Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 12

Jaikuaa porãve Jehovápe ikreasión rupive

Jaikuaa porãve Jehovápe ikreasión rupive

“Ñandejára ojapo guive ko múndo umi hénte ikatu oikuaa mbaʼeichaguápa haʼe” (ROM. 1:20).

PURAHÉI 6 Hembiapokue ombotuicha Jehovápe

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? a

1. ¿Mbaʼépa oipytyvõ rakaʼe Jóbpe oikuaa porãve hag̃ua Jehovápe?

 OIKOVE aja pukukue oiméne Job oñemongeta rakaʼe heta héntendi. Péro katuete ndahesaráiri la oñeʼẽ vaʼekuégui Jehovándi. Jehová heʼi Jóbpe omaña hag̃ua unos kuánto ikreasión ijojahaʼỹvare ha upéva oipytyvõtaha chupe ohechakuaa hag̃ua Jehová iñaranduha ha oñangarekoha isiervokuérare. Por ehémplo, Job ohechakuaa Jehová okuidárõ umi animál rehe, katuete okuidataha hese avei (Job 38:39-41; 39:1, 5, 13-16). Ojepyʼamongetávo Jehová kreasiónre, Job oikuaa porãve chupe.

2. ¿Mbaʼérepa sapyʼánte ijetuʼu jajepyʼamongeta Jehová kreasiónre?

2 Ñande avei ikatu jaikuaa porãve Jehovápe jajepyʼamongetávo ikreasiónre, péro sapyʼánte ikatu ijetuʼu ñandéve. Por ehémplo jaikóramo siudaháre ikatu oime ni ndajahechái pe naturalésa, ha jaikóramo jepe kampañaháre, lomímonte ikatu nañanetiémpoi ñamaña hag̃ua pe kreasiónre. Upévare jahecháta jahávo mbaʼérepa iñimportánte ñañemotiémpo ñamaña hag̃ua pe kreasiónre. Avei ñaanalisáta Jehová ha Jesús ojevale hague pe kreasiónre omboʼe hag̃ua heta mbaʼe iñimportánteva. Ha jastudiáta mbaʼéichapa ñande ikatu jasegi ñaaprende pe kreasióngui.

¿MBAʼÉREPA JAJEPYʼAMONGETA VAʼERÃ PE KREASIÓNRE?

Jehová oipota vaʼekue Adán odisfruta pe kreasión ha ombohéra umi animálpe (Ehecha párrafo 3)

3. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe Jehová oipota hague Adán odisfruta pe kreasión?

3 Jehová oipota kuri pe primer umáno odisfruta pe ikreasióngui. Upévare omoĩ kuri Adánpe peteĩ hardín neporãmba jepévape ikatu hag̃uáicha haʼe oiko upépe, ombaʼapo pe yvýre ha ombotuicha pe hardín (Gén. 2:8, 9, 15). Adán oreko kuri peteĩ priviléhio tuichaitereíva okuidávo pe yvýre. Ikatu ñañeimahina mbaʼéichapa oñeñandu rakaʼe ohechávo umi semílla heñoiha ha umi plánta ipotypaha. Jehová ojerure avei Adánpe ombohéra hag̃ua umi animálpe (Gén. 2:19, 20). Ñandejára ikatúnte avei kuri ojapo ijeheguiete upéva, péro odesidi omeʼẽ Adánpe ko traváho porãite. Ombohéra hag̃ua umi animálpe, oiméne Adán omaña porã raẽ hesekuéra, mbaʼépa ojapo ha oñekomporta lája. Katuete haʼe odisfrutáne raʼe ojapóvo upe traváho ha upe aja ohecha mbaʼeichaitépa Jehová ivale, iñinhenióso ha iñarandu.

4. a) ¿Mbaʼérepa jajepyʼamongeta vaʼerã pe kreasiónre? b) Emañávo pe kreasiónre, ¿mbaʼépa ndéve la ndegustavéva?

