Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jasegíkena Jehová siervokuéra yma guare ehémplo

Jasegíkena Jehová siervokuéra yma guare ehémplo

“Peteĩ persóna iñeʼẽrendúramo, nde nderefallamoʼãi chupe.” (SAL. 18:25, NM)

PURAHÉI: 63, 43

1, 2. ¿Mbaʼéichapa David ohechauka iñeʼẽrenduha Jehovápe? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

DAVID ha isoldadokuéra okañy hína desiérto de Judápe. Rréi Saúl ha ijehérsito de 3.000 soldádo katu oheka oikóvo Davídpe ojuka hag̃ua chupe. Peteĩ pyharépe, David ha umi kuimbaʼe omoirũva chupe otopa Saúl ha isoldadokuéra okeha hína peteĩ lugárpe. Kirirĩhaitépe, David ha peteĩ isoldádo hérava Abisai, oike Saúl oĩha meve. Abisai ojerure permíso Davídpe ojuka hag̃ua Saúlpe, péro David heʼi chupe: “¿Nde piko reimoʼã opyta reitaha upe opokóva Ñandejára elehídore?”. Upéi heʼi avei chupe: “Mbaʼéiko opensáta Jehová che ajapóramo algúna kósa upe haʼe oiporavo vaʼekuére. Ivaietereíta ningo Jehovápe g̃uarã” (1 Sam. 26:8-12, NM).

2 David oikuaa porã Jehová oiporavo hague Saúlpe ogoverna hag̃ua Israélpe. Ha ontende porãiterei orrespeta vaʼerãha chupe, ha péicha ohechaukaha hína orrespetaha avei Jehovápe. Upévare David ni nopensái ojapóvo mbaʼeve ivaíva Saúlre. Ñane tiémpope, Jehová oipota avei jahayhu ha jarrespeta chupe. Ha oipota avei jarrespeta umi haʼe omoĩvape ñanemoakã hag̃ua (elee Salmo 18:25).

3. ¿Mbaʼéichapa Abisai ohechauka ohayhu ha orrespetaha Davídpe?

3 Abisai orrespeta Davídpe pórke oikuaa Jehová oelehi hague chupe ogoverna hag̃ua. Por ehémplo, peteĩ vuéltape David ojapo peteĩ mbaʼe ivaietereíva. Ou oñeno Urías rembirekóndi, ha oñehaʼãmbaite omoʼã ipekádo. Upéi ojerure peteĩ henerálpe oĩva ikárgope hérava Joab, omoĩ hag̃ua Uríaspe pe lugár ipeligrosovehápe pe gérrape, ikatu hag̃uáicha ojejuka chupe (2 Sam. 11:2-4, 14, 15; 1 Crón. 2:16). Joab haʼe vaʼekue Abisai ermáno, ha oiméne Abisai oikuaa la David ojapóva. Péro haʼe osegi orrespeta Davídpe. Hiʼarive Abisai haʼe peteĩ héfe militár, ha ikatu kuri oipuru ijautorida oiko hag̃ua chugui rréi. Péro haʼe núnka ndojapói upéva. Siémpre orrespeta Davídpe, oservi chupe ha oprotehe chupe iñenemigokuéragui (2 Sam. 10:10; 20:6; 21:15-17).

4. a) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa David núnka ndohejái hague Jehovápe? b) ¿Máva ehémplopa avei jahecháta ko artíkulope?

4 David oikove aja pukukue, siémpre omotenonde Jehovápe. Imitãme ojuka kuri Goliátpe, pe higánte oñembohorýva Ñandejárare ha ipuévlore (1 Sam. 17:23, 26, 48-51). Oiko rire chugui rréi, ou ofalla vai Jehovándi. Upérõ Jehová omondo proféta Natánpe okorrehi hag̃ua chupe. David pyaʼe voi orrekonose opeka hague ha oñarrepenti (2 Sam. 12:1-5, 13). Upéi itujárõ guare, omeʼẽ heta kontrivusión oñemopuʼã hag̃ua pe témplo (1 Crón. 29:1-5). Jahechaháicha, David ojavy avei heta mbaʼépe, péro núnka ndohejái Jehovápe (Sal. 51:4, 10; 86:2). Ko artíkulope ñañeʼẽta David rehe, ha avei unas kuánta persóna itiémpope guarére. Jahecháta mbaʼéichapa ikatu jahechauka jahayhuveha Jehovápe oimeraẽ ótra persónagui, haʼekuéra ojapo haguéicha. Avei jahecháta mbaʼe kualidápa ñanepytyvõta siémpre ñaneñeʼẽrendu hag̃ua.

