Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

TEMBIASAKUE

Arresivi konsuélo ahasárõ guare umi situasión ijetuʼúva

Arresivi konsuélo ahasárõ guare umi situasión ijetuʼúva

Oéste gotyo Rio Indo kóstape, oĩ peteĩ siuda yma guare hérava Sukkur. Pe lugár koʼág̃a opyta Pakistánpe, ha upépe anase kuri el 9 de noviembre de 1929. Upérõ peteĩ misionéro Inglaterragua omeʼẽ che tuakuérape heta lívro de diferénte kolór. Koʼã lívro oñeʼẽva la Bíbliare chepytyvõ vaʼekue oiko hag̃ua chehegui testígo de Jehová.

UMI lívrope oñehenói vaʼekue koleksión árko íris. Añepyrũrõ guare arrevisa la oĩva pype ahecha umi taʼanga iporãitereíva ha chemokyreʼỹ añeimahina hag̃ua heta mbaʼe. Upéicha rupi chemichĩ guive aaprendeseterei voi umi mbaʼe oĩva la Bíbliape, ha umi lívro chepytyvõ upearã.

Pe segunda gérra mundiál ohupyty potaitéma kuri Índiape. Péro ndahaʼéi upéva añónte, che rógape avei ijetuʼu chendive. Papa ha mama ojopoi ha upéi ojedivorsia. Che nantendéi mbaʼérepa koʼã mokõi persóna ahayhuetéva ndoikosevéima oñondive. Añeñandu yvýre ha cheaño peteĩ. Hiʼarive, che haʼe ího úniko ha ndarekói kuri la chekonsola vaʼerã.

Aiko che sýndi Karáchipe, péva hína pe kapitál de provínsia. Peteĩ díape ombota ore rokẽ Fred Hardaker, haʼéva peteĩ doktór ijedámava. Ko karai ningo testígo de Jehová, haʼe haguéicha avei pe misionéro omeʼẽ vaʼekue umi lívro che túa umíape. Ko ermáno oporandu mamáme ostudiasépa la Biblia hendive, péro haʼe ndoaseptái. Upéicharõ jepe heʼi ikatuha chéve cheinteresa. Péicha añepyrũ astudia ermáno Hardaker ndive pe sigiénte semána guive.

Unas kuánta semána upe rire, añepyrũma aha umi rreunión ojejapóva ermáno Hardaker klínikape. Mas o ménos 12 Testígo ijedáva oñerreuni upépe. Haʼekuéra chekonsola ha oñangareko cherehe itaʼýra teéicha. Koʼág̃a peve chemanduʼa gueteri oguapýrõ guare hikuái che ykére, ha ojayvy oñeʼẽta jave chendive omaña hag̃ua che resaitére ojapoháicha peteĩ amígo teete. Umi mbaʼe ningo aikotevẽterei vaʼekue upe tiémpope.

Tiémpo riremi ermáno Hardaker cheinvitáma asẽ hag̃ua apredika hendive. Haʼe chemboʼe aipurukuaa hag̃ua pe gramófono portátil térã vitróla, ikatu hag̃uáicha ahenduka umi héntepe umi diskúrso gravádo. Sapyʼánte umi diskúrso derechoite omombeʼu pe añetegua, upévare oĩ hénte nohenduseguasúiva. Péro che avyʼaiterei asẽ jave apredika. Chemokyreʼỹ vaʼekue umi mbaʼe aaprendéva la Bíbliagui, ha amombeʼuseterei voi che rapichápe.

Amáske pe ehérsito japonés oavansave oataka hag̃uáicha India, umi autorida Inglaterragua opresiona Testigokuérape. Amo ipahápe, julio de 1943-pe ko situasión cherupyty avei chéve. Pe direktór che eskuelapegua ningo paʼi anglikáno, ha chemosẽ pe eskuélagui pórke heʼi “noĩporãiha” osegi upépe peteĩ alúmno cheichagua. Ko karai heʼi avei mamáme namoĩriha ehémplo porã umi ótro estudiántepe, pórke ajeheʼa testígo de Jehováre. Che sy opyta okyhyje ha oproivi chehegui ajeheʼave Testigokuérare. Upéi, chemondo aiko hag̃ua che túandi peteĩ siuda héravape Peshawar opytáva 1.370 kilómetro nórte gotyo. Upépe ndaikatuvéi aha rreunionhápe ni ndajeheʼavéi ermanokuérare, upévare aju chekangy espirituálmente.

