Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 50

“Reiméta chendive pe paraísope”

“Reiméta chendive pe paraísope”

“Añetehápe haʼe ndéve koestedía: reiméta chendive pe paraísope” (LUC. 23:43).

PURAHÉI 145 Ñandejára opromete peteĩ paraíso

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? a

1. ¿Mbaʼépa heʼi raʼe Jesús pe kriminálpe? (Lucas 23:39-43).

 JESÚS ha umi mokõi kriminál ningo hetaiterei osufri kuri omano mboyve (Luc. 23:32, 33). Ha oĩrõ guare hikuái pe yvyráre, umi kriminál oñepyrũ oñembohory hese, upévare ikatu ñaime segúro haʼekuéra ndahaʼéi hague kuri idisípulo (Mat. 27:44; Mar. 15:32). Péro peteĩva okambia ha heʼi voi Jesúspe: “Jesús, nemanduʼákena cherehe reike vove ne Rréinope”. ¿Mbaʼépa orresponde chupe Jesús? Haʼe heʼi: “Añetehápe haʼe ndéve koestedía: reiméta chendive pe paraísope(elee Lucas 23:39-43). La Biblia ndeʼíri ñandéve péva pe kriminál oikuaa hague mbaʼépa “pe Rréino yvagapegua”. Ha en rrealida Jesús ndeʼíri voi chupe oiketaha pe Rréinope (Mat. 4:17). Upéva rangue haʼe oñeʼẽ kuri chupe pe paraísore. ¿Mbaʼépa heʼise upéva?

¿Mbaʼépa jaikuaa pe kriminál omano vaʼekuégui Jesús ykére, ha mbaʼépa oiméne ontende raʼe haʼe? (Ehecha párrafo 2 ha 3)

2. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe pe kriminál oñarrepenti vaʼekue haʼe hague judío?

2 Posívlemente pe kriminál oñarrepenti vaʼekue haʼe kuri judío. ¿Mbaʼéichapa jaikuaa upéva? Pórke haʼe heʼi kuri pe ótro kriminálpe: “¿Nde piko upéicharõ nderekyhyjeiete voi Ñandejáragui? Nde ningo rejekastiga avei ko kuimbaʼéicha” (Luc. 23:40). Umi judío ningo oadora vaʼekue peteĩ Dióspe añónte, péro umi ótro paispegua katu oadora heta ótro dióspe (Éx. 20:2, 3; 1 Cor. 8:5, 6). Upéicharõ umi kriminál ndahaʼéirire judío posívlemente haʼe heʼíta kuri: “¿Nde piko nderekyhyjéi mbaʼe umi diósgui?”. Ótra pruéva ohechaukáva ko kuimbaʼe haʼéne hague judío haʼe ke Jesúspe oñemondo vaʼekue oipytyvõ hag̃ua umi Israelguápente (Mat. 15:24). Avei Ñandejára heʼíma voi kuri umi israelítape haʼe omoingove jeytaha umi omanóvape, ha por lo vísto ko kuimbaʼe oikuaa kuri upéva. Haʼe oñemeʼẽne raʼe enkuénta Jehová omoingove jeytaha Jesúspe ogoverna hag̃ua Irréinope, ha oipota kuri Ñandejára omoingove jey chupe avei.

3. ¿Mbaʼérepa oiméne opensa raʼe pe kriminál oñarrepenti vaʼekue? (Génesis 2:15).

3 Pe kriminál haʼe rupi judío, oiméne oikuaa kuri Jehová omoĩ hague Adán ha Évape peteĩ paraísope ko yvy ape ári. Upéicha rupi Jesús oñeʼẽrõ guare chupe pe paraísore oiméne haʼe opensa kuri peteĩ hardín iporãitereíva oĩtavare ko yvy ape ári (elee Génesis 2:15).

4. ¿Mbaʼe rehepa ñanemopensa la Jesús heʼi vaʼekue pe kriminálpe?

4 La Jesús heʼi vaʼekue upe kriminálpe ñanemomanduʼa ñande avei jarekoha la esperánsa ñaimévo pe paraísope. ¿Mbaʼéichapa jaikóta upépe? Vuéno ñañeimahina hag̃ua upéva ikatu ñapensa mbaʼéichapa ojeiko vaʼekue Salomón tiémpope. Upérõ guare ningo la hénte oiko vaʼekue trankílo Israélpe. Ha la Biblia omombeʼu ñandéve Jesús tuichaveha Salomóngui. Upévare ikatu ñaime segúro Jesús ha umi unhído ojapotaha ko yvýgui peteĩ paraíso, jaikotahápe trankílo porã ha iporãitereitantemaha (Mat. 12:42). Upéicharõ jepe, umi “ótro ovechakuéra” ojapo vaʼerã álgo ikatu hag̃uáicha Jehová opermiti chupekuéra oĩ pe múndo pyahúpe (Juan 10:16).