¿MÁVAPEPA ÑAMOTENONDÉTA?

5. ¿Mbaʼépa ñaaprende Abisai opensa vaʼekuégui?

5 Abisai ojukasérõ guare Saúlpe oimoʼã kuri oapojaha Davídpe. Péro nontendéi ojapóramo algúna kósa upe persóna Jehová “oiporavo vaʼekuére”, añetehápe ndorrespetaiha hína chupe. David katu nopermitíri chupe ojuka Saúlpe, pórke oikuaa porã opyta vaitaha Jehová renondépe (1 Sam. 26:8-11, NM). ¿Mbaʼépa ñaaprende Abisai opensa vaʼekuégui? Nañaiméiramo segúro mávapepa ñamotenondéta, ñapensa vaʼerã umi konsého bíblicore ikatu hag̃uáicha jadesidi porã.

6. Jahayhúramo jepe ñane hénte ha ñane amigokuérape, ¿mbaʼéguipa jajekuida vaʼerã?

6 Jaikuaaháicha, entéronte jafavorese jepi ñane hénte ha ñane amigokuérape. Péro ñañatendékena, pórke ñande ñaneimperfékto ha umi mbaʼe ñañandúva ikatu ñandegueraha vai ha ñamboyke Ñandejárape (Jer. 17:9). Peteĩ ñane hénte térã ñane amígo ojapóramo peteĩ mbaʼe ivaíva ha oheja Jehovápe, ñanemanduʼákena ñamotenonde vaʼerãha Jehovápe oimeraẽ ótra persónagui (elee Mateo 22:37).

7. ¿Mbaʼéichapa peteĩ ermána ohechauka omotenondeha Jehovápe ohasárõ guare peteĩ situasión ijetuʼúva?

7 Oñemosẽramo kongregasióngui peteĩ ñane hénte, jadesidi vaʼerã mávapepa ñamotenondéta. Jahechamína mbaʼépa ohasa vaʼekue peteĩ ermána hérava Ana. [1] Isy ningo oĩ expulsáda, ha peteĩ díape isy ohenói chupe por teléfono oporandu hag̃ua ikatúpa oho hógape ovisitami chupe. Pe kuñakarai oñeñandu vai pórke ihentekuéra noñeʼẽvéi chupe. Ana ombyasyeterei isýpe, ha opromete orrespondetaha chupe peteĩ kárta rupive. Oskrivi mboyve pe kárta, ojepyʼamongeta porã unos kuánto téxto bíblicore (1 Cor. 5:11; 2 Juan 9-11). Ikártape oexplika porãnte isýpe haʼete voi odesidi hague omboyke ifamíliape opekárõ guare ha noñarrepentíri. Ha upéi heʼi avei chupe: “Sólamente reju jeýramo Jehová organisasiónpe ikatúta revyʼa jey” (Sant. 4:8).

8. ¿Mbaʼeichagua kualidápa ikatu ñanepytyvõ ñamotenonde hag̃ua Jehovápe?

8 David tiémpope oĩ vaʼekue avei Ñandejára siérvo siémpre iñeʼẽrendúva Jehovápe. Haʼekuéra ohechauka iñumildeha, ipyʼaporãha ha ipyʼaguasuha. Jahechamína mbaʼéichapa koʼã mbohapy kualida ikatu ñanepytyvõ siémpre ñamotenonde hag̃ua Jehovápe.

ÑANEUMÍLDE VAʼERÃ ÑAMOTENONDE HAG̃UA JEHOVÁPE

9. ¿Mbaʼérepa Abner ojukase Davídpe?

