Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 8

¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi javyʼa ñambohovái jave umi situasión ijetuʼúva?

¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi javyʼa ñambohovái jave umi situasión ijetuʼúva?

“Pevyʼákena che ermanokuéra pembohovái jave opaichagua jehasa asy” (SANT. 1:2).

PURAHÉI 111 Umi mbaʼe ñanembovyʼáva

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1, 2. Heʼiháicha Mateo 5:11, ¿mbaʼéichapa jahecha vaʼerã umi situasión ijetuʼúva ñambohováiva?

JESÚS opromete vaʼekue isegidorkuérape ovyʼa añetetaha. Péro haʼe oavisa vaʼekue avei chupekuéra ombohovaitaha heta mbaʼe ijetuʼúva (Mat. 10:22, 23; Luc. 6:20-23). Ñande ningo javyʼa haʼe haguére Cristo disípulo. ¿Péro mbaʼéichapa ñañeñandu ñane família oñemoĩramo ñanderehe ndoipotáigui jaservi Jehovápe, umi goviérno ñandepersegíramo, térã umi ñane kompañéro de traváho térã kolehiopegua ojapokaséramo ñandéve umi mbaʼe ivaíva? Ñañemoĩvo ñapensa koʼã mbaʼére ikatu hína ñañekevranta.

La majoría umi hénte nopensái ovyʼataha ojepersegíramo. Péro Ñandejára Ñeʼẽ heʼi ñandéve javyʼa hag̃ua umícha jave. Por ehémplo, Santiago oskrivi vaʼekue ñande nañañeñandúi vaʼerãha ñaneaño ñambohovái jave heta provléma, síno javyʼa vaʼerãha (Sant. 1:2, 12). Jesús heʼi vaʼekue voi javyʼa vaʼerãha jajepersegíramo jepe (elee Mateo 5:11). ¿Mbaʼéichapa ñande ikatu jasegi javyʼa jahasa asýramo jepe? Ñande ikatu ñaaprende heta mbaʼe Santiago oskrivi vaʼekuégui umi kristiáno ypykuépe. Primero jahechami raẽ mbaʼe mbaʼépa ombohovái vaʼekue hikuái.

¿MBAʼE SITUASIÓN IJETUʼÚVAPA OMBOHOVÁI VAʼEKUE UMI KRISTIÁNO YPYKUE?

3. ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue umi kristianokuérare Santiágogui oiko riremínte Jesús disípulo?

Jesús médio ermáno Santiágogui oiko riremi idisípulo, oñepyrũ vaʼekue ojepersegi mbarete umi kristianokuéra oĩvape Jerusalénpe (Hech. 1:14; 5:17, 18). Ha pe disípulo Esteban ojejuka rire, heta kristiáno oho Jerusaléngui ha “oñemosarambipa umi disípulope Judea ha Samaria rehe”, ha tiémpo rire og̃uahẽ voi hikuái Chipre ha Antioquíape (Hech. 7:58–8:1; 11:19). Umi disipulokuéra ningo hetaiterei ohasa asy vaʼekue. Upéicharõ jepe, haʼekuéra kyreʼỹme osegi vaʼekue omombeʼu umi notísia porã umi lugár ohohápe, ha oipytyvõ oñeforma hag̃ua umi kongregasión heta lugár oĩvape Roma poguýpe (1 Ped. 1:1). Péro upéi haʼekuéra ombohováita kuri hetave situasión ijetuʼúva.

4. ¿Mbaʼe ótro provlémapa ombohovái vaʼekue avei umi kristiáno ypykue?

