Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 22

Jasegíkena jaguata pe ‘Tape Sagrádore’

Jasegíkena jaguata pe ‘Tape Sagrádore’

‘Oĩta peteĩ tape hérava Tape Sagrádo’ (IS. 35:8).

PURAHÉI 31 Jehová ykére epyta

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? a

1, 2. ¿Mbaʼépa odesidi vaʼerã kuri umi judío oiko vaʼekue Babilóniape? (Esdras 1:2-4).

 ¡PE RRÉI oanunsiáma la notísia! Ojelivera oho jey hag̃ua hetãme umi judío oiko vaʼekue prisionéroramo Babilóniape amo 70 áñorupi (elee Esdras 1:2-4). Jehová rupivémante ikatu kuri oiko upéva. ¿Mbaʼérepa? Pórke umi babilonio nopermitíri vaʼekue umi iprisionéro oho jey ivállepe (Is. 14:4, 17). Péro upérõ guare Babilonia oñehundíma ha pe governánte pyahu oanunsia umi judío ikatuha oho jey hetãme. Upévare enterove umi judío odesidi vaʼerã kuri mbaʼépa ojapóta, ha koʼýte umi omoakãva ifamília odesidi vaʼerã osẽtapa oho Babilóniagui, térãpa nahániri. Oiméne ndahaʼéi vaʼekue la ifasilpáva ko situasión. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva?

2 Heta judío ningo ijedáma oviaha puku hag̃ua ha avei la majoría umi judío onaséma vaʼekue Babilóniape. Chupekuéra g̃uarã upépe la iválle ha opensa hikuái Israel haʼeha umi ihentekuéra yma guare válle. Oĩ vaʼekue avei umi judío ou vaʼekue ipláta heta Babilóniape, upévare oiméne ijetuʼu rakaʼe chupekuéra oheja hag̃ua umi hóga porã ha inegósio oho hag̃ua hikuái oiko ótro ládo.

3. ¿Mbaʼéichapa Jehová ovendesíta kuri umi judío oho jeývape ivállepe?

3 Umi judío ifiélva oikuaa vaʼekue umi sakrifísio ojapótava, ndahaʼeiha mbaʼeve okomparátarõ umi vendisión ohupytýtavare oho jey rupi Israélpe. ¿Mbaʼépa pe vendisión tuichavéva orresivítava hikuái? Oadora jeýta kuri Jehovápe haʼe oipotahaichaite. Babilóniape oĩ vaʼekue mas de 50 témplo umi dios guaʼúpe g̃uarã, péro ndaipóri vaʼekue peteĩ témplo Jehovápe g̃uarã. Ndaipóri vaʼekue altár ni umi saserdóte ikatu hag̃uáicha ojeofrese umi sakrifísio Moisés léi heʼiháicha. Avei hetaitereive vaʼekue umi ndoadoráiva Jehovápe ha ndorrespetáiva chupe. Upévare hetaiterei judío ifiélvape g̃uarã hiʼãitereíma kuri oho jey Israélpe oadora hag̃ua Jehovápe haʼe oipotahaichaite.

4. ¿Mbaʼépa Jehová opromete vaʼekue umi judío oho jeývape ivállepe?

4 Pe viáhe Babilonia guive Israel peve ipukúta kuri 4 méserupi ha ijetuʼúta. Péro Jehová opromete kuri oipeʼataha haperãguikuéra entéro umi mbaʼe ikatúva ojoko chupekuéra. Proféta Isaías oskrivi vaʼekue: “¡Pepreparáke Jehová rape! Pembojoja asy peteĩ tape Ñandejárape g̃uarã, tohasa pe desiérto rehe. [...] Umi tape vai tojoja porã, ha umi lugár isanhapáva topyta iporã asy” (Is. 40:3, 4). Ñañeimahinamíntena mbaʼéichapa ifasilvéta umi judíope oviaha peteĩ tape ojoja asývare, ojupi ha oguejy rangue ohóvo umi montáña ha sérrore. Ipyaʼeve ha igustovéta la viáhe.

5. ¿Mbaʼéichapa héra vaʼekue pe tape ohóva Babilóniagui Israélpe?

5 Koʼág̃arupi umi tape térã rrúta héra o inúmero jepi. ¿Ha mbaʼépa ikatu jaʼe pe tape Isaías omensiona vaʼekuére? Oreko avei la héra. La Biblia heʼi: “Oĩta avei peteĩ tape hérava Tape Sagrádo. Umi ikyʼáva ndaikatumoʼãi oho upérupi” (Is. 35:8). ¿Mbaʼépa heʼise vaʼekue ko promésa umi israelitakuérape g̃uarã ha avei ñandéve g̃uarã?

PE “TAPE SAGRÁDO” YMA GUARE HA KOʼAG̃AGUA

6. ¿Mbaʼérepa oñehenói vaʼekue ko tapépe “Sagrádo”?

