Tony ohasáva ohechauka mbaʼeichaitépa Jehová oñeinteresa mitãrusukuérare. Haʼe oipota oho porã chupekuéra ha ovyʼa umi mbaʼe ojapóvare. Jehová heʼi umi mitãrusu ha mitãkuñáme: “Nemitã aja nemanduʼa vaʼerã nde Apohare Ijojahaʼỹvare” (Ecl. 12:1). Añetehápe ndahaʼéi la ifásilva esegi hag̃ua ko konsého, péro upéva ndeʼiséi ndaikatuiha rejapo. Jehová nepytyvõramo, katuete oho porãta ndéve nemitã aja ha avei rekakuaapa rire. Jahechamína mbaʼépa oipytyvõ kuri umi israelítape ojagarra hag̃ua pe Yvy Oñepromete vaʼekue chupekuéra, ha mbaʼépa ojapo David ogana hag̃ua pe higánte Goliátpe.

4, 5. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende umi israelita ojagarra lájagui Canaán ha David ogana lájagui Goliátpe? (Ehecha umi taʼanga oĩva iñepyrũme).

Umi israelita oĩma kuri oike hag̃uáicha pe Yvy Oñepromete vaʼekuépe. ¿Mbaʼépa Jehová heʼi chupekuéra ojapo hag̃ua? ¿Heʼípa raʼe oiko vaʼerãha chuguikuéra soldádo ikatupyryvéva, térã oñentrena vaʼerãha pe gerrarã? ¡Nahániri! (Deut. 28:1, 2). Upéva rangue Jehová heʼi chupekuéra iñeʼẽrendu hag̃ua ha ojerovia hag̃ua hese (Jos. 1:7-9). Oime vaʼerã ko konsého naisentidoguasúi yvyporakuérape g̃uarã, péro upéva haʼe kuri pe konsého iporãvéva. Jehová ningo oipytyvõ heta vése ipuévlope ogana hag̃ua umi cananéope (Jos. 24:11-13). Jahechaháicha, tekotevẽ ningo jajerovia Ñandejárare ikatu hag̃uáicha ñaneñeʼẽrendu chupe, péro jajapóramo upéva katuete oho porãta ñandéve. Péicha oiko vaʼekue ymave ha koʼág̃a avei.

Goliat haʼe vaʼekue peteĩ soldádo imbaretetereíva. Ijyvate voi haimete 3 métro, ha oguereko umi árma ipeligrósova (1 Sam. 17:4-7). Péro David ojeroviaiterei Jehováre ha oho Goliátpe peteĩ ónda reheve. Peteĩ persóna ndojeroviáiva Ñandejárare katuete opensáta David ivýro ha oñembotavyetereiha opensa haguére péicha ipuʼakataha Goliat rehe. Péro añetehápe Goliat la oñembotavýva (1 Sam. 17:48-51).

6. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

Pe artíkulo ohasa vaʼekuépe jahecha kuri 4 mbaʼe ikatúva ñanembovyʼave ha ñanepytyvõva oho porã hag̃ua ñandéve. Ñaaprende kuri tekotevẽha ñamombarete ñande jerovia, jareko amígo ohayhúva Ñandejárape, ñamoĩ méta Jehová servísiope ha ñamombaʼe pe liverta haʼe omeʼẽva ñandéve. Ko artíkulope katu jahecháta mbaʼéichapa ñanepytyvõ jajapóramo koʼã mbaʼe. Upearã jahecháta unos kuánto prinsípio bíblico oĩva Salmo 16-pe.

EMOMBARETÉKENA NDE JEROVIA

7. a) ¿Mbaʼéichapa peteĩ persóna ijespirituálva? b) ¿Mbaʼépa hína pe “erénsia” oreko vaʼekue David, ha mbaʼépa ohupyty upe haguére?