CHEJEROVIA MBARETE JEY

Aha jey Karáchipe 1947-pe, upépe añepyrũ aheka che travahorã. Aha avei doktór Hardaker klínikape, ha haʼe cherresivi porãiterei.

Ko ermáno oimoʼã ag̃uahẽha upépe akonsulta hag̃ua, upévare oporandu: “¿Mbaʼe piko la hasýva ndéve?”.

Che haʼe chupe: “Doktór, ndahasýi ningo chéve mbaʼeve, péro cherasyete espirituálmente, aikotevẽterei astudia la Biblia”.

Upémarõ heʼi chéve: “¿Arakaʼe piko ñañepyrũkuaa?”

Che haʼe: “Koʼag̃aite voi ikatútarõ”.

Upe kaʼarúpe rohasa porãiterei oñondive ha rostudia la Biblia. Añeñandu ku aime jeyramoguáicha che hentekuérandi. Mama heta oñehaʼã vaʼekue cheaparta Testigokuéragui, péro upérõ aĩma desidído aservitaha Jehovápe. Ajevautisa el 31 de agosto de 1947. Upe riremi añepyrũ che prekursorádo rregulár arekópe 17 áño.

AVYʼAITEREI ASERVI HAGUÉRE DE PREKURSÓR

Pe primera asignasión arresivíva kómo prekursór haʼe kuri pe lugár hérava Quetta. Upéva ningo peteĩ puésto militár británico oĩva heta tiémporema. Áño 1947-pe ojedividi pe tetã aikoha, ha peteĩ párte osegi oñembohéra India ha pe ótra párte oñembohéra Pakistán. * Ko situasión káusare umi hénte ou oñorairõ irrelihiónre, ha péicha hetaiterei persóna ova pe lugár oĩhágui ha oiko kómo rrefuhiádo. Añetehápe ndaiporiguasúi vaʼekue ótra situasión tekotevẽ haguépe ova hetaiterei hénte. Oime vaʼerã 14 millón de persónarupi oheja hóga. Umi musulmán oĩva Índiape oho Pakistánpe, ha umi hindú ha sijes oikóva Pakistánpe ova Índiape. Upe tiémpope ajupi peteĩ trénpe Karáchipe, aviaha hag̃ua Quéttape. Pe tren ningo henyhẽ chovi, upévare la majór párte aviaha añasaingohápe oka gotyo ha ajejoko ikatumiháicha peteĩ várragui.

Ahárõ guare peteĩ asambléa de sirkuítope oiko vaʼekue Índiape 1948-pe

Quéttape akonose George Sínghpe, peteĩ prekursór espesiál orekóva 20 áño rasa. Haʼe omeʼẽ chéve peteĩ visikléta tujami. Heta vése amyañánte ahávo la che visikléta pórke pe território oreko heta sérro. La majór párte apredika cheaño. Péro 6 mése haguépe arekóma 17 estúdio ha oĩ voi ijapytepekuéra la oikóva chugui Testígo. Peteĩva che estudiánte héra Sadiq Masih ha oĩ vaʼekue ehérsitope. Haʼe orepytyvõ Geórgepe ha chéve rotradusi hag̃ua idióma úrdupe umi puvlikasión bíblica. Upe idióma ningo la oñeñeʼẽvéva Pakistánpe. Tiémpo rire Sadíqgui oiko peteĩ puvlikadór ikyreʼỹmba jepéva.

