Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jajerovia ha ñaneñeʼẽrendúkena Noé, Daniel ha Job ojapo haguéicha

Jajerovia ha ñaneñeʼẽrendúkena Noé, Daniel ha Job ojapo haguéicha

“Noé, Daniel ha Job [...] haʼekuéra añoiténte ikatúta ojesalva ihústo rupi, péro ndaikatumoʼãi osalva ótrope” (EZEQ. 14:14).

PURAHÉI: 89, 119

1, 2. a) ¿Mbaʼérepa ikatu ñanemokyreʼỹ Noé, Daniel ha Job ehémplo? b) ¿Mbaʼe situasiónpepa ojeskrivi vaʼekue Ezequiel 14:14?

¿NDÉPA nderasykatu hína, ofalta ndéve pláta, térãpa rehasa persekusión? ¿Ijetuʼúpa ndéve sapyʼánte resegi hag̃ua revyʼa Ñandejára servísiope? Oimérõ upéicha, katuete nemokyreʼỹta Noé, Daniel ha Job ehémplo. Koʼã kuimbaʼe ningo iñimperfékto ha ombohovái vaʼekue heta provléma ñande avei ñambohováiva koʼág̃arupi. Ndahaʼéi voi upévante, sapyʼánte hekove jepe oapeligra vaʼekue hikuái. Péro haʼekuéra lomímonte osegi ifiél Jehovápe. Upévare haʼe omoĩ chupekuéra ehémploramo ikatu hag̃uáicha ñaneñeʼẽrendu ha jajerovia haʼekuéraicha (elee Ezequiel 14:12-14).

Áño 612-pe a.C., Ezequiel oĩrõ guare Babilóniape oskrivi vaʼekue pe téxto omopyendáva ko artíkulo (Ezeq. 1:1; 8:1). * Upéva oskrivi kuri 5 áñonte oñehundi mboyve Jerusalén 607-pe. Upérõ Jerusalénpe mbovymínte oĩ la ifiél ha iñeʼẽrendúva Noé, Daniel ha Job ojapo haguéicha, ha umíva la ojesalváva (Ezeq. 9:1-5). Jeremías, Baruc, Ébed-mélec ha umi recabita oĩ vaʼekue la ojesalváva apytépe.

3. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

Ko múndo aña oñehundi vove, Jehová osalváta sólamente umi persóna hekojojávape Noé, Daniel ha Job hekojoja haguéicha (Apoc. 7:9, 14). Upévare iporã jahecha mbaʼérepa Jehová omoĩ koʼã mbohapy kuimbaʼépe ehémploramo ñandéve g̃uarã. Jahechamína mbaʼe situasiónpa ombohovái vaʼekue hikuái, ha mbaʼéichapa ikatu jajerovia ha ñaneñeʼẽrendu haʼekuéraicha.

NOÉ OJEROVIA HA IÑEʼẼRENDU MAS DE 900 ÁÑO

4, 5. ¿Mbaʼépa ombohovái vaʼekue Noé, ha mbaʼérepa ñamombaʼete haʼe osegi haguére ifiél?

4 ¿Mbaʼépa ombohovái vaʼekue Noé? Enoc tiémpope, haʼéva Noé visavuélo, umi hénte iñañaiterei vaʼekue ha Jehováre jepe “okopi” vaʼekue hikuái (Jud. 14, 15). Umi hénte amás día iviolentove vaʼekue. Noé tiémpope katu ko yvy henyhẽma hénte añágui. Umi ánhel naiñeʼẽrendúiva ou ko yvy ape ári, oñembohete yvypóraicha ha omenda umi kuñáre. Upéi ou ifamília hikuái, ha umíva iñaña ha iviolénto (Gén. 6:2-4, 11, 12). Péro Noé idiferenteterei chuguikuéra. La Biblia heʼi: “Noé katu oĩ porã vaʼekue Jehová renondépe. [...] Siémpre ojapo iporãva ha idiferénte vaʼekue, pórke ndojapói ivaíva umi hénte itiempopegua ojapoháicha. Noé oiko Ñandejára oipotaháicha” (Gén. 6:8, 9).

