Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

“Jehová ningo peteĩnte hína”

“Jehová ningo peteĩnte hína”

“Ehendúkena Israel: Jehová hína Ñandejára, ha Jehová ningo peteĩnte hína.” (DEUT. 6:4, TNM)

PURAHÉI: 138, 112

1, 2. a) ¿Mbaʼérepa ikonosidoiterei Deuteronomio 6:4? b) ¿Mbaʼérepa Moisés heʼi vaʼekue koʼã mbaʼe?

HETA tiémporema umi hudío oipuru peteĩ orasión iñimportantetereíva chupekuéra g̃uarã, hérava “Shemá”. Ko orasión héra péicha pórke “Shemá” haʼe hína pe primera palávra evréa oñemensionáva Deuteronomio 6:4-pe. Heta hudío oñemboʼe káda día, pyhareve ha pyhare, ohechauka hag̃ua oadoraha peteĩ Dióspente.

2 Áño 1473-pe a.C., Moisés oñeʼẽ vaʼekue umi isrraelítape ojedespedi hag̃ua chuguikuéra, ha omensiona umi mbaʼe oĩva Deuteronomio 6:4-pe. Upérõ umi isrraelíta oĩ kuri Moábpe okrusa hag̃uáichama pe rrío Jordán ha ojagarra hag̃ua pe Tiérra Prometída (Deut. 6:1). Moisés odirihíma pe puévlope 40 áñore. Ha koʼág̃a omokyreʼỹse chupekuéra ikatu hag̃uáicha ipyʼaguasu, ojerovia Jehováre ha iñeʼẽrendu chupe. ¿Mbaʼérepa? Pórke oikuaa ohasataha hikuái heta provléma ijetuʼúva. Upévare, Moisés omeʼẽ rire chupekuéra umi Diez Mandamiénto ha unos kuánto Léi, haʼe omomanduʼa chupekuéra peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva oĩva Deuteronomio 6:4, 5-pe (elee).

3. ¿Mbaʼépa ñarrespondéta ko artíkulope?

3 Umi isrraelíta ningo oikuaa voi Jehová ‘peteĩnteha hína’. Haʼekuéra oadora vaʼekue peteĩ Dióspente, ojapo haguéicha iñantepasadokuéra. Upéicharõ, ¿mbaʼérepa Moisés omomanduʼa jey umi isrraelítape ‘Jehová peteĩnteha hína’? Jahayhúramo Jehovápe ñande pyʼaite guive, ñane álma rugua guive ha opa ñanembaretekue reheve, ¿mbaʼéichapa jahechaukáta haʼe ‘peteĩnteha’ ñandéve g̃uarã? Ha, ¿mbaʼérepa iñimportantete avei ñandéve g̃uarã Deuteronomio 6:4 ha 5 heʼíva?

“JEHOVÁ NINGO PETEĨNTE HÍNA”

4, 5. a) ¿Mbaʼépa heʼise pe fráse “Jehová ningo peteĩnte”? b) ¿Mbaʼérepa Jehová idiferénte umi dios fálsogui?

4 “Jehová ningo peteĩnte”. Ko fráse heʼise ndaiporiha ótro haʼeichagua. ¿Mbaʼérepa Moisés heʼi upéva? Ndahaʼéi ohechauka hag̃ua pe Trinidad haʼeha peteĩ enseñánsa fálsa. Jehová ningo okrea vaʼekue yvága ha yvy, ha haʼe hína pe Governánte tuichavéva oĩva ko univérsope. Jehová haʼe pe úniko Dios verdadéro, ha ndaipóri voi ótro dios haʼeichagua (2 Sam. 7:22). Moisés heʼírõ guare umi isrraelítape “Jehová ningo peteĩnte hína”, omomanduʼa chupekuéra Jehovápe añoite omombaʼeguasu vaʼerãha. Heta puévlo oĩva Israel jerére ningo oadora vaʼekue umi dios fálsope, ha oimoʼã hikuái idioskuéra ikatuha okontrola pe naturalésa. Péro umi isrraelíta idiferénte vaʼerã chuguikuéra.

