Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Iñimportánte japorosaluda

Iñimportánte japorosaluda

“¿MBAʼÉICHAPA?, ¿mbaʼeteko?”.

Katuete oiméne reporosaludáva péicha. Ikatu voi reipopyhy térã reañua upe persónape. Umi kostúmbre ha palávra jaipurúva japorosaluda hag̃ua ningo ovariaʼimi jepi asegún la lugár. Péro pe intensión jarekóva jajapo jave upéva nokambiaguasúi. Upévare heta hénte opensa umi ndoporosaludáiva ndohayhuiha hapichápe térã imaledukadoha.

Upéicharõ jepe, oĩ heta persóna ndojepokuaáiva oporosaluda. Sapyʼánte oiko upéva pe tapicha hiʼotĩgui térã ndojeroviáigui ijehe. Avei heta persónape ijetuʼu osaluda umi hénte ótra rrasaguápe, umi orekóvape ótra kostúmbre, térã imboriahu o iplatavévape chugui. Péro tahaʼe haʼeháicha, jasaluda mbykymíramo jepe ikatu hína jahupyty heta mbaʼe porã.

Ñañeporandumína: “¿Mbaʼépa jahupytýta japorosaludárõ? Ha, ¿mbaʼépa omboʼe Ñandejára Ñeʼẽ umi salúdore?”.

JASALUDA “OPAICHAGUA YVYPÓRAPE”

Apóstol Pedro omeʼẽ vaʼekue la vienvenída pe kongregasiónpe Cornéliope, pe primer kristiáno ndahaʼéiva judío. Upérõ pe apóstol heʼi kuri “Ñandejára otrataha enterovépe peteĩchante” (Hech. 10:34). Upéi, haʼe oskrivi avei Ñandejára oipotaha “enterove oñarrepenti” (2 Ped. 3:9). Jaleévo koʼã téxto ikatu ou ñane akãme tekotevẽha jarresivi porã umi oaprende ramóvape pe añetegua. Péro Pedro omokyreʼỹ vaʼekue kristianokuérape heʼívo: “Pemombaʼe opaichagua yvypórape, pehayhu enterove ermánope” (1 Ped. 2:17). Upéicharõ, iporã jasaluda ñande rapichápe tahaʼe haʼéva irrása, ikultúra térã pe lugár onase hague. Péicha jahechauka ñamombaʼe ha jahayhuha ñande rapichápe.

Apóstol Pablo omeʼẽ kuri ko konsého kristianokuérape: “Pejorresivi porãkena Cristo ñanderresivi porã haguéicha” (Rom. 15:7). Pablo imanduʼa avei umi ermáno tuichaiterei okonsola vaʼekuére chupe. Ñane tiémpope iñimportantevéntema ñamombarete ñane ermanokuérape, pórke Satanás oataka meme hína Ñandejára puévlope (Col. 4:11; Apoc. 12:12, 17).

La Biblia ohechauka umi salúdo ndahaʼeiha hína japororresivi porã hag̃uánte, oĩ avei ambue mbaʼe ikatúva jahupyty japorosaluda jave. Jahechamína unos kuánto ehémplo ohechaukáva upéva.

UMI MBAʼE JAHUPYTÝVA JAPOROSALUDÁVO

Jehová omoĩ mboyve Itaʼýra María retepýpe, omondo peteĩ ánhelpe oñeʼẽ hag̃ua hendive. Pe ánhel heʼi: “Mbaʼéichapa María, Jehová ndeguerohoryeterei ha oĩ nendive”. María nontendéi mbaʼérepa peteĩ ánhel oñeʼẽ chupe, upévare okyhyjeterei. Pe ánhel ohechakuaa la ojehúva chupe, upévare heʼi: “Ani rekyhyje María, Ñandejára ningo ndeguerohory”. Upéi heʼi Ñandejára oipotaha chupe pe Mesías syrã. María opyta oñetrankilisa ha oasepta la Ñandejára oipotáva. Upévare heʼi: “¡Che hína Jehová eskláva! Toiko katu cherehe ere haguéicha” (Luc. 1:26-38).

Upe ánhel ningo oreko vaʼekue peteĩ priviléhio tuichaitereíva oservírõ guare Jehovápe kómo mensahéro. Upéicharõ jepe, haʼe nopensái oñeumillaha oñeʼẽ rupi peteĩ yvypóra imperféktondi. Upévare omeʼẽ mboyve pe mensáhe oraháva, osaluda raẽ Maríape. ¿Mbaʼépa ñaaprende ko ehémplogui? Ñaime vaʼerãha preparádo jasaluda ha ñamokyreʼỹ hag̃ua ñande rapichápe. Heta vése natekotevẽi ñañemongeta pukueterei ótrondi ñamokyreʼỹ ha jahechauka hag̃ua chupekuéra iñimportanteha Jehová puévlope.

