Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 2

Ñañehaʼãkena ñapensa hag̃ua Jehová opensaháicha

Ñañehaʼãkena ñapensa hag̃ua Jehová opensaháicha

“Pekambia pepensa lája, péicha peẽ voi pekambiaitéta. Ha ikatúta peikuaa porã Ñandejára volunta iporãva, haʼe oguerohorýva ha ndorekóiva defékto” (ROM. 12:2).

PURAHÉI 88 Jehová, chemboʼemína nde rape

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? a

1, 2. ¿Mbaʼépa jasegi vaʼerã jajapo jajevautisa rire? Emyesakã.

 ¿KÁDA mboýpa nde emopotĩ jepi nde róga? Ikatu oime emopotĩ raʼe reva mboyve pype. ¿Péro mbaʼépa oikóta ohasávo pe tiémpo ha nerepenavéi hese? Jaikuaaháicha, pyaʼeterei ijyvytimbopa ha ikyʼapa jeýta la oĩva entéro. Upéicha rupi pyʼỹinte emopotĩ vaʼerã.

2 Ha upéicha avei ñande jasegi vaʼerã jajapo ikatu hag̃uáicha ñamehora ñapensa lája ha mbaʼeichagua persónapa ñande. Jaikuaaháicha, káda uno ñañehaʼãmbaite kuri jajapo umi kámbio tekotevẽva jajevautisa mboyve, pórke heʼiháicha la Biblia “ñamopotĩ vaʼerã ñande rete ha ñane korasõ” (2 Cor. 7:1). Péro upe rire ‘jasegi vaʼerã ñambopyahu ñapensa lája’ (Efes. 4:23). ¿Mbaʼérepa? Pórke ko múndo opensa lája ikatu pyaʼeterei ova ñanderehe, haʼete voi pe óga ikyʼa ha ijyvytimbopa jeýva noñepenái rupi hese. Ñande ningo ñaime porãse Jehová renondépe, ha jahupyty hag̃ua upéva pyʼỹi jarrevisa vaʼerã mbaʼetekópa ñaime hína.

JASEGÍKENA ‘ÑAMBOPYAHU ÑAPENSA LÁJA’

3. ¿Mbaʼépa heʼise ñambopyahu vaʼerãha la “ñapensa lája”? (Romanos 12:2).

3 ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ñakambia hag̃ua ñapensa lája? (elee Romanos 12:2). ¿Serápa ovaléma jajapónteramo umi mbaʼe iporãva? Nahániri, pórke pe téxto heʼi ñambopyahu vaʼerãha “ñapensa lája”, ha ndahaʼéi umi mbaʼe porã jajapóvante. Upévare ikatu jaʼe upe kámbio ñañepyrũ vaʼerãha jajapo ñande pyʼapýgui voi. Upéicha rupi tekotevẽ ñanesinséro porã, ha jahecha mbaʼépa ñapensa ha mbaʼépa ñañandu. Ha japilláramo oĩha álgo noiporãiva, pyaʼe ñakambiaite vaʼerã ikatu hag̃uáicha jajoguave Jehovápe. Ha heʼi haguéicha apóstol Pablo, upéva ndaikatúi jajapo una vénte, síno jajapo vaʼerã kontinuadoite voi.

¿Jaelehípa ñande traváho ha ñande estudiorã umi opermitítava ñandéve jaservi porã Jehovápe? (Ehecha párrafo 4 ha 5) c

4. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã pono ova ñanderehe ko múndo opensa lája?