5 Por ehémplo, umi ehípsio oadora vaʼekue peteĩ dios héravape Ra, pe dios del sol. Avei oadora peteĩ diósa héravape Nut, haʼéva pe diósa del siélo. Ha Gébpe, haʼéva pe dios de la tiérra; ha Hápipe, pe dios del rrío Nilo. Avei oadora hikuái heta animálpe. Péro Jehová ohechauka haʼe añoite ipoderosoha omboúrõ guare umi 10 plága. Umi kananéope g̃uarã katu pe dios iñimportantevéva haʼe vaʼekue Baal. Haʼekuéra oimoʼã ko dios omeʼẽha chupekuéra vída. Avei opensa hikuái ko dios odominaha pe yvága, pe ama ha umi torménta. Heta lugárpe, umi hénte opensa Baal oñangarekoha hesekuéra (Núm. 25:3). Péro umi isrraelíta siémpre imanduʼa vaʼerã Jehová añoite haʼeha “Ñandejára tee”, ha “ndaiporiha ótro haʼeichagua” (Deut. 4:35, 39, TNM).

6, 7. a) ¿Mbaʼépa heʼise avei pe fráse “Jehová ningo peteĩnte”? b) ¿Mbaʼéichapa Jehová ohechauka haʼe ‘peteĩnteha’?

6 Jehová nokambiái ha okumpli ipromésa. Pe fráse “Jehová ningo peteĩnte” heʼise avei ikatuha siémpre jajerovia hese ha haʼe katuete okumpliha oprometéva. Ñandejára núnka nokambiái, ni ndaijapúi. ¿Mbaʼéichapa ohechauka upéva? Por ehémplo, Jehová opromete vaʼekue Abrahánpe idesendientekuéra oikotaha pe Tiérra Prometídape. Haʼe ojapo heta milágro ohechauka hag̃ua chupekuéra nokambiái hague. Ha 430 áño upe rire okumpli ipromésa (Gén. 12:1, 2, 7; Éx. 12:40, 41).

7 Heta áño upe rire, Jehová heʼi umi isrraelítare haʼekuéra haʼeha itestígo. Haʼe heʼi chupekuéra: “Che nakambiái. Che mboyve ni che rire, ndaipóri ótro”. Ha ohechauka hag̃ua núnka nokambiaiha la opromete vaʼekue, heʼi: “Che núnka nakambiái” (Is. 43:10, 13, TNM; 44:6; 48:12). Añetehápe umi isrraelíta oreko vaʼekue pe priviléhio oservívo Jehovápe, pórke haʼe núnka nokambiái ha siémpre ikatu ojejerovia hese. Ha ñande avei koʼág̃a jareko upe priviléhio (Mal. 3:6; Sant. 1:17).

8, 9. a) ¿Mbaʼépa Jehová ohaʼarõ ojapo isiervokuéra? b) ¿Mbaʼéichapa Jesús ohechauka iñimportanteha Moisés heʼi vaʼekue?

8 Moisés omomanduʼa vaʼekue umi isrraelítape Jehová siémpre ohayhu ha oñangarekotaha hesekuéra. Ha Jehová ohaʼãrõ haʼekuéra oadora chupe añoiténte. Avei oipota ohayhu chupe hikuái ipyʼaite guive, hiʼálma rugua guive ha opa imbaretekue reheve. Tuakuéra katu oaprovechapaite vaʼerã umi oportunida oñeʼẽ hag̃ua ifamíliape Jehováre. Upéicha umi mitãrusu ha mitãkuña oadoráta avei Jehovápente (Deut. 6:6-9).