5 ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Noégui koʼã mbaʼe jatopáva la Bíbliape? Primero, ñapensamína mboy tiémporepa Noé ifiél vaʼekue Jehovápe upe múndo añáme. Ndahaʼéi kuri 70 ni 80 áñonte, haimete 600 áñore Noé osegi iñeʼẽrendu ou peve pe dilúvio (Gén. 7:11). Segundo, ñanemanduʼa vaʼerã upe tiémpope ndaipóri hague peteĩ kongregasión oipytyvõ ha omokyreʼỹ vaʼerã chupe koʼág̃a ñande jarekoháicha. Amalisia umi iñermáno ha iñermána karnál jepe ndoapojái vaʼekue chupe. *

6. ¿Mbaʼéichapa Noé ohechauka vaʼekue ipyʼaguasuha?

Noé nopensái vaʼekue ivuéno haguérente ja ovaletereimaha. Síno pyʼaguasúpe oñeʼẽ avei umi héntepe Jehováre. La Biblia heʼi hese haʼe hague “peteĩ kuimbaʼe opredikáva umi mbaʼe hekopeguáva” (2 Ped. 2:5). Apóstol Pablo heʼi avei: “Ijerovia rupive Noé okondena ko múndope (Heb. 11:7). Katuete oĩne raʼe oñembohorýva hese ha ojokoséva chupe. Ikatu voi oĩ rakaʼe oamenasáva Noépe. Péro haʼe ndokyhyjéi yvyporakuéragui (Prov. 29:25). Jehová ombopyʼaguasu chupe ikatu hag̃uáicha osegi ifiél.

7. ¿Mbaʼe provlémapa ombohovái Noé ojapórõ guare pe árka?

Jehová ojerure vaʼekue Noépe ojapo hag̃ua peteĩ árka ikatu hag̃uáicha ojesalva yvypóra ha animalkuéra. Upérõ haʼe ifiélma vaʼekue voi Jehovápe mas de 500 áño (Gén. 5:32; 6:14). Katuete Noé opensáne raʼe ijetuʼuetereitaha chupe ojapo hag̃ua upe traváho tuichaitéva. Oiméne oikuaa avei umi hénte oñembohoryvetaha hese ha ojokosetaha la ojapóva. Péro Noé ojerovia Ñandejárare ha iñeʼẽrendu chupe, ha ojapo haʼe “heʼi hagueichaite chupe” (Gén. 6:22).

8. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe Noé ojerovia hague Jehová omeʼẽtaha katuete chupekuéra hemikotevẽ?

Noé ombohovái avei ótra situasión. Pe dilúvio ou mboyve, umi hénte ombaʼapo jejopyeterei vaʼekue kokuépe okonsegi hag̃ua umi hiʼupyrã, ha Noé avei ojapo kuri upéva (Gén. 5:28, 29). Haʼe oikuaa tekotevẽha omoĩ hembireko ha ifamíliape hemikotevẽ péro ndoikói vaʼekue ojepyʼapyeterei upévare. Noé siémpre omotenonde vaʼekue Jehová servísio. Oimérõ jepe haʼe heta ombaʼapo umi 40 térã 50 áño ojapo aja pe árka, nombotapykuéi umi aktivida espirituál. Pe dilúvio rire jepe Noé osegi omotenonde Jehovápe 350 áñore (Gén. 9:28). Jahechaháicha, Noé osegi vaʼekue ojerovia Jehováre ha iñeʼẽrendu chupe, upévare ehémplo porã ñandéve g̃uarã.

9, 10. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu jajerovia ha ñaneñeʼẽrendu Noé ojapo haguéicha? b) ¿Mbaʼépa ojapóta Jehová jaikóramo haʼe oipotaháicha?