Aviahárõ guare pe várko héravape Queen Elizabeth aasisti hag̃ua Eskuéla de Galaádpe

Tiémpo rire, aha jey Karáchipe. Upépe aservi Henry Finch ha Harry Forrest ndive, haʼekuéra ningo misionéro ou ramoitéva Eskuéla de Galaádgui. ¡Aagradeseterei umi mbaʼe chemboʼe vaʼekue hikuái! Peteĩ vuéltape roho ermáno Finch ndive ropredika hag̃ua nórte gotyo, Pakistánpe. Umi montáña ijyvatéva mátape rotopa heta hénte iñumíldeva oñeʼẽva urdu ha ohendusetereíva pe marandu porã. Dos áño rire, che avei aha Eskuéla de Galaádpe ha upe rire añeasigna jey Pakistánpe aservi hag̃ua kómo superintendénte de sirkuíto a médio tiémpo. Aha peteĩ lugár héravape Lahore, upépe aiko peteĩ kása misionálpe mbohapy misionérondi.

AMBOHOVÁI PETEĨ SITUASIÓN IJETUʼÚVA

Ñambyasýramo jepe, áño 1954-pe pe sukursál okambiámante de asignasión umi misionéro oikóvape Lahórepe pórke ndojoguerahaporãi hikuái. Che afalla pórke añemoĩ peteĩva favórpe, upévare pe sukursál cheakonseha mbarete. Upémarõ apyta yvýre pórke apensa afrakasa hague espirituálmente. Upéi aha jey Karáchipe, ha tiémpo rire ava Lóndrespe (Inglaterra) ikatu hag̃uáicha añepyrũ jey de uno.

Pe kongregasión aĩháme Lóndrespe oservi avei heta betelita. Por ehémplo Pryce Hughes oservi kuri kómo siérvo de sukursál. Ko ermáno imbaʼeporã ha chepytyvõiterei vaʼekue. Peteĩ jey omombeʼu chéve Joseph Rutherford oñemoñeʼẽ pohýi hague chupe. Upe tiémpope, ermáno Rutherford osupervisa kuri pe predikasión ojejapóva ko yvy tuichakuére. Ermáno Hughes heʼi haʼe norrekonoséi hague la ifálla, upévare ermáno Rutherford omongavaju chupe. Chesorprende mbaʼéichapa ermáno Hughes opukavy imanduʼávo koʼã mbaʼére. Haʼe orrekonose ñepyrũrã ipochy hague, péro upéi ohechakuaa oikotevẽ hague upe konsého, ha Jehová ohechaukanteha ohayhuha chupe (Heb. 12:6). Ko ermáno omombeʼúva opokoiterei cherehe ha chepytyvõ avyʼa jey hag̃ua Jehová servísiope.

Upe tiémpo g̃uarã, mama ova Lóndrespe ha ostudia la Biblia John Barr ndive. Ko ermáno upéi oservi kuri kómo miémbro del Kuérpo Governánte. Che sy pyaʼe voi oprogresa ha ojevautisa 1957-pe. Upe rire, aikuaa kuri papa ostudia hague avei umi testígo de Jehovándi omano mboyve.

Amenda 1958-pe peteĩ ermána Dinamarcagua ndive oikóva Lóndrespe, hérava Lene. Un áño haguépe onase che rajy Jane, upéi roguerekove 4 mitã. Arresivi avei heta priviléhio pe kongregasión de Fúlhampe. Upéicharõ jepe, Lene nahesãiguasúi ha tekotevẽ kuri rova peteĩ lugár hakuvehápe. Upévare, 1967-pe roho Adeláidape (Australia).

PETEĨ SITUASIÓN OREJOPYETEREÍVA

Pe kongregasión roservihápe opytáva Adeláidape oĩ vaʼekue 12 ermáno unhído ijedámava. Haʼekuéra omoĩ ehémplo porã enterovévape pórke opredika kyreʼỹ. Che ha che rogayguakuéra pyaʼe voi romohenda porã ore tiémpo rojapo hag̃ua umi aktivida espirituál.

