Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

“Haʼe omombarete umi ikaneʼõvape”

“Haʼe omombarete umi ikaneʼõvape”

Téxto del áño 2018: “Umi orekóva esperánsa Jehováre imbarete jeýta” (IS. 40:31, TNM).

PURAHÉI: 3, 47

1. a) ¿Mbaʼeichagua provlémapa jahasa hína? b) ¿Mbaʼérepa Jehová oguerohoryeterei isiervokuéra ifiélvape? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

KO MÚNDO ningo henyhẽ provlémagui, ha roikuaa pende apytépe ermanokuéra oĩha heta hasykatúva ha ohasa asýva. Ótro katu ijedáma ohóvo ha oñangareko vaʼerã avei umi ihénte ijedávare. Oĩ avei oñehaʼãva hína ikatu hag̃uáicha omoĩ hogayguakuérape umi mbaʼe oikotevẽva. Roikuaa avei pende apytépe oĩha ohasáva entéro koʼã provléma ijetuʼuetéva al mísmo tiémpo. Upéicha rupi sapyʼánte ikatu peñeñandu vaieterei, pegasta heta ha peipuru heta tiémpo peñatende hag̃ua koʼã mbaʼére. Upéicharõ jepe, peẽ pejerovia Jehová promesakuérare ha peime segúro omehorataha pene situasión. ¡Katuete Jehová oguerohoryeterei ohechávo mbaʼeichaitépa pejerovia hese!

2. a) ¿Mbaʼéichapa ñanemokyreʼỹ Isaías 40:29? b) ¿Mbaʼépa ikatu jaju ñapensa?

2 ¿Peñandúpa sapyʼánte ndaikatuveimaha pegueropuʼaka umi provlemakuéra? Oiméramo upéicha, ani penderesarái oĩ hague heta oñeñandúva avei peẽicha. Yma oĩ vaʼekue avei Ñandejára siérvo opensáva ndaikatumoʼãveimaha oaguanta, péro noñentregái hikuái (1 Rey. 19:4; Job 7:7). ¿Mbaʼépa oipytyvõ chupekuéra osegi hag̃ua oaguanta? Ojerure hikuái Jehovápe omombarete hag̃ua chupekuéra ha haʼe ndofallái chupekuéra. La Biblia heʼi Ñandejárare: “Haʼe omombarete umi ikaneʼõvape” (Is. 40:29, TNM). Péro ñambyasýramo jepe, koʼág̃arupi oĩ opensáva iporãveha ombotapykueʼimi Jehovápe ikatu hag̃uáicha ombohovái porã la isituasión. Haʼekuéra oimoʼã Jehová servísio haʼeha peteĩ kárga ha ndohechakuaái haʼeha peteĩ vendisión. Upéicha rupi ndoleevéi la Biblia, ndohovéi rreunionhápe ni nosẽvéi opredika, ha hústo upéva la Satanás oipotáva jajapo.

3. a) ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ani hag̃ua Satanás ñanemokangy? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

Satanás ningo oikuaa porã ñanerembiapo hetáramo Jehová servísiope ñanembaretevetaha, ha upéva chupe ndogustái. Upévare, jahechakuaávo sapyʼánte ñanekaneʼõ térã nañanekyreʼỹveiha, aníkena ñañemomombyry Jehovágui. Upéva rangue koʼýte ñañemoag̃ui vaʼerã hese. La Biblia heʼi voi: Ñandejára [...] penemombaretéta pejepytaso mbarete hag̃ua” (1 Ped. 5:10; Sant. 4:8). Ko artíkulope ñaanalisáta Isaías 40:26-31, ha jahecháta Jehová añetehápe ikatuha ñanemombarete. Ñañeʼẽta avei mokõi situasión ikatúvare ñanemokangy ha upéva káusare ñambaʼapo saʼive Jehovápe g̃uarã. Avei jahecháta mbaʼéichapa ikatu jasegi umi konsého oĩva la Bíbliape ikatu hag̃uáicha ñaaguanta oimehaichagua situasión.

“UMI OREKÓVA ESPERÁNSA JEHOVÁRE IMBARETE JEÝTA”

4. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Isaías 40:26-gui?

