Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jahechaukákena jarrespeta ha jahayhuveha Jehovápe

Jahechaukákena jarrespeta ha jahayhuveha Jehovápe

“Jehová oĩta ñanendive ha oĩta ñane familiakuérandi pára siémpre.” (1 SAM. 20:42, NM)

PURAHÉI: 125, 62

1, 2. ¿Mbaʼérepa jaguerohoryete Jonatán ha David oñoamigoite haguére?

JONATÁN oñesorprende ohechárõ guare David ojuka hague peteĩ higántepe hérava Goliat. Upéi David oraha “ipópe pe filistéo akã” Jonatán túape, haʼéva rréi Saúl (1 Sam. 17:57, NM). Jonatán oĩ segúro Jehová oĩha David ndive. La Biblia heʼi: “Upe guive Jonatán ohayhu chupe ha opyta oñoamigoite hikuái”. Haʼekuéra “ojapo peteĩ kompromíso oñoamigoite hag̃ua” (1 Sam. 18:1-3, NM). Jonatán oikove aja pukukue, ohechauka ohayhuha iñamígope.

2 Jonatán opyta vaʼerã kuri rréiramo itúa rekovia, péro Jehová ndoelehíri chupe, síno oiporavo Davídpe. Péro Jonatán noñeakontrariái David rehe, upéva rangue oapoja chupe opa mbaʼépe. Por ehémplo, Saúl ohekárõ guare Davídpe ojuka hag̃ua chupe, Jonatán ojepyʼapyeterei hese. Haʼe oikuaa David okañyha oikóvo peteĩ desiértope Hórespe, oĩva Judápe. Upémarõ oho hendápe ha omokyreʼỹ chupe “osegi hag̃ua ojerovia Jehováre”. Jonatán heʼi Davídpe: “Ani rekyhyje David, che túa ndaikatúi ojapo nderehe mbaʼeve. Ndehegui oikóta rréi ha remandáta Israélpe, ha che arekóta pe segundo puésto ne rréinope” (1 Sam. 23:16, 17, NM).

3. ¿Mbaʼérepa Jonatán oapoja Davídpe, ha mbaʼéichapa ohechauka upéva? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

3 Enterovéva jaguerohory umi persóna oporohayhu ha opororrespetávape. Jonatán ohechauka porã vaʼekue koʼã kualida. Haʼe norreklamái ipuésto, síno oapoja Davídpe. ¿Mbaʼérepa? Pórke ohayhuve Jehovápe ha orrespeta chupe. Jonatán noenvidiái Davídpe, upévare oipytyvõ chupe ojeroviave hag̃ua Jehováre. Mokõivéva ojoayhu ha ojorrespeta, ha iñeʼẽrendu Jehovápe. Okumpli hikuái ko promésa ojapo vaʼekue: “Jehová oĩta ñanendive ha oĩta ñane familiakuérandi pára siémpre” (1 Sam. 20:42, NM).

4. a) ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã javyʼave hag̃ua? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

4 Ñande jahechauka vaʼerã avei jahayhu ha jarrespetaha ñane héntepe, ñane amigokuéra ha ñane ermanokuéra kongregasionguápe (1 Tes. 2:10, 11). Péro iñimportanteve hína ñaneñeʼẽrendu Jehovápe, pórke haʼe ñandeapo vaʼekue (Apoc. 4:11). Jajapóramo upéva javyʼavéta ha ñañeñandu porãta. Siémpre ñaneñeʼẽrendu vaʼerã Jehovápe, jahasárõ jepe umi mbaʼe ijetuʼúva. Ko artíkulope jahecháta mbaʼéichapa Jonatán ehémplo ikatu ñanepytyvõ jahayhu ha jarrespeta hag̃ua Jehovápe jahasa jave cuatro situasión: 1) haʼetéramo ñandéve umi orekóva autorida nomereseiha jarrespeta chupekuéra; 2) jadesidíta jave mávapepa jarrespetave vaʼerã; 3) peteĩ ermáno orekóva priviléhio kongregasiónpe ñandetrata vaírõ, ha 4) ijetuʼu jave ñandéve ñakumpli hag̃ua ñapromete vaʼekue.

HAʼETÉRAMO ÑANDÉVE UMI OREKÓVA AUTORIDA NOMERESEIHA JARRESPETA CHUPEKUÉRA

5. ¿Mbaʼérepa umi isrraelítape ijetuʼu vaʼekue iñeʼẽrendu Jehovápe Saúl ogoverna aja?