9 ¿Mbaʼéichapa ikatu jajerovia ha ñaneñeʼẽrendu Noéicha? Koʼã mbaʼe ikatúta jajapo ñadefendéramo Jehová hustísia, ndajajeheʼáiramo Satanás múndore ha ñamotenondéramo Ñandejára Rréino (Mat. 6:33; Juan 15:19). Péro ko múndo ndochaʼemoʼãi ñanderehe upe haguére. Por ehémplo, sapyʼánte umi médio de komunikasiónpe oñeñeʼẽ vai ñanderehe jarrespeta haguére Ñandejára Léi heʼíva pe séxo ha matrimóniore (elee Malaquías 3:17, 18). Péro Noé ojapo haguéicha, ñande ndajakyhyjéi yvypóragui, ñambovyʼase guei Jehovápe. Jaikuaa porã haʼe añoite ikatuha omeʼẽ ñandéve pe vída etérna (Luc. 12:4, 5).

10 Eñeporandumína: “¿Asegítapa aiko ‘Ñandejára oipotaháicha’ oĩramo jepe oñembohory térã otakýva cherehe? ¿Ajeroviápa Jehová omeʼẽtaha chéve ha che famíliape la roikotevẽva ivaíramo jepe la pórte?”. Rejeroviáramo Jehováre ha neñeʼẽrendu chupe Noé ojapo haguéicha, haʼe katuete oñangarekóta nderehe (Filip. 4:6, 7).

DANIEL OJEROVIA HA IÑEʼẼRENDU OIKÓRÕ JEPE UMI HÉNTE AÑA APYTÉPE

11. ¿Mbaʼe mbaʼépa ombohovái vaʼekue Daniel ha iñamigokuéra Babilóniape? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

11 ¿Mbaʼépa ombohovái vaʼekue Daniel? Chupe ojegueraha vaʼekue Babilóniape, peteĩ siuda henyhẽva adorasión fálsa ha espiritísmogui. Umi hénte oikóva upépe ndochaʼéi vaʼekue umi judíore, ha oñembohory hesekuéra ha Jehováre (Sal. 137:1, 3). Ko situasión oiméne omoñeñandu vai vaʼekue Daniel ha umi ótro judío ohayhúvape Jehovápe. Avei oĩ vaʼekue heta persóna ojesareko meméva Daniel ha umi mbohapy iñamígore hérava Hananías, Misael ha Azarías. ¿Mbaʼérepa? Pórke oñembokatupyry chupekuéra ikatu hag̃uáicha ombaʼapo pe rréi de Babilóniape g̃uarã. Upérõ umi mitãrusúpe oñemoĩ hoʼu hag̃ua umi tembiʼu ojeservíva avei pe rréipe, péro umíva apytépe oĩ umi mbaʼe Jehová ndoipotáiva ipuévlo hoʼu. Daniel ndoʼúi kuri umi tembiʼu ani hag̃ua opyta vai Ñandejára renondépe (Dan. 1:5-8, 14-17).

12. a) ¿Mbaʼeichagua persónapa raʼe Daniel? b) ¿Mbaʼépa Jehová opensa vaʼekue Daniel rehe?

12 Daniel ombohovái vaʼekue avei ótra situasión ikatúva kuri omoñuhã chupe. Haʼe ningo ikatupyryeterei kuri, upévare pe rréi omeʼẽ chupe heta priviléhio (Dan. 1:19, 20). Upéicharõ jepe, Daniel ndoúi oñemombaʼeguasu ni nopensái haʼe heʼívante ovaleha. Upéva rangue osegi iñumílde ha orrekonose ijehegui reínte ndaikatumoʼãiha ojapo umi mbaʼe. Haʼe siémpre omombeʼu Jehová rupivénte osẽ porãha chupe entéro mbaʼe ojapóva (Dan. 2:30). Upévare Jehová omoĩ vaʼekue Daniélpe ehémploramo ñandéve g̃uarã, ha omensiona chupe Noé ha Job ndive. Koʼã kuimbaʼe ningo ifiél vaʼekue Jehovápe oikove aja pukukue, Daniel katu upérõ imitã gueteri. Jahechaháicha Jehová ojerovia Daniel rehe, ha ndojaporeíri upéva pórke Daniel okonfia Jehováre ha iñeʼẽrendu chupe oikove aja pukukue. Daniel orekórõ guare haimete 100 áño, peteĩ ánhel heʼi chupe: “Daniel, nde ningo peteĩ persóna Ñandejára ohayhuetereíva” (Dan. 10:11).