4 (Elee Isaías 40:26). Ndaipóri ikatu vaʼerã okontapa umi estrélla oĩva ko univérsope. Umi sientífiko okalkula ñande galáxiapente voi oĩha 400 mil millón estréllarupi, ha Jehová káda únope ohenói hérarupi. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe upéva? Jehová oñeinteresáramo káda estrélla ndorekóivare vída, koʼytevéntema oñeinteresáta ñanderehe. Hiʼarive ñande jaservi Ñandejárape jahayhúgui chupe, ndahaʼéi jajapo vaʼerãgui reínte (Sal. 19:1, 3, 14). Ñande Ru ñanderayhuetéva ñandekuaa porãiterei. La Biblia heʼi: “Pene akãrague jepe haʼe oipapapaite” (Mat. 10:30). “Jehová oikuaa porã mbaʼépa ohasa umi hénte inosénte” (Sal. 37:18, TNM). Haʼe ningo oikuaa umi provléma jahasáva, ha ikatu ñanemombarete ñaaguanta hag̃ua káda situasión.

5. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Jehová ikatuha ñanemombarete jagueropuʼaka hag̃ua ñane provlemakuéra?

5 (Elee Isaías 40:28). Pe enerhía oĩva guive ou Jehovágui. Epensamína pe kantida de enerhía haʼe omeʼẽvare pe kuarahýpe. Peteĩ eskritór haʼéva sientífiko hérava David Bodanis, heʼi káda segundo pe kuarahy oprodusiha hetave enerhía ikatúvagui oprodusi miles de millones de vómba atómika okapu jave. Ótro sientífiko okalkula pe kantida de enerhía oprodusíva pe kuarahy 1 segúndope, ikatuha ideprovécho ñandéve 200.000 áñore. Jehová omeʼẽramo enerhía pe kuarahýpe, ¿mbaʼére piko ñandéve avei nañanemombaretemoʼãi jagueropuʼaka hag̃ua ñane provlemakuéra?

6. a) ¿Mbaʼérepa Jesús heʼi vaʼekue “che júgo napendeforsamoʼãi”? b) ¿Mbaʼéichapa nepytyvõ reikuaávo upéva?

6 (Elee Isaías 40:29). Añetehápe ningo javyʼaiterei jaservi haguére Jehovápe. Jesús heʼi vaʼekue idisipulokuérape: “Pehupi pende ári che júgo”. Péro upéi heʼi avei: “Katuete pombopiroʼýta. Che júgo napendeforsamoʼãi ha che kárga ivevýi” (Mat. 11:28-30). Upéva ningo siertoite. Sapyʼánte kaneʼõre jaha rreunionhápe térã predikasiónpe, ¿péro mbaʼéichapa ñañeñandu ñag̃uahẽ rire ñande rógape? Haʼete voi ñandepiroʼýva ha ñanembaretevéva jagueropuʼaka hag̃ua ñane provlemakuéra. Ndareíri Jesús heʼi kuri: “Che júgo napendeforsamoʼãi”.

7. Emombeʼu peteĩ experiénsia ohechaukáva siertoha la heʼíva Mateo 11:28-30.

Jahechamína peteĩ ñane ermána ehémplo. Haʼe ningo oreko fatíga krónika, depresión ha pyʼỹinte iñakãrasy vai. Sapyʼánte ijetuʼu chupe oho hag̃ua rreunionhápe. Péro peteĩ díape, oñehaʼãmbaite ha oho. Haʼe omombeʼu mbaʼéichapa oñeñandu upe rire: “Pe diskúrso púvliko oñeʼẽ kuri pe desánimore. Pe diskursánte haʼete voi oñemoĩva ñande lugárpe ha oiporavo porã umi mbaʼe heʼítava. Opokoiterei kuri cherehe ha chemyasẽ la heʼíva. Añemeʼẽ enkuénta rreunionhápe la che aĩ vaʼerãha”. Ko ermána ovyʼaiterei oñehaʼãmbaite haguére oĩ hag̃ua pe rreuniónpe.

8, 9. ¿Mbaʼérepa Pablo heʼi vaʼekue “chekangy jave ningo chepoderóso avei”?

8 (Elee Isaías 40:30). Oĩ peteĩ mbaʼe siémpre jareko vaʼerã enkuénta: ñandekatupyrýramo jepe heta mbaʼépe, núnka ndaikatumoʼãi jajapo entéro mbaʼe ñandejehegui reínte. Apóstol Pablo ikatupyry vaʼekue ojapo hag̃ua heta mbaʼe, péro ndaikatúi ojapo entéro umi mbaʼe ojaposéva. Haʼe omombeʼúrõ guare Jehovápe mbaʼéichapa oñeñandu, Jehová heʼi chupe: “Che podér imbareteve [...] nekangy jave”. Pablo ontende porã mbaʼépa la Jehová heʼiséva chupe, upévare heʼi: “Chekangy jave ningo chepoderóso avei” (2 Cor. 12:7-10). ¿Mbaʼépa heʼise upéva?

