Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 4

PURAHÉI 30 Che Jára, che Túa ha che Amigoite

Jehová ñanderayhueterei

Jehová ñanderayhueterei

“Pe Túa voi penderayhu” (JUAN 16:27).

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?

Jehová ñanderayhueterei rupi ñañemoag̃uive hese. Ha haʼe oĩ rupi ñande ykére, ñañandu haʼe oñangarekoha ñanderehe, ñaĩ segúro porã ha ñandepiroʼy asy.

1. ¿Mbaʼépa ou ñandéve ñane akãme ñañeimahinávo mbaʼéichapa Jehová?

 ¿ÑANDÉPA ñañeimahinámava mbaʼeichaguápa Jehová? ¿Mbaʼépa ñapensa hese ñañemboʼe jave chupe? Ndajahecháiramo jepe Jehovápe, la Biblia heʼi hese heta mbaʼe. Por ehémplo heʼi Jehová ojoguaha peteĩ eskúdope ha kuarahýpe, avei ‘tatarendy oporohundívape’ (Sal. 84:11; Heb. 12:29). Ezequiel ohecha rire peteĩ visión heʼi Jehováre ojoguaha safírope, umi metál overapávape ha peteĩ árko íris omimbipávape (Ezeq. 1:​26-28). Entéro koʼã mbaʼe ojeʼéva Jehováre ningo jahecharamoiterei térã ikatu ñanemongyhyje voi.

2. ¿Mbaʼérepa ikatu ijetuʼu ñandéve ñañemoag̃ui hag̃ua Jehováre?

2 Ndajahechái rupi Jehovápe ikatu ijetuʼu ñandéve jaguerovia hag̃ua haʼe ñanderayhuha. Oĩ umi opensáva Jehová núnka ndohayhumoʼãiha chupekuéra, pórke ohasa vaʼekue heta mbaʼe vai ymave, térã ikatu oime ituakuéra ndohayhúi vaʼekue chupekuéra. Jehová ontende umi mbaʼe ñañandúva ha oikuaa ikatuha ijetuʼu ñandéve ñañemoag̃ui hag̃ua hese. Upévare la Biblia rupive haʼe oikuaauka ñandéve haʼeha peteĩ Dios ñanderayhuetereíva.

3. ¿Mbaʼérepa ñaanalisa porã vaʼerã mbaʼeichaitépa Jehová ñanderayhu?

3 Jehová ningo mborayhu memete. La Biblia heʼi voi: “Ñandejára ningo mborayhu” (1 Juan 4:8). Haʼe ningo ojapo entéro mbaʼe pórke oporohayhu. Ñandejára oporohayhu rupi imbaʼeporã enterovéndi, ha ndahaʼéi otratáva mborayhúpe umi ohayhúvapente chupe (Mat. 5:​44, 45). Ko artíkulope ñaanalisa porãta mbaʼeichaguápa Jehová ha mbaʼeichaitépa ñanderayhu. Amáske jaikuaave Jehovápe, jahayhuvéta avei chupe.

JEHOVÁ ÑANDERAYHUETEREI

4. ¿Mbaʼéichapa ñañeñandu Jehová ñanderayhueterei rupi? (Ehecha pe taʼanga).

4 ‘Jehová oporombyasy ha oporoporiahuvereko’ (Sant. 5:11). La Bíbliape oñekompara Jehovápe peteĩ sy omokunuʼũvare imembyʼípe (Is. 66:​12, 13). Ñañeimahinamína peteĩ sy ohayhuetereíva iveveʼípe ha oñangarekóva hína hese. Haʼe ohupi hapypaʼũme la imembyʼípe ha omoñeʼẽmba chupe ha pe veveʼi katu ijaguara ha opopoʼipa voi. Péro peichahágui la iveveʼi hasẽ térã hasy mbaʼéramo chupe álgo, haʼe pyaʼe ohecha mbaʼépa hína la oikotevẽva. Upéicha avei Jehová, ñandéve hasy asy jave álgo ikatu ñaime segúro haʼe ñanderayhuetereiha. Pe salmísta heʼi vaʼekue voi: “Añekevrantaitereírõ guare ha pe kevránto cheahoʼipa, nde chekonsola ha chembopyʼaguapy” (Sal. 94:19).

“Peteĩ sy okonsolaháicha imembýpe, péicha che asegíta pokonsola”. (Ehecha párrafo 4)


5. ¿Mbaʼéichapa Jehová ohechauka ñanderayhuetereiha?

