Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jasegíkena Jehová amigokuéra ehémplo

Jasegíkena Jehová amigokuéra ehémplo

“Jehová amigoite hína umi orrespetáva chupe.” (SAL. 25:14, NM)

PURAHÉI: 106, 118

1-3. a) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa enterovévagui ikatuha oiko Ñandejára amígo? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

LA Bíbliape Abrahán rehe añoite ojeʼe haʼe hague Jehová amígo, ha mbohapy hendápe jatopa upéva (2 Crón. 20:7; Is. 41:8; Sant. 2:23). ¿Ikatúpa jaʼe upéicharõ ndaiporiha ótra persóna haʼe vaʼekue Ñandejára amígo? Nahániri. Enterovéva ñande ikatu hína jaiko Ñandejára amígoramo. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa upéva?

2 La Biblia heʼi oĩ hague heta kuña ha kuimbaʼe iñeʼẽrendúva Ñandejárape, ojeroviáva hese ha haʼe vaʼekue iñamígo (elee Salmo 25:14). Apóstol Pablo heʼi hesekuéra: “Jaguereko ñande jerére hetaiterei testígo, haʼetéva peteĩ arai guasu ñanemongoráva” (Heb. 12:1).

3 Ko artíkulope jahecháta mbohapy Ñandejára amígo ehémplo. Primero, ñañeʼẽta Rut rehe. Haʼe ningo peteĩ viúda Moabgua imitãva gueteri, ha ohechauka vaʼekue oserviseha Jehovápe ipyʼaite guive. Segundo, ñañeʼẽta Ezequíasre, haʼéva kuri peteĩ rréi Judagua iñeʼẽrendúva Jehovápe. Ha tercero ñañeʼẽta Maríare, peteĩ kuñataĩ iñumíldeva ha haʼe vaʼekue Jesús sy. Jahechamína mbaʼe mbaʼépa ojapo rakaʼe káda uno ikatu hag̃uáicha oiko chuguikuéra Ñandejára amígo.

RUT OHECHAUKA OSERVISEHA JEHOVÁPE

4, 5. a) ¿Mbaʼépa tekotevẽ kuri odesidi Rut? b) ¿Mbaʼérepa ijetuʼu upe desisión? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

4 Noemí haʼe vaʼekue peteĩ viúda isrraelíta oikóva Moábpe, péro upéi odesidi ova jey Israélpe. Inuerakuéra hérava Rut ha Orpá oho avei hendive. Péro tapére, Orpá ojevy jey. Noemí ningo odesidíma ndohomoʼãveimaha Moábpe. ¿Mbaʼépa ojapo upémarõ Rut? ¿Ojevy jeýtapa Moábpe opyta hag̃ua ihentekuérandi, terãpa ohóta Noemíndi? (Rut 1:1-8, 14.) Añetehápe Rut odesidi vaʼerã peteĩ mbaʼe ijetuʼuetereíva chupe g̃uarã. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva?

5 Rut oho jeýramo Moábpe, ikatúta oiko jey hógapente ha ihentekuéra oñangarekóta hese. Avei oikóta peteĩ lugár haʼe ojepokuaahápe ha oñeñeʼẽhápe iñidióma. Hiʼarive Noemí ndaikatúi oasegura Rútpe oiko porãvetaha Belénpe. Avei oipyʼapy chupe ndaikatúine hag̃ua oipytyvõ Rútpe ojuhu jey hag̃ua imenarã térã ifamiliarã. Opa umívare Noemí heʼi Rútpe oho jey hag̃ua Moábpe. Jahecháma haguéicha, Orpá oho jey ‘ivállepe ha omombaʼeguasu jeýta idioskuérape’ (Rut 1:9-15, NM). Péro Rut odesidi ndohomoʼãiha ivállepe ni ndoadoramoʼãiha umi dios fálsope.

6. a) ¿Mbaʼépa odesidi Rut? b) ¿Mbaʼérepa Boaz heʼi vaʼekue Rut ojerrefuhiaha Ñandejára ‘pepo guýpe’?

6 Oiméne Rut oikuaa Jehovápe iména térã Noemí rupive. Haʼe oaprende Jehová ndojoguaiha umi dios Moabguápe. Rut ou ohayhueterei Jehovápe ha ohechakuaa chupe añoite oadora vaʼerãha. Upéva oipytyvõ Rútpe odesidi porã hag̃ua. Haʼe heʼi Noemíme: “Ne retã che retãrã ha nde Jára che Jararã” (Rut 1:16, ÑÑB). Añetehápe ningo Rut ohayhu Noemíme, péro ohayhueteve Jehovápe. Ndareíri peteĩ isrraelíta hérava Boaz oguerohoryeterei chupe. Boaz ohechakuaa Rut ojerrefuhiaha Ñandejára ‘pepo guýpe’ (elee Rut 2:12). Umi mbaʼe Boaz heʼi vaʼekue Rútpe, ñanemomanduʼa peteĩ guyraraʼýre oikéva isy pepo guýpe oñemoʼã hag̃ua (Sal. 36:7; 91:1-4). Ha upéva la Rut ojapo vaʼekue. Haʼe oipota Jehová ohayhu ha oprotehe chupe, ha Jehová orrekompensa chupe ojerovia haguére hese. Rut núnka nombyasýi upe odesidi vaʼekue.