Pe persóna ijespirituálva ojerovia Ñandejárare ha oñehaʼã opensa Jehová opensaháicha. Avei oreko enkuénta Jehovápe opa mbaʼe ojapóvape ha odesidi iñeʼẽrendu chupe (1 Cor. 2:12, 13). David haʼe vaʼekue peteĩ persóna ojeroviaitereíva Ñandejárare. Haʼe heʼi peteĩ purahéipe: “Jehová, nde hína che erénsia, pe párte oñemeʼẽva chéve” (Sal. 16:5). David ovyʼa vaʼekue pe “erénsia” orekóvare, haʼéva hína iñamista Ñandejárandi. Upévare oñemoag̃ui hese ikatu hag̃uáicha oprotehe chupe (Sal. 16:1). ¿Mbaʼépa ohupyty upe haguére? David heʼi: “Chepyʼarory ha avyʼaiterei”. Haʼe oñeñandu porãiterei vaʼekue oĩ haguére ag̃uiete Jehovágui, ndaipóri voi ótra kósa ombovyʼavéva chupe (elee Salmo 16:9, 11).

8. ¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu rejapo revyʼave hag̃ua?

Umi oipuruetereíva itiémpo iplatave hag̃ua térã ojapo hag̃ua la chupekuéra ogustávante, núnka ndovyʼamoʼãi David ovyʼa haguéicha (1 Tim. 6:9, 10). Peteĩ ermáno Canadagua heʼi: “Javyʼa añete hag̃ua nodependéi la jarekóvare térã jahupytývare, síno umi mbaʼe ikatúvare ñameʼẽ Jehovápe. Haʼe hína pe omeʼẽva ñandéve entéro mbaʼe porã ha rregálo hekopeguáva” (Sant. 1:17). Rejeroviavéramo rehóvo Jehováre ha reservi chupe, revyʼáta ha oho porãvéta ndéve. ¿Péro mbaʼéichapa ikatu emombareteve nde jerovia? Tekotevẽ rehasa tiémpo Jehovándi. Upearã elee vaʼerã Iñeʼẽ, ejepyʼamongeta ikreasiónre ha avei epensa meme mbaʼeichagua persónapa haʼe, por ehémplo oporohayhuetereiha (Rom. 1:20; 5:8).

9. ¿Mbaʼéichapa reheja hína nemoldea Ñandejára Ñeʼẽ?

Peteĩ túa oporohayhúva ojapoháicha, sapyʼánte Jehová ñandekorrehi ñaikotevẽ jave, péicha ohechauka ñanderayhuha. David omombaʼe vaʼekue Ñandejára okorrehi haguére chupe, upévare heʼi: “Jehová ningo omeʼẽ chéve heta konsého, ha amombaʼeguasúta chupe upévare. Pyharekue jepe apensa jave, ahechakuaa mbaʼépepa tekotevẽ amehora” (Sal. 16:7). David ojepyʼamongeta Ñandejára opensa lájare, upéicha rupi ou avei opensa haʼéicha. Haʼe oheja Ñandejára opensa lája omoldea chupe ikatu hag̃uáicha omehorave ha okambia tekotevẽhápe. Nde avei rejapóramo upéva, rehayhuvéta Ñandejárape ha reñehaʼãvéta haʼe ndeguerohory hag̃ua. Péicha oikóta ndehegui kristiáno iñakãguapy ha ijerovia mbaretéva. Peteĩ ermána hérava Christin heʼi ostudia ha ojepyʼamongeta jave la oleévare, oñeñanduha ku Jehová oskriviramoguáicha umi mbaʼe chupe g̃uarãite.

10. Heʼiháicha Isaías 26:3, ¿mbaʼépepa nepytyvõta rehecháramo opa mbaʼe Jehová ohechaháicha?

10 Rehecháramo umi mbaʼe Ñandejára ohechaháicha, reñemeʼẽta enkuénta ko múndo ndohopukumoʼãveimaha. ¿Mbaʼérepa Jehová nemoarandu ha nepytyvõ reikuaa hag̃ua upéva? Pórke oipota reikuaa mbaʼépa la iñimportantevéva, oipota avei redesidi porã ha ndoipotái rekyhyje umi mbaʼe ikatúvagui oiko amo gotyove. Proféta Isaías heʼi vaʼekue Jehová oprotehetaha umi oñemoag̃uívape hese ha ombopyʼaguapytaha chupekuéra (elee Isaías 26:3). Joshua ningo peteĩ ermáno oikóva Estados Unídospe. Haʼe heʼi: “Reiméramo Jehová ykére rehecha porãta mbaʼépa añetehápe la iñimportánteva”. Ajépa siertoite la Joshua heʼíva, upéva ningo katuete ñanembovyʼaitereíta.