¿MBAʼÉICHAPA JAIKÓTA PE PARAÍSOPE?

5. ¿Mbaʼéichapa nde reñeimahina jaikotaha pe paraísope?

5 ¿Mbaʼéichapa nde reñeimahina haʼetaha pe paraíso? Ikatu oime repensa ojoguataha peteĩ párke iporãitereívape haʼe haguéicha kuri pe hardín de Edén (Gén. 2:7-9). Ikatu oime nemanduʼa avei umi profesía oskrivi vaʼekuére Miqueas. Haʼe ningo heʼi vaʼekue káda uno ikatutaha jaguapy trankílo umi ‘parrál máta guýpe ha ígo máta guýpe’ (Miq. 4:3, 4). La Biblia heʼi avei ñandéve pe paraísope hembypataha la ojeʼu vaʼerã (Sal. 72:16; Is. 65:21, 22). Asi ke epensa jave pe paraísore oiméne eñeimahina reimetaha peteĩ hardín iporãitereívape, ha ne mesa ári erekotaha atyraite tembiʼu hetereíva. Eñeimahinamína mbaʼeichaitépa hyakuã asýta umi yvoty porã porã oĩva pe ñúre, avei mbaʼeichaitépa ovyʼapáta oĩva entéronte voi. A lo mehór ikatu voi ehendúvaicha umi opukáva hína oñondivepa, umíva apytépe ikatu voi oĩ umi ne hénte térã ne amigokuéra oikove jeýva. Ñande ningo ñaime segúro koʼã mbaʼe oñekumplitaha, ni michĩmi voi ndajadudái ko yvýgui oikotaha peteĩ paraíso. Péro upéicharõ jepe jareko vaʼerã avei enkuénta oĩtaha heta traváho jajapo hag̃ua upépe.

Jarekóta pe priviléhio iporãitéva ñamboʼévo umi orresusita vaʼekuépe (Ehecha párrafo 6)

6. ¿Mbaʼe mbaʼépa jajapóta pe paraísope? (Ehecha pe taʼanga).

6 Jehová ningo ñandekrea vaʼekue ikatu hag̃uáicha jadisfruta la ñande traváhogui (Ecl. 2:24). Ha pe Rréino de 1.000 áño aja oĩta heta traváho ojejapo vaʼerã ko yvy ape ári. Por ehémplo umi ohasáva pe jehasa asy guasu ha avei entéro umi oikove jeýva oikotevẽta ao, tembiʼu ha oikotevẽta avei hogarã. Avei hetaiterei ñambaʼapóta ko yvýre ikatu hag̃uáicha oiko jey chugui peteĩ paraíso. Péro upéva ningo upéichatante voi kuri Adán ha Eva tiémpope, pórke haʼekuéra okuida vaʼerã kuri pe paraísore ikatu hag̃uáicha tuichave ohóvo. Ñande katu jarekóta ótro priviléhio, pórke ikatúta ñamboʼe umi oikove jeývape, umíva apytépe oĩ umi ndoikuaái vaʼekue mbaʼevete voi Jehovágui omano mboyve. Ha oĩ avei umi haʼe vaʼekue Jehová siérvo péro omano vaʼekue Jesús ou mboyve ko yvy ape ári, ha tekotevẽta avei ñamboʼe chupekuéra heta mbaʼe.

7. ¿Mbaʼéguipa ñaime segúro ha mbaʼérepa?

7 Ikatu ñaime segúro pe paraísope jaikotaha trankílo, ndofaltamoʼãiha ñandéve mbaʼeve ha javyʼataha. ¿Mbaʼéichapa jaikuaa upéva? Pórke jaʼéma haguéicha, Salomón ogovernárõ guare upéicha ojeiko vaʼekue Israélpe. Ha upéva ñanepytyvõ ñañeimahina hag̃ua mbaʼéichapa jaikóta pe paraísope.

SALOMÓN GOVIÉRNO OHECHAUKA MBAʼÉICHAPA JAIKÓTA PE PARAÍSOPE

8. ¿Mbaʼéichapa oñekumpli vaʼekue Salmo 37:10, 11, 29 Salomón tiémpope? (Ehecha pe artíkulo hérava “Oñeporandúva jepi” oĩva ko rrevístape).

