Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ani jaheja ñandeafektaiterei ótro ofalla jave

Ani jaheja ñandeafektaiterei ótro ofalla jave

“Pesegíkena [...] peñoperdona pende pyʼaite guive.” (COL. 3:13)

PURAHÉI: 121, 75

1, 2. ¿Mbaʼéichapa Jehová oprofetisa ipuévlo okakuaataha?

ÑANE tiémpope, ko yvy tuichakuére oĩ peteĩ organisasión ohayhúva ha oservíva Ñandejárape. Ko organisasiónpe oñehenói testígo de Jehová. Añetehápe ningo haʼekuéra ndahaʼéi perfékto, síno ojavy mimi jepi avei. Upéicharõ jepe, Jehová ogia ipuévlope ijespíritu sánto rupive. Jahechamína mbaʼéichapa haʼe ovendesi avei chupekuéra.

2 Áño 1914-pe, saʼi gueteri oĩ umi oservíva Jehovápe. Péro haʼe ovendesi pe predikasión, upéicha rupi hetaiterei persóna oaprende la Biblia omboʼéva ha oiko avei chuguikuéra testígo de Jehová. Ñandejára oprofetisáma vaʼekue voi upéva, heʼívo: “Pe michĩvéva tuichavéta ha pe saʼivéva hetavéta, oikóta chugui tetã guasu. Che, Jehová, opa mbaʼe Jára, pyaʼe ha hiʼaraitépe ajapóta upéva” (Is. 60:22, TNM). Añetehápe ningo jahechakuaa porãiterei ko profesía oñekumpliha ñane tiémpope. Jehová puévlo haʼete peteĩ tetã tuicháva. Koʼág̃a oĩma mas de 8 millón Testígo ko yvy tuichakuére. Ha jaikuaaháicha, heta país ndorekói pe kantida de persóna hetãme.

3. ¿Mbaʼéichapa Jehová siervokuéra ohechauka oporohayhuha?

3 Koʼã ára pahápe, Jehová oipytyvõ ipuévlope ojoayhuve hag̃ua. La Biblia heʼi ‘Ñandejára haʼeha mborayhu’, upévare jasegi vaʼerã iñehémplo (1 Juan 4:8). Jesús heʼi vaʼekue idisipulokuérape: “Pejoayhúkena”. Avei heʼi chupekuéra: “Pejoayhúramo, enterove ohechakuaáta peẽ haʼeha che disípulo” (Juan 13:34, 35). Ñane tiémpope, Jehová siervokuéra ohechauka ohayhuha hapichakuérape oikóramo jepe gérra. Por ehémplo, pe segunda gérra mundiál aja omano kuri 55 millón de persóna. Péro umi testígo de Jehová ndopartisipái umi gerrahápe ni ndojukái avavépe (elee Miqueas 4:1, 3). Upéicha rupi, haʼekuéra ipotĩ Ñandejára renondépe (Hech. 20:26).

4. ¿Mbaʼérepa jahecharamoiterei Jehová organisasión okakuaa lája?

4 Amás día umi oservíva Jehovápe hetave ohóvo, orekóramo jepe peteĩ enemígo ipoderósova. Ko enemígo hína Satanás, haʼéva “ko múndo jára” (2 Cor. 4:4). Satanás odomina umi organisasión polítika ha umi médio de komunikasión. Ha oipuru koʼã mbaʼe ojokoségui pe predikasión. Péro núnka ndaikatumoʼãi ojapo upéva. Satanás oikuaa mbykypaitemaha itiémpo, upévare koʼýte oñehaʼã ñanemomombyry hag̃ua Jehovágui (Apoc. 12:12).

¿JASEGÍTAPA JASERVI JEHOVÁPE OĨRAMO JEPE ÓTRO OFALLÁVA?