Umi kristiáno ypykue ombohovái vaʼekue opaichagua provléma. Por ehémplo, pe áño 50 rupi, pe emperadór rrománo Claudio omanda enterove judío osẽ vaʼerãha Rómagui. Upévare umi judío oiko vaʼekuégui kristiáno ohejámante vaʼerã hóga ha ova ótro hendápe (Hech. 18:1-3). Áño 61 rupi, apóstol Pablo oskrivi mbaʼépa oiko vaʼekue umi kristianokuérare. Omombeʼu chupekuéra ojejaʼo ha ojetrata vai hague enterove renondépe, ojegueraha hague préso ha ojepeʼapa hague chuguikuéra ikosakuéra (Heb. 10:32-34). Ha entérore oikoháicha, oĩ vaʼekue avei umi kristiáno imboriahúva ha hasykatúva (Rom. 15:26; Filip. 2:25-27).

5. ¿Mbaʼépa hína umi porandu ñambohováitava?

Santiago oskrivírõ guare ikárta áño 62 mboyve, haʼe oikuaa porãiterei vaʼekue umi situasión ijetuʼúva ombohováiva iñermáno ha ermanakuéra. Jehová ogia vaʼekue Santiágope oskrivi hag̃ua koʼã kristiánope umi konsého oipytyvõtava chupekuéra osegi hag̃ua ovyʼa ohasáramo jepe heta provlémare. Ñaanalisamína pe kárta oskrivi vaʼekue Santiago ha ñambohovái koʼã porandu: ¿Mbaʼérepa peteĩ kristiáno ikatu ovyʼa ohasa asýramo jepe? ¿Mbaʼéicha rupípa peteĩ kristiáno ikatu ou ndovyʼavéi? ¿Ha mbaʼéichapa pe arandu, jerovia ha pyʼaguasu ikatu ñanepytyvõ jasegi hag̃ua javyʼa tahaʼe haʼéva umi mbaʼe jahasáva?

¿MBAʼÉPA OMBOVYʼA PETEĨ KRISTIÁNOPE?

Pe tatarendy osegiháicha hendy pe lámpara ryepýpe, pe vyʼa Jehová omeʼẽva ñandéve ndoguemoʼãi ñane korasõgui (Ehecha párrafo 6)

6. Heʼiháicha Lucas 6:22, 23, ¿mbaʼérepa peteĩ kristiáno ikatu ovyʼa ohasa asy jave?

La hénte ningo ikatu opensa ovyʼataha hesãiramo añoite, ipláta hetáramo térã ojogueraha porãramo añoite ifamíliandi. Péro pe vyʼa Santiago oñeʼẽ hague ou hína Ñandejára espíritugui, ha nodependéi umi mbaʼe jahasávare (Gál. 5:22). Peteĩ kristiáno ningo ikatu ovyʼa, térã oñandu pe vyʼa añetetéva, oikuaágui Jehová oguerohoryha chupe ha osegiha Jesús ehémplo (elee Lucas 6:22, 23; Col. 1:10, 11). Pe vyʼa ñañandúva ikatu ñambojoja pe tatarendy oĩvare peteĩ lámpara ryepýpe. Upépe pe tatarendýpe oñemoʼã pe yvytu ha amágui, ha upéicha rupi ndoguéi. Péicha avei, ñande ikatu jasegi javyʼa tahaʼe haʼéva umi mbaʼe jahasáva. Pe vyʼa ñande ñañandúva ndopái ñandesogue térã ñanderasykatu jave. Ndoguéi avei oĩramo jepe oñembohorýva ñanderehe, térã ñande rogaygua ni umi ótro hénte oñemoĩramo ñanderehe. Upéva rangue, amáske oñemoĩ ñanderehe hikuái, pe vyʼa oĩva ñande pype koʼýte imbareteve. Umi mbaʼe ñambohováiva jajerovia haguére Jehováre ohechauka ñande haʼeha Cristo disípulo tee (Mat. 10:22; 24:9; Juan 15:20). Upévare Santiago oskrivi vaʼekue: “Pevyʼákena che ermanokuéra pembohovái jave opaichagua jehasa asy” (Sant. 1:2).

¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe umi pruéva ojoguaha pe tata ojepurúvape ojejapo hag̃ua peteĩ espáda de aséro? (Ehecha párrafo 7) *

7, 8. ¿Mbaʼérepa ñande jerovia ikatu imbareteve jahasa jave umi pruéva?

Santiago ohechauka vaʼekue avei mbaʼérepa umi kristiáno oĩ dispuésto oaguantávo umi situasión ijetuʼuvéva jepe. Haʼe heʼi: “Pende jerovia ojeprováramo péicha, penembaretevéta peaguanta hag̃ua” (Sant. 1:3). Umi pruéva ikatu voi ojogua pe tata ojepurúvape ojejapo hag̃ua peteĩ espáda de aséro. Pe espáda ningo oñemoingévo tatápe ha upéi ýpe, pe aséro imbareteve. Upéicha avei, ñande ñaaguanta jave umi pruéva ojoguáva tatápe, ñande jerovia imbareteve. Upévare Santiago oskrivi vaʼekue: “Peaguanta meme rupi peñentrena porã hína, péicha perekopaitéta opa mbaʼe peikotevẽva, ha pejapo porãta entéro mbaʼe” (Sant. 1:4). Jahechávo mbaʼéichapa umi pruéva omombareteve ñande jerovia, vyʼápe ikatúta ñaaguanta umíva.

Pe kárta oskrivi vaʼekuépe, Santiago omombeʼu avei mbaʼérepa ikatu jaju ndajavyʼavéi. ¿Mbaʼe mbaʼépa hína umíva, ha mbaʼéichapa ikatu jagueropuʼaka?

¿MBAʼÉPA IKATU JAJAPO ANI HAG̃UA JAJU NDAJAVYʼAVÉI?

9. ¿Mbaʼérepa ñaikotevẽ arandu?

Mbaʼérepa ikatu jaju ndajavyʼavéi: Ndajaikuaái jave mbaʼépa jajapóta. Jahasa jave umi situasión ijetuʼúva, ñande jadesidise umi mbaʼe ombovyʼátava Jehovápe, ou porãtava ñane ermanokuérape, ha ñanepytyvõtava jasegi hag̃ua ñandefiél Jehovápe (Jer. 10:23). Ñande ningo ñaikotevẽ arandu jaikuaa hag̃ua mbaʼépa jajapóta ha mbaʼépa jaʼe vaʼerã umi oñemoĩvape ñanderehe. Ndajaikuaáiramo mbaʼépa jajapóta ikatu ñañedesanima, ha pyaʼeterei ikatu jaju ndajavyʼavéi.

10. ¿Mbaʼépa heʼi Santiago 1:5 jajapo vaʼerãha ñanearandu hag̃ua?

10 Mbaʼépa ikatu jajapo jasegi hag̃ua javyʼa: Jajerure Jehovápe tañanemoarandu. Javyʼaséramo ñambohovái jave umi pruéva, primeroite voi ñañemboʼe vaʼerã Jehovápe ha jajerure chupe tomeʼẽ ñandéve pe arandu ñaikotevẽva jadesidi porã hag̃ua (elee Santiago 1:5). ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ñapensáramo Jehová nokontestaiha ñandéve ensegída ñane ñemboʼe? Santiago heʼi jasegi vaʼerãha ‘jajerure meme Ñandejárape’. Jehová ningo ndaikueráiri ñandehegui jasegíramo jajerure chupe tañanemoarandu. Haʼe ndaipochymoʼãi ñanendive upe haguére. Ñande Ru yvagapegua “ipojera” omeʼẽ hag̃ua arandu umi ojerurévape chupe, ikatu hag̃uáicha ogueropuʼaka umi pruéva ohasáva (Sal. 25:12, 13). Haʼe ohecha umi mbaʼe vai jahasáva ha oñeñandu vai avei ñande jasufri jave, upévare haʼe ñanepytyvõseterei. ¡Ajépa ñanembovyʼaite upéva! ¿Péro mbaʼéichapa Jehová omeʼẽ ñandéve arandu?