9 Jonatán ningo rréi Saúl raʼy, ha Abner katu pe héfe odirihíva Saúl ehérsito. Jonatán ha Abner ohecha kuri David orahárõ guare Goliat akãngue Saúlpe. Jonatángui oiko David amigoite, ha siémpre ohayhu ha orrespeta chupe (1 Sam. 17:57–18:3). Péro Abner ni michĩmi ndoapojái Davídpe. Upéva rangue, oipytyvõ Saúlpe opersegi ha ‘ojuka hag̃ua chupe’ (Sal. 54:3, NM; 1 Sam. 26:1-5). Jonatán ha Abner oikuaa porã Ñandejára oiporavo hague Davídpe ojupi hag̃ua kómo sigiénte rréi de Israel. Péro Saúl omano rire, Abner ndoapojái Davídpe, síno ótro Saúl raʼýpe, hérava Is-bóset. Ha ikatu voi oime Abner ojupise raʼe rréiramo, upévare oñeno peteĩ Saúl rembirekoréndi (2 Sam. 2:8-10; 3:6-11). ¿Mbaʼéicha rupípa Jonatán oñamiga David rehe, ha Abner katu ojukase chupe? Pórke Jonatán iñumílde, ha orrespeta ha ohayhu Jehovápe, péro Abner katu ndaupeichaiete.

10. ¿Mbaʼérepa Absalón ndorrespetái Jehovápe?

10 Absalón ningo rréi David raʼy. Péro haʼe naiñumíldei ha upévare ndorrespetái Jehovápe. Oikuaáramo jepe Jehová oiporavo hague itúape rreirã, haʼe oipeʼase chugui ipuésto. Upévare “ojapouka peteĩ kárro, ha 50 kuimbaʼe oho henonderã” (2 Sam. 15:1, NM). Avei okonvense heta isrraelítape oapoja hag̃ua chupe. Upéi katu oñehaʼã ojuka itúape (2 Sam. 15:13, 14; 17:1-4).

11. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Abner, Absalón ha Barúcgui?

11 Abner ha Absalón ojapo vaʼekue ohechauka mbaʼépa ikatu oiko ñanderehe nañaneumíldeiramo ha ñandegusta pe puésto térã autorida. Péicha ningo ijetuʼúta ñandéve jarrespeta hag̃ua Jehovápe. Péro jahayhúramo chupe nañapensamoʼãi ñandejehénte, ojapo haguéicha Abner ha Absalón. Avei tekotevẽ jajekuida ani hag̃ua ñande platarayhu, térã jajechaukaségui jaheka peteĩ traváho ñagana porãitereitahápe. Jajapóramo koʼã mbaʼe japyta vaíta Jehovándi. Upéva oiko vaʼekue Baruc rehe, Jeremías sekretário. Haʼe peteĩ tiémpore oñemoĩ vaʼekue opensa meme umi mbaʼe ndorekóivare ha ndaikatúivare ohupyty. Upévare ou ndovyʼavéi Jehová servísiope. Upémarõ Jehová heʼi chupe: “Eikuaa porãkena che ikatuha aitypa jey umi mbaʼe amopuʼãma vaʼekue, ha amondoro umi mbaʼe añotỹma vaʼekue. Ko yvy tuichakuére ningo péicha ajapóta. Péro nde katu reheka reikóvo umi mbaʼe tuicháva ndejupe g̃uarã. Anive reheka” (Jer. 45:4, 5, NM). Baruc iñumílde ha ohendu Jehová konsého. Ñande avei ñahendu vaʼerã Jehová konsého, koʼýte koʼág̃a oñehundi potaitémava ko múndo aña.

12. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa ndaikatuiha ñamotenonde Jehovápe ñapensáramo ñandejehénte? Emombeʼu peteĩ ehémplo.