5 Jonatán ha entéro umi ótro isrraelíta ojecha vaʼekue peteĩ situasión ijetuʼúvape. Rréi Saúl “oguapy Jehová trónope”, péro ojapo heta mbaʼe vai (1 Crón. 29:23, NM). Haʼe ou naiñeʼẽrenduvéi, upévare Jehová orrechasa chupe (1 Sam. 15:17-23). Péro opermiti osegi ogoverna heta tiémpore. Upéicha rupi umi isrraelítape hasy kuri iñeʼẽrendu hag̃ua Jehovápe.

6. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Jonatán siémpre iñeʼẽrendu hague Jehovápe?

6 Jonatán siémpre iñeʼẽrendu Jehovápe. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa upéva? Itúa oñepyrũrõ guare naiñeʼẽrenduvéi, Jonatán ojapo peteĩ mbaʼe ohechaukáva ojeroviaha ipyʼaite guive Jehováre (1 Sam. 13:13, 14). Upe tiémpope, peteĩ ehérsito tuicháva, orekóva 30.000 kárro de gérra ou oataka hag̃ua Israélpe. Saúl oreko 600 soldádonte, hiʼarive haʼe ha Jonatán añoite oreko árma. Péro Jonatán ndokyhyjéi ni michĩmi. Haʼe imanduʼa proféta Samuel heʼi hague: “Jehová napenderejamoʼãi héra porãite rehehápe” (1 Sam. 12:22, NM). Upévare Jonatán heʼi peteĩ soldádope: “Jehová ñanepytyvõséramo, mbaʼevete ndojokomoʼãi chupe. Haʼe ikatu ojevale heta héntere térã mbovymíre osalva hag̃ua ipuévlope”. Upéi Jonatán ha upe soldádo oho ojuka 20 iñenemígoperupi. Añetehápe Jonatán ojeroviaiterei Jehováre, ha haʼe ovendesi chupe upévare. Jehová “omboryrýi pe yvy”, ha umi enemígo oñemondyipa ha oñepyrũ ojojuka hikuái. Péicha umi isrraelíta ogana pe gérra (1 Sam. 13:5, 15, 22; 14:1, 2, 6, 14, 15, 20, NM).

7. ¿Mbaʼéichapa Jonatán otrata itúape?

7 Rréi Saúl osegi odesovedese Jehovápe. Péro Jonatán osegi iñeʼẽrendu itúape noñemoĩrima guive Jehová rembipotáre. Por ehémplo, haʼe oho kuri Saúl ndive gerrahápe odefende hag̃ua Jehová puévlope (1 Sam. 31:1, 2).

8, 9. ¿Mbaʼérepa jarrespeta vaʼerã umi goviérnope ha umi ñanemoakãvape ñande rogapýpe ha kongregasiónpe?

8 ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Jonatán ehémplo ha siémpre jaovedese Jehovápe? Ñakumpli vaʼerã umi goviérno omandáva ñandéve. Jehová opermiti “umi mburuvicha” omanda ñanderehe, ha oipota jarrespeta chupekuéra (elee Romanos 13:1, 2). Upévare jarrespeta umi persóna ombaʼapóvape goviérnope g̃uarã, sapyʼánte naiñonrrádoiramo jepe hikuái, térã haʼetéramo jepe nomereseiha jarrespeta chupekuéra. Jehová oipota jarrespeta avei umi ñanemoakãvape ñande rogapýpe ha kongregasiónpe (1 Cor. 11:3; Heb. 13:17).

Jarrespetáramo Jehovápe, katuete jatrata porãta ñane ména térã ñane rembirekópe, ndahaʼéiramo jepe Testígo (Ehecha párrafo 9)

9 Peteĩ ermána hérava Olga ha oikóva Bolíviape, ohechauka siémpre ohayhu ha orrespetaha Jehovápe. [1] Iména ningo otrata vaieterei vaʼekue chupe. Sapyʼánte ni noñeʼẽi chupe, térã heʼi umi mbaʼe vai haʼe haguére Testígo ha omoñeñandu vaietereíva chupe. Upéi oamenasa Ólgape ohejataha chupe ha orahataha chugui imembykuéra. Péro Olga siémpre orrespeta iménape ha okirirĩnte chugui ha oaguantapa. Avei oñehaʼãmbaite okumpli opa mbaʼe oñehaʼarõva peteĩ tembirekógui. Por ehémplo, oñekosina, ojohéi iménape ijao ha oipytyvõ chupe oñatende hag̃ua ihentekuérare (Rom. 12:17). Ha ikatu vove, Olga oho jepi hendive ovisita iména hentekuéra ha iñamigokuérape. Avei, isuégro omanórõ guare, haʼe opreparapa tekotevẽva guive oho hag̃ua hikuái pe velóriope, ojejapóva ótra siudápe. Ha pe omanóva oñemoingérõ guare tupaópe, Olga opytánte okápe ohaʼarõ iménape. Heta tiémpo rire, iména oñepyrũ otrata porãve chupe. Ha upéva oiko pórke Olga ipasiénsia ha siémpre orrespeta iménape. Koʼág̃a haʼe heʼi hembirekópe ani hag̃ua ofalta ni peteĩ rreuniónpe ha oraha voi chupe Salónpe. Sapyʼánte katu opyta Ólgandi pe rreuniónpe (1 Ped. 3:1).