9 Jehová núnka nokambiái la heʼi vaʼekue ojapotaha. Koʼág̃a haʼe oipota avei entéro oservíva chupe ojapo umi isrraelíta iñeʼẽrendúva ojapo haguéicha. Upévare, jaipotáramo haʼe oasepta ñane adorasión, jaadora vaʼerã chupe añoite. Avei jahayhu vaʼerã Jehovápe ñande pyʼaite guive, opa ñane arandu ha mbaretekue reheve. Jesús heʼi vaʼekue upéva haʼeha pe mandamiénto iñimportantevéva, ha péicha ohechauka avei iñimportanteha Moisés heʼi vaʼekue (elee Marcos 12:28-31). Koʼág̃a jahechami mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñantende porãha ‘Jehová peteĩnteha hína’.

ÑAMOMBAʼEGUASU JEHOVÁPE AÑOITE

10, 11. a) ¿Mbaʼépa heʼise ñamombaʼeguasu Jehovápe añoite? b) ¿Mbaʼéichapa 4 mitãrusu evréo ohechauka oadoraha Jehovápe añoite?

10 Ñande ningo jaadora Jehovápe añoite. Núnka nañamombaʼeguasúi vaʼerã ótro dióspe, ni ndajagueroviái vaʼerã umi enseñánsa fálsa. Avei ndovaléi japraktika umi mbaʼe ojapóva umi rrelihión fálsa. Jehová ningo ipoderosove ha tuichave enterove diósgui. Péro ndahaʼéi upévante, haʼe hína pe Dios verdadéro. Upévare, ñande jaadora vaʼerã chupe añoite (elee Apocalipsis 4:11).

11 Lívro de Daniélpe oñeñeʼẽ 4 mitãrusu evréo héravare Daniel, Hananías, Misael ha Azarías. ¿Mbaʼéichapa ohechauka hikuái omombaʼeguasuha Jehovápe añoite? Por ehémplo, haʼekuéra ndoʼúi kuri umi tembiʼu Jehová siervokuéra ndovaléiva hoʼu. Avei noñesũi hikuái pe imáhen de óro renondépe ojapouka vaʼekue pe rréi de Babilonia. Koʼã mitãrusu siémpre oreko enkuénta Jehovápe, upévare iñeʼẽrendu ha oadora chupe añoite (Dan. 1:1–3:30).

12. ¿Mbaʼéguipa jajekuida vaʼerã jaadoraséramo Jehovápe añoite?

12 Ñande ningo siémpre ñamotenonde vaʼerã Jehovápe. Upévare, jaadoraséramo chupe añoite, ñañatende vaʼerã ani ñamotenonde ótra kósa Jehovápe rangue. Umi Diez Mandamiénto Jehová omeʼẽ vaʼekuépe, heʼi isiervokuéra ndovaleiha oadora ótro dióspe ni mbaʼeveichagua imáhen (Deut. 5:6-10). Ñane tiémpope umi hénte oadora heta mbaʼe, ha sapyʼánte ni noñemeʼẽi enkuénta ojapoha upéva. Péro jaikuaaháicha, Jehová nokambiái. Haʼe oipota ñamombaʼeguasu ha ñamotenonde chupe añoite, pórke haʼe “peteĩnte hína”. Jahechamína mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva.

13. ¿Mbaʼépa ikatu hína jahayhuve Jehovápe rangue?

13 Umi mbaʼe ikatúva ñanemomombyry Jehovágui oñemensiona Colosenses 3:5-pe (elee). Ko versíkulo ohechauka porã peteĩ persóna itaryrýiva haʼetenteha avei hoʼáva idolatríape, térã omombaʼeguasúva taʼanga. ¿Mbaʼérepa? Pórke jaipotaitereíramo umi lúho térã pláta, pe deséo ikatu ñanedomina haʼerõguáicha peteĩ dios poderóso. Ñandetaryrýiramo, ikatu hína jaʼa umi pekádo oñemensionávape Colosenses 3:5-pe, ha umíva haʼénte avei idolatría. Jajaposetereíramo koʼã mbaʼe ñamotenondéta koʼã pekádo ha ñamboykéta Jehovápe. Oikóramo ñanderehe upéva, jaʼáta pe idolatríape, ha Jehová ndahaʼemoʼãvéima ñandéve g̃uarã “peteĩnte”. ¡Aníkena arakaʼeve oiko upéva ñanderehe!

14. ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue apóstol Juan?

14 Apóstol Juan avei heʼi vaʼekue tekotevẽha ñañatende mbaʼépa ñamotenonde, pórke ‘jahayhúramo ko múndo ha umi mbaʼe oĩva ipype’ ndajahechaukamoʼãi ‘jahayhuha pe Túape’ (1 Juan 2:15, 16). Upévare, tekotevẽ jajepyʼamongeta meme jahecha hag̃ua noiméipa jahayhu hína umi mbaʼe oĩva ko múndope. Ikatu ñañemeʼẽʼỹre enkuénta ñandegustavýma avei umi hénte ko mundopegua oñemonde lája, ojediverti lája, ha jajeheʼaséma avei hesekuéra. Térã ikatu oime jahase universidápe ñakonsegi hag̃ua heta “mbaʼe tuicháva” (Jer. 45:4, 5, TNM). Péro Jehová ningo koʼẽrõite oguerútama imúndo pyahu. Upévare siémpre ñanemanduʼa vaʼerã Moisés heʼi vaʼekuére. Añetehápe, jagueroviáramo ‘Jehová peteĩnteha hína’, siémpre jaadoráta ha jaservíta chupe añoite haʼe oipotaháicha (Heb. 12:28, 29).

ÑAIPYTYVÕKENA OĨ HAG̃UA UNIDA KONGREGASIÓNPE

15. ¿Mbaʼérepa apóstol Pablo omomanduʼa umi kristiánope Jehová haʼeha Idiós?

15 Pe fráse “Jehová ningo peteĩnte hína” ñanemomanduʼa avei Jehová oipotaha isiervokuéra oĩ unído. Síglo primérope, umi kristiáno apytépe oĩ vaʼekue hudío, griégo, rrománo térã ótro paisgua. Haʼekuéra oreko diferénte kultúra, kostúmbre ha nopensái peteĩchapa. Upévare, ijetuʼu vaʼekue algúnope ojapo hag̃ua umi mbaʼe oaprendéva ha okambia hag̃ua ohóvo. Ndareíri apóstol Pablo omomanduʼa koʼã kristiánope Jehová añoite haʼeha Idiós (elee 1 Corintios 8:5, 6).

16, 17. a) ¿Mbaʼe profesíapa oñekumpli hína ñane tiémpope? b) ¿Mbaʼéichapa ojekuaa oñekumpliha pe profesía? c) ¿Mbaʼépa ikatu ñanemomombyry ñane ermanokuéragui?

16 ¿Mbaʼépa ikatu jaʼe umi kongregasión ñane tiempopeguáre? Proféta Isaías heʼi vaʼekue “umi ára pahápe” heta persóna de diferénte país oadorataha Ñandejárape. Haʼekuéra heʼíta Jehováre: “Haʼe oikuaaukáta ñandéve hape ha jaikóta haʼe oipotaháicha” (Is. 2:2, 3, TNM). Javyʼaiterei ningo jahechávo mbaʼéichapa oñekumpli ohóvo upe profesía. Jareko ñanendive ermáno ha ermána oúva de diferénte país, oñeʼẽva ótro idióma, ha orekóva diferénte kultúra. Upéicharõ jepe, entéronte ñamombaʼeguasu Jehovápe oñondivepa. Péro ani ñanderesarái entéro ñaneimperfektoha ha oĩ mimitanteha voi provléma ñandeapytépe.