8 David oskrivi vaʼekue peteĩ profesía ohechaukáva mbaʼéichapa la hénte oikóta ogoverna vove peteĩ rréi ikalidaitereíva (elee Salmo 37:10, 11, 29). Pyʼỹinte ñande jalee jepi predikasiónpe upe profesía oĩva Salmo 37:11-pe, ha oikoite upéva pórke Jesús voi osita vaʼekue la heʼíva upépe pe Sermón del Móntepe. Ha upéva ñanepytyvõ ñantende hag̃ua upe profesía oñekumplitaha avei amo gotyove (Mat. 5:5). Upéva ningo oñekumplíma vaʼekue voi Salomón tiémpope, pórke upérõ guare la hénte ikatu vaʼekue oiko trankílo. La Biblia heʼi voi ‘pe yvýpe osyry hague kamby ha eirete’, upéva heʼise la hénte oiko porãiterei hague upérõ guare. Ñandejára heʼi vaʼekue voi umi israelítape: “Pesegíramo peiko che haʼeháicha, [...] amoĩta pyʼaguapy pene retãme ha peñenóta peke kyhyjeʼỹme” (Lev. 20:24; 26:3, 6). Koʼã mbaʼe oñekumpli vaʼekue Salomón ogovernárõ guare (1 Crón. 22:9; 29:26-28). Ha Jehová opromete avei kuri ‘opataha umi hénte iñañáva’ (Sal. 37:10). Jahechaháicha, pe profesía oñekumplíma vaʼekue voi yma ha oñekumpli jeýta avei amo gotyove.

9. ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue pe rréina de Seba Salomón goviérnore?

9 Salomón tiémpope ojeiko porãiterei vaʼekue, ha upéva oñemombeʼu pe rréina de Sébape. Upéicha rupi haʼe mombyryetereígui oviaha ikatu hag̃uáicha ohecha hesa teérupi siértopa la ojeʼéva (1 Rey. 10:1). Og̃uahẽ rire Israélpe ha ohecha rire mbaʼéichapa ofunsiona Salomón goviérno, haʼe heʼi chupe: “Ni alamita avía sído noñemombeʼúi raʼe chéve [...]. ¡Ovyʼaiténe nde puévlo ha umi nde siervokuéra siémpre oĩva nendive, ha ohendúva umi mbaʼe aranduete eréva!” (1 Rey. 10:6-8). Upéicharõ jepe, ñakomparátaramo pe paraísore, entéro umi mbaʼe ohupyty vaʼekue Salomón ndahaʼeiete mbaʼeve pórke upépe ae la jaiko porãta rreálmente.

10. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe Jesús mombyry ohasaha Salomónpe?

10 Jesús ningo mombyry ohasa Salomónpe. Rréi Salomón ningo ojavy vaʼekue heta vése ha amo ipahápe omomombyry voi pe puévlope Jehovágui, péro Jesús katu haʼe peteĩ governánte perfékto ha núnka ndojavýi ni ndojavymoʼãi (Luc. 1:32; Heb. 4:14, 15). Ikatu ñaime segúro upeichaha pórke Satanás voi oprova kuri chupe heta vése, péro haʼe ohechauka mbaʼeichaitépa ifiél Jehovápe ha núnka ndohejareimoʼãiha chupe. ¡Ajépa javyʼaite la Jesús haʼe haguére ñande Rréi!

11. ¿Máva mávapa oipytyvõta Jesúspe?

11 Jesúsndi oĩta avei 144.000 persóna ogovernátava hendive, ha oipytyvõtava chupe ikatu hag̃uáicha oiko ko yvýgui peteĩ paraíso (Apoc. 14:1-3). Haʼekuéra ningo ñandeichaguánte avei kuri, ha ombohovái avei hetaiterei provléma ha situasión ijetuʼúva. Upéicha rupi ontende porãitereíta mbaʼéichapa ñañeñandu ha ikatúta ñanepytyvõ. ¿Péro mbaʼépa la ojapótava hikuái?

¿MBAʼÉPA OJAPÓTA UMI UNHÍDO?

12. ¿Mbaʼe traváhopa orekóta umi 144.000?

12 Umi 144.000 ningo orekóta hetaitereive traváho Salomóngui. Haʼe ningo omanda vaʼekue peteĩ paíspente ha oreko ipoguýpe unos kuánto millón de persóna. Péro umi unhído oipytyvõta Jesúspe ogoverna hag̃ua ko múndo tuichakuére, ha miles de millones de persóna oĩ oikótava ipoguypekuéra. ¡Ajépango impresionánte la priviléhio omeʼẽva chupekuéra Jehová!