5. ¿Mbaʼérepa sapyʼánte ñande rapichakuéra ikatu ñanemoñeñandu vai? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

5 Ñande jaservíva Jehovápe jaikuaa iñimportantetereiha jahayhu chupe ha ñande rapichakuérape. Jesús heʼi vaʼekue: “‘Rehayhu vaʼerã Jehová nde Járape nde pyʼaite guive, ne álma rugua guive, ha opa ne arandukue reheve’. Kóva hína pe mandamiénto tuichavéva ha tenondegua. Pe segundo ojoguáva avei chupe heʼi kóicha: ‘Rehayhu vaʼerã nde rapichápe nde rejehayhuháicha’” (Mat. 22:35-39). La Biblia heʼi ñandéve Adán opeka rupi entéro ñanaseha imperfékto (elee Romanos 5:12, 19). Upévare, sapyʼánte peteĩ ermáno ikatu heʼi térã ojapo peteĩ mbaʼe ñanemoñeñandu vaietereíva. ¿Mbaʼépa jajapóta oikóramo upéva? ¿Jasegítapa jahayhu Jehovápe ñande pyʼaite guive? ¿Térãpa ñañemomombyrýta chugui ha iñorganisasióngui? La Bíbliape jatopa unos kuánto ehémplo ohechaukáva Ñandejára siervokuéra yma guare, heʼi térã ojapo hague peteĩ mbaʼe omoñeñandu vaíva ótrope. Jahechamína mbaʼépa ikatu ñaaprende umi mbaʼe oiko vaʼekuégui.

¿Mbaʼéichapa rerreaksionáne raʼe reikórire Elí ha itaʼyrakuéra tiémpope? (Ehecha párrafo 6)

6. ¿Mbaʼépepa ofalla Elí?

6 Ñapensamína Elí kásore. Elí haʼe vaʼekue peteĩ saserdóte prinsipál Israélpe, ha oreko mokõi itaʼýra nokumplíriva Jehová Léi. La Biblia heʼi: “Elí raʼykuéra katu iñaña ha ndorrespetái Jehovápe” (1 Sam. 2:12, TNM). Elí ohechakuaa itaʼyrakuéra ndojapoiha iporãva, upéicharõ jepe ndokorrehíri chupekuéra. Tiémpo rire, Jehová okastiga Elí ha itaʼyrakuérape, ha nopermitivéima idesendientekuéra oservi kómo saserdóte prinsipál (1 Sam. 3:10-14). Ñapensamína jaikoha Elí tiémpope ha jahecha itaʼyrakuéra hembiapo vaietereiha, péro haʼe ndokorrehíri chupekuéra. ¿Mbaʼépa jajapóta? ¿Jahejátapa ko situasión omokangy ñande jerovia, ha upéva káusare ndajaservivéi Jehovápe?

7. a) ¿Mbaʼe ojapo rakaʼe David? b) ¿Mbaʼépa ojapo Jehová upémarõ?

7 Koʼág̃a ñañeʼẽmi David rehe. Jehová ningo oguerohory ha ohayhueterei vaʼekue chupe (1 Sam. 13:13, 14; Hech. 13:22). Péro David jepe upéi ou opeka. Peteĩ jey, oñeno peteĩ tembireko ahénondi, hérava Bat-seba. Ko kuñakarai ména haʼe vaʼekue David soldádo, hérava Urías, ha oĩ kuri gerrahápe. Upéi la hembireko opyta hyeguasu Davídgui. David katu ndoipotái avave oikuaa la ojapo vaʼekue. Upémarõ ohenoika Uríaspe omondo hag̃ua chupe hógape. David oipota Urías oreko rrelasión sexuál hembirekóndi. Péicha entéronte opensáta pe mitã túa haʼeha Urías. Péro Urías ndohói hógape. Upémarõ David oñenkarga ikatu hag̃uáicha Urías omano pe gerrahápe. David ha ifamiliakuéra heta osufri haʼe ojapo haguére koʼã mbaʼe vaiete (2 Sam. 12:9-12). Péro Jehová oiporiahuvereko Davídpe ha operdona chupe. Jehová oikuaa porã David ojaposeha la iporãva (1 Rey. 9:4). Jaikórire upe tiémpope, ¿mbaʼéichapa ñarreaksiona vaʼerãmoʼã jaikuaárire David ojapo vaʼekue? ¿Jasegítapa jaservi Jehovápe?