4 Ág̃a ñandeperfékto vove ikatúta jajapo porã entéro mbaʼe ha siémpre ñambovyʼáta Jehovápe. Péro koʼág̃a jasegímante vaʼerã ñañehaʼã ñakambia hag̃ua. Romanos 12:2-pe apóstol Pablo ohechauka kuri ñambopyahu vaʼerãha ñapensa lája ikatu hag̃uáicha ñantende mbaʼépa Jehová oipota jajapo. Upévare ndaikatúi japyta jajekuʼako ha ñapermiti mbeguekatúpe ko múndo opensa lája ova ohóvo ñanderehe. Upéva rangue, jahecha vaʼerã mbaʼetekópa ñaime ha ñapensápa hína Jehová opensaháicha ha upéva ogiáta umi mbaʼe jadesidíva ha jajaposéva.

5. ¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu ñañeporandu jahechakuaágui Jehová ára guasu hiʼag̃uimbaitemaha? (Ehecha pe taʼanga).

5 Por ehémplo, Jehová oipota ñanemanduʼa pe hiʼára guasu hiʼag̃uimbaitemaha (2 Ped. 3:12). Upévare ikatu ñapensami koʼã pregúntare: “¿Ahechaukápa aiko lájare siémpre arekoha enkuénta pe fin hiʼag̃uimbaitemaha? ¿Aelehípa che traváho ha che estudiorã opermitítava chéve aservi porã Jehovápe? ¿Aimépa segúro Jehová siémpre omeʼẽtaha chéve umi mbaʼe aikotevẽva, térãpa aiko ajepyʼapy hína upévare?”. Epensamíntena mbaʼeichaitépa oiméne Jehová ovyʼa ohecha jave ñañehaʼãmbaiteha jajapo ivolunta (Mat. 6:25-27, 33; Filip. 4:12, 13).

6. ¿Mbaʼépa jasegi vaʼerã jajapo?

6 Jahechaháicha, pyʼỹinte tekotevẽ ñaanalisa mbaʼetekópa jaha hína hese, ha upearã ñaanalisa vaʼerã umi mbaʼe ñapensáva ha ñañandúva. Ha peichahágui japilláramo tekotevẽha ñakambia álgope, pyaʼe jajapo vaʼerã upéva. Apóstol Pablo heʼi vaʼekue voi umi coríntope: “Pesegíkena peñatende pendejehe pehecha hag̃ua peikópa hína heʼiháicha umi enseñánsa Cristo omeʼẽ vaʼekue. Pesegíkena pehecha mbaʼeichagua persónapa peẽ” (2 Cor. 13:5). Jaiko hag̃ua “heʼiháicha umi enseñánsa Cristo omeʼẽ vaʼekue” ndahaʼéi jahánte vaʼerã rreunionhápe ha japredika sapyʼapyʼa. Upéva rangue jajasegura vaʼerã Jehovápe ogustaha umi mbaʼe ñapensáva, umi mbaʼe ñañandúva ha mbaʼépa hína la ñanemomýiva jajapo hag̃ua álgo. Upéva ñanepytyvõ jasegi hag̃ua ñambopyahu ñapensa lája jaleévo Ñandejára Ñeʼẽ, ñañehaʼãvo ñapensa haʼéicha ha ñakambia tekotevẽhápe ñaime porã hag̃ua Jehovándi (1 Cor. 2:14-16).

ÑAÑEHAʼÃKENA JAREKO “PE KONDÚKTA PYAHU”

7. Ohechaukaháicha Efesios 4:31, 32, ¿mbaʼépa jajapo vaʼerã avei, ha mbaʼérepa ikatu ijetuʼu upéva algúnope?

7 (Elee Efesios 4:31, 32). Jahecháma haguéicha, iñimportanteterei ñambopyahu ñapensa lája. Péro ndahaʼéi upévante la jajapo vaʼerã. La Biblia heʼi ñamonde vaʼerãha avei ñandejehe “peteĩ aóicha pe kondúkta pyahu” (Efes. 4:24). Upéva heʼise ñañehaʼã vaʼerãha avei ñakambia ñande lája. Por ehémplo, ñañehaʼãmbaite vaʼerã ani hag̃ua ñandepyʼaro, ñandepochypa rei ha ñarrenega vaipa. ¿Mbaʼérepa ikatu ijetuʼueterei algúnope upéva? Vuéno, la Biblia heʼi voi oĩha umi “imitãite guive ojaposéva ivaívante voi” (Gén. 8:21). Upévare, oiméramo ñande upéicha vaʼekue la ñande lája, jajevautisa rire jepe jasegi vaʼerã ñañehaʼã ñakambia hag̃ua. Jahechamína peteĩ experiénsia ohechaukáva upéva.