5 Jehová ningo “ñanderayhueterei ha ndofallái ñanendive” (Sal. 103:8). Haʼe nopensamoʼãi ñanderehe nañanepohãveimaha jajapo mbaʼéramo álgo ivaíva. Yma umi israelita ofalla vaʼekue Jehovándi heta vése, péro ombyasy jave hikuái la hembiapo vaikue ha ndojapovéi, haʼe oasegura vaʼekue osegiha ohayhu chupekuéra. Por ehémplo haʼe heʼi vaʼekue ipuévlo Israélpe: “Nde ningo neporãiterei chéve g̃uarã, che romombaʼe ha rohayhueterei” (Is. 43:​4, 5). Ha ñandéve avei Jehová ñanderayhu péicha, haʼe nokambiái. Upévare ñande siémpre ikatu jajerovia hese. Jepe jaju mbaʼéramo tuichaiterei jajavy, Jehová nañanderejareimoʼãi. Ñañarrepentiha óra ha ñañemoag̃ui jey Jehováre, jahechakuaáta haʼe ñanderayhuha gueteri. Haʼe opromete voi ‘operdonambaitetaha ñane rembiapo vaikue’ (Is. 55:7). La Biblia heʼi voi Jehová ñaneperdonáramo, upéi ñañandutaha mbaʼéichapa haʼe ‘ñanemombarete jey’ (Hech. 3:19).

6. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Jehovágui Zacarías 2:8?

6 (Elee Zacarías 2:8). Jehová ñanderayhu rupi ontende umi mbaʼe ñañandúva ha hiʼãiterei chupe ñandeprotehe. Chupe ningo hasy asy voi ñande jasufri jave. Upévare ñaimekuaa segúro haʼe okontestataha ñandéve jajerure jave chupe: “Eñangarekomína cherehe reñangarekoháicha nde resaʼỹire” (Sal. 17:8). Jehová ningo ñanekompara voi hesaʼỹire, ha jaikuaa la ñande resaʼỹire ñanerakateʼỹ ha helikadoitereiha. Haʼete voi Jehová heʼíva hína: “Oimeraẽ olastimáva che siervokuérape, olastima hína álgien ivaliosoitereívape chéve g̃uarã”.

7. ¿Mbaʼérepa tekotevẽ ñaime segúro Jehová ñanderayhuha?

7 Jehová ningo oipota ñande ñaime segúro haʼe ñanderayhuha. Péro haʼe oikuaa avei umi mbaʼe vai jahasa vaʼekue káusare ikatuha ñapensa: ¿Sera piko la Jehová chéve cherayhu? Térã jahasa rupi koʼág̃a peteĩ situasión ijetuʼúva, jaduda Jehovápa ñanderayhu hína. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta anivéma hag̃ua jaduda? Ñanepytyvõta ñantendéramo mbaʼéichapa Jehová ohechauka ohayhuha Jesucrístope ha ñandéve avei.

¿MBAʼÉICHAPA JEHOVÁ OHECHAUKA OPOROHAYHUHA?

8. ¿Mbaʼérepa Jesús oĩ vaʼekue segúro Jehová ohayhuha chupe?

8 Jehová ha itaʼýra hetaiterei tiémpo ohasa vaʼekue oñondive, ndaipóri voi ótro haʼekuéraicha. Hetaiterei áñore oĩ vaʼekue hikuái oñondive yvágape, upéicha rupi ojogueraha porã ha ojoayhueterei hikuái. Mateo 17:​5-pe jatopa voi Jehová heʼi hague ohayhuha Jesúspe. Jehová ningo ikatúnte vaʼekue heʼi: ‘Kóva hína pe aguerohorýva’. Péro haʼe oipota vaʼekue jaikuaa mbaʼeichaitépa haʼe ohayhu Jesúspe, ha upévare heʼi voi: “Che Raʼy ahayhuetéva”. Jehová ijorgullóso vaʼekue Jesús reheve ha koʼýte oĩ haguére dispuésto omeʼẽvo hekove ótro rehehápe (Efes. 1:7). Jesús katu ndodudái vaʼekue ni michĩmi Itúa ohayhuha chupe. Upévare heʼi jey jey vaʼekue la Itúa ohayhuha chupe (Juan 3:35; 10:17; 17:24).