Pablo ohechakuaa vaʼekue ndaikatuiha ijehegui reínte ojapo opa mbaʼe ojaposéva, ha oikotevẽha oipytyvõ chupe álgien ipoderosovéva. Ñandejára espíritu oipytyvõ kuri Páblope ikangy jave. Péro ndahaʼéi upévante, omombarete avei chupe ojapo hag̃ua umi mbaʼe ndaikatumoʼãiva ojapo ijeheguínte. Ñandéve avei Jehová ikatu omeʼẽ ijespíritu sánto ñanembarete hag̃ua.

10. ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ Davídpe ogueropuʼaka hag̃ua umi mbaʼe ombohováiva?

10 Pe salmísta David pyʼỹi ohechakuaa vaʼekue mbaʼéichapa Ñandejára omombarete chupe ijespíritu rupive. Peteĩ purahéipe heʼi: “Nde chepytyvõ rupi, chepuʼaka umi oñemoĩvare cherehe. Ñandejára, nde chemombarete rupi umi murálla ári jepe ikatu ahasa” (Sal. 18:29, TNM). Sapyʼánte ñane provlemakuéra haʼete peteĩ murálla ijyvatéva ha ndaikatúiva jahasa ñaneaño. Añetehápe ñaikotevẽ Jehová ñanepytyvõ.

11. ¿Mbaʼéichapa pe espíritu sánto ikatu ñanepytyvõ ñambohovái porã hag̃ua ñane provléma?

11 (Elee Isaías 40:31). Peteĩ ágila nodependéi ijehénte oveve hag̃ua yvate ha oho hag̃ua mombyry. Ojevale pe yvytu aku ojupívare yvate gotyo, ikatu hag̃uáicha oveve yvateve ha péicha oaorra enerhía. Rehasa jave peteĩ situasión ijetuʼuetereíva, nemanduʼa vaʼerã pe ágilare. Erroga Jehovápe tanemombarete “pe espíritu sánto” rupive (Juan 14:26). Ikatu rejerure chupe ijespíritu oimeha óra, por ehémplo ereko jave provléma peteĩ ermáno térã ermánandi. ¿Mbaʼéicha javépa ikatu oiko upéva?

12, 13. a) ¿Mbaʼérepa ikatu ñaneprovléma ñane ermanokuérandi? b) ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Jehovágui umi mbaʼe ohasa vaʼekue José?

12 Enterove ningo ñaneimperfékto, péicha rupi ikatu ñaneprovléma ermanokuérandi. Sapyʼánte oĩ heʼi térã ojapóva álgo ñanembopochýva, térã ñande voi jaʼe o jajapo álgo ombopochýva ótrope. Koʼãichagua situasión ningo ijetuʼu hína. Péro omeʼẽ ñandéve peteĩ oportunida jahechauka hag̃ua ñandefielha Jehovápe. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Pórke péicha ñaaprende ñambaʼapo hag̃ua pyʼaguapýpe ha peteĩ ñeʼẽme ñane ermanokuérandi. Jehová ningo ohayhu chupekuéra iñimperféktoramo jepe, ha ñande avei jajapo vaʼerã upéva.

Jehová ndohejái vaʼekue Josépe haʼeño, ha ndéve avei nanderejamoʼãi (Ehecha párrafo 13)

13 Jehová opermiti isiervokuéra ohasa umi situasión ijetuʼúva. Ha upéva jahechakuaa José ohasa vaʼekuére. Haʼe imitãrusúrõ guare, iñermanokuéra iñenvidióso rupi ovende chupe esklávoramo, ha upéi ojeraha chupe Egíptope (Gén. 37:28). Jehová ombyasy asy kuri ohechávo mbaʼéichapa oñemaltrata iñamígo Josépe, haʼéva isiérvo ihústo ha iñeʼẽrendúva. Péro Jehová noguenohẽi kuri Josépe upe situasióngui, ni oñemoingérõ guare chupe kárselpe oñemboja haguére hese oviolaseha ipatrón rembirekópe. ¿Péro heʼisépa upéva Jehová oheja hague Josépe haʼeño? Nahániri. La Biblia heʼi: “Jehová oipytyvõ chupe osẽ porãmba hag̃ua opa mbaʼe ojapóva” (Gén. 39:21-23, TNM).