Áño 1979-pe onase ore família cincoha ha rombohéra Daniel. Haʼe oreko síndrome de Down * ha pyʼỹinte hasykatu, upévare umi doktór heʼi ndoikoaremoʼãiha. Koʼag̃aite peve ijetuʼu gueteri chéve añeʼẽ pe situasión rohasa vaʼekuére. Roñehaʼãmbaite rojapo ikatúva guive rokuida porã hag̃ua hese, ha avei ani hag̃ua rodeskuida umi ótro ore famíliape. Sapyʼánte Daniel hovypa ndorrespiraporãi rupi pórke ikorasõ ikua mokõi hendápe. Péicha jave rombodipara chupe ospitálpe. Daniel hasykatúramo jepe iñakãporãiterei, oporohayhukuaa ha ijespirituál. Rojapota jave pe orasión rokaru hag̃ua haʼe omoĩ ipo oñemboʼe hag̃uáicha, oñakãity ha ipyʼaite guive heʼi “amén”. Upe rire ae okaru.

Daniélpe ojagarra kuri avei leusémia orekórõ guare 4 áño. Che ha Lene orekaneʼõiterei ha orejopyeterei ko situasión. Apensa voi kualkiér moménto cheataketaha. Peteĩ díape, roñandúrõ guare noromeʼẽveimaha, ore superintendénte de sirkuíto Neville Bromwich ou ore rendápe. Upe pyhare hesay hováre oreañuã orekonsola hag̃ua ha orerasẽ oñondive. Heta mbaʼe heʼi oréve mborayhúpe ha rohechakuaa orentendeha, upéva tuichaiterei orepytyvõ. Ko ermáno opyta la 1 de la mañánarupi peve. Tiémpo riremi Daniel omano. Koʼag̃aite peve ndaipóri ótra kósa rombyasyvéva upévagui. Upéicharõ jepe roaguanta pe sufrimiénto pórke roguerovia Daniel omanómarõ jepe Jehová núnka ndahesaraimoʼãiha chugui (Rom. 8:38, 39). Hiʼãitereíma ningo oréve og̃uahẽ pe tiémpo roime hag̃ua Daniel ndive oñemopuʼã jey vove chupe Ñandejára múndo pyahúpe (Juan 5:28, 29).

AVYʼA IKATU HAGUÉRE AIPYTYVÕ CHE RAPICHÁPE

Koʼág̃a peve aservi gueteri kómo ansiáno, jepe chederrámema 2 vése. Umi mbaʼe ahasáva chepytyvõ antende ha aiporiahuvereko hag̃ua che rapichápe, koʼýte umi ohasáva umi situasión ijetuʼúva. Añehaʼã ani hag̃ua apensa vai koʼãichagua ermánore. Upéva rangue añeporandu jepi: “¿Mbaʼéichapa umi mbaʼe ohasa vaʼekue ymave oafekta la opensa lája ha oñeñandu lája? ¿Mbaʼéichapa ikatu ahechauka chupekuéra añeinteresaha isituasiónre? ¿Mbaʼéichapa amokyreʼỹkuaa chupekuéra osegi hag̃ua iñeʼẽrendu Jehovápe?”. Avyʼaiterei ajapo jave visíta de pastoréo. Añetehápe, añehaʼã jave akonsola ha amokyreʼỹ ótrope la Biblia rupive, che voi añekonsola ha chekyreʼỹ.

Avyʼaiterei ajapo jave visíta de pastoréo

Añeñandu pe salmísta oñeñandu haguéicha. Haʼe heʼi vaʼekue: “Añekevrantaitereírõ guare ha ndaikuaavéi mbaʼépa ajapóta, nde chekonsola ha chembopyʼaguapy” (Sal. 94:19). Jehová chepytyvõ kuri ahasárõ guare umi mbaʼe ijetuʼuetéva che hentekuérandi, ha oĩrõ guare la oñeoponéva aservi haguére chupe. Avei chepytyvõ apensárõ guare afrakasa hague espirituálmente ha añedeprimírõ guare. Añetehápe Jehová haʼe peteĩ Túa chéve g̃uarã.

^ párr. 19 Ymave Pakistán ojedividi vaʼekue 2 pártepe: Pakistán Occidental (koʼág̃a hérava Pakistán), ha Pakistán Oriental (koʼág̃a hérava Bangladesh).

^ párr. 29 Ehecha pe artíkulo “Criar un hijo con síndrome de Down: sus penas y alegrías”, osẽ vaʼekue ¡Despertad! junio de 2011-pe.