¿Ñamoĩpa hína ñande párte oĩ hag̃ua unida kongregasiónpe? (Ehecha párrafo 16 al 19)

17 Por ehémplo, ¿mbaʼépa ñapensa umi ermáno ha ermána oúvare ótro paísgui? Ikatu ningo oñeʼẽ ótro idióma, oñemonde diferénte ñandehegui, oreko ótra kostúmbre, térã ojepokuaa hoʼu ótro lája tembiʼu. ¿Ñamboyképa koʼã ermánope ha jahasave tiémpo umi orekóvandi ñane kostúmbrente? ¿Mbaʼépa ñapensa umi ansiáno imitãvévare ñandehegui, térã ndahaʼéivare ñande paisgua? Ñañatendékena ani ág̃a jaju ñañemomombyry umi ermánogui ñanediferénte haguére chuguikuéra.

18, 19. a) ¿Mbaʼe konséhopa jatopa Efesios 4:1-3-pe? b) ¿Mbaʼépa ikatu jajapo siémpre oĩ hag̃ua unida kongregasiónpe?

18 ¿Mbaʼépa ikatu jajapo ani hag̃ua oĩ koʼã provléma ñande apytépe? Iporã jasegi pe konsého apóstol Pablo omeʼẽ vaʼekue umi kristiáno oikóvape Éfesope, haʼéva peteĩ siuda irríkova oĩháme heta persóna de diferénte kultúra (elee Efesios 4:1-3). Koʼápe Pablo heʼi iñimportanteha ñaneumílde, ñanepasiénsia, japorohayhu ha ndovaleiha ñandepochy rei. Koʼã kualida haʼete umi kolúmna omombaretéva peteĩ óga. Péro ikatu hag̃uáicha peteĩ óga oĩ porã, tekotevẽ heta ñambaʼapo hese. Upévare, Pablo heʼi kuri umi kristiáno Efesoguápe ‘akóinte oĩ hag̃ua hikuái peteĩ ñeʼẽme espíritu sánto rupive’.

19 Entéronte ñamoĩ vaʼerã ñande párte jaiko hag̃ua peteĩ ñeʼẽme kongregasiónpe. ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva? Primero, ñañehaʼãmbaite ñaneumílde, ñanepasiénsia, japorohayhu ha ani ñandepochy rei. Ha segundo, jajapo opa ikatúva ñaime hag̃ua “peteĩ ñeʼẽme” ñane ermanokuérandi. Ñaneprovléma jave algún ermánondi, haʼete hína umi óga kolúmna oñepyrũva otiri. Upévare, pyaʼe ñasolusiona vaʼerã umi provléma ikatu hag̃uáicha siémpre oĩ pyʼaguapy ha unida kongregasiónpe.

20. ¿Mbaʼéichapa jahechaukáta ‘Jehová peteĩnteha’ ñandéve g̃uarã?

20 Jahecha haguéicha “Jehová ningo peteĩnte hína”, ha upéva ñanemokyreʼỹeterei. Avei upéva omombarete kuri umi isrraelítape ikatu hag̃uáicha oaguanta heta mbaʼe ijetuʼúva oikérõ guare pe Tiérra Prometídape. Ñandéve avei ñanemombaretéta jajesalva hag̃ua ou vove pe gran trivulasión, ha jaiko hag̃ua pyʼaguapýpe ha unído pe Paraísope. Upéicharõ, jasegíkena ñamombaʼeguasu Jehovápe añoite. Avei jahayhu ha jaservi chupe ñane korasõ mbytete guive, ha opa ñane arandu ha mbaretekue reheve. Ñañehaʼãmbaitékena jaiko pyʼaguapýpe ha peteĩ ñeʼẽme ñane ermanokuérandi. Péicha jajapóramo, Jesús ñandeguerohorýta ha heʼíta ñandéve: “Peju peẽ che Ru ohovasa vaʼekue ha pereko penembaʼerã pe Rréino ojeprepara vaʼekue peẽme g̃uarã, ko múndo oñepyrũ guive” (Mat. 25:34).