8, 9. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Stephen experiénsia?

8 Peteĩ ermáno hérava Stephen yma iviolénto vaʼekue ha otopasénte voi la oiko vai hag̃ua. Ha upéicha rupi haʼe heʼi: “Ajevautisa rire jepe tekotevẽ kuri asegi añehaʼã ani hag̃ua cheviolénto. Por ehémplo, peteĩ díape roho ropredika peteĩ várriope, ha peichahágui ahecha sapyʼa peteĩ mondahápe ogueraha jave che autorrádio. Pyaʼe asẽ adipara hapykuéri. Ha ahupytýta jave chupe, oity yvýpe pe rrádio ha osegi odipara. Upéi amombeʼu umi opredikávape chendive mbaʼéichapa arrekupera jey la che rrádio, ha peteĩva heʼi chéve: ‘¿Ha mbaʼe rejapomoʼã rehupytýrire chupe?’. Upéva chemopensa, ahechakuaa ofaltaha gueteri añehaʼãve ajejokokuaa hag̃ua”. b

9 Ohechaukaháicha Stephen experiénsia, ikatu hína derrepentete ojekuaa jey ñanderehe peteĩ kostúmbre vai jareko vaʼekue. Ha ikatu voi ñapensa jaipeʼáma hague ñandejehegui upéva, péro avía sído nahániri raʼe. Oikóramo upéva nderehe, aníkena eñedesanima. Ikatu voi ñanemanduʼa la heʼi vaʼekuére apóstol Pablo: “Ajapose jave iporãva, pe ivaíva chestira” (Rom. 7:21-23). Jahechaháicha, enterovéva ñaneimperfékto ha upévare jarekónte voi álgo ñamehora vaʼerã, ha upearã jasegímante vaʼerã ñañehaʼã. ¿Péro mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva? Jahechamína.

10. ¿Mbaʼe mbaʼépa jajapo vaʼerã ñakambia hag̃ua ñande lája? (1 Juan 5:14, 15).

10 Ñañemboʼe Jehovápe ha jajerure chupe tañanepytyvõ ñamehora hag̃ua la tekotevẽhápe. Ikatu ñaime segúro haʼe ñanerendutaha ha ñanepytyvõtaha (elee 1 Juan 5:14, 15). Siérto, Jehová ndojapomoʼãi peteĩ milágro oipeʼa hag̃ua ñandehegui peteĩ kostúmbre vai, péro si ñanemombaretéta ani hag̃ua ipuʼaka ñanderehe upéva (1 Ped. 5:10). ¿Ha mbaʼépa ñande ikatu jajapo upearã? Vuéno, ñamboykete vaʼerã umi mbaʼe nañanepytyvõmoʼãiva. Por ehémplo umi pelíkula, lívro térã kualkiér ótra kósa ohechaukáva álgo ñande jahejaséva hína. Ha ani avei jaiko ñapensa umi mbaʼe naiporãivare, pórke upéva nañanepytyvõmoʼãi ñamehora hag̃ua (Filip. 4:8; Col. 3:2).

11. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo jareko hag̃ua pe kondúkta pyahu?