EKONSEGI AMÍGO TEETE

11. ¿Mbaʼéichapa David oiporavo vaʼekue iñamigorã?

11 (Elee Salmo 16:3). David oikuaa vaʼekue mbaʼépa ojapo vaʼerã okonsegi hag̃ua amígo teete. Haʼe oiporavo iñamigorã umi ohayhúva Jehovápe, ha upéva ombovyʼa chupe. David heʼi iñamigokuérare ‘hekopotĩha’ pórke oñehaʼã hikuái osegi Jehová konsého. Ótro salmísta oñeñandu vaʼekue avei upéicha heʼírõ guare: “Umi nderrespetáva ha siémpre osegíva ne instruksión, umíva hína che amígo” (Sal. 119:63). Jahecháma haguéicha pe ótro artíkulope, ikatu rekonsegi amígo teete Jehová siervokuéra apytépe, pórke haʼekuéra ohayhu ha iñeʼẽrendu chupe. ¿Péro tekotevẽpa nde avegua katuete la ne amigokuéra?

12. ¿Mbaʼérepa David ha Jonatán oñoamigoite vaʼekue?

12 David ndoiporavói vaʼekue iñamigorã umi ijaveguávapente. ¿Nemanduʼápa mávapa David amigoite vaʼekue? Oime vaʼerã ou ne akãme Jonatán. Pe amista orekóva hikuái ningo iporãiterei vaʼekue, oĩ voi umi iporãvéva apytépe la Biblia omombeʼúva. ¿Péro ndépa reikuaa Jonatán 30 áñorupi ijedave hague Davídgui? ¿Mbaʼérepa upéicharõ ojogueraha porãite vaʼekue hikuái? Pórke mokõivéva ojerovia Ñandejárare ha ojorrespeta. Avei káda uno omombaʼeterei mbaʼéichapa ipyʼaguasu pe ótro oñorairõ jave Ñandejára enemigokuérandi (1 Sam. 13:3; 14:13; 17:48-50; 18:1).

13. ¿Mbaʼépa ejapo vaʼerã neamígo hetave hag̃ua? Emoĩ peteĩ ehémplo.

13 David ha Jonatán rehe oiko haguéicha, ñande avei ikatu javyʼaiterei jareko haguére amígo ohayhúva Jehovápe ha ojeroviáva hese. Kiera ningo oservi Ñandejárape heta tiémporema. Haʼe heʼi: “Areko che amigokuéra heta lugár rupi ko yvy tuichakuére orekóva diferénte kostúmbre”. Nde avei rejapóramo upéicha, rehecháta mbaʼéichapa la Biblia ha pe espíritu sánto ouni Ñandejára siervokuérape.

EMOĨ MÉTA IPORÃVA

14. a) ¿Mbaʼépa ikatu nepytyvõ remoĩ hag̃ua méta añetehápe nembovyʼátava? b) ¿Mbaʼépa umi imitãva heʼi umi méta omoĩvare?