7. ¿Mbaʼépa oipytyvõta umi ndodesidírivape oñemeʼẽ Jehovápe?

7 Oĩ heta persóna oikuaáva Jehovápe, péro ndojerrefuhiái “ipepo guýpe”. Haʼekuéra ndojedesidíri oñemeʼẽ Jehovápe ha ojevautisa. Oiméramo nde reime upe situasiónpe, ¿mbaʼépa nepytyvõta? Primero, epensami mbaʼérepa nderejedesidíri reñemeʼẽ Jehovápe. Segundo, iporã nemanduʼa enterove jaiporavo vaʼerãha mávapepa jaservíta: Jehovápe, térãpa ótro dióspe oĩva ko múndope (Jos. 24:15). Iporãiteve hína jadesidi jaservi Jehovápe. Ha tercero, nemanduʼa vaʼerã reñemeʼẽramo Jehovápe, rehechaukaha hína rejeroviaha hese. Upéicha haʼe katuete oñangarekóta nderehe ha nepytyvõta neprovléma jave. Ha upéva la Jehová ojapo vaʼekue Rut rehe.

EZEQUÍAS OJEDESIDI OIKO JEHOVÁ AMÍGORAMO

8. ¿Mbaʼépa ohasa vaʼekue Ezequías imitãrõ guare?

8 Ezequías situasión tuicha idiferénte Rut situasióngui. Ezequías okakuaa vaʼekue Israélpe, Jehová puévlope voi. Péro naentéroi umi isrraelíta iñeʼẽrendu Jehovápe. Por ehémplo, Ezequías túa hérava Acaz, haʼe vaʼekue peteĩ rréi iñañaitereíva. Haʼe ni michĩmi ndorrespetái Jehová témplo, ha okonvense pe puévlope oadora hag̃ua umi dios fálsope. Avei ohapy unos kuánto Ezequías ermánope oofrese hag̃ua kómo sakrifísio peteĩ dios fálsope. Añetehápe ikatu jaʼe Ezequías ohasa hague heta mbaʼe ijetuʼuetereíva imitãme (2 Rey. 16:2-4, 10-17; 2 Crón. 28:1-3).

9, 10. a) ¿Mbaʼérepa Ezequías ikatu kuri oñeamarga? b) ¿Mbaʼérepa núnka nañandepochýi vaʼerã Jehováre? c) ¿Mbaʼérepa ndovaléi ñapensa ñande tuakuéra odesidiha mbaʼeichagua persónatapa ñande?

9 Ezequías túa ningo nomoĩri chupe ehémplo porã, upévare haʼe ikatu kuri oñeamarga térã ipochy Jehovándi. Péro Ezequías ndojapói upéva. Ñane tiémpope avei, heta persóna ndohasáiramo jepe umi mbaʼe Ezequías ohasáva, ou oñeamarga ha “ipochy Jehováre” térã iñorganisasiónre (Prov. 19:3, NM). Oĩ katu oimoʼãva ihentekuéra naiñeʼẽrendúi haguére Jehovápe, haʼekuéra natekotevẽveimaha oñehaʼã okambia. Opensa ikuentaveha oiko ogustaháicha chupekuéra, térã osegínte ojapo ituakuéra ojapóva, hembiapo vaíramo jepe hikuái (Ezeq. 18:2, 3). Péro, ¿iporãpa ñapensa upéicha?

10 Ezequías ehémplo ohechauka káda persóna ikatuha odesidi mbaʼépa ojapóta. Ndahaʼéi tuakuéra omoĩ haguére mal ehémplo, ifamiliakuéra katuete osegi vaʼerãha ojapo upéva. Ndovaléi ningo ñandepochy Jehováre, pórke haʼe ndorekói la kúlpa oiko haguére umi mbaʼe vai (Job 34:10). Añetehápe ningo tuakuéra ikatu hína omboʼe ifamíliape hekoporã hag̃ua térã iñaña hag̃ua (Prov. 22:6; Col. 3:21). Péro upéva ndeʼiséi ñande tuakuéra odesiditamaha mbaʼeichagua persónatapa ñande. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Pórke Jehová omeʼẽ káda únope kapasida jadesidikuaa hag̃ua ñandejehegui (Deut. 30:19). ¿Mbaʼéichapa Ezequías oipuru pe kapasida?