13. ¿Mbaʼérepa Jehová opermiti vaʼekue Daniel ohupyty pe puésto ijyvatéva?

13 Jehová rupive Daniel oreko vaʼekue peteĩ kárgo iñimportánteva Babilóniape, ha upéi avei Medopérsiape (Dan. 1:21; 6:1, 2). Oiméne Jehová opermiti kuri Daniel ohupyty upe puésto ikatu hag̃uáicha oipytyvõ ipuévlope, José ojapo haguéicha upéva Egíptope, ha avei Ester ha Mardoqueo ojapo haguéicha Pérsiape (Dan. 2:48). * Ñañeimahinamína mbaʼéichapa oiméne oñeñandu raʼe Ezequiel ha umi ótro judío oĩva Babilonia poguýpe, ohechárõ guare Jehová oipuruha Daniélpe oipytyvõ hag̃ua chupekuéra. ¡Katuete upéva omokyreʼỹetereíne raʼe chupekuéra!

Jehová ohayhueterei umi ifiélvape chupe (Ehecha párrafo 14, 15)

14, 15. a) ¿Mbaʼépepa ojojogua ñane situasión ha Daniel situasión? b) ¿Mbaʼépa umi sy ha túa ikatu oaprende Daniel tuakuéragui?

14 ¿Mbaʼéichapa ikatu jajerovia ha ñaneñeʼẽrendu Daniélcha? Ko múndo henyhẽ tekovaígui ha adorasión fálsagui. Babilonia Guasu ningo ombotavy umi héntepe, upéva hína entéro umi rrelihión fálsa. La Biblia heʼi upépe oikoha umi demónio (Apoc. 18:2). Ñande jaiko extranhéroicha ko múndope. Upéicha rupi ñanediferénte umi héntegui ha haʼekuéra oñembohory ñanderehe upe haguére (Mar. 13:13). Upévare tekotevẽterei avei ñande ñañemoag̃ui Jehováre Daniel ojapo haguéicha. Ñaneumílderamo, jajeroviárõ hese ha ñaneñeʼẽrendúrõ chupe, haʼe ñanderayhuetereíta avei (Ageo 2:7).

15 Sy ha túa ikatu oaprende heta mbaʼe Daniel tuakuéragui. Daniel imitãʼírõ guare, la majoría umi hénte oikóva Judápe iñañaiterei vaʼekue. Péro Daniel okakuaávo ohóvo, ohayhuve avei Jehovápe. ¿Mbaʼéicha rupípa oiko upéva? Katuete oiméne ituakuéra omboʼe raʼe chupe Jehovágui (Prov. 22:6). Daniel réra ningo heʼise “Ñandejára hína che hués”. Upéva ohechauka ituakuéra ohayhu hague Jehovápe. * Upéicharõ, peẽ tuakuéra, penepasiénsiakena pemboʼe hag̃ua pene famíliape Jehovágui. Aníke penekangy (Efes. 6:4). Peñemboʼe meme hesekuéra ha hendivekuéra avei. Pejapóramo opa ikatúva pemboʼe hag̃ua pene famíliape ohayhu hag̃ua umi mbaʼe ogustáva Jehovápe, haʼe tuichaiterei penevendesíta (Sal. 37:5).

JOB OJEROVIA HA IÑEʼẼRENDU IRRÍKO HA IMBORIAHÚRÕ GUARE

16, 17. ¿Mbaʼe mbaʼépa ombohovái vaʼekue Job?

