Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Mbaʼépa jahayhu vaʼerã javyʼa añete hag̃ua?

¿Mbaʼépa jahayhu vaʼerã javyʼa añete hag̃ua?

¡Ovyʼa pe puévlo oadoráva Ñandejára Jehovápe! (SAL. 144:15, TNM).

PURAHÉI: 111, 109

1. ¿Mbaʼérepa jaʼe ñane tiémpope oikoha peteĩ mbaʼe arakaʼeve ndoikóiva gueteri?

ÑANE tiémpope oiko hína peteĩ mbaʼe arakaʼeve ndoikóiva gueteri. La Biblia heʼíma haguéicha, Jehová ombyaty hína hetaiterei héntepe, “peteĩ aty guasu [...] oúva opa tetã, trívu ha puévlogui ha oñeʼẽva opaichagua idióma”. Ko aty guasu ningo haʼe “peteĩ tetã ipoderósova”. Mas de ocho millones de persónama oĩ pype ha vyʼápe oservi hikuái Ñandejárape “ára ha pyhare” (Apoc. 7:9, 15; Is. 60:22, TNM). Arakaʼeve ndojehecháiva gueteri peichaite peve heta persóna ohayhúva Ñandejárape ha hapichakuérape.

2. ¿Mbaʼépa ohayhuve umi hénte ndoservíriva Jehovápe? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

La Biblia heʼi avei ko tiémpope umi hénte ndoservíriva Ñandejárape idiferenteha, haʼekuéra ojehayhu ijupénte. Apóstol Pablo oskrivíma vaʼekue voi mbaʼéichatapa la hénte koʼã ára pahápe. Haʼe heʼi: “Umi hénte ijehénte ojepyʼapýta, iplatarayhúta, [...] oikóta vyʼarã rapykuéri ohayhu rangue Ñandejárape” (2 Tim. 3:1-4). Umi persóna ohayhúva koʼã mbaʼe, ndohayhúi Ñandejárape. Haʼekuéra oimoʼã ovyʼavetaha opensáramo ijehénte, péro añetehápe ndaupéichai. Hetave guei la ijegoístava ha upéva ombohasa asy enterovépe.

3. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope, ha mbaʼéichapa ñanepytyvõta upéva?

Apóstol Pablo oikuaa vaʼekue amás día hetavetaha umi hénte ojehayhúva ijupénte, ha upévare kristianokuéra tekotevẽtaha ojekuida. Haʼe heʼi vaʼekue ndajajeheʼái vaʼerãha umichagua persónare (2 Tim. 3:5). Péro jaikuaaháicha, umichagua persóna oĩ opárupi, ha hasy jajehekyiete hag̃ua chuguikuéra. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo ani hag̃ua ova ñanderehe umi hénte lája ha ñañehaʼã hag̃ua jaiko Ñandejára ñanderayhuetéva oipotaháicha? Jahechamína mbaʼéichapa Jehová oipota jajoayhu, ha mbaʼéichapa idiferénte upéva 2 Timoteo 3:2-4-pe heʼívagui. Upéva ñanepytyvõta jahecha hag̃ua mbaʼépa añetehápe jahayhu hína, ha jahechakuaa hag̃ua avei mbaʼépa jahayhu vaʼerã ikatu hag̃uáicha javyʼa añete ha ñañeñandu porã.

¿JAHAYHÚPA ÑANDEJÁRAPE TÉRÃPA ÑANDEJUPÉNTE?

4. Mbaʼérepa jaʼekuaa ndaivairiha jajehayhu ñandejupe jahasaʼỹre la rrája?

Pablo heʼi: “Umi hénte ijehénte ojepyʼapýta”. ¿Heʼisépa upéva ndovaleiha jajehayhu ñandejupe? Nahániri, ndaivaíri ningo jajapo upéva ha tekotevẽ voi jajehayhu. Upéicha Jehová ñandeapo vaʼekue. Jesús heʼi vaʼekue avei: “Rehayhu vaʼerã nde rapichápe nde voi rejehayhuháicha” (Marcos 12:31). Hasy ningo jahayhu hag̃ua ótrope ni ñande voi ndajajehayhúiramo. La Biblia heʼi avei: “Menakuéra ohayhu vaʼerã hembirekópe, haʼekuéra ojehayhuháicha. Pe ohayhúva hembirekópe ojehayhu ijupe voi. Ndaipóri ningo kuimbaʼe ndaijaʼéiva hetére, upéva rangue oñangareko ha omokunuʼũ hete” (Efesios 5:28, 29). Jahechaháicha, iporã jajehayhu ñandejupe jahasaʼỹre la rrája.