11. ¿Mbaʼépa avei ikatu jajapo ñanearandu hag̃ua?

11 Jehová ñanemoarandu Iñeʼẽ la Biblia rupive (Prov. 2:6). Ñanearandu hag̃ua jastudia vaʼerã la Biblia ha ñane puvlikasionkuéra. Péro ndahaʼéi jastudiánte vaʼerã jaikuaa hag̃ua heta mbaʼe, tekotevẽ ñamoĩ en práktika umi mbaʼe Ñandejára heʼíva ñandéve jajapo hag̃ua. Santiago oskrivi vaʼekue: “Pejapókena Ñandejára ñeʼẽ heʼíva, ha ani pehendúnte” (Sant. 1:22). Jajapo jave Ñandejára heʼíva ñandepyʼaguapyve, nañañemohatãi ñande jaʼévapente ha jaiporiahuverekove ñande rapichápe (Sant. 3:17). Koʼã kualida ñanepytyvõta jasegi hag̃ua javyʼa tahaʼe haʼéva umi mbaʼe ijetuʼúva jahasáva.

12. ¿Mbaʼérepa iñimportantete jaikuaa porã la Biblia heʼíva?

12 Ñandejára Ñeʼẽ ningo ojogua peteĩ espéhope, pórke ñanepytyvõ jaikuaa hag̃ua mbaʼépepa tekotevẽ ñamehora ha mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva (Sant. 1:23-25). Por ehémplo, jastudia rire Ñandejára Ñeʼẽ ikatu jahechakuaa tekotevẽha jajejokokuaa. Upéi Jehová ñanepytyvõ rupi, ñaaprende ñandepyʼaguapy hag̃ua jatrata jave umi hénte térã provléma ikatúva ñanembopochy. Ñaime rupi pyʼaguapýpe ikatu ñarreaksiona porãve ñambohovái jave umi provléma. Avei ikatúma ñapensa porãve ha jadesidi umi mbaʼe oĩ porãvéva (Sant. 3:13). ¡Ajépa iñimportantete jaikuaa porã la Biblia heʼíva!

13. ¿Mbaʼérepa jastudia vaʼerã umi ehémplo jatopáva la Bíbliape?

13 Sapyʼánte ñañakãmbota rire ae ñaaprende mbaʼépa ndovaléi jajapo. Péro nokonveníri ñandéve ñaaprende upéicha. Iporãvéta ñañemoarandu ñaaprendévo umi ótrogui, tahaʼe umi mbaʼe vai térã umi mbaʼe porã ojapo vaʼekuégui. Upévare Santiago ñanemokyreʼỹ jasegi hag̃ua umi ehémplo jatopáva la Bíbliape, umíva apytépe Abrahán, Rahab, Job ha Elías ehémplo (Sant. 2:21-26; 5:10, 11, 17, 18). Koʼã Jehová siervokuéra ifiélva ningo ikatu vaʼekue oaguanta heta pruéva ha lomímonte osegi ovyʼa. Iñehemplokuéra ohechauka ñandéve Jehová rupive ñande ikatuha avei jajapo upéva.

14, 15. ¿Mbaʼérepa ndovaléi jaduda umi mbaʼe jagueroviávagui?

14 Mbaʼérepa ikatu jaju ndajavyʼavéi: Jaduda jave umi mbaʼe jagueroviávagui. Sapyʼánte ningo ikatu ijetuʼu ñandéve ñantende hag̃ua peteĩ mbaʼe la Biblia heʼíva. Térã ikatu Jehová nokontestái raʼe ñandéve ñane ñemboʼe pe ñande ñahaʼarõ haguéicha. Koʼã mbaʼe ikatu hína ñanemboduda. Ha nañapenáiramo umi dúda jarekóvare, umíva ikatu omokangy ñande jerovia ha ombyai pe amista jarekóva Jehovándi (Sant. 1:7, 8). Ha umíva káusare ikatu voi jaju japerde la esperánsa umi mbaʼe ñaneraʼarõvagui amo gotyove.