4 Iñimportánte ñamaña pe kreasiónre pórke Jehová voi ojerure ñandéve jajapo hag̃ua upéva. Haʼe heʼi: “Pemañamíntena yvága gotyo”, ha upéi oporandu ñandéve: “¿Máva piko ojapo koʼã mbaʼe?”. Ha jaikuaa porãiterei ningo la rrespuésta (Is. 40:26). Péro Jehová ndahaʼéi pe yvágapente okreáva hetaite mbaʼe porã, síno avei ko yvy ape ári ha pe márpe. Ha ikatu ñaaprende heta mbaʼe koʼã kreasióngui (Sal. 104:24, 25). Avei ñapensamíntena peteĩ mbaʼére. Ñandejára ñandeapo vaʼekue voi ñandegusta hag̃uáicha umi mbaʼe iporãva. Avei ñandeapo vaʼekue jadisfruta hag̃ua umi mbaʼe jaʼúva, ñahetũ hag̃ua umi mbaʼe hyakuã asýva ha avei japoko, ñahendu ha jahecha hag̃ua la oĩva ñande jerére.

5. Según Romanos 1:20, ¿mbaʼérepa iñimportánte jajepyʼamongeta Jehová kreasiónre?

5 La Biblia heʼi avei ñandéve mbaʼérepa iñimportánte jajepyʼamongeta pe kreasiónre: Pórke péicha ikatúta jaikuaa porãve Jehovápe (elee Romanos 1:20). Umi mbaʼe Jehová okrea vaʼekue ohechauka haʼe iñaranduha, ha umi atyraite mbaʼe omoĩva ñandéve jaʼu hag̃ua ohechauka ñanderayhuetereiha. Jajepyʼamongetávo Jehová kreasiónre ikatu jahecha umi kualida porã haʼe orekóva, ha péicha jaikuaa porãve chupe ha ñañemoag̃uiseve hese. Jahechamína koʼág̃a mbaʼéichapa Jehová ojevale ikreasiónre ñanemboʼe hag̃ua heta mbaʼe iñimportánteva.

ÑANDEJÁRA OJEVALE IKREASIÓNRE JAIKUAAVE HAG̃UA CHUPE

6. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende umi siguéñagui?

6 Jehová omoĩ peteĩ tiémpo entéro mbaʼerã. Káda áño, febrero pahárupi ha mayo mbytérupi, umi israelita ohechámi vaʼekue umi siguéña oveveha ohóvo nórte gotyo. Ñandejára heʼi vaʼekue umi israelítape: “Umi siguéña jepe oikuaa mbaʼe tiémpopepa oho vaʼerã ótro ládo” (Jer. 8:7). Jehová omoĩ haguéicha peteĩ tiémpo koʼã guyra oho hag̃ua ótro ládo, péicha avei omoĩ peteĩ tiémpo oporohusga hag̃ua. Ñapensávo umi guyrakuéra jepe orekoha itiémpo oho hag̃ua ótro ládo, upéva ñanemomanduʼa Jehová omoĩ hague avei peteĩ tiémpo ohundi hag̃ua ko múndo añáme ha katuete ojapotaha upéva (Hab. 2:3).

7. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende umi guyra oveve lájagui? (Isaías 40:31).

7 Jehová omombarete isiervokuérape. Isaías rupive Ñandejára opromete isiervokuéra ikangy térã oñedesanima jave, haʼe omeʼẽtaha chupekuéra fuérsa ‘opuʼã ha oveve hag̃ua ipeporamoguáicha peteĩ ágilaicha’ (elee Isaías 40:31). Yma umi israelita, ohechámi vaʼekue mbaʼéichapa umi ágila oaprovecha pe yvytu oveve hag̃ua yvate ha upéva ni michĩmi ndoforsaiha chupekuéra. Jehová ningo la oipytyvõva koʼã ágilape oveve hag̃ua yvate, péicha avei ikatu ñanepytyvõ ñandéve ñanembarete hag̃ua. Upéicharõ, ág̃a jahecha jey vove peteĩ guyra oveve yvatéva ha haʼetévaicha voi ndoforsáiva chupe ni michĩmi, ñanemanduʼáke peichaite avei Jehová ñanemombaretéta ha ñanepytyvõtaha jasupera hag̃ua umi provléma.