5. ¿Mbaʼépa ojapo jepi umi persóna ojehayhúva ijupénte?

Segunda a Timoteo 3:2-pe oñeʼẽ pe persóna ijupénte ojehayhúvare, ha upéva la noĩporãiva. Upeichagua persóna ijegoísta. Umi opensáva ijehénte ojehayhu rasáma hína (elee Romanos 12:3). Ojepyʼapyve voi ijehe, ojepyʼapy rangue hapichakuérare. Peichagua persónape osẽ vaíramo álgo, pyʼỹinte okulpa ótrope oasepta rangue haʼe avei ojavy hague. Peteĩ komentário ojejapóva la Bíbliare heʼi umi persóna ojehayhúva ijupénte ojoguaha kuiʼĩme, térã puerkoespín. Upe animál ningo sapyʼánte oñemboapuʼa ha oheja hyepy gotyo umi hague isuáve asýva, péro oka gotyo katu oheja umi ñuatĩcha hakuáva. Umi persóna opensáva ijehénte añetehápe ndovyʼái.

6. ¿Mbaʼéichapa oiko umi ohayhúva Ñandejárape?

Pablo omombeʼúrõ guare mbaʼéichatapa la hénte koʼã ára pahápe, primeroite heʼi umi hénte ojepyʼapytaha ijehénte. Umi expérto oinvestigáva la Biblia heʼi primeroite Pablo oskrivi hague la hénte opensataha ijehénte, pórke upévagui ou umi mbaʼe heʼíva upe rire. Péro umi persóna ohayhúva Ñandejárape idiferénte. La Biblia heʼi umi ohayhúva Ñandejárape oikoha vyʼápe, ipyʼaguapy, ipasiénsia, ipyʼaporã, imbaʼeporã, ojerovia, ndaipochyreíri ha ojejokokuaaha (Gál. 5:22, 23). Peteĩ salmísta heʼi: “¡Ovyʼa pe puévlo oadoráva Ñandejára Jehovápe!” (Sal. 144:15, TNM). Jehová ningo haʼe Ñandejára ovyʼáva ha umi oservíva chupe ovyʼa avei haʼéicha. Haʼekuéra ovyʼa oñemeʼẽmbaitévo oipytyvõ hag̃ua hapichakuérape, ndojoguái umi persóna opensávape ijehénte ha umi mbaʼe okonvenívarente chupekuéra (Hech. 20:35).

¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ani hag̃ua jajehayhu ñandejupénte? (Ehecha párrafo 7)

7. ¿Mbaʼépa ikatu ñañeporandu jaikuaa hag̃ua mbaʼépa añetehápe jahayhuve hína?

7 ¿Mbaʼéichapa jaikuaáta noiméipa ñañepyrũma hína jajehayhuve ñandejupe Ñandejárape rangue? Ñapensamína ko konséhore: “Ani pejapo mbaʼeve peiko vaiségui ni peñembovaleségui, peñemomirĩ guei ha pepensa umi ótro tuichaveha pendehegui. Aníkena pejapo peẽmente ou porãva, síno pejepyʼapy vaʼerã avei pende rapicháre” (Filip. 2:3, 4). Ikatu ñañeporandu: “¿Asegípa hína ko konsého? ¿Añehaʼãpa ajapo la Ñandejára oipotáva? ¿Añehaʼãpa ahecha mbaʼéichapa ikatu aipytyvõve ótrope kongregasiónpe ha predikasiónpe?”. Añetehápe ningo sapyʼánte ijetuʼu jajesakrifika hag̃ua ótro rehehápe, upévare ñañehaʼãmante vaʼerã ha ñambotapykue mimi umi mbaʼe ñandéve ñandegustáva. Katuete ningo javyʼáta jajapóramo upéicha, pórke jaikuaa pe Rréi del univérso oguerohorytaha upéva.

8. ¿Mbaʼépa ojapo heta ermáno ohayhúgui Jehovápe?