8. a) ¿Mbaʼe promésapa nokumplíri vaʼekue Pedro? b) Pedro ojavýramo jepe, ¿mbaʼérepa Jehová osegi okonfia hese?

8 La Bíbliape jatopa avei apóstol Pedro ehémplo. Jesús oelehi vaʼekue chupe ijapostolrã. Upéicharõ jepe, Pedro sapyʼánte heʼi térã ojapo umi mbaʼe noĩporãiva. Por ehémplo, peteĩ jey opromete vaʼekue arakaʼeve ndohejamoʼãiha Jesúspe, umi ótro ojapóramo jepe upéva (Mar. 14:27-31, 50). Péro ojejagarra rire Jesúspe, entéro umi apóstol oheja rei chupe, ha Pedro jepe oavandona chupe. Upéi tres vése voi oasegura ndoikuaaiha Jesúspe (Mar. 14:53, 54, 66-72). Péro Pedro oñeñandu vaieterei la ojapo vaʼekuére ha oñarrepenti. Upévare Jehová operdona chupe ha upéi oheja ikárgope heta rresponsavilida. Ñande jaikórire upe tiémpope, ha ñahendu la Pedro ojapo vaʼekue, ¿jasegítapa jajerovia Jehováre?

9. ¿Mbaʼérepa reĩ segúro Jehová siémpre osolusionataha umi provléma oĩ porãveháicha?

9 ¿Mbaʼépa ñaaprende koʼã ehémplogui? Oĩ hague unos kuánto Ñandejára siérvo ojapo vaʼekue umi mbaʼe vai ombosufrietereíva ótrope. ¿Mbaʼépa jajapóne jahasáramo koʼãichagua situasiónre? ¿Ndajahamoʼãvéimapa rreunionhápe ha ñañemomombyrýta Jehovágui ha iñorganisasióngui? ¿Térãpa ñanemanduʼáta Jehová oiporiahuverekoha pe persónape, ha omeʼẽnteha chupe tiémpo ikatu hag̃uáicha oñarrepenti? Péro pe ofalla vaíva noñarrepentíriramo, ¿ñakonfiátapa Jehová ohechaha opa mbaʼe oikóva, ha itiempoitépe osolusionataha pe situasión? Tekotevẽramo ningo Jehová ikatu hína omosẽ kongregasióngui pe persóna noñarrepentírivape. Upéicharõ, ñakonfia vaʼerã Jehová katuete ojapotaha la oĩ porãvéva.

ANÍKENA NÚNKA JAHEJA JEHOVÁPE

10. ¿Mbaʼépa Jesús oreko vaʼekue enkuénta Judas Iscariote ha Pedro ofallárõ guare?

10 La Biblia omombeʼu oĩ hague heta Ñandejára siérvo ndohejái vaʼekue chupe ni ipuévlope, oĩramo jepe ótro ofalláva. Pe ehémplo iporãvéva hína Jesús. Haʼe oiporavo mboyve umi 12 apóstolpe, ojerure kuri ajúda Itúape, ha oñemboʼe peteĩ pyhare pukukue. Péro upe rire otraisiona chupe peteĩva umi 12 apytégui, Judas Iscariote. Upéi katu apóstol Pedro onega oikuaaha Jesúspe (Luc. 6:12-16; 22:2-6, 31, 32). Jesús ontende porã Jehová ni umi ótro apóstol ndorekoiha la kúlpa Judas ha Pedro ofalla haguére. Upévare haʼe noñemomombyrýi Itúagui ha osegi oservi porã chupe. Upe rire, Jehová orrekompensa Jesúspe omoingove jeývo chupe, ha onombrávo chupe Rréi ogoverna hag̃ua yvágape (Mat. 28:7, 18-20).