11 Jaipeʼámarõ jepe ñandejehegui pe ñane kondúkta yma guare, iñimportanteterei ñañehaʼãmbaite jareko hag̃ua pe kondúkta pyahu. ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva? Ñañehaʼãmbaite vaʼerã amás día jajoguave hag̃ua jahávo Jehovápe (Efes. 5:1, 2). Por ehémplo jalee jave peteĩ rreláto bíblico ohechaukáva mbaʼeichaitépa Jehová oporoperdona, iporãta ñapensa ñandejehe, ha jahecha ñandépa ñaime dispuésto ñaperdona hag̃ua ótrope. Térã jaleéramo peteĩ rreláto ohechaukáva mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ umi oikotevẽvape ajúda, ikatu ñapensa oimépa ñande ñaime avei dispuésto ñaipytyvõvo ñane ermanokuérape. Ñañehaʼãmante vaʼerã ñambopyahu hag̃ua pe ñapensa lája, ha upévare iñimportanteterei avei ñanepasiénsia ñandejehe, pórke ñaikotevẽ tiémpo upearã.

12. ¿Mbaʼépa oipytyvõ Stéphenpe okambia hag̃ua?

12 Ermáno Stephen ohechakuaa mbeguekatúpemante ikatu hague omonde ijehe pe kondúkta pyahu. Haʼe heʼi: “Ajevautisa guive, ahasáma heta situasión ikatuhápe kuri arreaksiona vai ha cheviolénto jey yma guaréicha. Umícha jave, ahánte ótro ládo pono aiko vai avavéndi térã ajapo ikatúva guive oñekalma hag̃ua pe situasión. Che rembireko ha heta che konosído chefelisita péicha ajejoko haguére, ha che jepe sapyʼánte añesorprende arreaksiona lájare. Péro ndahaʼéi ningo chejehegui akonsegíva upéva. Che pyʼaite guive aguerovia la Biblia orekoha podér okambia hag̃ua la héntepe”.

ÑAMBOYKETÉKENA UMI PENSAMIÉNTO NAIPORÃIVA

13. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ani hag̃ua ipuʼaka ñanderehe umi deséo vai? (Gálatas 5:16).

13 (Elee Gálatas 5:16). Enterovévango ñaneimperfékto ha ijetuʼu ñandéve jajapo hag̃ua iporãva, péro Jehová omeʼẽ ñandéve ijespíritu sánto ñanepytyvõ hag̃ua. Upévare jastudia vaʼerã la Biblia, pórke ñanepytyvõ jarresivi hag̃ua ijespíritu. Avei iñimportanteterei ndajafaltái rreunionhápe, pórke upépe jarresivi avei espíritu sánto ha jahasa tiémpo ñane ermanokuérandi. Haʼekuéra ningo ñandéicha avei oñehaʼãmbaite hína ojapo hag̃ua iporãva. Upéicha rupi umi rreunión tuichaiterei ñanemokyreʼỹ (Heb. 10:24, 25; 13:7). Jehová omeʼẽ avei ñandéve pe ñemboʼe. Ñande ikatu jajerure chupe tañanepytyvõ ñandepuʼaka hag̃ua umi mbaʼe vai ñandestirávare, ha haʼe omeʼẽta ñandéve ijespíritu sánto ikatu hag̃uáicha ñanembarete ha jasegi jalucha umíva kóntrape. Siérto, entéro koʼã mbaʼe ndoipeʼaitemoʼãi ñane akãgui umi deséo vai, péro ñanepytyvõta ani hag̃ua jajapo mbaʼeve ivaíva. La Biblia ohechauka porã voi umi ohejáva Jehová espíritu ogia chupekuéra ‘ndoikomoʼãiha ojapo umi mbaʼe vai ogustáva ñande rete imperféktope’ (Gál. 5:16).

14. ¿Mbaʼérepa jasegi vaʼerã ñañehaʼã ñapensa umi mbaʼe iporãvare?