Heta ermáno omboyke umi profesión ikatúva omborríko chupekuéra. ¿Mbaʼérepa ojapo upéva? Haʼekuéra ohayhueterei Ñandejárape ha ombaʼaposeve iservísiope. Por ehémplo, peteĩ ermána hérava Ericka ha haʼéva doktóra, odesidi oservi kómo prekursóra oñemeʼẽmbaite rangue iprofesiónpe. Ericka ha iména opredikáma unos kuánto tetãrupi. Ericka heʼi: “Hetaiterei mbaʼe porã rohasa roservi rupi umi lugár oñeñeʼẽhápe ótro idióma. Oparupiete ningo roguereko oreamígo. Koʼã mbaʼe orembovyʼaiterei”. Ericka ombaʼapo gueteri iprofesiónpe, péro haʼe oipuruve itiémpo ha imbaretekue omboʼe hag̃ua hapichápe Jehovágui ha oipytyvõ hag̃ua ermanokuérape. Haʼe heʼi koʼã mbaʼe la añetehápe ombovyʼa ha omoñeñandu porãva chupe.

¿ÑAMBYATÝPA MBAʼEREPY YVÁGAPE TÉRÃPA KO YVY APE ÁRI?

9. ¿Mbaʼérepa ndovyʼái umi iplatarayhúva?

Pablo heʼi avei koʼã ára pahápe oĩtaha umi iplatarayhúva. Ndaʼareguasúi peteĩ prekursór Irlandagua oñeʼẽ peteĩ karaípe Ñandejárare, ha upe karai onohẽ pláta ivilletéragui ha heʼi chupe: “¡Kóva chéve g̃uarã la ñandejára!”. Heta hénte norrekonoseséiramo jepe, opensa avei ko karai opensaháicha. Omombaʼeterei hikuái pe pláta ha umi mbaʼe ikatútava ojogua. Péro la Biblia heʼi porã: “Peteĩ persóna itavyetéva plátare, núnka noñekontentamoʼãi la plátarente, ni pe ohayhúva umi rrikésa ndovyʼamoʼãi pe oganávare” (Ecl. 5:10, TNM). Umi iplatarayhúva ningo oipota potave ha tódo el tiémpo oñehaʼãta okonsegi hag̃ua upéva. Péro umíva káusare oike “heta akãrasýpe” (1 Tim. 6:9, 10).

10. ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue peteĩ eskritór bíblico?

10 Añetehápe ningo entéronte ñaikotevẽ plátare pórke ideprovécho ñandéve (Ecl. 7:12). Péro, ¿ikatúta piko lomímonte javyʼa jarekóramo ñaikotevẽmívante? Si ikatu (elee Eclesiastés 5:12). Peteĩ eskritór bíblico heʼi: “Ani reheja chemboriahu ni chepláta heta, pe tembiʼu aikotevẽvante emeʼẽ chéve”. Ndahasýi ñantende hag̃ua mbaʼérepa ojerure ani hag̃ua imboriahueterei, haʼe ningo ndoipotái upéva káusare ou omonda mbaʼe ha upéicha omotĩ Ñandejárape. Péro, ¿mbaʼérepa pe eskritór bíblico heʼi avei ani hag̃ua ou irrikoiterei? Haʼe heʼi: “Ani ág̃a cheryguatãmarõ aiko haʼe upérupi: ‘¿Máva piko aipo Jehová?’” (Prov. 30:8, 9, TNM). Oime vaʼerã katuete jaikuaa oĩha persóna ojeroviavéva iplátare ojerovia rangue Ñandejárare.

11. ¿Mbaʼépa heʼi Jesús pe plátare?

11 Ñandejára ndoguerohorýi umi iplatarayhúvape. Jesús heʼi vaʼekue: “Avave ndaikatúi ombaʼapo tembiguáiramo mokõi patrónpe g̃uarã. Peteĩme ohayhúta ha pe ótrore ndaijaʼemoʼãi, peteĩre ojepokuaavéta ha pe ótrope omboykéta. Upéicha avei, peẽ ndaikatúi peiko Ñandejára rembiguáirõ ha avei peiko pláta rapykuéri”. Haʼe heʼi avei: “Anive pembyaty mbaʼerepy ko yvy ape ári, ikatutahápe havẽmba ha vícho hoʼupa pendehegui, térã mondaha ou oike mbaretépe ha oguerahapa pendehegui. Upéva rangue, pembyaty mbaʼerepy yvágape. Upépe nahavẽmoʼãi, ndoʼumoʼãi vícho ha umi mondaha ndoikemoʼãi mbaretépe ogueraha pendehegui” (Mat. 6:19, 20, 24).