12 Peteĩ ermáno hérava Daniel oikóva Méxicope, tekotevẽ kuri ohechauka mávapepa omotenondéta. Haʼe iñakãvaiete peteĩ kuñataĩ ndahaʼéivare Testígo, ha omendase voi hese. Daniel omombeʼu: “Che ajagarráma che prekursorádo, upéicharõ jepe asegi askrivi chupe kárta”. Péro ko ermáno ohechakuaa ndojapoporãiha hína. Oñemeʼẽ enkuénta opensaha ijehénte, ha tekotevẽha iñumílde. Upémarõ ojerure ajúda peteĩ ansiánope. Daniel heʼi: “Pe ermáno chepytyvõ antende hag̃ua ndaeskrivivéi vaʼerãha pe mitãkuñáme, ikatu hag̃uáicha ahechauka ahayhu ha arrespetaha Jehovápe. Heta añemboʼe Ñandejárape ha heta avei cherasẽ. Péro añehaʼãmbaite ha ajedesidi amotenondetaha Jehovápe. Tiémpo riremínte ahechakuaáma avyʼaveha predikasiónpe”. Koʼág̃a Daniel oservi kómo superintendénte de sirkuíto, ha omendáma peteĩ kristiána ohayhúvare Jehovápe.

ÑANEMBAʼEPORÃ VAʼERÃ ÑAMOTENONDE HAG̃UA JEHOVÁPE

Jaikuaáramo peteĩ ñane amígo ojapoha ivaíva, ñañeʼẽ vaʼerã hendive ha jajeasegura toikuaa umi ansiáno (Ehecha párrafo 14)

13. ¿Mbaʼéichapa Natán ohechauka ohayhu ha orrespetaha Jehovápe ha Davídpe?

13 Ñaneñeʼẽrendúramo Jehovápe ikatúta avei jahayhu ha ñaipytyvõ ñande rapichápe. Jahechamína mbaʼépa ojapo kuri proféta Natán. Rréi David oñenórõ guare peteĩ tembireko ahénondi ha upéi ojukauka pe kuña ménape, Jehová omondo Natánpe okorrehi hag̃ua chupe. Ko proféta ohechauka ohayhu ha orrespetaha Jehovápe ha avei Davídpe. ¿Mbaʼéichapa ojapo upéva? Ipyʼaguasu ha iñeʼẽrendu Jehovápe. Avei pyʼaporãme okorrehi Davídpe. Por ehémplo, ikatu hag̃uáicha David ontende ivaietereiha la ojapóva, Natán omombeʼu chupe peteĩ istória. Heʼi chupe peteĩ kuimbaʼe irríkova omonda hague peteĩ kuimbaʼe imboriahúvagui ijovechami. David ohendu rire pe istória ipochyeterei pe kuimbaʼe irríkovare. Upémarõ Natán heʼi chupe: “¡Nde hína upe kuimbaʼe!” (2 Sam. 12:1-7, 13, NM).

14. ¿Mbaʼéichapa jahechauka jahayhuha Jehovápe ha ñande rapichápe ñandepyʼaporãramo?

14 Ñandepyʼaporãramo jahechauka jahayhu ha jarrespetaha Jehovápe ha ñande rapichápe. Por ehémplo, ñamoĩ chupe reikuaaha peteĩ ermáno ojapo hague peteĩ mbaʼe ivaíva. Katuete ningo ndereipotamoʼãi ipochy nderehe, koʼýte oimérõ ne hénte térã ne amigoite. Péro reikuaa porã avei iñimportanteveha emotenonde Jehovápe. ¿Mbaʼépa ikatu rejapo? Iporãvéta neñeʼẽrendu Jehovápe ha retrata porã ne ermánope, Natán ojapo haguéicha. Ere chupe pyaʼe ojerure vaʼerãha ajúda umi ansiánope. Péro haʼe noñeʼẽiramo, ndete reho vaʼerã reñeʼẽ ansianokuérandi. Péicha rehechaukáta remotenondeha Jehovápe. Ha avei rehechaukáta ndepyʼaporãha ne ermánondi, pórke umi ansiáno mborayhúpe oñemoñeʼẽta chupe, ha oipytyvõta upe ermánope oĩ porã jey hag̃ua Jehovándi (elee Levítico 5:1 ha Gálatas 6:1).

ÑANDEPYʼAGUASU VAʼERÃ ÑAMOTENONDE HAG̃UA JEHOVÁPE

15, 16. ¿Mbaʼérepa Husai ipyʼaguasu vaʼerã omotenonde hag̃ua Jehovápe?