8. ¿Mbaʼépa oaprende rakaʼe Job pe kreasióngui, ha mbaʼépa ñande ikatu ñaaprende?

8 Ikatu jajerovia Jehováre. Oñemongetárõ guare Job ndive, Jehová oipytyvõ chupe ojeroviave hag̃ua hese (Job 32:2; 40:6-8). Jehová oñeʼẽ chupe pe kreasiónre, umíva apytépe umi estrélla, arai ha rrájore. Avei oñeʼẽ umi animál rehe, por ehémplo pe tóro salváhe ha pe kavajúre (Job 38:32-35; 39:9, 19, 20). Koʼã ehémplo oipytyvõ Jóbpe ohechakuaa hag̃ua mbaʼeichaitépa Ñandejára ipoderóso, péro ndahaʼéi voi upévante, síno ohechakuaa avei mbaʼeichaitépa iñarandu ha ñanderayhuetereiha. Oiméne Job okonfiavéntema Jehováre ohendupa rire chupe (Job 42:1-6). Péicha avei ñande kásope, jajepyʼamongetávo pe kreasiónre jahechakuaa mbaʼeichaitépa Jehová iñarandu ha ipoderosoiteveha ñandehegui. Haʼe ikatu oipeʼapaite umi provléma jarekóva ha koʼerõitéma ojapóta upéva. Ñapensávo upévare jajeroviavéntema hese.

JESÚS OJEVALE PE KREASIÓNRE JAIKUAAVE HAG̃UA ITÚAPE

9, 10. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Jehovágui pe kuarahy ha pe ama?

9 Jesús oikuaa porãiterei vaʼekue pe kreasión. Jehová okreárõ guare ko univérso, Jesús ombaʼapo vaʼekue Itúandi “peteĩ konstruktór ivaletereívaicha” (Prov. 8:30). Jesús oĩrõ guare ko yvy ape ári oñeʼẽ vaʼekue pe kreasiónre oipytyvõ hag̃ua idisipulokuérape oikuaave hag̃ua Jehovápe. Jahechamína mbaʼe mbaʼépa omboʼe vaʼekue.

10 Jehová ohayhu enterovépe. Pe Sermón del Móntepe, Jesús oñeʼẽ mokõi mbaʼe Jehová okrea vaʼekuére: Pe kuarahy ha pe ama. Sapyʼánte ndajahecharamovéi koʼã mokõi mbaʼe, péro añetehápe iñimportanteterei jasegi hag̃ua jaikove. Jehová oporohayhu rupi oheja osẽ pe kuarahy ha omongy enterovépe g̃uarã, ha ndahaʼéi isiervokuérape g̃uarãnte (Mat. 5:43-45). Jesús oipuru ko ehémplo omboʼe hag̃ua idisipulokuérape Jehová oipotaha jahayhu enterovépe. Upéicharõ, ág̃a jahecha jey vove pe kuarahy pytãite oikeha ohóvo, térã ñañandu mbaʼéichapa ipiroʼy opytávo oky kangymi rire, ñanemanduʼákena Jehová ohayhuha enterovépe ha nomboykeiha avavépe. Jajepyʼamongetárõ Ñandejára ehémplore, ñanekyreʼỹvéta japredika hag̃ua entéro héntepe jahayhúgui chupekuéra.

11. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñanemokyreʼỹ ñamañávo umi guyra ovevévare yvágare?