16 ¿Mbaʼépa ombohovái vaʼekue Job? Isituasión ningo ou kuri tuichaiterei okambia. Ñepyrũrã “haʼe vaʼekue pe karai iplatavéva oikóva Oriéntepe” (Job 1:3). Haʼe irrikoiterei vaʼekue ha heta persóna oikuaa ha orrespeta chupe (Job 29:7-16). Upéicharõ jepe, Job nopensái iñimportanteveha ótrogui térã noikotevẽiha Ñandejárare. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Pórke Jehová voi ohenói chupe “che siérvo”, ha heʼi avei hese: “Haʼe ningo ijerovia mbarete ha siémpre ojapo iporãva. Haʼe orrespeta Ñandejárape, okyhyje chugui ha omboykete umi mbaʼe ivaíva” (Job 1:8).

17 Péro peteĩ tesapirĩme okambiaite la isituasión. Haʼe operdepaite la orekóva, oñedeprimi ha omanoséntema voi. Ñande ningo jaikuaa Satanás ojapo hague umi mbaʼe vai Job rehe. Haʼe heʼi vaʼekue Jehovápe Job ifielha chupe imbaʼeporãguinte hendive (elee Job 1:9, 10). Péro Jehová ndohejareíri upe mbaʼe vaiete heʼi vaʼekue Satanás. ¿Mbaʼépa ojapo ohechauka hag̃ua ijapuha? Omeʼẽ oportunida Jóbpe ohechauka hag̃ua ifielha ha iñeʼẽrenduha ohayhúgui chupe.

18. a) ¿Mbaʼépa remombaʼeve Jóbgui? b) ¿Mbaʼépa ñaaprende Jehová otrata lájagui Jóbpe?

18 Satanás okalkula porã umi mbaʼe vai ojapótava Job rehe ikatu hag̃uáicha haʼe opensa Ñandejára káusare oikoha hese umíva (Job 1:13-21). Upéi mbohapy iñamígo guaʼu ou Job rendápe okonsola hag̃ua chupe. Péro añetehápe iñañaiterei hikuái pórke heʼi Jóbpe Ñandejára okastigaha chupe hembiapo vai haguére (Job 2:11; 22:1, 5-10). Job katu osegi ifiél Jehovápe, sapyʼánte heʼíramo jepe umi mbaʼe heʼiʼỹ vaʼerã (Job 6:1-3). Jehová ontende Job osufrieterei ha oñedepriminteha. Ohechakuaa avei haʼe arakaʼeve noñemomombyrýi hague chugui, Satanás ombosufri hetáramo jepe chupe. Ohasa rire umi pruéva, Jehová omeʼẽ Jóbpe el dóvle pe oreko vaʼekuégui, ha upéi osegi oikove 140 áñore (Sant. 5:11). Job oikove aja, osegi oservi Ñandejárape ipyʼaite guive. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Pórke pe téxto omopyendáva ko artíkulo, haʼéva Ezequiel 14:14, ojeskrivi kuri heta tiémpo Job omano riréma.

19, 20. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu jajerovia ha ñaneñeʼẽrendu Job ojapo haguéicha? b) ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka japoroporiahuverekoha Ñandejára ojapoháicha?

19 ¿Mbaʼéichapa ikatu jajerovia ha ñaneñeʼẽrendu Job ojapo haguéicha? Tahaʼe haʼéva ñane situasión, siémpre jahechauka vaʼerã Jehová haʼeha la iñimportantevéva ñandéve g̃uarã. Jajerovia vaʼerã hese opaite mbaʼépe ha ñaneñeʼẽrendu chupe ñande pyʼaite guive. Añetehápe jareko hetaitereive mbaʼe ñanemomýiva ñaneñeʼẽrendu hag̃ua Ñandejárape Job oreko vaʼekuégui. Por ehémplo, koʼág̃a ñande jaikuaa heta mbaʼe Satanásgui ha mbaʼéichapa haʼe ombaʼapo (2 Cor. 2:11). La Bíbliape, koʼýte pe lívro de Jóbpe, jahechakuaa mbaʼérepa Ñandejára oheja jasufri. Ha umi profesía oĩva lívro de Daniélpe katu ñanepytyvõ jaikuaa hag̃ua Ñandejára Rréino haʼeha peteĩ goviérno rreál oĩva Jesucristo poguýpe (Dan. 7:13, 14). Avei koʼẽrõitéma ko Rréino oisãmbyhytaha ko yvy tuichakue, ha oiko vove upéva opatamaha pe sufrimiénto.