9. Emombeʼu mbaʼérepa ikatu jaʼe Jehová ohayhuha umi unhídope. (Romanos 5:5).

9 Jehová ningo heʼi avei ohayhuha umi unhídope (elee Romanos 5:5). Pe idióma griégope ko versíkulo ontendeka Jehová ohayhuetereiha umi unhídope ha upe mborayhu ikatu oñekompara peteĩ arrójo osyry hatã ha orrevosapávare. Peichaite peve ningo Jehová ohayhu umi unhídope, ha haʼekuéra oikuaa ‘Ñandejára ohayhuha’ chupekuéra (Jud. 1). Apóstol Juan ohechauka porã vaʼekue mbaʼéichapa oñeñandu umi unhído, heʼírõ guare: “¡Pepensamína mbaʼeichaitépa pe Túa ñanderayhu! Haʼe ñanerenói itaʼýra” (1 Juan 3:1). ¿Péro Jehovápa ohayhu umi unhídopente? Nahániri, Jehová ohechaukáma ñanderayhuha enterovépe voi.

10. ¿Mbaʼépa la ohechauka porãvéva Jehová ñanderayhuha?

10 ¿Mbaʼépa la ohechauka porãvéva ñandéve Jehová ñanderayhuha? Upéva hína pe rreskáte. Pe rreskáte rupive Jehová ohechauka ndaiporiha ótro oporohayhúva haʼéicha (Juan 3:16; Rom. 5:8). Jehová opermiti vaʼekue Itaʼýra ohayhuetéva omano ñanderehehápe, péicha oñeperdona hag̃ua ñandéve ñande pekádo ha jaiko hag̃ua Ñandejára amígoramo (1 Juan 4:10). Amáske jajepyʼamongeta la Jehová ha Jesús opaga vaʼekuére ñanderehehápe, ñanepytyvõta ñantende porãve hag̃ua mbaʼeichaitépa haʼekuéra ñanderayhu káda únope (Gál. 2:20). Pe rreskáte ningo ojepaga ndahaʼéi Jehová hustísia rehehápente, haʼeramoguáicha peteĩ kontráto ojepaga vaʼerã. Péva ningo peteĩ rregálo ohechaukáva Jehová ñanderayhuetereiha. Upearã haʼe osakrifika la ohayhuvéva: Jesús. Jehová opermiti vaʼekue la Itaʼýra osufri ha omano ñanderehehápe.

11. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Jeremías 31:3?

11 Jahecháma haguéicha, Jehová noñomíri la oñandúva, haʼe heʼi voi ñanderayhuetereiha (elee Jeremías 31:3). Jehová ñanderayhu rupi ñanemoag̃ui ijehe (ekompara Deuteronomio 7:​7, 8 heʼívare). Ndaipóri mbaʼeve ni avave ñandepeʼa vaʼerã Jehová mborayhúgui (Rom. 8:​38, 39). ¿Mbaʼéichapa nde reñeñandu reikuaa haguére upéva? Jaleemína Salmo 23 ha jahecha mbaʼéichapa David oñeñandu vaʼekue Jehová ohayhu haguére chupe, ha mbaʼéicha ñande ikatu ñañeñandu upe haguére.

¿MBAʼÉICHAPA ÑAÑEÑANDU JEHOVÁ ÑANDERAYHU HAGUÉRE?

12. Emombeʼu mbykymi mbaʼe rehepa oñeʼẽ Salmo 23.

12 (Elee Salmo 23:​1-6). Salmo 23 ningo peteĩ purahéi, David omombeʼuhápe oĩha segúro Jehová ohayhuha chupe, ha oñangarekoha hese. Upe Sálmope David omombeʼu Jehová haʼeha iñamigoite ha ohenói voi chupe Ipastór. David oñeñandu vaʼekue segúro Jehová ogia haguére chupe ha odependete vaʼekue hese. Haʼe oikuaa vaʼekue Jehová ohayhutaha chupe káda día oikove aja pukukue. ¿Mbaʼérepa haʼe okonfiaite vaʼekue hese?

13. ¿Mbaʼérepa David ndodudái vaʼekue Jehová oñangarekotaha hese?

13 “Mbaʼevete asy ndofaltamoʼãi chéve”. David oñandu vaʼekue Jehová oñangareko porãha hese, pórke Haʼe siémpre omeʼẽ vaʼekue chupe opa mbaʼe oikotevẽva. Avei David oikuaa vaʼekue Jehová haʼeha iñamígo ha oguerohoryha chupe. Upévare David ndodudái vaʼekue toiko la oikóva amo gotyove, Jehová osegitaha oñangareko hese. David ojerovia vaʼekue Jehová ohayhuha chupe ha oñangarekoha hese. Upévare ndoikói vaʼekue ojepyʼapyháre, síno ovyʼa ha oñekontenta la orekóvare (Sal. 16:11).