Pablo oikuaa vaʼekue heta ermáno ha ermána oikóvape Asia Menor ha Európape. Upéicha rupi umi kárta oskrivívape osaluda heta persónape hérarupi. Por ehémplo, Romanos kapítulo 16-pe, Pablo osaluda Fébepe ha ohenói chupe “ñane ermána”, ha heʼi ermanokuérape: “Aipota perresivi porã chupe ñande Ruvicha rérape, ojejapoháicha ermanokuéra apytépe, ha peipytyvõ chupe opa mbaʼe oikotevẽvape”. Pablo osaluda avei Prisca ha Áquilape ha heʼi haʼe ha “entéro kongregasión tetã ambuegua” oagradeseha chupekuéra. Pablo osaluda avei umi ermáno ñande ndajaikuaaporãivape. Por ehémplo omensiona peteĩ ermáno ohayhuetévape hérava Epéneto. Avei imanduʼa Trifena ha Trifósare, “kuñanguéra ndeguápava ombaʼapo kyreʼỹva ñande Ruvicha rehehápe”. Jahechaháicha, Pablo osaluda meme vaʼekue iñermáno ha iñermanakuérape (Rom. 16:1-16).

Ñañeimahinamíntena mbaʼeichaitépa oiméne ovyʼa umi ermáno Pablo imanduʼa porãite haguére hesekuéra. ¡Katuete ningo ohayhuvéntema hikuái Páblope ha umi ótro ermánope! Upe rire entéro kristiáno oikuaáva mbaʼéichapa mborayhúpe Pablo osaluda iñermanokuérape, ikyreʼỹve opytávo ha ojerovia mbareteve. Upeichaite, japorosaluda porãramo jahechauka hína ñamombaʼeha ojapóva ñande rapicha ha ñañeinteresaha hesekuéra. Péicha ñaneunidove ha jajoayhuve.

Pablo oviahárõ guare oho hag̃ua Rómape, oguejy kuri Puteoli puértope. Umi kristiáno umirupigua oho ojotopa hag̃ua hendive. Upérõ, Pablo mombyry guive ohecháma chupekuéra ha “ikyreʼỹ jey ha oagradese Ñandejárape” (Hech. 28:13-15). Sapyʼánte ñande japukavýnte térã jahupínte ñande po jasaluda hag̃ua ótrope. Péro ikatu hína pévantema voi oanima ñande rapichápe, koʼýte umi oñedeprimívape téra ndovyʼáivape.

ÑAMBOHAPE

Disípulo Santiago tekotevẽ kuri oñemoñeʼẽ iñermanokuérape. Haʼe heʼi oĩha kristiáno omoakãratĩva Ñandejárape pórke ojeheʼaiterei umi ndoadoráivare Jehovápe (Sant. 4:4). Péro jahechamína mbaʼéichapa Santiago omoñepyrũ la ikárta:

“Che, Santiago, aservíva tembiguáiramo Ñandejárape ha ñande Ruvicha Jesucrístope: Asaluda umi doce trívupe isarambíva opárupi” (Sant. 1:1). Koʼã mbaʼe Santiago heʼíva ñepyrũrã, oipytyvõne katuete umi ermánope oasepta hag̃ua ikonsého. ¿Mbaʼérepa? Pórke osaluda lájare chupekuéra haʼe ohechauka noñembotuichaiha. Upéicharõ, ñañemomirĩramo japorosaluda jave ikatu hína ñambohape ñañemongeta hag̃ua umi mbaʼe iseriovévare jepe.

Japorosaludáramo mbykymínte jepe, péro jahechaukáramo añetehápe ñamombaʼeha ha jahayhuha ñande rapichápe, ikatu hína ñamokyreʼỹ chupe ñañemeʼẽʼỹre enkuénta (Mat. 22:39). Por ehémplo, peteĩ ermána Irlandagua oike pe Salónpe oñepyrũ potaitévo la rreunión. Upémarõ haʼe pyaʼe porã oho oguapy, péro peteĩ ermáno ojere opukavy chupe ha heʼi: “¿Mbaʼéichapa? Avyʼaitéiko rohecha haguére”. Pe ermána heʼiʼỹre mbaʼeve oguapýntema.

Unas kuánta semána upe rire, haʼe oñemboja pe ermáno rendápe ha omombeʼu chupe ohasa hague peteĩ situasión ijetuʼúva hógape. Haʼe heʼi: “Ndavyʼaieterei kuri upe kaʼarúpe ha haimete ndajúi Salónpe. Nachemanduʼaporãi mbaʼérehepa oñeñeʼẽ kuri upe rreuniónpe, péro chemanduʼa nde chesaluda porã hague. Añetehápe añeñandu porã kuri upérõ. Grásiamante”.

Pe ermáno noñemeʼẽi kuri enkuénta tuichaiterei oporopytyvõ hague osaluda mbykymínte haguére. Haʼe heʼi: “Pe ermána omombeʼu rire chéve opyta hague ikyreʼỹ, avyʼa asaluda haguére chupe. Añetehápe chemoñeñandu porã upéva”.

Salomón heʼi vaʼekue: “Emombo ne pan pe ýpe, upéi algún tiémpo rire katuete retopa jeýta” (Ecl. 11:1). Siémpre japorosaludáramo, ha koʼýte ñane ermanokuérape, ñamokyreʼỹta chupekuéra ha ñande avei ñanembaretéta. Aníkena arakaʼeve ñaimoʼã vyroreiha pe salúdo.