Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 51

¿Ndépa reikuaa porã Jehovápe?

¿Ndépa reikuaa porã Jehovápe?

“Ñandejára, umi oikuaáva nde réra ojeroviáta nderehe. Jehová, nde núnka nderehejareimoʼãi umi oñemoag̃uívape nderehe” (SAL. 9:10).

PURAHÉI 56 Esegi tape porãre

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1, 2. ¿Mbaʼépa káda uno jajapo vaʼerã, ohechaukaháicha peteĩ ermáno ehémplo?

¿NDE tuakuéra piko Testígoma vaʼekue nde renasérõ guare? Oiméramo upéicha, nemanduʼa vaʼerã ndaikatuiha oiko ndehegui Jehová amígo, nde tuakuéra haʼe rupínte iñamígo. Ñande tuakuéra oservíramo jepe Jehovápe térã nahániri, káda uno ñañehaʼã vaʼerã oiko hag̃ua ñandehegui Jehová amígo.

Jahechamína peteĩ ermáno ehémplo. Haʼe okakuaa vaʼekue peteĩ família enterovéva oservihápe Jehovápe. Upéicharõ jepe, haʼe imitãrõ guare oñandu ndorekoiha peteĩ amista Jehovándi. Haʼe omombeʼu: “Che aservi Jehovápe ajapose rupínte la che hentekuéra ojapóva”. Péro ko mitãrusu odesidi oleevetaha la Biblia ha ojepyʼamongetataha hese, ha oñepyrũ avei pyʼỹive oñemboʼe. ¿Mbaʼépa oiko upe rire? Haʼe heʼi: “Ahechakuaa tekotevẽha chejeheguiete aikuaa porã Jehovápe, upéicharõmante ikatúta añemoag̃ui che Túa yvagapeguáre”. Upe oiko vaʼekue ko ermánore ñanemopensa koʼã mbaʼe iñimportántevare: ¿Idiferéntepa jaikuaa Jehovápe ha jaikuaa porã chupe? ¿Ha mbaʼéichapa ikatu jaikuaa porã Jehovápe?

3. ¿Mbaʼépepa idiferénte jaikuaa Jehovápe ha jaikuaa porã chupe?

Ikatu algúno opensa oikuaaha Ñandejárape oikuaa rupi héra ha unas kuánta kósa haʼe heʼi ha ojapo vaʼekue. Péro jaikuaa porã Jehovápe ndeʼiséi upéva añónte. Tekotevẽ ñañemotiémpo ñaaprende hag̃ua mbaʼeichagua persónapa Jehová, ha umi kualida porãite haʼe orekóva. Upéicharõ añoite ikatúta ñantende mbaʼérepa haʼe heʼi térã ojapo peteĩ mbaʼe. Upéva ñanepytyvõta jaikuaa hag̃ua ogustápa chupe umi mbaʼe ñapensáva ha jajapóva. Jahechakuaa rire mbaʼépa Jehová oipota jajapo, jajapo vaʼerã upéva.

4. ¿Mbaʼe rehepa ikatu ñaime segúro, ohechaukaháicha Moisés ha rréi David ehémplo?

Ikatu oĩ algúno oñembohorýva ñanderehe jaservise rupi Jehovápe, ha ikatu hína koʼýte oñemoĩ ñanderehe ñañepyrũ jave jaha rreunionhápe. Péro jajeroviáramo Jehováre, haʼe núnka nañanderejamoʼãi. Péicha ñañepyrũta ñañemoag̃ui Jehováre, ha upe amista jarekóva hendive ikatu osegi opa árare. Péro, ¿añetehápe piko ikatu jaikuaa porã Jehovápe? ¡Si ikatu! Moisés ha rréi David ningo iñimperfékto vaʼekue, péro iñehemplokuéra ohechauka ikatuha jaikuaa porã Jehovápe. Ñaanalisávo umi mbaʼe ojapo vaʼekue hikuái, ñambohováita mokõi porandu: ¿Mbaʼéichapa haʼekuéra oikuaa vaʼekue Jehovápe? ¿Ha mbaʼe mbaʼépa ñaaprende iñehemplokuéragui?

MOISÉS OHECHA VAʼEKUE “UPE NDAIKATÚIVAPE JAHECHA”

5. ¿Mbaʼépa Moisés odesidi vaʼekue ojapo?