JADESIDÍTA JAVE MÁVAPEPA JARRESPETAVE VAʼERÃ

10. ¿Mbaʼépa oipytyvõ Jonatánpe odesidítarõ guare mávapepa orrespetave vaʼerã?

10 Saúl heʼírõ guare ojukaseha Davídpe, Jonatán odesidímante vaʼerã mávapepa oapojáta: itúape térãpa Davídpe. Upe desisión ningo ijetuʼueterei, pórke haʼe mokõivévapente ohayhu. ¿Mbaʼépa oipytyvõ Jonatánpe? Haʼe oikuaa Ñandejára oipytyvõha Davídpe, péro orrechasa hague Saúlpe. Upévare, odesidi oapojataha Davídpe. Ñepyrũrã oavisa Davídpe mbaʼépa ojapose itúa, ha heʼi chupe okañy hag̃ua. Ha upéi ojerure Saúlpe animínte hag̃ua ojuka Davídpe (elee 1 Samuel 19:1-6).

11, 12. ¿Mbaʼépa jajapóta jahayhúramo Jehovápe?

11 Jahayhúramo Jehovápe ñande pyʼaite guive, katuete ñamotenondéta chupe oimeraẽ ótrogui, tahaʼe jepe ñane hénte. Jahechamína peteĩ ermána Australiagua hérava Alicia ehémplo. Haʼe odesidi vaʼerã kuri mávapepa omotenondéta. Ostudiávo ohóvo la Biblia, omombeʼu ihentekuérape umi mbaʼe oaprendéva. Peteĩ díape heʼi chupekuéra ndofestehamoʼãveimaha pe Navidad hendivekuéra, ha omombeʼu chupekuéra mbaʼérepa. Haʼekuéra nohaʼarõiete Alicia odesiditaha upéva. Upéicha rupi, ou ipochyeterei hese hikuái. Haʼekuéra opensa haʼe ndohayhuveimaha chupekuéra, ha isy katu heʼi voi ni ndohechaseveiha chupe. Alicia omombeʼu: “Che ningo ahayhueterei che hentekuérape, upévare hasyeterei chéve la chetrata lája hikuái. Péro che ajedesidíma amotenondetaha Jehová ha Jesúspe, upévare ajevautisa pe sigiénte asambléape” (Mat. 10:37).

12 Jahayhúramo Ñandejárape, ñande avei ñamotenondevéta Jehovápe oimeraẽ mbaʼégui, tahaʼe peteĩ club deportívo, ñande eskuéla téra ñande país. Ñapensamína Henry ehémplore. Haʼe ohuga ahedrés peteĩ ekípo ijeskuelapeguápe ha ojedesidíma oganataha pe kampeonáto. Péro oipurueterei rupi itiémpo opraktika hag̃ua káda fin de semána, naitiempovéi osẽ hag̃ua opredika ni oho hag̃ua rreunionhápe. Péro peteĩ día oñemeʼẽ enkuénta omotenondeveha ijeskuélape Jehovápe rangue. Upévare odesidi osẽ pe ekípo de ahedrésgui (Mat. 6:33).

13. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã jaipotáramo Jehová ñandeguerohory, jajúramo ñane provléma ñande rogapýpe?

13 Sapyʼánte ningo ijetuʼu avei jadesidi hag̃ua mávapepa ñamotenondevéta. Jahechamína peteĩ ermáno hérava Ken ehémplo. Haʼe omombeʼu: “Mama ningo ijedáma, upévare pyʼỹinte ahase avisita chupe, ha ainvitase jepi chupe opyta hag̃ua ógape. Péro che rembireko ha mama ndahaʼéi la ojogueraha porãmbáva. Ndaikuaái kuri mbaʼépa ajapóta mokõivévante oñeñandu porã hag̃ua. Che ajapose Jehovápe ogustáva, upévare adesidi asegi umi konsého oĩva la Bíbliape. Upépe ahechakuaa Ñandejára oipotaha amotenonde che rembirekópe. Upémarõ ahecha mbaʼépa ikatu ajapo ambovyʼa hag̃ua chupe. Upéi añeʼẽ porã hendive ha aexplika chupe mbaʼérepa iñamávle vaʼerã mamándi. Avei aexplika mamápe mbaʼérepa orrespeta vaʼerã che rembirekópe” (elee Mateo 19:5 ha 1 Corintios 13:4, 5).