14. ¿Mbaʼérepa iporã jajejoko ani hag̃ua jasegi ñandepochy?

14 Jahechamína ótro ehémplo. David haʼe vaʼekue avei Ñandejára amígo, ha ojetrata vaieterei kuri chupe. Ndaiporiguasúi persóna ombohováiva entéro umi situasión haʼe ohasa vaʼekue. Katuete ningo David ipochýne raʼe upévare, upéicharõ jepe ndaipyʼarói. Haʼe oskrivi: “Embohasa ndejehegui pe pochy ha ani ndepyʼaro, ani ndepochy haguére ndéma katu rejapo ivaíva” (Sal. 37:8, TNM). ¿Mbaʼérepa iñimportantete jasegi ko konsého? Ñande ningo jasegise Jehová ehémplo ha upévare ñambohasa vaʼerã ñandejehegui pe pochy. “Ñande japeka ha ñamerese kuri Ñandejára ñandekastiga, péro haʼe ndojapói upéva” (Sal. 103:10, TNM). ¿Mbaʼérepa iporã avei jajejoko ani hag̃ua jasegi ñandepochy? Pórke ikatu hína ojupipa ñane presión, ñaneprovléma jarrespira porã hag̃ua, ñaneprovléma ñande pyʼápe, ñane pánkreape ha ndajadiheriporãi la jaʼúva. Ñande pochy jave nañapensái avei hekópe porã. Ha jajúramo ñandepochyeterei ha jakapu, upéi ikatu hína ndajavyʼavéi heta tiémpore. Upévare iporãve ñañetrankilisánte. La Biblia heʼi: “Ñandepyʼaguapýramo, ñaneresãivéta” (Prov. 14:30, TNM). Upéicharõ, ¿mbaʼépa jajapo vaʼerã peteĩ ermáno ñanemoñeñandu vaíramo? Péicha jave iporã jasegi umi konsého oĩva la Bíbliape ñasolusiona hag̃ua upe provléma.

ÑANE ERMANOKUÉRA ÑANEMOÑEÑANDU VAI JAVE

15, 16. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo oĩramo ñaneofendéva?

15 (Elee Efesios 4:26). Ñande ningo ñahaʼarõnte voi umi hénte ndoikuaáiva Jehovápe ñandetrata vai, péro nañahaʼarõiete upéva ñane ermanokuéra térã ñane hentekuéragui. Upéicha rupi ikatu ñañeñandu vaieterei oikóramo umi mbaʼe. ¿Mbaʼépa jajapokuaa ndaikatúiramo ñanderesarái la oiko vaʼekuégui? ¿Jasegítapa ñandepochy, inklusíve heta áñore? ¿Térãpa jasegíta umi konsého oĩva la Bíbliape ha ñasolusiona pyaʼe umi provléma? Amáske jaheja ohasa heta tiémpo, ijetuʼuvéta ñasolusiona hag̃ua pe provléma.

16 Ñamoĩ chupe peteĩ ermáno nembopochy hague ha ndaikatúi nderesarái upévagui. ¿Mbaʼépa ikatu rejapo reime porã jey hag̃ua hendive? Primeroite voi eñemboʼe vaʼerã Jehovápe. Ejerure chupe tanepytyvõ eñemongeta porãnte hag̃ua upe ermánondi. Aníkena nderesarái upe ermáno neofende vaʼekue haʼeha avei Jehová amígo, ha haʼe ohayhuetereiha iñamigokuérape (Sal. 25:14). Jehová ningo otrata porãiterei iñamigokuérape, ha haʼe oipota ñande avei jajapo upéva (Prov. 15:23; Mat. 7:12; Col. 4:6). Segundo, epensa porã vaʼerã la erétavare. Oiméne ningo pe ermáno noñemeʼẽinte enkuénta ikatu hague neofende. Nemanduʼa vaʼerã ikatuha nde avei erekoʼimi la kúlpa pe oiko vaʼekuére. Upévare ñepyrũrã erekuaa: “Ikatúngo oime chénte ajagarra vai raʼe, péro péicha ha amóicha che añeñandu kuri kuehe ñañeʼẽrõ guare”. Rehechakuaáramo lomímonte ndojagarraporãiha ndehegui, ikatu ehejánte pesolusiona hag̃ua ág̃a ótro moméntope. Péro ehaʼarõ aja, ejerure vaʼerã Jehovápe tovendesi upe ermánope. Avei iporãta ejerure asy Jehovápe tanepytyvõ ehecha hag̃ua iporãvante upe ermánore. Jehová katuete oguerohoryetereíta ohecháramo rejapoha opa ikatúva rejogueraha porã hag̃ua ermanokuérandi, haʼekuéra ningo iñamígo avei.