Moisés odesidi vaʼekue oservi Jehovápe. Orekórõ guare 40 áñorupi, Moisés odesidi vaʼekue oapojataha Ñandejára puévlope, umi israelítape, ojeʼe rangue hese haʼeha “faraón niéto” (Heb. 11:24). Moisés oheja peteĩ puésto iñimportánteva. Umi israelita ningo esklávo vaʼekue Egíptope, ha Moisés oikuaa osẽramo iladopekuéra, faraón ipochyetereitaha hendive, hiʼarive faraón ipoderóso vaʼekue ha umi egipcio opensa voi haʼeha peteĩ dios. ¡Ajépa ojeroviaite raʼe Moisés Jehováre! Péicha ojerovia rupi, oikove aja entéro Moisés oreko vaʼekue peteĩ amista imbaretéva Jehovándi (Prov. 3:5).

6. ¿Mbaʼépa ñaaprende Moisés ehémplogui?

6 ¿Mbaʼépa ñaaprende upévagui? Moisés ojapo haguéicha, enterove jadesidi vaʼerã jaservítapa Ñandejárape ha jaapoja ipuévlope térãpa nahániri. Jaservi hag̃ua Ñandejárape sapyʼánte tekotevẽta jajapo algúno sakrifísio, ha ikatu hína oñemoĩ ñanderehe umi ndoikuaáiva Jehovápe. Péro jajeroviáramo ñande Ru yvagapeguáre, haʼe katuete ñanepytyvõta.

7, 8. ¿Mbaʼépa osegi vaʼekue oaprende Moisés?

Moisés osegi vaʼekue oaprende umi kualida Jehová orekóvagui ha ojapo umi mbaʼe haʼe oipotáva. Por ehémplo, Jehová ojerurérõ guare chupe oguenohẽ hag̃ua Egíptogui umi israelítape, Moisés ndojeroviái ijehe ha heʼi jey jey Jehovápe haʼe noĩriha preparádo ojapo hag̃ua upéva. Jehová katu ombohovái chupe trankílo porãnte ha ohechauka oiporiahuverekoha chupe. Ñandejára ningo ontende Moiséspe ha oipytyvõ chupe (Éx. 4:10-16). Upéicha rupi, Moisés ikatu vaʼekue omeʼẽ faraónpe umi mensáhe ipohýiva heʼíva ojehusgataha chupe. Upe rire Moisés ohecha vaʼekue mbaʼéichapa Jehová oipuru ipodér osalva hag̃ua umi israelítape, péro ohundi faraón ha ijehérsitope Mar Rójope (Éx. 14:26-31; Sal. 136:15).

Moisés oguenohẽ rire umi israelítape upe oĩhágui esklávoramo, haʼekuéra manterei ojeplagea oimeraẽ mbaʼére. Péro Moisés ohecha mbaʼeichaitépa Jehová ipasiénsia ipuévlo olivera vaʼekuére Egíptogui (Sal. 78:40-43). Avei ohecha Jehová iñumildetereiha, pórke okambia vaʼekue opensa lája Moisés ojerure rupi chupe (Éx. 32:9-14).

9. ¿Mbaʼéichapa Hebreos 11:27 ohechauka Jehová ha Moisés oñoamigoite hague?

Osẽ rire Egíptogui, Moisés ha Jehová oñoamigoite vaʼekue, ha upéicha rupi Moiséspe g̃uarã haʼete voi ku ohecháva Itúa yvagapeguápe (elee Hebreos 11:27). La Biblia ohechauka haʼekuéra iñunidoiterei hague, heʼívo: “Jehová ningo oñeʼẽ Moisés ndive frénte a frénte, ojapoháicha mokõi kuimbaʼe oñemongeta jave” (Éx. 33:11).

10. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã jaikuaa porã hag̃ua Jehovápe?

10 ¿Mbaʼépa ñaaprende upévagui? Jaikuaa porã hag̃ua Jehovápe ndahaʼéi jaikuaánte vaʼerã umi kualida haʼe orekóva, síno jajapo vaʼerã avei umi mbaʼe haʼe oipotáva. Ñane tiémpope Jehová “oipota opaichagua persóna ojesalva ha oikuaa porã pe añetegua” (1 Tim. 2:3, 4). ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upe haʼe ‘oipotáva’? Peteĩ fórma hína ñamboʼévo umi héntepe oikuaa porã hag̃ua Jehovápe.