Heta mitãrusu odesidi oservi Jehovápe, ituakuéra nomoĩriramo jepe chupekuéra ehémplo porã (Ehecha párrafo 9 ha 10)

11. ¿Mbaʼérepa Ezequías oĩ vaʼekue umi rréi Judagua ivuenovéva apytépe?

11 Ezequías túa ningo haʼe vaʼekue peteĩva umi rréi iñañavéva oĩ vaʼekue Judápe, péro Ezequías katu peteĩva umi rréi ivuenovéva (elee 2 Reyes 18:5, 6). ¿Mbaʼéicha rupípa Ezequías ivuenoiterei vaʼekue? Pórke ndosegíri pe mal ehémplo omoĩva itúa. Haʼe iñeʼẽrendu ojekorrehírõ guare chupe, ha ohendu umi konsého omeʼẽva chupe proféta Isaías, Miqueas ha Oseas. Upéicha rupi, Ezequías okorrehi umi mbaʼe vai itúa ojapo vaʼekue. Avei omopotĩ pe témplo, ojerure Jehovápe toperdonami pe puévlope ipekadokuéra, ha oitypaite umi taʼanga oĩva Israel tuichakuére (2 Crón. 29:1-11, 18-24; 31:1). Upe rire, pe rréi Senaquerib oatakasérõ guare Jerusalén, Ezequías ohechauka orekoha fe ha ipyʼaguasuha. Avei heʼi pe puévlope okonfia hag̃ua Jehová oñangarekotaha hesekuéra (2 Crón. 32:7, 8). Péro peteĩ jey ou oñemombaʼeguasu, upéicharõ jepe upéi ohechauka iñumildeha ha oasepta Jehová okorrehírõ guare chupe (2 Crón. 32:24-26). Jahechaháicha, Ezequías osẽ porã, pórke odesidíma kuri ndosegimoʼãiha itúva ehémplo. Péicha ohechauka oikoha Jehová amígoramo. Ñande avei jasegi vaʼerã iñehémplo.

12. ¿Mbaʼépa ojapo heta Ñandejára siérvo?

12 Ko múndope ningo la majoría umi hénte iñañaiterei. Upévare heta mitã okakuaa haʼeño rei. Ituakuéra ndohayhúi ni noñangarekói hesekuéra (2 Tim. 3:1-5). Heta kristiáno okakuaa vaʼekue peichagua ogapýpe. Upéicharõ jepe oñehaʼãmbaite oiko Jehová amígoramo. Ezequías ojapo haguéicha, haʼekuéra odesidi ndosegimoʼãiha umi ehémplo naiporãiva. Ñandejára omeʼẽ avei ñandéve pe kapasida jadesidi hag̃ua jaservítapa ha jarrespetátapa chupe.

“¡CHE HÍNA JEHOVÁ REMBIGUÁI!”

13, 14. a) ¿Mbaʼe mbaʼépa oiméne oipyʼapy raʼe Maríape? b) ¿Mbaʼépa María orresponde ánhel Gabriélpe?

13 Heta tiémpo Ezequías omano rire, oiko kuri Israélpe peteĩ kuñataĩ hérava María. Ko kuñataĩ ningo iñumílde ha haʼe vaʼekue Jehová amíga. Upévare Jehová omeʼẽ chupe peteĩ rresponsavilida iñimportantetereíva: hyeguasúta, imembýta ha omongakuaáta pe mitã, haʼéva Ñandejára Raʼy. Jehová ohayhu Maríape ha ojerovia hese, upévare omeʼẽ chupe ko priviléhio. Péro, ¿mbaʼéichapa orreaksiona María orresivi rire ko rresponsavilida?

“¡Che hína Jehová rembiguái!” (Ehecha párrafo 13 ha 14)

14 Siémpre ningo entéro ñanemanduʼa pe priviléhio tuichaite Ñandejára omeʼẽ vaʼekuére Maríape. Péro, ¿ñapensámapa mbaʼépa oipyʼapýne raʼe chupe? Por ehémplo, ánhel Gabriel heʼi chupe hyeguasutaha oikoʼỹre kuimbaʼéndi. Péro pe ánhel nomombeʼúi mbaʼeve ihentekuéra ni umi ivesínope. Upéicharõ, Maríape katuete oipyʼapýne raʼe mbaʼépa ojeʼéta hese, ha mbaʼéichapa omombeʼúta Josépe la oikóva. Oime vaʼerã oñeporandu mbaʼéichapa okonvenséta Josépe noĩri hague algún kuimbaʼéndi. Hiʼarive pe rresponsavilida Ñandejára omeʼẽ vaʼekue chupe tuichaiterei, pórke omongakuaa ha ohekomboʼe vaʼerã Itaʼýrape. Añetehápe ningo ndajaikuaapái mbaʼe mbaʼépa oipyʼapýne raʼe Maríape, péro si jaikuaa mbaʼépa haʼe orresponde pe ánhelpe. María heʼi: “¡Che hína Jehová rembiguái! Toiko katu cherehe ere haguéicha” (Luc. 1:26-38).