14. ¿Mbaʼéichapa Jehová ikatu ohechauka oñangarekoha ñanderehe mborayhúpe?

14 Jehová ningo mborayhúpe oñangareko ñanderehe, koʼýte jahasa jave umi situasión ijetuʼuetereíva. Jahechamína la ohasa vaʼekue Clara. a Haʼe oservíma Betélpe mas de 20 áño. Ifamília oúrõ guare iprovléma ojoapykueripa, haʼe ndoikuaái vaʼekue mbaʼépa ojapóta. Por ehémplo itúape ojagarra derráme serevrál, peteĩva umi iñermána oñemosẽ kongregasióngui, ifamília operde inegósio ha avei la hóga. ¿Mbaʼéichapa Jehová oñangareko vaʼekue hesekuéra mborayhúpe upe tiémpope? Clara heʼi: “Jehová ohecha vaʼekue che família oreko hag̃ua la oikotevẽva káda día. Heta vése Jehová omeʼẽ voi oréve hetave mbaʼe la ifáltavagui. Pyʼỹinte apensa mbaʼeichaitépa Jehová ohechauka vaʼekue oréve orerayhuha ha ndacheresaráiri umívagui. Upéva chepytyvõ asegi hag̃ua aservi Jehovápe oñepresentáramo jepe chéve ótro provléma”.

15. ¿Mbaʼépa ombopiroʼy Davídpe? (Ehecha pe taʼanga).

15 “Haʼe chembopiroʼy”. Sapyʼánte David oñekevrantaiterei vaʼekue pórke heta iprovléma (Sal. 18:​4-6). Péro Jehová ombopiroʼy chupe, pórke ohechauka ohayhuha Davídpe ha oñangarekoha hese. Jehová ogueraha voi pe iñamígo ikaneʼõitévape “umi kapiʼipe vérde asýva oĩháme” ha ‘arrójo kóstare opytuʼu hag̃ua’. Upéicha rupi David imbarete jey ha ikatu oservi Jehovápe vyʼápe (Sal. 18:​28-32).

David ohasa asýramo jepe, ombopiroʼy chupe oikuaávo Jehová ohayhuha chupe ha oñangarekoha hese (Ehecha párrafo 15)



16. ¿Mbaʼéichapa ndéve nembopiroʼy reikuaávo Jehová nderayhuha?

16 Koʼág̃arupi avei ñambohovái jave umi provléma ha situasión ijetuʼúva, ‘Jehová imbaʼeporãiterei rupi nañañehundipái’ (Lam. 3:22; Col. 1:11). Jahechamína Raquel ehémplo. Haʼe ningo opyta vaieterei kuri iména ohejárõ guare chupe ha Jehovápe pe pandémia de COVID-19 aja. ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ raʼe chupe? Raquel heʼi: “Jehová ojeasegura aikuaa hag̃ua haʼe cherayhuha. Ojerepa ningo cherehe che amigokuéra ohasáva tiémpo chendive, ogueru chéve che rembiʼurã, oenvia chéve mensáhe iporãitereíva ha umi téxto bíblico chemokyreʼỹva, opukavy chéve ha siémpre chemomanduʼa hikuái Jehová ojepyʼapyha cherehe. Che ningo pyʼỹinte aagradese Jehovápe omeʼẽ haguére chéve peteĩ família cherayhuetéva”.

17. ¿Mbaʼérepa David ndokyhyjéi vaʼekue?

17 “Che ndakyhyjéi pórke nde reime chendive Ñandejára”. David pyʼỹinte ojapeligra vaʼekue ha oreko voi umi iñenemígo ipoderosoitereíva. Péro Jehová ohayhu rupi chupe, haʼe oñeñandu segúro porã. David oñandu vaʼekue Jehová oĩha ijykére opaichagua situasiónpe, ha haʼe ndodudái vaʼekue upévagui. Upéicha rupi haʼe ikatu vaʼekue heʼi: ‘Jehová chepytyvõ anivéma hag̃ua akyhyje’ (Sal. 34:4). Sapyʼánte David okyhyjéramo jepe, ikatu vaʼekue ogueropuʼaka la oñandúva, pórke oikuaa Jehová ohayhuha chupe.