11. ¿Mbaʼéichapa jaikuaa porãve Jehovápe ñamboʼe jave ótrope?

11 Ñande jaikuaa porãve jepi Jehovápe ñamboʼe jave ótrope oikuaa hag̃ua chupe. Por ehémplo, jahecha haʼe oiporiahuverekoha umi héntepe ñanepytyvõ jave jatopa hag̃ua umi oñemoag̃uisévape hese (Juan 6:44; Hech. 13:48). Jahechakuaa avei Ñandejára Ñeʼẽ orekoha podér, umi hénte ostudiáva ñanendive oheja jave umi kostúmbre vai orekóva ha oñepyrũ okambia ilája (Col. 3:9, 10). Avei jahecha Jehová ipasiensiaha umi hénte oikóvare ñande territóriope, pórke omeʼẽ chupekuéra heta oportunida oikuaa hag̃ua chupe ha péicha ojesalva (Rom. 10:13-15).

12. Ohechaukaháicha Éxodo 33:13, ¿mbaʼépa ojerure vaʼekue Moisés ha mbaʼérepa?

12 Moisés omombaʼeterei vaʼekue pe amista orekóva Jehovándi. Moisés ningo ojapo jepe vaʼekue heta milágro Ñandejára rérape, ha upéva ohechauka oikuaa porãha Jehovápe. Upéicharõ jepe, Moisés ojerure Jehovápe ikatu hag̃uáicha oikuaa porãve chupe (elee Éxodo 33:13). Upérõ Moisés orekóma vaʼekue 80 áño rasa, péro lomímonte haʼe oikuaa vaʼekue oaprende vaʼerãha gueteri heta mbaʼe Itúa oporohayhuetévagui.

13. ¿Mbaʼéichapa jahechauka ñamombaʼeha ñane amista Jehovándi?

13 ¿Mbaʼépa ñaaprende upévagui? Tahaʼe yma guivéma jaservi hague Jehovápe, térã ramoiténte, siémpre ñamombaʼe vaʼerã pe amista jarekóva hendive. Peteĩ mbaʼe ikatúva jajapo jahechauka hag̃ua ñamombaʼeha ñane amista Jehovándi haʼe hína ñañemboʼe chupe.

14. ¿Mbaʼérepa iñimportanteterei pe ñemboʼe jaikuaa porãve hag̃ua Jehovápe?

14 Iñimportanteterei ningo ñañemongeta ñane amigokuérandi, pórke osino pe amista ikatu opa. Upévare ñañemboʼe meme vaʼerã Jehovápe, ha ani jakyhyje ñamombeʼupaite hag̃ua chupe umi mbaʼe ñapensáva ha ñañandúva (Efes. 6:18). Peteĩ ermána oikóva Turquíape hérava Krista heʼi: “Amáske amombeʼu Jehovápe umi mbaʼe apensáva ha ahecha mbaʼéichapa haʼe chepytyvõ, koʼýte ahayhuve Jehovápe ha ajeroviave hese. Ahechávo Jehová ombohovái hague che ñemboʼe, chepytyvõ ahecha hag̃ua chupe che Túa ha che Amígoramo”.

JEHOVÁ OGUEROHORYETEREI VAʼEKUE CHUPE

15. ¿Mbaʼépa Jehová heʼi vaʼekue rréi David rehe?

15 Rréi David onasérõ guare, ituakuéra ha entéro persóna oikóva ijerére oadora vaʼekue Jehovápe. Péro haʼe ndoadorái chupe umi ihentekuéra ojapo rupínte upéva. David ijeheguiete oñemoag̃ui vaʼekue Jehováre, ha Jehová ohayhueterei vaʼekue chupe. Añetehápe Jehová voi heʼi vaʼekue hese: “Aguerohoryete ningo David, Jesé raʼýpe” (Hech. 13:22). ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Davídpe oiko hag̃ua chugui Jehová amigoite?

16. ¿Mbaʼépa David oaprende vaʼekue Jehovágui omañávo pe kreasiónre?