11. ¿Mbaʼépa heʼi la Biblia Ñandejára siervokuéra oikóvare koʼã tiémpope?

11 Jesús ehémplo ñanemboʼe arakaʼeve ndajahejái vaʼerãha Jehovápe ni ipuévlope. Ñande ningo ñañemeʼẽ enkuénta mbaʼéichapa Jehová ñandegia koʼã ára pahápe. Por ehémplo, ñanepytyvõ japredika hag̃ua ko yvy tuichakuére. Añetehápe ndaipóri ótra organisasión ojapóva upéva. Hiʼarive Ñandejára ñanemboʼe ikatu hag̃uáicha javyʼa ha jaiko peteĩ ñeʼẽme. La Biblia heʼíma vaʼekue voi mbaʼéichapa oñeñandúta Ñandejára siervokuéra: “Haʼekuéra vyʼapópe opurahéita, pyʼarorýgui henyhẽta” (Is. 65:14).

12. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ñane ermanokuéra ofalla jave?

12 Umi hénte ko mundopegua ningo ndovyʼái ni ndorekói esperánsa. Péro ñande javyʼa pórke Jehová ñandegia ha ñanepytyvõ jajapo hag̃ua heta mbaʼe porã. Upéicharõ jepe, sapyʼánte oĩ ofalláva kongregasiónpe. Upéicha jave, ani ñapensa jaheja Jehovápe ni ñane ermanokuérape, síno ñañehaʼãmbaite ñarreaksiona porã. Jasegi ñamotenonde Jehovápe ha ñaneñeʼẽrendu chupe. Jahechamína mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva.

¿MBAʼÉICHAPA ÑARREAKSIONA VAʼERÃ?

13, 14. a) ¿Mbaʼérepa ñanepasiénsia vaʼerã ojuehe? b) ¿Mbaʼe promésarepa siémpre jajepyʼamongeta vaʼerã?

13 ¿Mbaʼéichapa ñarreaksiona vaʼerã peichahágui peteĩ ermáno heʼi térã ojapóramo álgo ñanemoñeñandu vaíva? La Biblia heʼi: “Aníkena pyaʼeterei eñeofende, pórke umi itavývante oñeofendeparei” (Ecl. 7:9, TNM). Enterovéva ningo ñaneimperfékto ha jajavy. Upévare ñanepasiénsia vaʼerã, ha ani ñanderesarái ñane ermanokuéra heʼi térã ojapotanteha voi peteĩ mbaʼe noĩporãiva. Avei ndovaléi jarahaiterei enkuénta ótro ojavy jave, pórke upéicha ndajavyʼamoʼãi Jehová servísiope. Hiʼarive ñande fe oúta ikangy, ha ikatu voi jaheja Jehová organisasión. Upéva oikóramo, ndaikatumoʼãi jaservi Jehovápe ni ndajarekomoʼãvéima esperánsa jaiko hag̃ua pe múndo pyahúpe.

14 Upéicharõ, ¿mbaʼépa ñanepytyvõta jasegi hag̃ua jaservi Jehovápe vyʼápe, oĩramo jepe ñaneofendéva? Ñanemanduʼa meme vaʼerã ko promésa porãitére: “Péina ajapóta yvága pyahu ha yvy pyahu. Yma guare opytáta tesaráipe, avave naimanduʼamoʼãi hese” (Is. 65:17, TNM; 2 Ped. 3:13). Upéicharõ, aníkena jaheja mbaʼeve ñanemomombyry Jehová ha ikongregasióngui. Péichamante haʼe ohupytykáta ñandéve entéro koʼã mbaʼe porãite.

15. ¿Mbaʼépa heʼi Jesús jajapo vaʼerãha oĩramo ofalláva ñanendive?