15 Apóstol Pablo okompara vaʼekue ñane esperánsa peteĩ ánklare (Heb. 6:19). Oiko jave peteĩ torménta, pe ánkla oipytyvõ pe várkope ani hag̃ua oho ochoka umi itáre. Péro peteĩ ánkla ideprovécho hag̃ua, pe kadéna ojepurúva oñeñapytĩ hag̃ua pe várkore ndosói vaʼerã. Pe errúmbre ningo ikatu okaru pe ánkla kadénare ha omokangy chupe, péicha avei umi dúda jarekóva ikatu omokangy ñande jerovia. Oĩ jave persekusión, peteĩ persóna odudáva ikatu ndojeroviavéi Jehová okumplitaha ipromesakuéra. Ha jajúramo ndajajeroviavéi, japerdéta avei ñane esperánsa. Santiago heʼi haguéicha, “pe odudáva ojogua umi oláda oĩvape pe márpe, yvytu ogueraháva ápe ha pépe” (Sant. 1:6). Peteĩ persóna oñeñandúva upéicha ni mbaʼevéicharõ ndovyʼamoʼãi.

16. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã jadudáramo?

16 Mbaʼépa ikatu jajapo jasegi hag̃ua javyʼa: Jaipeʼa vaʼerã ñandejehegui umi dúda jarekóva ha ñamombarete ñande jerovia. Ndovaléi ñandepyʼamokõi. Proféta Elías tiémpope Jehová puévlo ipyʼamokõi vaʼekue. Ha upévare Elías heʼi vaʼekue chupekuéra: “¿Arakaʼe peve piko pesegíta pendepyʼamokõi ha ndapedesidíri mbaʼépa pejapóta? ¡Oiméramo Jehová hína pe Ñandejára tee, pesegi chupe, péro oiméramo Baal, pesegi chupe!” (1 Rey. 18:21). Ha ñande upeichaite avei jajapo vaʼerã. Tekotevẽ jastudia porã ñandete voi ñakomprova hag̃ua Jehová oexistiha, la Biblia haʼeha Iñeʼẽ, ha ñande testígo de Jehová haʼeha ipuévlo (1 Tes. 5:21). Jajapóramo entéro koʼã mbaʼe, jaipeʼaitéta ñandejehegui umi dúda jarekóva ha ñamombaretéta ñande jerovia. Péro ñaikotevẽramo ajúda jaipeʼa hag̃ua ñandejehegui umi dúda, ikatu jajerure umi ansianokuérape ñanepytyvõ hag̃ua. Pyaʼe jajapo vaʼerã la tekotevẽva ikatu hag̃uáicha jasegi javyʼa jaservívo Jehovápe.

17. ¿Mbaʼépa oikóta jajúramo nañandepyʼaguasuvéi?

17 Mbaʼérepa ikatu jaju ndajavyʼavéi: Ñañedesanima jave. Ñandejára Ñeʼẽ heʼi: “Rejúramo reñedesanima neprovléma heta jave, ndereguerekomoʼãi fuérsa” (Prov. 24:10). Pe palávra hebrea ojetradusíva “rejúramo reñedesanima” heʼise “rejuha nandepyʼaguasuvéi”. Ha nandepyʼaguasuvéiramo, pyaʼeterei ndejagarráta pe vyʼaʼỹ.

18. ¿Mbaʼépa heʼise pe palávra “oaguanta”?