11 Jehová omeʼẽ ñandéve la ñaikotevẽva jaikove hag̃ua. Jesús heʼi vaʼekue avei pe Sermón del Móntepe: “Pemaña porãmína umi guyra ovevévare pe yvágare. Haʼekuéra noñemitỹi, nomonoʼõi ha nombyatýi hembiʼurã galpónpe, péro pende Ru oĩva yvágape omongaru chupekuéra”. Provávlemente umi ohendúva Jesúspe ohecha raʼe unos kuánto guyra ovevéva upérupi haʼe oporandúrõ guare: “¿Ndapevalevéi piko peẽ chuguikuéra?” (Mat. 6:26). Opokoite ningo ñanderehe ko ehémplo ohechaukáva Jehová siémpre omeʼẽtaha ñandéve la ñaikotevẽva jaikove hag̃ua (Mat. 6:31, 32). La Jesús omboʼe vaʼekue upérõ omokyreʼỹ koʼág̃a peve umi oservívape Jehovápe. Por ehémplo, peteĩ prekursóra imitãva oikóva Espáñape oñedesanima oikóvo kuri pórke ndotopái peteĩ lugár oiko hag̃ua, péro upeichaháguinte ohecha unos kuánto guyraʼi hoʼúva oikóvo semílla ha yva ha upépe pe ermána oñeñandu porãve. Haʼe heʼi: “Upéva chemomanduʼa Jehová okuidárõ umi guyraʼíre, okuidataha cherehe avei”. Tiémpo riremi ko prekursóra otopa peteĩ lugár oiko hag̃ua.

12. Según Mateo 10:29-31, ¿mbaʼépa ñanemboʼe Jehovágui umi gorrión?

12 Jehová ñandevalora káda únope. Jesús omondo mboyve idisipulokuérape opredika hag̃ua, oipytyvõ chupekuéra ani hag̃ua okyhyje oĩrõ g̃uarã oñemoĩva hesekuéra (elee Mateo 10:29-31). Upearã oñeʼẽ chupekuéra peteĩ guyra ikonosidoitereívare oĩva Israélpe: Pe gorrión. Upe tiémpope umi gorrión varatoiterei vaʼekue. Upéicharõ jepe Jesús heʼi chupekuéra: “Ni peteĩ gorrión ndoʼái yvýpe pende Ru oĩva yvágape oikuaaʼỹre”, ha oasegura idisipulokuérape: “Peẽ ningo pevaleve heta gorrióngui”. Péicha Jesús omboʼe idisipulokuérape Jehová ovaloraha káda únope. Upéva oipytyvõ chupekuéra ani hag̃ua okyhyje pe persekusióngui. Katuete ningo umi disípulo imanduʼáne raʼe Jesús ehémplore káda ves ke ohecha umi gorrión opredika jave umi puévlo ha aldéarupi. Nde avei rehecha vove peteĩ guyraʼi nemanduʼákena nde Ru yvagapegua ndevaloraitereiha, pórke nde avei ‘revaleve heta gorrióngui’. Ha Jehová nepytyvõ rupi ikatúta regueropuʼaka oimérõ oĩ hína oñemoĩva nderehe (Sal. 118:6).

MBAʼÉICHAPA IKATU JASEGI ÑAAPRENDE PE KREASIÓNGUI

13. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã jasegi hag̃ua ñaaprende pe kreasióngui?

13 Ñande ikatu jasegi jaikuaa porãve Jehovápe pe kreasión rupive. Upearã tekotevẽmante ñañemotiémpo ñamaña hag̃ua la oĩvare ñande jerére ha jajepyʼamongeta hese, péicha jahecháta mbaʼépa ñanemboʼe Jehovágui. Siérto, sapyʼánte ikatu ndaifasilpái ñandéve jajapo upéva. Peteĩ ermána oikóva Camerúnpe hérava Géraldine heʼi: “Che ningo akakuaa siudaháre, upévare añehaʼãmante vaʼerã amaña ha ajepyʼamongeta hag̃ua pe naturalésare”. Peteĩ ansiáno hérava Alfonso katu heʼi: “Chéve tuichaiterei chepytyvõ amboykéramo tiémpo aĩ hag̃ua cheaño, ha upépe aaprovecha amaña hag̃ua pe kreasiónre ha apensa mbaʼépa chemboʼe Jehovágui”.

David oikuaa porãve vaʼekue Jehovápe ojepyʼamongeta rupi pe kreasiónre (Ehecha párrafo 14)

14. ¿Mbaʼépa oaprende vaʼekue David ojepyʼamongetávo pe kreasiónre?