15. ¿Mbaʼérepa María ojeroviaiterei Jehováre?

15 Añetehápe ningo María ojeroviaiterei vaʼekue Jehováre. Upévare, peteĩ eskláva ojapoháicha, oĩ dispuésta ojapóvo oimeraẽ mbaʼe ojejeruréva chupe. María ndodudái Jehová oñangarekotaha hese. ¿Mbaʼérepa haʼe ojeroviaiterei Jehováre? Jaikuaaháicha María nogueronaséi pe fe, síno heta oñehaʼã ojeroviave hag̃ua. Upéicha rupi, Ñandejára ovendesi chupe (Gál. 5:22; Efes. 2:8). ¿Mbaʼéichapa jaikuaa haʼe heta oñehaʼã hague omombareteve hag̃ua ife? Upéva ojekuaa mokõi mbaʼe ojapóvare.

16. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe María siémpre ojapysaka porã hague umi mbaʼe ojeʼévare chupe?

16 Ojapysaka porã ojeʼévare. Santiago 1:19-pe heʼi peteĩ kristiáno tekotevẽha “ipyaʼe ohendukuaa hag̃ua ha imbegue oñeʼẽ ha ipochy hag̃ua”. Ha upéva la María ojapo vaʼekue. La Biblia ohechauka haʼe siémpre ojapysaka porã hague oñeñeʼẽ jave chupe, koʼýte oñeñeʼẽ jave Jehováre. Avei oñemotiémpo ojepyʼamongeta hag̃ua umi mbaʼe iñimportántevare. Por ehémplo, Jesús onasérõ guare, unos kuánto pastór omombeʼu mbaʼépa heʼi peteĩ ánhel. Ha María siémpre imanduʼa umi pastór heʼi vaʼekuére. Upéi, Jesús orekórõ guare 12 áño, heʼi vaʼekue isýpe peteĩ mbaʼe opokoitereíva ikorasõre. Koʼã mokõi situasiónpe, María ohendu, ojepyʼamongeta umi mbaʼére, ha ndahesaraivéima umívagui (elee Lucas 2:16-19, 49, 51).

17. ¿Mbaʼépa ñaaprende Maríagui?

17 Umi mbaʼe heʼíva. Lucas 1:46-55-pe omombeʼu María oñemongetárõ guare Elisabétndi. Ha upe téxtope la oñemombeʼu pukumie mbaʼépa heʼi rakaʼe María. Ko téxto heʼíva ñanemboʼe María oikuaa porãha Ñandejára Ñeʼẽ. Umi mbaʼe heʼi vaʼekue, ñanemomanduʼa peteĩ orasión ojapo vaʼekuére Ana, Samuel sy (1 Sam. 2:1-10). Amalisia María osita 20 véserupi umi fráse oĩva Ñandejára Ñeʼẽme. Péicha jahechakuaa chupe ogustaiterei hague entéro mbaʼe oaprendéva Jehovágui ha Iñeʼẽgui.

18. ¿Mbaʼéichapa ikatu jajerovia María ojerovia haguéicha?

18 Oiméramo oñemeʼẽ ñandéve peteĩ tembiapo Jehová servísiope, péro haʼetévaicha ñandéve ijetuʼuetereítava, katuete ñantendéta Maríape. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo péicha jave? Iporãta jasegi María ehémplo ha jajerovia Jehováre. Upearã ñaneumílde ha jaasepta vaʼerã oimeraẽ tembiapo Jehová onkargáva ñandéve, ha jajerovia haʼe ñanepytyvõtaha. Iporã avei ñahendu Jehová heʼíva ha jajepyʼamongeta meme umi mbaʼe ñaaprendévare. Avei, kyreʼỹme ñañeʼẽ vaʼerã ótrope opa mbaʼe ñaaprende vaʼekuégui (Sal. 77:11, 12; Luc. 8:18; Rom. 10:15).

19. ¿Mbaʼe priviléhiopa jarekóta jasegíramo Ñandejára siervokuéra yma guare ehémplo?

19 Rut, Ezequías ha María haʼe vaʼekue Ñandejára amígo, haʼe haguéicha avei Abrahán. La Biblia heʼi jaguerekoha “ñande jerére hetaiterei testígo, haʼetéva peteĩ arai guasu ñanemongoráva”. Umíva hína umi Ñandejára siervokuéra oreko vaʼekue pe priviléhio oikóvo Jehová amígoramo. Upévare, jasegíkena iñehemplokuéra (Heb. 6:11, 12). Jajapóramo upéicha, ñande avei jarekóta pe priviléhio jaikóvo siémpre Jehová amígoramo.