6 ¡Ajépa héra porãite ko tape! ¿Péro mbaʼérepa oñehenói vaʼekue pe tapépe “Sagrádo”? Pórke Israélpe noñepermitimoʼãi kuri oiko avave “ikyʼáva”, upéva heʼise ni peteĩ judío hekovaíva, oadoráva umi dios guaʼúpe térã ojapóva ótra kósa ivaíva ha nokambiaséiva. Umi judío oho jeýva hetãme haʼe vaʼerã “peteĩ puévlo sagrádo” (Deut. 7:6). ¿Heʼisépa upéva umi judío osẽtava Babilóniagui ojapo porã hague opa mbaʼe? No, haʼekuéra okambia vaʼerã kuri heta mbaʼépe Jehová oguerohory hag̃ua chupekuéra.

7. ¿Mbaʼépepa tekotevẽ vaʼekue okambia unos kuánto judío? Emoĩ peteĩ ehémplo.

7 Jaʼéma haguéicha heta judío onaséma vaʼekue voi Babilóniape. Upévare opensa ha ojapo heta mbaʼe umi babilónioicha. Heta áño oho rire unos kuánto judío Israélpe, Esdras ohendu oĩ hague umi judío omenda vaʼekue umi extranhérare (Éx. 34:15, 16; Esd. 9:1, 2). Tiémpo rire katu pe governadór Nehemías tuichaiterei oñesorprende oikuaárõ guare umi judío familiakuéra noñeʼẽkuaaveimaha hebreo (Deut. 6:6, 7; Neh. 13:23, 24). Ñandejára Ñeʼẽ ningo ojeskrivi vaʼekue hebréope, ¿ha mbaʼéicha piko upéicharõ umi judío familiakuéra ohayhu ha oadoráta Jehovápe ni noñeʼẽiramo upe idióma? (Esd. 10:3, 44). Upéicharõ tekotevẽ kuri koʼã judío tuicha okambia, péro ifasilvéta ojapo hikuái upéva Israélpe, pe lugár ojeadorahápe Jehovápe haʼe oipotaháicha (Neh. 8:8, 9).

Áño 1919 guive hetaiterei kuimbaʼe, kuña ha mitã osẽ Babilonia Guasúgui ha oñepyrũ oguata pe ‘Tape Sagrádore’ (Ehecha párrafo 8)

8. ¿Mbaʼérepa ñaneinteresa vaʼerã umi mbaʼe oiko vaʼekue yma? (Ehecha pe taʼanga oĩva ko rrevísta apére).

8 Ikatu oĩ opensáva: “Umi mbaʼe ohasa vaʼekue umi judío ningo iñinteresánte, ¿péro mbaʼépe ñandeafekta ñandéve koʼág̃arupi upéva?”. Añetehápe, ñandéve g̃uarã iñimportánte vaʼerã upéva, pórke ñande jaguata avei pe ‘Tape Sagrádore’. Ko tape ningo opermiti ñandéve koʼág̃a jaadora Jehovápe ñane ermanokuéra ndive pyʼaguapýpe ha en unida. Ha amo gotyove katu jahupytýta umi vendisión oguerútava pe Rréino. Upévare umi unhído ha umi “ótro ovechakuéra” osegi vaʼerã oguata ko ‘Tape Sagrádore’ (Juan 10:16). b Áño 1919 guive hetaiterei kuimbaʼe, kuña ha mitã osẽ umi rrelihión fálsagui, térã Babilonia Guasúgui, ha oñepyrũ oguata pe ‘Tape Sagrádore’. Oime vaʼerã nde reime koʼã hénte apytépe. Ojapómane 100 áñorupi ko tape ojeavri hague, péro hetaiterei áño upe mboyve oñeñepyrũma vaʼekue ojeprepara.

OJEPREPARA PE TAPE

9. Heʼiháicha Isaías 57:14, ¿mbaʼéichapa ojeprepara vaʼekue pe “Tape Sagrádo”?

9 Jehová oipeʼakapa vaʼekue umi judío raperãgui umi mbaʼe ikatúva ojoko chupekuéra osẽrõ guare oho Babilóniagui (elee Isaías 57:14). ¿Ojapópa avei upéicha ko tiémpope ko ‘Tape Sagrádore’? Si, hetaiterei áño 1919 mboyve, Jehová ojevale vaʼekue umi kuimbaʼe orrespetávare chupe omopotĩ hag̃ua pe tape ha péicha oñesẽ hag̃ua Babilonia Guasúgui (ekompara Isaías 40:3 heʼívare). Jaʼe porãsérõ g̃uarã koʼã kuimbaʼe ombaʼapo pe tapére ikatu hag̃uáicha umi persóna ikorasõ porãva kon el tiémpo oheja pe rrelihión fálsa ha oadora Jehovápe ipuévlondi haʼe oipotaháicha. Jahechamína mbaʼe traváhopa ojapo vaʼekue hikuái oprepara hag̃ua pe tape.