14 Ñande ningo jajepokuaáma jajapo umi mbaʼe ñanemoag̃uíva Jehováre, ha iñimportanteterei ñañehaʼãmbaite ani hag̃ua jaheja rei koʼã mbaʼe jajapóva, ha jasegi ñapensa umi mbaʼe iporãvare. ¿Mbaʼérepa? Pórke enterovéva ñaneimperfékto, ha upéicha rupi ñahaʼarõʼỹete jave ikatu ou ñandéve peteĩ deséo térã pensamiénto vai. A lo mehór jajevautisa riréma jepe ikatu hína oiko ñanderehe upéva, ha ñandestira umi mbaʼe jaikuaa porãva ndogustaiha Jehovápe. Por ehémplo, umi huégo a pláta ojejapóva, vevída térã pornografía (Efes. 5:3, 4). Peteĩ ermaníto heʼi voi: “Chéve ningo heta vése chestira jepi umi pensamiénto omosexuál. Apensa vaʼekue kon el tiémpo ojehasataha chehegui upéva, péro koʼag̃aite peve alucha vaʼerã ikóntrape”. Oiméramo ndéve ijetuʼu jepi remboyke hag̃ua algún pensamiénto vai, ¿mbaʼépa ikatu nepytyvõ?

Oiméramo ou ndéve umi pensamiénto térã deséo vai, aníkena epensa nanepohãveimaha. Oĩ heta ermáno ha ermána ipuʼakáma vaʼekue koʼãichagua pensamiéntore (Ehecha párrafo 15 ha 16)

15. ¿Mbaʼérepa ñanemokyreʼỹ jaikuaávo enterovéva orekohánte voi umi deséo vai? (Ehecha pe taʼanga).

15 Oiméramo nde eñehaʼã hína esupera hag̃ua peteĩ devilida péro ijetuʼu jepi ndéve, nemanduʼákena nereimeiha neaño. La Biblia heʼi voi: “Umi tentasión peẽ pehasáva, oñepresenta avei entéro umi ótro héntepe” (1 Cor. 10:13a). Upéva ningo apóstol Pablo heʼi vaʼekue umi ermáno ha ermána Corintoguápe. Algúno umíva apytépe desastrete vaʼekue, por ehémplo oĩ vaʼekue hekovaíva, ikaʼúva ha haʼéva omosexuál (1 Cor. 6:9-11). ¿Ndépa ere haʼekuéra ojevautisa rire ndorekovéima hague núnka mas ni peteĩ deséo vai? Oime vaʼerãngo ndahaʼéi raʼe upéicha. Haʼekuéra haʼéramo jepe unhído iñimperféktoiti kuri, ha oime vaʼerã de ves en kuándo oreko vaʼekue avei hikuái umi pensamiénto naiporãiva. Jajepyʼamongetávo upévare tuichaiterei ñanemokyreʼỹ. ¿Mbaʼérepa? Pórke ñanepytyvõ ñantende hag̃ua oĩha heta ermáno ha ermána ipuʼakámava la mísma devilida ñande jarekóvare. Upéicha rupi la Biblia heʼi ñandéve ikatuha ‘jajerovia mbarete, jaikuaágui enterove ñane ermáno oĩva ko múndope oaguantaha avei koʼãichagua jehasa asy’ (1 Ped. 5:9).

16. ¿Mbaʼe trámpapa ñamboykete vaʼerã, ha mbaʼérepa?

16 Oĩ algúno opensáva ndaiporiha avave ikatu vaʼerã ontende mbaʼéichapa haʼe oñeñandu ni pe lúcha haʼe oguerekóva. Péro upe idéa ningo peteĩ trámpa. ¡Aníkena jahejáti upéva ñanembotavy! Pórke ikatu hína jaju ñapensa nañanepohãveimaha upéva káusare, ha núnka ndaikatumoʼãiha ñamboykete upe pensamiénto vai. Péro la Biblia heʼi porã ñandéve: “Ñandejára siémpre okumpli la heʼíva, ha haʼe ndohejamoʼãi pehasa mbaʼeve ndaikatumoʼãiva peaguanta. Upéva rangue, pehasa jave peteĩ mbaʼe ijetuʼúva, penepytyvõta pesẽ hag̃ua upe situasióngui ha peaguanta hag̃ua” (1 Cor. 10:13b). Upéva ñanepytyvõ ñantende hag̃ua imbaretetereíramo jepe umi pensamiénto vai, lomímonte ikatuha ñandepuʼaka hese, ha Jehová ñanepytyvõta upearã. A lo mehór ndaikatumoʼãi jaipeʼaite umíva ñane akãgui, péro haʼe ñanepytyvõgui ndajajapomoʼãi upe mbaʼe vai ñapensáva.