18. Jakyhyjeterei jave, ¿mbaʼéichapa ñanemombarete jaikuaávo Jehová ñanderayhuha?

18 Jakyhyjeterei jave, ¿mbaʼéichapa ñanemombarete jaikuaávo Jehová ñanderayhuha? Peteĩ prekursóra hérava Susi omombeʼu mbaʼéichapa haʼe ha iména oñeñandu imemby ojesuisidárõ guare. Susi heʼi: “Oiko jave derrepentete álgo ivaietereíva, tuichaiterei ñandeafekta ha ñapensa voi oikotaha hetave mbaʼe vai. Péro Jehová orerayhu rupi roñeñandu segúro ha orepyʼaguapy”. Raquel, pe ermána ajeʼi ñamensiona vaʼekue, omombeʼu: “Peteĩ pyhare añeñandu vaieterei vaʼekue, añekevranta ha akyhyje. Upémarõ cherasẽ ha añemboʼe Jehovápe. Upepete voi añandu mbaʼéichapa haʼe chetrankilisa ha chembopyʼaguapy, peteĩ sy ojapoháicha iveveʼíre, ha upéi apyta ake. Núnka ningo ndacheresaraimoʼãi upe moméntogui”. Peteĩ ansiáno hérava Tadeo, oho vaʼekue 4 áño kárselpe ndojapói haguére servísio militár. ¿Mbaʼéichapa Jehová oñangareko vaʼekue hese mborayhúpe? Haʼe heʼi: “Jehová oñangareko cherehe ha omeʼẽ chéve hetave mbaʼe la aikotevẽvagui. Upéva chepytyvõ ajerovia hag̃ua hese che pyʼaite guive. Avei Jehová omeʼẽ chéve ijespíritu, ha upéicha rupi avyʼa aĩramo jepe peteĩ lugár ndaigustoietereihápe. Amedída ke ajeroviave Jehováre ahechakuaave mbaʼeichaitépa haʼe cherayhu. Upémarõ añepyrũ che prekursorádo rregulár aime aja pe kárselpe”.

ÑAÑEMOAG̃UÍKENA ÑANDEJÁRA ÑANDERAYHUETÉVARE

19. a) Jaikuaávo Ñandejára ñanderayhuha, ¿mbaʼéichapa ñañemboʼéta chupe? b) ¿Mbaʼe téxto oñeʼẽva Jehová mborayhúrepa og̃uahẽve ndéve? (Ehecha pe rrekuádro “ Umi téxto ohechaukáva Jehová ñanderayhuha”).

19 Entéro umi experiénsia jahecha vaʼekue ohechauka porã “Ñandejára oporohayhúva” oĩha ñande ykére (2 Cor. 13:11). Haʼe oñeinteresa káda únore. Upévare ñaimekuaa segúro ‘haʼe oporohayhu ha ndofallaiha avavéndi’ (Sal. 32:10). Amáske ñapensa mbaʼeichaitépa haʼe ñanderayhu, jahechakuaavéta haʼe ojepyʼapyha ñanderehe ha ñañemoag̃uivéta hese. Ñande ningo ikatu voi ñañemboʼe Jehovápe ñande pyʼaite guive, ha jaʼe chupe jaipotaitereiha haʼe ñanderayhu. Ikatu voi ñamombeʼu chupe umi mbaʼe ñanekevrantáva, pórke jaikuaa haʼe ontendeha la ñane situasión ha ñanepytyvõsetereiha (Sal. 145:​18, 19).

20. ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanderayhu rupi ñañemoag̃uive hese?

20 Roʼy jave ningo igustoiterei ñañemboja pe tatáre jajepeʼe hag̃ua, upéicha avei igustoiterei ñañemoag̃ui Jehováre, pórke haʼe ñanderayhúgui ñanekonsola jahasa asy jave. Upévare jahejákena Jehovápe tohechauka ñandéve ñanderayhuha. Upéva ñanekonsola ha ñanembopyʼaguapýta katuete. Ha hiʼãite ningo enterove jaʼe: “Che ahayhu Jehovápe” (Sal. 116:1).

¿MBAʼÉICHAPA RERRESPONDÉTA?

  • ¿Mbaʼéichapa Jehová ohechauka ñanderayhuha?

  • ¿Mbaʼérepa ikatu ñaime segúro Jehová ñanderayhuetereiha?

  • ¿Mbaʼéichapa ñañeñandu jaikuaávo Jehová ñanderayhuha?

PURAHÉI 108 Mborayhu teete

a Oñekambia unos kuánto téra.