14 (Elee Salmo 16:8). Davídpe g̃uarã Ñandejára servísio la iñimportanteve vaʼekue. Nde avei remoĩramo méta ha siémpre erekórõ enkuénta la Jehová oipotáva, revyʼavéta ha oho porãvéta ndéve. Peteĩ ermáno hérava Steven heʼi: “Ahupyty rire peteĩ méta, apensa mbaʼéichapa añehaʼã kuri ha ahechakuaa aprogresaha ahávo, ha upéva chembovyʼaiterei”. Peteĩ ermáno alemán koʼág̃a oservíva ótro tetãme heʼi: “Ág̃a chetuja vove ha apensa umi mbaʼe ajapo vaʼekuére, hiʼãite chéve ahecha ndajapói hague entéro umi mbaʼe apenságui chejehénte”. ¿Ndépa repensa avei upéicha? Nde ningo katuete ndekatupyry hína heta mbaʼépe, eipurúkena umíva remombaʼeguasu hag̃ua Ñandejárape ha eipytyvõ hag̃ua nde rapichápe (Gál. 6:10). Emoĩkena méta Jehová servísiope, ha ejerure Jehovápe tanepytyvõ rehupyty hag̃ua umíva. Haʼe katuete ombohováita ndéve ne ñemboʼe (1 Juan 3:22; 5:14, 15).

15. ¿Mbaʼe métapa ikatu reñehaʼã rehupyty? (Ehecha pe rrekuádro hérava “ Umi méta ikatúva remoĩ”).

15 ¿Mbaʼe métapa ikatu rehupyty? ¿Ikatúpa reñehaʼã rekomenta rreunionhápe ne ñeʼẽtépe? ¿Térã rembaʼapove oiko hag̃ua ndehegui prekursór ỹrõ reservi hag̃ua Betélpe? ¿Ikatúpa reñehaʼã reaprende ótro idióma repredika hag̃ua hetave héntepe? Peteĩ ermáno imitãva oservíva de tiémpo kompléto hérava Barak heʼi: “Káda día apensávo añemeʼẽmbaiteha hína Jehová rehehápe, añeñandu porãiterei. Añetehápe ndaipóri ótra kósa ikatúva chembovyʼave”.

EMOMBAʼE PE LIVERTA ÑANDEJÁRA OMEʼẼVA NDÉVE

16. ¿Mbaʼépa David opensa vaʼekue Jehová léi ha iprinsipiokuérare, ha mbaʼérepa?

16 (Elee Salmo 16:2, 4). Ñaaprende haguéicha pe artíkulo ohasa vaʼekuépe, jasegíramo Ñandejára léi ha umi prinsípio bíblico, añetehápe ñandelívreta. Upéva ñanepytyvõ avei jahayhu hag̃ua pe iporãva ha ndajachaʼéi hag̃ua umi mbaʼe ivaívare (Amós 5:15). David heʼi vaʼekue Jehovápe: “Opa mbaʼe porã ningo ou ndehegui”. ¿Mbaʼépa heʼise vaʼekue David? Jehová ivuenoha opa mbaʼépe, ha entéro mbaʼe iporãva ouha chugui. David osegise vaʼekue Ñandejára ehémplo, upévare oñehaʼã ivuéno ha ohayhu umi mbaʼe Jehová ohayhúva. Péro ndahaʼéi upévante, David ndaijaʼéi avei umi mbaʼe Jehová heʼívare oĩ vaiha. Umíva apytépe oĩ pe idolatría. ¿Mbaʼépa heʼise upéva? Ojeadoraha peteĩ mbaʼe térã peteĩ persónape ojeadora rangue Jehovápe. Pe idolatría ningo oheja vaieterei yvyporakuérape, ha avei oipeʼa Jehovágui pe adorasión operteneséva chupe ha oñemeʼẽ ótra persónape térã ótra kósape (Is. 2:8, 9; Apoc. 4:11).

17, 18. a) ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue David umi oadorávare umi dios fálsope? b) ¿Mbaʼérepa heta hénte ñane tiempopegua “káda día oñamargave”?

17 Yma umi hénte hekovai vaʼekue oadora hag̃ua umi dios fálsope (Os. 4:13, 14). Heta héntepe ostira vaʼekue pe adorasión fálsa hekovaise rupi hikuái. ¿Péro ombovyʼápa chupekuéra upéva? Ni mbaʼevéicharõ. David heʼi vaʼekue umi oadoráva umi dios fálsope ‘káda día oñamargaveha’. Umi persóna ningo ifamíliape jepe osakrifika vaʼekue umi dios fálsope (Is. 57:5). Péro Jehovápe ombojeguaru vaʼekue la ojapóva hikuái (Jer. 7:31). Nde reikórire upe tiémpope, katuete reagradesetereíta kuri nde tuakuéra oadoráramo Jehovápe.