18 Mbaʼépa ikatu jajapo jasegi hag̃ua javyʼa: Jajerovia vaʼerã Jehová ñanembopyʼaguasutaha ikatu hag̃uáicha ñaaguanta. Ñande ningo ñandepyʼaguasu vaʼerã ikatu hag̃uáicha jagueropuʼaka umi pruéva (Sant. 5:11). Pe palávra oipuru vaʼekue Santiago ha ojetradusíva “oaguanta”, ñanemomanduʼa peteĩ persóna osegívare ojepytaso mbarete ipuéstope. Ikatu voi ñapensa peteĩ soldádo ipyʼaguasúvare opytáva ipuéstope, ha ndoguevíriva ni michĩmi iñenemígo oataka vaipáramo jepe chupe.

19. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende apóstol Pablo ehémplogui?

19 Apóstol Pablo omoĩ vaʼekue peteĩ ehémplo iporãitereíva, pórke haʼe ipyʼaguasu ha oaguanta vaʼekue heta mbaʼe. Sapyʼánte haʼe ikangy vaʼekue, péro ikatu vaʼekue ogueropuʼaka ojerovia rupi Jehová omeʼẽtaha chupe pe fuérsa oikotevẽva (2 Cor. 12:8-10; Filip. 4:13). Ñande ikatu avei ñanembarete ha ñandepyʼaguasu haʼéicha, ñaneumílderamo ha ñarrekonoséramo ñaikotevẽha Jehová ajúda (Sant. 4:10).

ÑAÑEMOAG̃UI ÑANDEJÁRARE HA JASEGI JAVYʼA

20, 21. ¿Mbaʼéguipa ikatu ñaime segúro?

20 Ikatu ñaime segúro umi pruéva jahasáva ndahaʼeiha kastígo oúva Jehovágui. Santiago oasegura voi ñandéve: “Oĩramo ohasa asýva, aníkena heʼi: ‘Ñandejára cheprova hína’, pórke avave ndaikatúi oprova Ñandejárape mbaʼe vaípe, ha haʼe ndoprovái avei avavépe mbaʼe vaípe” (Sant. 1:13). Ñaiméramo segúro siertoha upéva, ñande ñañemoag̃uivéta ñande Ru yvagapegua ñanderayhuetévare (Sant. 4:8).

21 Jehová ningo “nokambiái” (Sant. 1:17). Haʼe oipytyvõ vaʼekue umi kristiáno ypykuépe ohasárõ guare heta situasión ijetuʼúvare, ha ñandéve katuete avei ñanepytyvõta. Jajerurékena Jehovápe ñande pyʼaite guive tañanepytyvõ ñanearandu, jajerovia ha ñandepyʼaguasu hag̃ua. Haʼe ningo katuete ombohováita ñane ñemboʼe. Jajapóramo upéicha, ikatu ñaime segúro haʼe ñanepytyvõtaha jasegi hag̃ua javyʼa jahasáramo jepe umi situasión ijetuʼúva.

PURAHÉI 128 Ñaaguantákena ipahaite peve

^ párr. 5 Lívro de Santiágope jatopa heta konsého ideprovechoitereíva ñambohovái hag̃ua umi provléma. Ko artíkulope jahechamíta umi konsého omeʼẽ vaʼekue Santiago. Umíva ikatu ñanepytyvõ ñaaguanta hag̃ua umi situasión ijetuʼúva, ha jasegi hag̃ua javyʼa jaservívo Jehovápe.

^ párr. 59 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Peteĩ ermánope ojeapresa hína hógape. Hembireko ha itajýra omaña hína mbaʼéichapa umi polisía ojagarra ogueraha chupe. Pe ména oĩ aja kárselpe, ermanokuéra kongregasionpegua omoirũ pe ermána ha imembykuñáme oadora hag̃ua Jehovápe. Hembireko ha itajýra pyʼỹinte ojerure Jehovápe tomombarete chupekuéra ikatu hag̃uáicha oaguanta upe pruéva. Jehová omeʼẽ chupekuéra pyʼaguapy ha pyʼaguasu. Péicha rupi ijerovia mbareteve ha ikatu oaguanta hikuái vyʼápe.