15 Ñande ningo neʼĩra gueteri jaiko Ñandejára múndo pyahúpe. Upévare, oĩramo ñaneofendéva ñapensa vaʼerã mbaʼépa Jehová ohaʼarõ ñandehegui. Por ehémplo, Jesús heʼi vaʼekue: “Peperdonáramo pende rapichápe hembiapo vaikue, pende Ru yvagapegua operdonáta avei peẽme pene rembiapo vaikue. Péro napeperdonáiramo pende rapichápe hembiapo vaikue, pende Ru yvagapegua noperdonamoʼãi avei peẽme pene rembiapo vaikue”. Ha apóstol Pedro oporandúrõ guare Jesúspe iporãmapa “siete vése” ñaperdonáramo ñande rapichápe, Jesús heʼi chupe: “Ndaʼéi ndéve siete vése, setenta y siete vése voi katu”. Péicha Jesús ñanemboʼe ñaĩ vaʼerãha dispuésto ñaperdona hag̃ua umi ofallávape ñanendive (Mat. 6:14, 15; 18:21, 22).

16. ¿Mbaʼeichagua ehémplopa omoĩ ñandéve José?

16 Jahechamína koʼág̃a José ehémplo. Upéva ñanemboʼéta mbaʼéichapa ñarreaksiona vaʼerã oĩ jave ofalláva ñanendive. José haʼe vaʼekue Jacob ha Raquel família, ha oreko peteĩnte iñermáno teete. Péro Jacob orekove 10 itaʼýra, upéicharõ jepe haʼe ohayhuve Josépe. Upévare José ermanokuéra oñepyrũ iselóso. Amo ipahápe ndochaʼeieterei hese hikuái, ha ovende chupe esklavorã ikatu hag̃uáicha ojeraha chupe Egíptope. Heta áño upe rire, pe rréi de Egipto ohecha umi mbaʼe porã José ojapóva. Upévare omeʼẽ chupe pe segundo puésto omanda hag̃ua upe paíspe. Peteĩ vuéltape José ermanokuéra oho ojogua hiʼupy Egíptogui, pórke pe lugár haʼekuéra oikohápe ou peteĩ ñembyahýi ha ndaiporivéi ojeʼu vaʼerã. José ermanokuéra ojotopávo hendive, ndoikuaái kuri chupe, péro José orrekonose chupekuéra. Oiméne José imanduʼa iñermanokuéra heta otrata vai hague chupe. Upéicharõ jepe, haʼe noñevengái hesekuéra, síno oaprovecha pe oportunida oprova hag̃ua okambiámapa hikuái. José oñemeʼẽ rire enkuénta iñermanokuéra okambiáma hague, omombeʼu chupekuéra haʼe iñermanokueraha. Ha upéi okonsola chupekuéra, heʼívo: “Anive pekyhyje. Che asegíta ameʼẽ hiʼupy peẽme ha pene familiakuérape” (Gén. 50:21, TNM).

17. ¿Mbaʼéichapa rerreaksionáta ótro ojavy jave?

17 Ani ñanderesarái enterovéva jajavyha, upévare ñande sapyʼánte ñaofende avei ñande rapichápe. Jahechakuaáramo ñaporoofende hague, jasegi vaʼerã pe konsého oĩva la Bíbliape. Jajerure vaʼerã perdón ñane ermánope ha ñañehaʼã jaiko porã jey hendive (elee Mateo 5:23, 24). ¡Ajépa javyʼaite ñane ermáno ñaneperdonáramo! Ñande avei ñaporoperdona vaʼerã. Colosenses 3:13 omeʼẽ ñandéve ko konsého: “Pesegíkena peñoaguanta ha peñoperdona pende pyʼaite guive, pejapo upéva oĩramo jepe penembopochýva. Jehová peneperdona haguéicha ipyʼaite guive, upéicha avei peẽ pejapo vaʼerã”. Jahayhúramo añetehápe ñane ermánope, ndajarahamoʼãvéima enkuénta umi mbaʼe vai ojapo vaʼekue ñanderehe (1 Cor. 13:5). Ñande ñaporoperdonáramo, Jehová ñaneperdonáta avei. Upéicharõ, jaiporiahuverekókena ñande rapichápe Jehová ojapoháicha ñanendive (elee Salmo 103:12-14).