16 David oikuaa Jehovápe pe kreasión rupive. David ningo imitãrõ guare ohasa vaʼekue heta tiémpo umi ñúre oñangarekóvo itúa ovechakuérare. Ikatu oime upe tiémpope haʼe oñepyrũ ojepyʼamongeta Jehová rembiapokuére. Por ehémplo, omaña jave pe yvágare pyharekue David ohecha vaʼekue hetaiterei estrélla. Péro haʼe ndahaʼéi ohechánteva umi estrélla, síno ohechakuaa umi kualida porãite orekóva upe ojapo vaʼekue entéro koʼã estrélla. Upéva omomýi Davídpe oskrivi hag̃ua: “Pe yvága ohechauka Ñandejára ipoderosoitereiha, pe yvágare ojekuaa hembiapo porãite” (Sal. 19:1, 2). Avei David ojepyʼamongeta mbaʼeichaitépa Jehová ojapo porã vaʼekue yvyporakuérape, ha péicha ohechakuaa mbaʼeichaite pevépa Jehová iñarandu (Sal. 139:14). Ojepyʼamongeta jave entéro mbaʼe Jehová ojapo vaʼekuére, David ohechakuaa ndahaʼeiha mbaʼeve Ñandejára renondépe (Sal. 139:6).

17. ¿Mbaʼépa ñaaprendéta jajepyʼamongetáramo pe kreasiónre?

17 ¿Mbaʼépa ñaaprende upévagui? Jajesareko vaʼerãha pe kreasiónre. Ani ñamañánte umi mbaʼe porãite Jehová ojapo vaʼekuére ko yvy ape ári, upéva rangue ñañemotiémpo vaʼerã jajepyʼamongeta ha ñamombaʼe hag̃ua umíva. Káda día, umi ñane rembiapokuéra apytépe, jajepyʼamongeta vaʼerã mbaʼépa ñanemboʼe Jehovágui umi mbaʼe haʼe ojapo vaʼekue ha oĩva ñande jerére, tahaʼe umi plánta, animál, térã umi persóna. Péicha káda día ñaaprendéta heta mbaʼe ñande Ru ñanderayhuetévagui (Rom. 1:20). Ha upe rire jahechakuaáta mbaʼéichapa amás día jahayhuve jahávo chupe.

18. ¿Mbaʼépa David ohechakuaa vaʼekue, jahechaháicha pe Salmo 18-pe?

18 David ohechakuaa vaʼekue Jehová oipytyvõha chupe. Por ehémplo, David osalvárõ guare itúa ovechakuéra peteĩ león ha peteĩ ósogui, haʼe ohechakuaa vaʼekue Jehová oipytyvõ hague chupe ipuʼaka hag̃ua koʼã animál salváhere. Ha oganárõ guare pe higánte Goliátpe, haʼe ohecha porãiterei Jehová ogia hague chupe (1 Sam. 17:37). David okañýrõ guare pe rréi Saúl iñenvidiosoitévagui, haʼe orrekonose vaʼekue avei Jehová osalva hague chupe (Sal. 18, introduksión). Peteĩ persóna ijorgullósova ningo katuete opensáta haʼeño reínte ojapo hague koʼã mbaʼe, péro David iñumílde vaʼekue, upéicha rupi orrekonose Jehová siémpre oipytyvõ hague chupe (Sal. 138:6).

19. ¿Mbaʼépa ñaaprende David ehémplogui?

19 ¿Mbaʼépa ñaaprende upévagui? Ñañemboʼe rire Jehovápe ñanepytyvõ hag̃ua, ñañehaʼã vaʼerã jahecha arakaʼe ha mbaʼeichaitépa haʼe ñanepytyvõ. Ñaneumílderamo jahechakuaáta ñande ndaikatuiha jajapo entéro mbaʼe ñandejehegui reínte, ha Jehová ñanepytyvõha jajapo hag̃ua umi mbaʼe ñande ndaikatuvéimava. Amedída ke jahecha mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ, pe amista jarekóva hendive imbaretevéta ohóvo. Peteĩ ermáno oikóva Fíyipe hérava Isaac, ha oservímava Jehovápe heta áñore, ohechakuaa siertoha upéva. Haʼe heʼi: “Apensa jave entéro mbaʼe ahasa vaʼekuére che rekovépe, ahechakuaa mbaʼeichaitépa Jehová chepytyvõ añepyrũ guive astudia la Biblia, ha osegi ojapo upéva koʼag̃aite peve. Upéicha rupi che ahecha Jehovápe che amigoitéramo”.