13. ¿Mbaʼépepa ñanepytyvõta umi ogovernátava Jesúsndi?

13 Umi 144.000 ningo haʼéta rréi ha saserdóte haʼeháicha avei Jesús (Apoc. 5:10). Umi saserdóte Israélpe guare oipytyvõ vaʼekue pe puévlope ikatu hag̃uáicha hesãi ha oñemoag̃ui Jehováre. Ha heʼiháicha la Biblia “pe léi ohechaukánte umi vendisión oútava”. Upéicha rupi ikatu jaʼe umi 144.000 ñanepytyvõtaha avei ñandéve ikatu hag̃uáicha ñaneresãi ha ñañemoag̃ui Jehováre (Heb. 10:1). ¿Mbaʼéichapa oñekomunikáta hikuái ñanendive? En rrealida ndajaikuaái upéva, péro si ikatu ñaime segúro haʼekuéra ñandegiataha ha siémpre jarekotaha la ñaikotevẽva guive (Apoc. 21:3, 4).

¿MBAʼÉPA OJAPO VAʼERÃ UMI “ÓTRO OVECHAKUÉRA” OĨ HAG̃UA PE PARAÍSOPE?

14. ¿Mbaʼépa Jesús heʼi vaʼekue la ijovechakuérare?

14 Jesús heʼi vaʼekue umi ogovernátava hendive haʼeha peteĩ ‘ovecha aty mbovymíva’ (Luc. 12:32). Péro upéi heʼi vaʼekue avei orekoha “ótro ovechakuéra”. Upéicharõ jepe koʼã ovecha ndahaʼéi ku oĩva separádo ojuehegui, síno ombaʼapo oñondive peteĩ ñeʼẽme (Juan 10:16). Ha osegíta hikuái péicha pe paraísope, sólo ke pe ‘ovecha aty mbovymi’ térã umi unhído oĩtama yvágape, ha umi “ótro ovechakuéra” katu orekóta la esperánsa oikóvo pára siémpre ko yvy ape ári. Péro upearã tekotevẽta ojapo hikuái heta mbaʼe, jahechamína mbaʼépa la ojapo vaʼerã.

Koʼág̃ama voi ikatu jahechauka jajepreparamaha jaiko hag̃ua pe paraísope (Ehecha párrafo 15) b

15. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu ñaipytyvõ umi unhídope? b) ¿Mbaʼéichapa ikatu esegi pe ermáno ehémplo? (Ehecha pe taʼanga).

15 Pe kriminál ojejuka vaʼekue Jesús ndive ndorekói vaʼekue tiémpo ohechauka hag̃ua oagradeseha pe oportunida oñemeʼẽ vaʼekue chupe, péro ñande si jareko upéva. Por ehémplo jareko la oportunida jatrata porãvo umi unhídope ha ñaipytyvõvo chupekuéra. Jesús ohechauka vaʼekue voi orekotaha enkuénta mbaʼéichapa jatrata chupekuéra ág̃a ñandehusgáta vove (Mat. 25:31-40). ¿Ha mbaʼéichapa ikatu ñaipytyvõ umi unhídope? Peteĩ fórma haʼe hína jaapojávo pe predikasión (Mat. 28:18-20). Upearã ikatu jaipuru umi erramiénta omeʼẽva ñandéve hikuái, por ehémplo pe lívro ¡Jaikóta vyʼápe pára siémpre! ¿Ndépa eipuru porã hína ko erramiénta? Oiméramo ndereguerekói koʼag̃aite peteĩ estúdio bíblico, ikatu eñehaʼãmbaite ekonsegi hag̃ua peteĩ jepe, ha upearã eofrese vaʼerã estúdio bíblico ikatúvape guive.

16. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo koʼág̃ama voi ñaime hag̃ua pe paraísope?

16 Ñande ningo koʼág̃ama voi ikatu ñañehaʼã ha jaiko Jehová oipotaháicha, natekotevẽi ñahaʼarõ og̃uahẽ raẽ pe paraíso upearã. Por ehémplo koʼág̃ama voi ñañehaʼã vaʼerã ikatu hag̃uáicha ñaneonrrádo, ñandefiél Jehovápe, ñane ermanokuérape ha ñane ména térã ñane rembirekópe. Koʼág̃ama voi jajapóramo koʼã mbaʼe ifasilvétama ñandéve jajapo hag̃ua upéva ág̃a ñaime vove pe paraísope. Avei ñañehaʼã vaʼerã jareko umi avilida ha kualida ñaikotevẽtava upépe. (Ehecha pe artíkulo hérava “¿Reimépa preparádo reiko hag̃ua pe múndo pyahúpe?”, oĩva ko rrevístape).