12. ¿Mbaʼérepa ikatu ifasilve hína jaservi hag̃ua Jehovápe jaiko sensillomínteramo? Emoĩ peteĩ ehémplo.

12 Heta ermáno ohechakuaa oikóramo sensillomínte, ovyʼa ha itiempoveha Jehovápe g̃uarã. Por ehémplo, peteĩ ermáno Estados Unidosgua hérava Jack ojapo vaʼekue upéva. Haʼe oreko vaʼekue peteĩ óga tuicháva ha peteĩ negósio, péro ovendepa umíva ha oservi de prekursór hembirekóndi. Jack heʼi: “Rombyasyeterei kuri rovendétarõ guare ore róga porãite ha pe terréno roreko vaʼekue. Péro ahechakuaa avei heta tiémpore ndavyʼái hague ag̃uahẽvo ógape, pórke chemonguerái umi provléma arekóva che travahohápe. Che rembireko katu upe tiémpope oservíma vaʼekue kómo prekursóra ha siémpre ovyʼa. Haʼe heʼími vaʼerã chéve: ‘Che areko pe patrón ikalidavéva’. Koʼág̃a che ajapóma avei che prekursorádo ha mokõivéva rombaʼapóma la mísma persónape g̃uarã, Jehová”.

¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ani hag̃ua ñandeplatarayhu? (Ehecha párrafo 13)

13. ¿Mbaʼéichapa ikatu jaikuaa mbaʼépa ñapensa hína pe plátare?

13 ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jaikuaa hag̃ua mbaʼéichapa jahecha hína pe pláta? Upearã iporã ñanesinséro ha ñañeporandu: “¿Ahechaukápa aiko lájare aroviaha la Biblia heʼíva pe plátare? ¿Hiʼãitereípa chéve agana hetave pláta? ¿Amombaʼevépa umi mbaʼerepy pe amista arekóvagui Jehovándi ha ermanokuérandi? ¿Ajeroviápa che pyʼaite guive Jehová katuete omeʼẽtaha chéve la aikotevẽva?”. Ñakonfiákena Jehováre, haʼe ningo núnka ndohejareimoʼãi umi ojeroviávape hese (Mat. 6:33).

¿JAHAYHÚPA JEHOVÁPE TÉRÃPA UMI VYʼARÃ?

14. ¿Mbaʼéichapa jahecha vaʼerã umi vyʼarã?

14 La Biblia heʼi haguéicha, ñane tiémpope umi hénte oiko “vyʼarã rapykuéri”. Jahecháma haguéicha, ndaivaíri jajehayhu ñandejupe jahasaʼỹre la rrája, ha ndaivaíri avei jahecha pe pláta hekopete ha jajapo umi mbaʼe ñanembovyʼáva. Oĩ ningo opensáva ñamboykete vaʼerãha voi umi vyʼarã, péro Jehová ndeʼíri upéva. La Biblia heʼi Ñandejára siervokuérape: “Reho vaʼerã revyʼa, ekaru ha heʼu víno” (Ecl. 9:7, TNM).

15. ¿Mbaʼeichagua persónarepa oñeʼẽ 2 Timoteo 3:4?

15 Segunda a Timoteo 3:4 oñeʼẽ umi ohayhuetereívare pe vyʼarã ha omboyketéva Ñandejárape. Upépe ndeʼíri umi hénte ohayhuveha pe vyʼarã Ñandejáragui, pórke upéicharõ ikatu jaʼe michĩmi jepe ohayhuha chupe hikuái. Péro añetehápe pe téxto heʼi umi persóna ohayhutaha pe vyʼarã “ohayhu rangue Ñandejárape”. Peteĩ expérto heʼi: “Upéva ndeʼiséi haʼekuéra ohayhuha avei michĩmi jepe Ñandejárape, síno heʼise guei haʼekuéra ni michĩmi ndohayhuiha chupe”. Iñimportánte opensa porã ko mbaʼére umi persóna omombaʼetereíva oikóvo umi vyʼarã. Umi oikóvape “vyʼarã rapykuéri” ningo nointeresái voi ótra kósa, ha upéva ogueraha vai chupekuéra (Luc. 8:14).