20. ¿Mbaʼépa David ikatu vaʼekue ojapo oikuaa porã rupi Jehovápe, ha mbaʼépa ñanemboʼe upéva?

20 David osegi Jehová ehémplo ha ohechauka umi kualida haʼe ohechaukáva. Jehová ñandeapo vaʼekue ikatu hag̃uáicha jahechauka umi kualida haʼe ohechaukáva (Gén. 1:26). Jaikuaavévo jahávo mbaʼeichagua persónapa Jehová, ifasilvéta ñandéve jasegi hag̃ua iñehémplo. David oikuaa porãiterei vaʼekue Ñandejárape ha osegi Itúa yvagapegua ehémplo, upéicha rupi otrata porã vaʼekue umi héntepe. Jaikuaaháicha David opeka vaʼekue Jehová kóntrape hekovaírõ guare Bat-Sébandi ha upéi ojukauka iménape (2 Sam. 11:1-4, 15). Péro Jehová odesidi vaʼekue oiporiahuverekotaha chupe. ¿Mbaʼérepa? Pórke David osegi vaʼekue Jehová ehémplo ha oiporiahuvereko avei hapichápe. David oreko rupi peteĩ amista iporãitereíva Jehovándi, umi israelita ohayhueterei vaʼekue chupe, ha Jehová oipuru chupe ehémploramo umi ótro rréi de Israélpe g̃uarã (1 Rey. 15:11; 2 Rey. 14:1-3).

21. Ohechaukaháicha Efesios 4:24 ha 5:1, ¿mbaʼépa jahupyty jasegíramo Jehová ehémplo?

21 ¿Mbaʼépa ñaaprende upévagui? Jasegi vaʼerãha Jehová ehémplo. Jajapóramo upéva ñañevenefisia ñande voi ha ñanepytyvõ jaikuaa porãve hag̃ua chupe. Jahechauka jave umi kualida haʼe orekóva, jahechauka hína ñande haʼeha itaʼýra (elee Efesios 4:24; 5:1).

ÑAÑEHAʼÃKENA JAIKUAA PORÃVE JEHOVÁPE

22, 23. ¿Mbaʼépa oikóta ñamoĩramo en práktika umi mbaʼe ñaaprendéva Jehovágui?

22 Jahecha haguéicha, Jehová ojekuaauka ñandéve pe kreasión ha la Biblia rupive. Ko lívro ndaijojaháivape jatopa hetaiterei Jehová siérvo ifiélva ehémplo, umíva apytépe Moisés ha David, ha ñande ikatu jasegi iñehemplokuéra. Jehová ningo ojapóma ipárte, koʼág̃a otokáma ñandéve ñañehaʼã ñaaprende chugui la ikatumíva entéro.

23 Siémpre ningo oĩta álgo ipyahúva ñaaprende hag̃ua Jehovágui (Ecl. 3:11). Péro la iñimportánteva hína ndahaʼéi mboy kósapa jaikuaa chugui, síno ñamoĩ en práktika umi mbaʼe ñaaprendéva. Jajapóramo upéva ha ñañehaʼã jasegi ñande Ru ñanderayhuetéva ehémplo, haʼe osegíta oñemoag̃ui ñanderehe (Sant. 4:8). La Biblia rupive Jehová oasegura haʼe núnka ndohejareimoʼãiha umi oñemoag̃uívape hese ha oñehaʼãvape oikuaa porãve chupe.

PURAHÉI 80 Etanteána ha ehecha Jehová ivuenoha

^ párr. 5 Heta hénte oguerovia Ñandejára oexistiha, péro añetehápe ndoikuaaporãi chupe. ¿Mbaʼépa heʼise jaikuaa Jehovápe? ¿Mbaʼéicha rupípa Moisés ha rréi David oreko vaʼekue peteĩ amista imbaretéva Jehovándi, ha mbaʼépa ikatu ñaaprende chuguikuéra? Ko artíkulope ñambohováita koʼã porandu.