ÑAÑEÑANDU VAÍRAMO UMI MBAʼE JAJAPO VAʼEKUÉRE YMA

17. a) ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ ñaime porã jey hag̃ua hendive oiméramo japeka raʼe? b) ¿Mbaʼérepa iñimportánte jaheja haʼe ñanepytyvõ?

17 Oĩ ningo opensáva nomereseiha oservi Jehovápe pórke opeka vaieterei kuri. Siémpre oñeñandu vai upe ojapo vaʼekuére ha upéicha rupi ndovyʼavéi, ndaipyʼaguapýi ha naiganavéi mbaʼeverã. Rréi David omombeʼu mbaʼéichapa oñeñandu vaʼekue umi mbaʼe vai ojapo vaʼekuére. Haʼe heʼi: “Namombeʼúi aja che pekádo, añeñandu vaieterei kuri tódo el tiémpo ha ni fuérsa ndarekovéi mbaʼeverã. Ñandejára, che aikuaa kuri naimeporãiha nendive, ha upéva haʼete chéve peteĩ kárga pohýi araháva che apére tódo el día”. Péro upéi David ojapo la Jehová ohaʼarõva isiervokuéragui. Haʼe heʼi: “Péro upéi hasypeve amombeʼu che pekádo [...]. Ha nde Ñandejára, reperdona cherembiapo vai ha che pekádo” (Sal. 32:3-5, TNM). Oiméramo nde avei repeka vai raʼe, Jehová nepytyvõse reime porã jey hag̃ua hendive. Upearã eheja vaʼerã haʼe tanepytyvõ umi ansiáno rupive (Prov. 24:16; Sant. 5:13-15). Aníkena rehaʼarõiterei rejapo hag̃ua upéva, pórke upévare odepende hína reikove hag̃ua pára siémpre. ¿Mbaʼépa ikatu rejapo resegínteramo reñeñandu vai umi mbaʼe rejapo vaʼekuére Ñandejára neperdonámarõ jepe?

18. ¿Mbaʼéichapa Pablo ehémplo oipytyvõ umi opensávape nomereseiha oservi Jehovápe?

18 Sapyʼánte apóstol Pablo oñeñandu vai vaʼekue imanduʼávo umi mbaʼe vai ojapo vaʼekuére yma. Haʼe heʼi: “Che ningo pe michĩvéva umi apóstol apytépe ha namereséi ojeʼe cherehe haʼeha apóstol, ymave apersegi rupi Ñandejára kongregasión”. Péro upéi heʼi: “Péro Ñandejára imbaʼeporãiterei rupi ikatu ajapo ko tembiapo” (1 Cor. 15:9, 10). Jehová ningo oikuaa porã vaʼekue Pablo ojapo hague heta mbaʼe vai. Upéicharõ jepe, haʼe oguerohory chupe ha oipota vaʼekue Pablo ohechakuaa upéva. Nde avei reñarrepentíramo nde pyʼaite guive repeka haguére ha remombeʼúramo Jehovápe, ha tekotevẽramo umi ansiánope avei, Jehová katuete neperdonáta. Nderedudái vaʼerã upévagui, ha easepta haʼe neperdonáma hague (Is. 55:6, 7).

19. ¿Mbaʼépa hína pe téxto áño 2018-pe g̃uarã, ha mbaʼérepa ideprovechoitereíta ñandéve upe téxto?

19 Amáske hiʼag̃ui pe fin, katuete hetavéta ohóvo umi provléma. Péro Jehová katuete ñanepytyvõta ñaaguanta hag̃ua oimeraẽ mbaʼe, ha jasegi hag̃ua ñandefiél chupe. La Biblia heʼi voi: “Haʼe omombarete umi ikaneʼõvape, ha omeʼẽ fuérsa umi ikangývape” (Is. 40:29, TNM; Sal. 55:22; 68:19). Áño 2018-pe, káda ke jaha rreunionhápe ha ñamaña pe téxto del áñore, ñanemanduʼáta upévare. Pe téxto ojeporavóva ko áñope g̃uarã heʼi: “Umi orekóva esperánsa Jehováre imbarete jeýta” (Is. 40:31).