15 David oreko vaʼekue peteĩ iñamígo ohayhu ha orrespetáva chupe hérava Husai. Por ehémplo, peteĩ vuéltape Husai tekotevẽ kuri ipyʼaguasu ohechauka hag̃ua omotenondeha Jehovápe ha Davídpe. Pe puévlo omoĩse kuri rréiramo peteĩ David raʼýpe, hérava Absalón. Ha Husai oñentera Absalón og̃uahẽha Jerusalénpe isoldadokuéra reheve, ha David okañy hague upégui (2 Sam. 15:13; 16:15). ¿Mbaʼépa ojapo upémarõ Husai? ¿Otraisionápa Davídpe ha oapoja Absalónpe? Nahániri. David itujáramo jepe ha oĩ heta ojukaséva chupe, Husai odesidi oapoja chupe, pórke oikuaa Jehová omoĩ hague Davídpe ogoverna hag̃ua. Upémarõ Husai oho pe sérro Olivotýpe David rendápe (2 Sam. 15:30, 32).

16 David ojerure Husáipe oho jey hag̃ua Jerusalénpe ha oñamiga guaʼu hag̃ua Absalónre. Husai okonvense vaʼerã Absalónpe ohendu hag̃ua ikonsého, ha pono ohendu Ahitofélpe. Husai ipyʼaguasu vaʼerã ojapo hag̃ua David heʼíva, ha ohechauka hag̃ua omotenondeha Jehovápe. ¿Mbaʼérepa tekotevẽ raʼe ipyʼaguasu? Pórke ojapóramo David heʼíva, ikatu ojejuka chupe ojepilláramo. David ojerure asy Jehovápe oipytyvõmi hag̃ua Husáipe, ha Jehová oipytyvõ chupe. Absalón ohendu Husai konsého, péro nohendúi Ahitofélpe (2 Sam. 15:31; 17:14).

17. ¿Mbaʼérepa tekotevẽ ñandepyʼaguasu ñamotenonde hag̃ua Jehovápe?

17 Ñande avei tekotevẽ ñandepyʼaguasu ñamotenonde hag̃ua Jehovápe. ¿Mbaʼérepa? Pórke sapyʼánte ñane hénte, ñane kompañéro de traváho térã umi autorida ojerure ñandéve jajapo hag̃ua umi mbaʼe Jehovápe ndogustáiva. Jahechamína peteĩ ermáno Japongua hérava Taro ehémplo. Imitã guive siémpre oñehaʼã ombopyʼarory ituakuérape. Por ehémplo iñeʼẽrendu ha orrespeta chupekuéra, ndahaʼéi por ovligasión, síno ohayhúgui ituakuérape. Péro oñepyrũrõ guare ostudia la Biblia umi Testígondi, isy ha itúa heʼi chupe ojedeha hag̃ua. Haʼe ombyasyeterei upéva. Péro ijetuʼúramo jepe, heʼi chupekuéra ojedesidimaha ohotaha rreunionhápe. Taro omombeʼu: “Papa umía ipochyeterei ha oproivi voi chehegui ag̃uahẽ hogapekuéra. Ohasa rire heta áño, opermiti jey chéve avisita chupekuéra. Ajerure Jehovápe tachembopyʼaguasu ha tachepytyvõ ani hag̃ua akambia pe adesidíma vaʼekue. Koʼág̃a okambiamiéma chendive hikuái, ha ikatúma pyʼỹive avisita chupekuéra” (elee Proverbios 29:25).

18. ¿Mbaʼépa reaprende ko artíkulope?

18 Jasegíkena David, Jonatán, Natán ha Husai ehémplo. Péicha jahechaukáta jahayhu ha jarrespetaha Jehovápe, ha upéva ñanembovyʼáta. Aníkena núnka jajogua Abner ha Absalónpe. Sapyʼánte ningo jajekivoka ñaneimperfékto rupi, péro siémpre ñañehaʼãmbaite vaʼerã ñamotenonde Jehovápe opa mbaʼe ári.

^ [1] (párrafo 7) Ko artíkulope oñekambia unos kuánto téra.