20 Umi mbaʼe Job ohasa vaʼekue ohechauka avei ñandéve tekotevẽha jaiporiahuvereko ñane ermanokuéra ohasa asývape. Job rehe oiko haguéicha, ikatu oĩ ñane ermáno ohasáva umi situasión ijetuʼúva ha upévare heʼi umi mbaʼe heʼiʼỹ vaʼerã (Ecl. 7:7). Upéicha jave, ñañehaʼã vaʼerã ñantende chupekuéra ha ani ñapensa vaíma voi hesekuéra. Péicha jajapóramo jasegíta Jehová ehémplo, haʼe ningo ñanderayhueterei ha ñandeporiahuvereko (Sal. 103:8).

JEHOVÁ “PENEMOMBARETÉTA”

21. ¿Mbaʼérepa 1 Pedro 5:10 heʼíva ñanemomanduʼa Noé, Daniel ha Job ohasa vaʼekuére?

21 Noé, Daniel ha Job oiko vaʼekue diferénte épokape, ha káda uno ohasa diferénte situasión. Upéicharõ jepe, oaguanta hikuái umi provléma ijetuʼuetéva. Umi mbaʼe ohasáva koʼã Ñandejára siérvo ñanemomanduʼa apóstol Pedro heʼi vaʼekuére: “Péro pehasa asy rire sapyʼaitemi, Ñandejára henyhẽva mbaʼeporã ijojahaʼỹvagui, penembokatupyrýta peporoservi hag̃ua ha penemombaretéta pejepytaso mbarete hag̃ua” (1 Ped. 5:10).

22. ¿Mbaʼépa jahecháta pe artíkulo oúvape?

22 Koʼág̃arupi, Ñandejára puévlore oñekumpli avei 1 Pedro 5:10 heʼíva. Upépe Jehová opromete omombareteha isiervokuérape. Enterovéva ningo jaipota Jehová ñanemombarete, ha jasegise ñamombaʼeguasu chupe. Upévare, jajerovia ha ñaneñeʼẽrendúkena Noé, Daniel ha Job ojapo haguéicha. ¿Mbaʼépa oipytyvõ raʼe chupekuéra ifiél hag̃ua Jehovápe? Haʼekuéra oikuaa porã chupe, ha heʼiháicha Proverbios 28:5, ontende porã mbaʼépa Jehová ohaʼarõ chuguikuéra. Ñande ikatu avei jasegi iñehemplokuéra. Pe artíkulo oúvape ñañeʼẽta koʼã mbaʼére.

^ párr. 2 Áño 617-pe a.C., Ezequiélpe ojegueraha vaʼekue Babilóniape. Haʼe oskrivi kuri umi mbaʼe oĩva Ezequiel 8:1–19:14-pe, “pe sexto áñope” ojegueraha haguépe upépe, áño 612-pe.

^ párr. 5 Noé túa ningo haʼe vaʼekue Lamec. Haʼe ojerovia vaʼekue Jehováre, péro omano 5 áñorupi ou mboyve pe dilúvio. Oimérõ Noé sy ha iñermanokuéra oikovéiti oúrõ guare pe dilúvio, haʼekuéra ndojesalvái.

^ párr. 13 Ñandejára posívlemente ohupytyka avei umi puésto ijyvatéva Hananías, Misael ha Azaríaspe ikatu hag̃uáicha oipytyvõ hikuái ipuévlope (Dan. 2:49).

^ párr. 15 Ehecha pe nóta oĩva la Bíbliape, oñepyrũvo pe lívro de Daniel.