17. ¿Mbaʼérepa ndovaléi ñañeñandu kulpávle umi mbaʼe vai jajapo vaʼekuére yma?

17 Iñimportánte avei ñanemanduʼa ndovaleiha ñañeñandu kulpávle umi mbaʼe vai jajapo vaʼekuére yma. Jesús ningo ou vaʼekue omano ñanderehehápe ha upéicha rupi Jehová ikatu operdona ñandéve ñande pekadokuéra. Ndajaipurumoʼãi ningo añete upéva de exkúsa ‘jasegi hag̃ua japeka jajaposégui reínte’ (Heb. 10:26-31). Péro oimérire japeka raʼe ha jajapóma la tekotevẽva guive ñañemoĩ porã jey hag̃ua Jehovándi, por ehémplo ñañeʼẽma umi ansiánondi, ñañarrepenti ha jahejaite la jajapo vaʼekue, ikatu ñaime segúro Jehová ñaneperdonáma hague (Is. 55:7; Hech. 3:19). Jesús ningo heʼi vaʼekue voi: “Che ndajúi ajerure umi ihústovape oñarrepenti hag̃ua, síno aju ajerure umi pekadórpe toñarrepenti” (Mat. 9:13). Haʼe ojesakrifika rupi ñanderehehápe enterovéva jareko la oportunida Jehová ñaneperdona hag̃ua.

NDE IKATU REIKO PÁRA SIÉMPRE PE PARAÍSOPE

18. ¿Mbaʼe rehepa eñemongetase pe kriminál oñarrepenti vaʼekuéndi?

18 Eñeimahinamína mbaʼépa oikóta ejotopáramo pe paraísope pe kriminál oñarrepenti vaʼekuéndi. Segúro ningo pevyʼa ha peagradesetereíta pe sakrifísio ojapo vaʼekue Jesús ñanderehehápe. A lo mehór ejeruréta voi chupe tomombeʼu ndéve algún ótro detálle haʼe ohecha vaʼekue Jesúsre omano mboyvemi, ha avei mbaʼéichapa haʼe voi oñeñandu kuri Jesús oprometérõ guare chupe oĩtaha pe paraísope. Haʼe katu a lo mehór oporandúta ndéve mbaʼéichapa raʼe umi ára paha ha mbaʼe mbaʼépa oiko ko ñane tiémpope. Ajépa iporãite pe priviléhio jarekótava ñamboʼévo pe paraísope peichagua héntepe (Efes. 4:22-24).

Umi 1.000 áño aja, peteĩ ermáno ojapo peteĩ mbaʼe ymaitereíma ojapose vaʼekue (Ehecha párrafo 19)

19. ¿Mbaʼérepa ndajajavurrimoʼãi pe paraísope? (Ehecha pe taʼanga oĩva ko rrevísta apére).

19 Pe paraísope núnka ndajajavurrimoʼãi. Upépe ikatúta jaikuaa hetaiterei héntepe ha jarekóta avei heta traváho jajapo hag̃ua. Péro la iporãvéva entéro mbaʼégui, siémpre jarekóta la oportunida jasegívo ñaaprende Jehovágui ha ikreasióngui. Upéicha rupi káda día jahayhuvétantema chupe, ha ñande pyʼaite guive jaagradeséta chupe omeʼẽ haguére ñandéve la oportunida jaiko hag̃ua pára siémpre pe paraísope.

PURAHÉI 22 Pe Rréino ogovernáma. ¡Tou katu!

a ¿Ndépa sapyʼánte epensa jepi mbaʼéichapa ojeikóta pe paraísope? Ñañeimahináramo upéva ningo ojapo porãiterei ñanderehe ha ñanepytyvõ avei ikatu hag̃uáicha ñanekyreʼỹve predikasiónpe. Upéicha rupi ko artíkulo ñanepytyvõta jajerovia mbareteve hag̃ua umi promésa Jesús ojapo vaʼekuére oñeʼẽrõ guare pe paraísore.

b JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Peteĩ ermáno opredika hína peteĩ karaípe ha péicha oñensajáma hína omboʼe hag̃ua umi orresusitátavape.