PETEĨ ERMÁNO OREKÓVA PRIVILÉHIO KONGREGASIÓNPE ÑANDETRATA VAÍRÕ

14. ¿Mbaʼéichapa otrata Saúl itaʼýra Jonatánpe?

14 Sapyʼánte ningo ikatu algún ermáno reiete ñandetrata vai. Katuete ñañeñandu vai, koʼytevéntema upe ermáno orekóramo priviléhio kongregasiónpe. Péicha jave jareko oportunida jahechauka hag̃ua mávapepa añetehápe jarrespeta. Por ehémplo, Jehová omoĩ vaʼekue rréiramo Saúlpe, péro haʼe itaʼýrape jepe otrata vai. Saúl nontendéi mbaʼéicha rupípa Jonatán ohayhuete Davídpe. Upévare Jonatán oipytyvõsérõ guare Davídpe, Saúl ipochyeterei hese ha omotĩ chupe heta hénte rovake. Upéicharõ jepe, Jonatán osegi orrespeta itúape. Avei ohechauka iñeʼẽrenduha Jehovápe ha oapojaha Davídpe, pe kuimbaʼe Ñandejára oiporavóva ojupi hag̃ua rréiramo Israélpe (1 Sam. 20:30-41).

15. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã peteĩ ermáno ñandetrata vaíramo?

15 Umi ansiáno ningo oñehaʼãmbaite otrata porã hag̃ua entéro umi ermáno kongregasionguápe. Péro iñimperfékto rupi hikuái, sapyʼánte ikatu nontendeporãi ñane situasión (1 Sam. 1:13-17). Peteĩ ansiáno ñandetrata vaíramo, ani jarahaiterei enkuénta umi mbaʼe ojapo vaʼekue. Upéva rangue jasegínte vaʼerã ñaneñeʼẽrendu Jehovápe.

IJETUʼÚRAMO ÑANDÉVE ÑAKUMPLI ÑAPROMETE VAʼEKUE

16. ¿Mbaʼe situasiónpepa jahechauka vaʼerã jahayhu ha jarrespetaha Jehovápe?

16 Saúl ndoipotái vaʼekue David opyta hekovia ogoverna hag̃ua Israel. Haʼe oipota Jonatán opyta hendaguépe (1 Sam. 20:31). Upévare Jonatán ikatu kuri opensa ijehénte ha ojapo ikatúva guive oñemeʼẽ hag̃ua chupe pe goviérno. Péro haʼe ohayhu ha orrespeta Jehovápe, ha okumpli pe promésa ojapo vaʼekue Davídpe. La Biblia heʼi umi ohayhúva Jehovápe katuete okumpliha oprometéva, sapyʼánte mombyry operdétaramo jepe (Sal. 15:4). Por ehémplo, jajapóramo negósio térã peteĩ kontráto, ñakumpli vaʼerã ijetuʼúramo jepe. Ñaneprovlémarõ ñane ména térã ñane rembirekóndi, jahechauka vaʼerã ñaneñeʼẽrenduha Jehovápe ha nañatraisionamoʼãi ñane rembiayhúpe (elee Mateo 19:6, 9).

Jajapo jave negósio, katuete ñakumplíta ñapromete vaʼekue, pórke jahayhu ha jarrespeta Jehovápe (Ehecha párrafo 16)

17. ¿Mbaʼépa reaprende ko artíkulope?

17 Jasegíkena Jonatán ehémplo ha ani ñapensaiterei ñandejehe, síno jahechauka jahayhu ha jarrespetaha Jehovápe. Ñamombaʼékena ñane ermanokuérape, sapyʼánte ojapóramo jepe umi mbaʼe nañahaʼarõiva chuguikuéra. Aníkena jaheja Jehovápe, jahasáramo jepe umi situasión ijetuʼúva. Péicha ñambopyʼarorýta chupe, ha upéva ñandéve avei ñanembovyʼáta (Prov. 27:11). Jaikuaa porã ningo Jehová katuete oñangarekotaha ñanderehe. Pe artíkulo oúvape ñañeʼẽvéta David ha ambue tapicha oiko vaʼekuére itiémpope. Jahecháta umi orrespeta vaʼekue Jehovápe ehémplo, ha ñañeʼẽta umi ndorrespetái vaʼekuére chupe. Avei jahecháta mbaʼépa ikatu ñaaprende chuguikuéra.

^ [1] (párrafo 9) Ko artíkulope oñekambia unos kuánto téra.