17. Ndaikatúiramo jepe jaipeʼaite ñane akãgui umi deséo vai, ¿mbaʼépa si ikatu jajapo?

17 Ñanemanduʼa vaʼerã enterovéva ñaneimperfektoha, ha upéicha rupi ndaikatumoʼãinte voi jaipeʼaite ñane akãgui kompléto umi deséo vai. Péro si ikatu jadesidi nañapermitimoʼãiha umíva ñanedomina. Upearã jasegikuaa José ehémplo, pórke haʼe ensegída voi orrechasa vaʼekue Potifar rembirekópe (Gén. 39:12). Upéva ñanepytyvõ ñantende hag̃ua jarekóramo jepe umi deséo vai, natekotevẽiha jajapo upéva.

JASEGÍKENA JALUCHA

18, 19. ¿Mbaʼe pregúntapa ñanepytyvõta jahecha hag̃ua mbaʼépepa ikatu ñamehora?

18 Ñapensa hag̃ua Jehová opensaháicha ha jajapo umi mbaʼe chupe ogustáva, kontinuadoite ñañehaʼã vaʼerã. Upévare iporã káda uno ñapensa ñandejehe ha ñaanalisa mbaʼetekópa ñaime hína Jehová renondépe. Upearã ñanepytyvõta koʼã pregúnta: “¿Umi mbaʼe ajapóvapa ohechauka añemeʼẽha enkuénta hiʼag̃uimbaitemaha pe fin? ¿Añehaʼãpa hína ikatu hag̃uáicha areko pe kondúkta pyahu? ¿Apermitípa pe espíritu sánto chegia amboykete hag̃ua umi deséo vai?”.

19 Ko artíkulo ñanepytyvõ jahecha hag̃ua iñimportanteha káda uno ñaanalisa mbaʼetekópa ñaime. Péro aníkena epensa nde haʼe vaʼerãha perfékto. Ha etopáramo álgo ikatuhápe emehora, aníkena eñentrega. La Biblia heʼi voi ñandéve: “Oiméramo jahupytýma hína heta mbaʼe, jasegíkena jaiko upéicha ha jaha meme tenonde gotyo” (Filip. 3:16). Upévare ikatu ñaime segúro ñañehaʼãmbaitéramo ñambopyahu ñapensa lája, Jehová katuete ñanevendesíta.

PURAHÉI 36 Ñañatende porã ñane korasõre

a Apóstol Pablo heʼi vaʼekue kristianokuéra oñehaʼã vaʼerãha ani hag̃ua ova hesekuéra ko múndo opensa lája. Ha upéva upe konsého ou porãiterei avei ñandéve. Ñande ñañehaʼãmbaite vaʼerã avei ani hag̃ua ñapensa umi hénte ko mundopegua opensaháicha. Upearã ñañehaʼãmbaite vaʼerã ha ñande voi jajekorrehi ñañemeʼẽramo enkuénta ñapensaha álgo ndogustáiva Jehovápe. ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva? Ko artíkulope ñakontestáta ko pregúnta.

b Ehecha pe artíkulo “Amasdía aha vaive kuri hese”, osẽ vaʼekue Ñemañaha 1 de julio de 2015.

c JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Peteĩ ermáno imitãva oanalisa hína ohótapa universidápe térãpa ojapóta iprekursorádo.