Heta áñore umi kuimbaʼe orrespetáva Ñandejárape omopotĩ pe tape oñesẽ hag̃ua Babilonia Guasúgui (Ehecha párrafo 10 ha 11)

10, 11. ¿Mbaʼépa ojehupyty ojetradusi ha oñeimprimi rupi la Biblia? (Ehecha pe taʼanga).

10 Oñeimprimi. Amo áño 1450 peve la Biblia ojekopia vaʼekue a máno. Ko traváho oipeʼaiterei vaʼekue tiémpo, upévare saʼi ojeguereko vaʼekue la Biblia ha la oĩva katu hepyeterei. Péro oñeñepyrũrõ guare ojepuru umi imprénta ojekopia hag̃ua la Biblia, ifasilvéma kuri ojeprodusi hag̃ua heta Biblia ha oñemog̃uahẽ hag̃ua umi héntepe.

11 Ojetradusi. Heta áñore la majoría umi Biblia ojeguerekóva oĩ vaʼekue latínpe, peteĩ idióma ontendéva umi hénte ijestúdio porãvante. Péro amás día hetave rupi umi imprénta, umi kuimbaʼe orrespetáva Ñandejárape ombaʼapo jejopy otradusi hag̃ua la Biblia umi idióma oñeʼẽvape la majoría umi hénte. Péicha umi oleéva la Biblia ikatúta okompara umi mbaʼe oñemboʼéva chupekuéra ijiglésiape ha la añetehápe omboʼéva Ñandejára Ñeʼẽ.

Umi kuimbaʼe orrespetáva Ñandejárape omopotĩ pe tape oñesẽ hag̃ua Babilonia Guasúgui (Ehecha párrafo 12 al 14) c

12, 13. ¿Mbaʼéichapa umi ostudiáva la Biblia oikuaauka vaʼekue umi enseñánsa fálsa amo áño 1835 guive? Emoĩ peteĩ ehémplo.

12 Umi ajúda ojestudia hag̃ua la Biblia. Oĩ vaʼekue umi ostudia porãva la Biblia ha oñepyrũ oaprende heta mbaʼe chugui. Haʼekuéra omombeʼu ótrope la oaprende vaʼekue ha umi líder rrelihióso ipochy upévare. Por ehémplo, amo áño 1835 guive heta kuimbaʼe isinsérova opuvlika umi tratádo oikuaaukáva umi japu omboʼéva umi rrelihión fálsa.

13 Upe áñorupi peteĩ karai orrespetaitereíva Ñandejárape, hérava Henry Grew, opuvlika peteĩ tratádo omombeʼúva mbaʼéichapa oĩ umi omano vaʼekue. Haʼe ohechauka la Biblia rupive Ñandejára omeʼẽha peteĩ rregáloramo pe inmortalida, ha ndahaʼéi ñanasérema voi jarekóva peteĩ álma inmortál omboʼeháicha umi iglésia. Áño 1837-pe peteĩ líder rrelihióso hérava George Storrs otopa ko tratádo oviaha aja trénpe, ha oleérõ guare ohechakuaa oaprende hague peteĩ enseñánsa iñimportantetereíva. Upévare oñepyrũ omombeʼu ótrope la oaprende vaʼekue. Áño 1842-pe, haʼe ojapo peteĩ série de diskúrso hérava: “¿Umi iñañáva piko oreko peteĩ álma inmortál?”. Umi mbaʼe oskrivi vaʼekue George Storrs tuichaiterei oipytyvõ peteĩ mitãrusu héravape Charles Russell.

14. ¿Mbaʼéichapa oipytyvõ vaʼekue ermáno Russell ha iñirũnguérape pe traváho ojapo vaʼekue anteve? (Ehecha pe taʼanga).

14 ¿Mbaʼéichapa oipytyvõ vaʼekue ermáno Russell ha iñirũnguérape pe traváho ojejapo vaʼekue anteve pe ‘Tape Sagrádore’? Upe tiémpope g̃uarã haʼekuéra oguerekóma vaʼekue umi diksionário, diksionário bíblico ha diferénte traduksión de la Biblia. Umíva haʼekuéra oipuru vaʼekue ostudia hag̃ua. Ideprovécho vaʼekue avei chupekuéra umi investigasión ojapo vaʼekue Henry Grew, George Storrs ha umi ótro. Upe rire Russell ha iñirũnguéra ojapo avei peteĩ traváho iporãitereíva pe ‘Tape Sagrádore’, pórke opuvlika hikuái umi lívro ha tratádo oñeʼẽva la Biblia heʼívare.