18 Koʼág̃a avei heta rrelihión fálsape ndojehechavaíri pe tekovai, por ehémplo umi kuimbaʼe oikóva kuimbaʼéndi térã kuña kuñándi. Umichagua hénte ikatu opensa ilivreha, péro añetehápe “káda día oñamargave” hikuái (1 Cor. 6:18, 19). Nde oiméne katuete rehechakuaa upéva, upéicha rupi ehendúkena nde Ru yvagapeguápe ha katuete oho porãta ndéve. Epensa avei mbaʼépepa opa umi hénte hekovaírõ. Ikatu pe tekovai nembovyʼa sapyʼami, péro eikuaáke tuichaiterei ndeperhudikataha (Gál. 6:8). Pe ermáno hérava Joshua ñañeʼẽma hague, heʼi: “Ikatu jaipuru pe liverta jarekóva jajapo hag̃ua jajaposéva, péro jaipuru vaíramo upe liverta katuete ndajavyʼamoʼãi”.

19, 20. ¿Mbaʼépa ohupytýta umi mitãrusu ha mitãkuña ojeroviáva Jehováre ha iñeʼẽrendúva chupe?

19 Jesús heʼi vaʼekue: “Pejapo meméramo che haʼéva, peẽ añetehápe che disípulo, peikuaáta pe añetegua ha pe añetegua penemosãsóta” (Juan 8:31, 32). Jaagradeseterei Jehovápe ñandelivera haguére pe rrelihión fálsagui. Haʼe ñanepytyvõ rupi jaikuaa pe añetegua ha ndajaroviavéi umi japu ha aguería. Hiʼarive, koʼẽrõitéma ikatúta jahupyty pe “Ñandejára raʼykuéra liverta ijojahaʼỹva” (Rom. 8:21). Koʼag̃aite voi ikatúma hína ndelívre rejapóramo umi mbaʼe Cristo omboʼe vaʼekue. Péicha, ‘reikuaáta pe añetegua’ ndahaʼéi rehendu haguérente chugui, reikuaáta upéva reiko rupi la Biblia heʼiháicha.

20 Peẽ penemitãva gueteri, pemombaʼékena pe liverta Ñandejára omeʼẽva ha peipuru porã upéva. Péicha pejapóramo, pedesidi porãta koʼág̃ama voi, ha upéva penepytyvõta pesẽ porã hag̃ua amo gotyove. Peteĩ ermáno imitãva heʼi: “Nemitã guive reipuru porãramo pe liverta erekóva, katuete nepytyvõta redesidi porã hag̃ua umi mbaʼe iñimportantevéva. Por ehémplo, ereko hag̃ua peteĩ traváho ndoʼupáiva ndehegui ne tiémpo, térã remendátapa o resegítante soltéro peteĩ tiémpore”.

21. ¿Mbaʼéichapa ikatu rehupyty ‘pe jeikove añeteguáva’?

21 Ko múndope, umi hénte oimoʼãva oiko porãha jepe ndoikoʼaréi. Ndaipóri yvypóra oikuaáva mbaʼépa oikóta chugui amo gotyove (Sant. 4:13, 14). Ha nde, ¿mbaʼépa ikatu rejapo rehupyty hag̃ua ‘pe jeikove añeteguáva’? Redesidi porã vaʼerã, péicha reikovéta opa ára g̃uarã pe múndo pyahúpe (1 Tim. 6:19). Jehová ningo ndoovligái avavépe oservi hag̃ua chupe. Haʼe oheja káda uno odesidi mbaʼépa ojapóta. Upévare, Jehová haʼéramo ne “erénsia” rembaʼapóta káda día reñemoag̃uive hag̃ua hese, ha remombaʼéta entéro umi rregálo haʼe omeʼẽva ndéve (Sal. 103:5). Aníkena reduda, Jehová katuete nepytyvõta revyʼa hag̃ua opa árare (Sal. 16:11).