14 Rréi David heta ojepyʼamongeta vaʼekue Ñandejára kreasiónre. Haʼe heʼi Jehovápe: “Amañávo umi ne rembiapokuére, pe yvága hovy asývare, pe jasy ha estrellakuéra ojajaipávare, apensa: peteĩ yvypóra ningo ndahaʼéi mbaʼevete nemanduʼa hag̃ua hese” (Sal. 8:3, 4). David ndahaʼéi omañánteva umi estrellakuérare pyharekue, síno ojepyʼamongeta ohecha hag̃ua mbaʼépa umíva omboʼe chupe Jehovágui. Péicha ohechakuaa Jehová ipoderosoitereiha. Ótra vuéltape David opensa vaʼekue mbaʼéichapa haʼe okakuaa vaʼekue isy retepýpe, ha ojepyʼamongetávo upévare ohechakuaa Jehová iñaranduetereiha (Sal. 139:14-17).

15. ¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu reaprende Jehovágui remañávo la oĩvare nde jerére? Emensiona unos kuánto ehémplo (Salmo 148:7-10).

15 David ojapo haguéicha ñande avei natekotevẽi jaha mombyry jajepyʼamongeta hag̃ua pe kreasiónre. Ñañehaʼãnte vaʼerã ñamaña la oĩvare ñande jerére jahechakuaa hag̃ua mbaʼépa umíva ñanemboʼe Jehovágui. Por ehémplo, ñandejopévo pe kuarahy ikatu ñapensa Jehová podér rehe (Jer. 31:35). Jahechávo peteĩ guyraʼi ojehaitypóva jahechakuaa Jehová iñaranduetereiha. Ñamañávo mbaʼéichapa peteĩ jaguaʼi ohugaʼi hína opersegívo huguái ñanemopensa Jehová ovyʼakuaaha. Ha ñanembopyʼarory jahechávo mbaʼéichapa peteĩ sy omokunuʼũ hína imembyʼípe, pórke jahechakuaa Jehová oporohayhuha. Jahechaháicha, jareko hetaiterei oportunida jaikuaa porãve hag̃ua Jehovápe ñamañávo la oĩvare ñande jerére. Entéro mbaʼe haʼe okrea vaʼekue omombaʼeguasu chupe, tahaʼe michĩ térã tuicháva, tahaʼe oĩva ag̃ui térã mombyry ñandehegui (elee Salmo 148:7-10).

16. ¿Mbaʼépa jajedesidi vaʼerã jajapo meme?

16 Jehová kreasión ñanemboʼe ndaiporiha ótro haʼeichagua. Haʼe oreko hetaiterei kualida porã, por ehémplo iñarandu, oporohayhu, iñinhenióso ha ipoderosoiterei. Péro tekotevẽ ñamoĩ ñande párte jahechakuaa hag̃ua umi kualida. Upearã ñañemotiémpokena jadisfruta meme hag̃ua pe kreasión ha ñapensa hag̃ua mbaʼépa ñanemboʼe Jehovágui. Jajapóramo upéicha ñañemoag̃uivéta ñande Apohare rehe (Sant. 4:8). Pe sigiénte artíkulope jahecháta mbaʼéichapa umi tuakuéra ikatu ojevale pe kreasiónre oipytyvõ hag̃ua ifamíliape oñemoag̃uive hag̃ua Jehováre.

PURAHÉI 5 Ñandejára rembiapokue porãite asy

a Ñandejurujái japytávo jahechávo Jehová kreasión. Haʼe ojapo vaʼekue pe kuarahy ojope mbaretéva péro avei umi yvoty porã porã helikádo asýva. Jehová kreasión ñanemboʼe mbaʼeichaguápa haʼe. Ko artíkulope jahecháta iñimportanteha ñañemotiémpo ñamaña hag̃ua pe kreasiónre. Avei ñaanalisáta mbaʼéichapa upéva ñanepytyvõta ñañemoag̃uive hag̃ua Jehováre.