16, 17. ¿Mbaʼéichapa Jesús ohecha vaʼekue umi vyʼarã?

16 Jesús ohecha vaʼekue hekópe porã umi vyʼarã. Por ehémplo, haʼe oho vaʼekue peteĩ kasamientohápe Canápe, ha peteĩ vankéte ojapórõ guare Leví (Juan 2:1-10; Luc. 5:29). Pe kasamientohápe opárõ guare pe víno, Jesús milagrósamente ojapo ýgui víno. Peteĩ vuéltape katu umi hénte otaky hese okaru ha hoʼu haguére víno, upérõ haʼe ohechauka porã avei umichagua persóna ijexaheradoitereiha (Luc. 7:33-36).

17 Péro Jesús arakaʼeve nomotenondéi vaʼekue umi vyʼarã. Haʼe omotenonde Jehovápe ha ojapo opa ikatúva oipytyvõ hag̃ua umi héntepe. Jesús oĩ vaʼekue voi dispuésto ohasa asy ha omanóvo ñanderehehápe ñandesalva hag̃ua. Entéro umi omoirũvape chupe, haʼe heʼi: “Pevyʼa oĩramo otakýva penderehe, pendepersegíva, ha oikóva heʼi rei penderehe opaichagua mbaʼe vai che káusare. Pendepyʼarory ha pevyʼaitereíkena péicha jave, ha penemanduʼa yvágape oĩha peteĩ rregálo tuichaitereíva peẽme g̃uarã. Penemanduʼa avei yma upéicha ojepersegi hague umi profétape” (Mat. 5:11, 12).

¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ani hag̃ua jaiko vyʼarã rapykuéri? (Ehecha párrafo 18)

18. ¿Mbaʼéichapa ikatu jaikuaa noiméipa ñamombaʼeve hína umi vyʼarã?

18 ¿Mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ jaikuaa hag̃ua mbaʼéichapa ñande jahecha hína umi vyʼarã? Iporã ñañeporandu: “¿Amotenondépa hína umi vyʼarã ha ambotapykue umi rreunión ha predikasión? ¿Aĩpa dispuésto amboykévo umi mbaʼe chegustáva aservi hag̃ua Ñandejárape? ¿Mbaʼéichapa Jehová ohecha umi vyʼarã aiporavóva? Ñande ningo jahayhu Ñandejárape ha ñambovyʼase chupe, upévare ñamboyke umi mbaʼe naiporãiva ha avei umi mbaʼe ñapensáva ikatuha ndogustái Jehovápe (elee Mateo 22:37, 38).

MBAʼÉICHAPA IKATU JAVYʼA AÑETE

19. ¿Mbaʼeichagua persónapa núnka ndovyʼamoʼãi?

19 Ko múndo oĩva Satanás poguýpe, 6.000 áñorupima ombosufri yvyporakuérape. Koʼã ára pahápe, hetaiterei oĩ umi opensáva ijehénte, iplatarayhúva ha oikóva vyʼarã rapykuéri. Opensa hikuái umi mbaʼe haʼekuéra oipotávarente ha umi mbaʼe ikatúvare ohupyty. Péro umichagua persóna ndovyʼái. La Biblia omombeʼu mbaʼeichagua persónapa la ovyʼa añetéva. Upépe heʼi: “Ovyʼa pe persóna ojeruréva ajúda Jacob Járape, haʼe oreko esperánsa Ñandejára Jehováre” (Sal. 146:5, TNM).

20. ¿Ndépa revyʼa rehayhu rupi Jehovápe?

20 Ñande jaservíva Jehovápe ningo amás día jahayhuve chupe. Káda áño hetave persóna oĩ oikuaáva Jehovápe ha ohayhúva avei chupe. Upéva ohechauka Ñandejára Rréino ogovernamaha ha koʼẽrõitéma jahupytytaha umi vendisión porãita ni nañañeimahináiva arakaʼeve. Jajapóramo Jehová oipotáva ha jaikuaáramo haʼe ñandeguerohoryha, añetehápe javyʼáta koʼág̃ama voi ha jasegíta upéicha opa árare. Pe artíkulo oúvape jahecháta mbaʼépa ojapo umi persóna opensáva ijehénte, ha mbaʼéichapa idiferénte chuguikuéra umi oservíva Jehovápe.