15. ¿Mbaʼépa hína umi mbaʼe iñimportánteva oiko vaʼekue 1919-pe?

15 Áño 1919-pe Ñandejára puévlo osẽ umi rrelihión fálsa poguýgui. Upe áñope “pe esklávo de konfiánsa ha iñarandúva” oñepyrũ ombaʼapo ikatu hag̃uáicha umi persóna isinsérova oguata pe ‘Tape Sagrádore’ (Mat. 24:45-47). Pe traváho ojejapo vaʼekue anteve oipytyvõ umi oguatávape koʼág̃a pe ‘Tape Sagrádore’ oikuaave hag̃ua Jehová volunta (Prov. 4:18). Avei koʼã persóna ikatu vaʼekue ojapo umi mbaʼe Jehová ohaʼarõva chuguikuéra, péro haʼe nohaʼarõi vaʼekue koʼã hénte okambia entéro mbaʼépe una vetépe. Síno mbeguekatúpe haʼe omopotĩ ohóvo kuri ipuévlope (ehecha pe rrekuádro “ Jehová omopotĩ ipuévlope mbeguekatúpe”). ¡Ajépa javyʼaitéta og̃uahẽ vove pe tiémpo ikatutahápe jajapo entéro mbaʼe Jehová oipotahaichaite! (Col. 1:10).

NEʼĨRA OÑEMBOTY PE “TAPE SAGRÁDO”

16. ¿Mbaʼe traváhopa ojesegi ojejapo oñemantene hag̃ua pe “Tape Sagrádo” áño 1919 guive? (Isaías 48:17; 60:17).

16 Umi tape osegi hag̃ua iporã ojejapómante vaʼerã chupe mantenimiénto. Upéicha rupi áño 1919 guive ojejapo umi traváho oñemantene hag̃ua pe “Tape Sagrádo”, ha péicha hetave persóna osẽ Babilonia Guasúgui. Pe esklávo de konfiánsa ha iñarandúva oñenombra ramoitépema voi oñepyrũ ombaʼapo. Áño 1921-pe oguenohẽ hikuái pe lívro El Arpa de Dios, ikatu hag̃uáicha oipytyvõ umi héntepe oñepyrũ hag̃ua oikuaa umi mbaʼe omboʼéva la Biblia. Tiémpo rire haimete 6 millón ojerreparti ko lívro, oñeguenohẽ vaʼekue 36 idiómape ha hetaiterei persóna oikuaa Jehovápe ko lívro rupive. Ramoiténte osẽ pe lívro ¡Jaikóta vyʼápe pára siémpre! iporãitereíva ojejapo hag̃ua umi kúrso bíblico. Koʼã ára pahápe Jehová ojevale iñorganisasiónre osegi hag̃ua ñanemboʼe la Biblia heʼíva. Péicha ñande ikatu ñakontinua jaguata pe ‘Tape Sagrádore’ (elee Isaías 48:17; 60:17).

17, 18. ¿Moõpa ñandegueraháta pe “Tape Sagrádo”?

17 Ikatu jaʼe peteĩ persóna oñepyrũvo ostudia la Biblia orekoha la oportunida oguatávo pe ‘Tape Sagrádore’. Oĩ umi ndohopukúiva pórke ojei pe tapégui, péro ótro katu ojedesidi voi nosẽmoʼãiha pe tapégui og̃uahẽ meve pe lugár ohohápe. ¿Péro moõpa ñandegueraha ko tape?

18 Umi orekóvape la esperánsa oikóvo yvágape, pe “Tape Sagrádo” ogueraha chupekuéra “Ñandejára paraísope” yvágape (Apoc. 2:7). Umi oikótavape g̃uarã ko yvy ape ári ko tape ogueraha chupekuéra opa peve Cristo goviérno de 1.000 áño. Upérõ g̃uarã enterove persóna perféktotama. Oimérõ nde reguata hína ko tapére aníkena remaña nde rapykue gotyo, síno esegi tenonde gotyo. Hiʼãite ningo enterove ñag̃uahẽ porãite ko ñande viáhepe.

PURAHÉI 24 Peju ñamombaʼeguasu Jehovápe

a Jehová ohenói vaʼekue “Tape Sagrádo” upe tape ohóvape Babilóniagui Israélpe. ¿Opreparámapa avei Jehová peteĩ tape peichagua isiervokuéra koʼag̃aguápe g̃uarã? Si, áño 1919 guive hetaiterei persóna osẽ Babilonia Guasúgui ha oñepyrũ oguata pe ‘Tape Sagrádore’. Enterove jasegi vaʼerã jaguata ko tapére ñag̃uahẽ meve pe múndo pyahúpe, pe lugár ñag̃uahẽsehápe hína.

c JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Ermáno Russell ha iñirũnguéra oipuru umi informasión ojeprepara vaʼekue anteve ostudia hag̃ua la Biblia.