Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñandehústokena ha japoroporiahuvereko Jehová ojapoháicha

Ñandehústokena ha japoroporiahuvereko Jehová ojapoháicha

“Pehusgákena tekojojápe; pehechauka peporohayhu añeteha ha peiporiahuvereko pende rapichápe” (ZAC. 7:9, TNM).

PURAHÉI: 125, 88

1, 2. a) ¿Mbaʼépa Jesús opensa vaʼekue pe Léi Mosáikare? b) ¿Mbaʼéichapa umi eskríva ha fariséo oipuru vaʼekue Ñandejára Léi?

JESÚS omombaʼeterei vaʼekue pe Léi Mosáika. Péro upéva ndajahecharamói pórke pe Léi ou Itúa Jehovágui, pe persóna iñimportantevéva chupe g̃uarã. La Biblia omombeʼúma voi kuri Jesús ohayhuetereitaha Ñandejára Ñeʼẽ. Salmo 40:8-pe heʼi: “Ñandejára, avyʼaiterei ajapo haguére ne rembipota, che areko nde léi che korasõme”. Añetehápe, umi mbaʼe Jesús heʼíva ha ojapóva rupive ohechauka porã Ñandejára Léi ndojavyiha mbaʼevetépe, ou porãha enterovévape ha opa mbaʼe oĩva pype oñekumpliha katuete (Mat. 5:17-19).

Katuete ningo Jesús oñeñandu vaíne raʼe ohechávo umi eskríva ha fariséo nomboʼeporãiha Itúa Léi. Haʼekuéra ombyai guei pe Léi, ha péicha ijetuʼuetereíma umi héntepe okumpli hag̃ua la heʼíva pype. Jesús heʼi vaʼekue chupekuéra: “Peẽ ningo pemeʼẽ pe diésmo, jervavuéna, enéldo ha komínogui”. Upéva heʼise haʼekuéra ojepyʼapyetereiha okumpli hag̃ua umi detálle michĩvéva oĩva pe Léipe. ¿Mbaʼépa upéicharõ la ojapo vaíva hikuái? Haʼekuéra omboyke “umi mbaʼe iñimportantevéva oĩva pe Léipe, umíva hína: tekojoja, poriahuvereko ha jerovia” (Mat. 23:23). Umi fariséo nontendeporãi la añetehápe omboʼeséva pe Léi, ha opensa voi iñimportanteveha hikuái hapichakuéragui. Péro Jesús ontende porã maʼerãpa oñemoĩ pe Léi, ha mbaʼépa ñanemboʼe Jehovágui entéro umi mandamiénto.

3. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

Ñande kristianokuéra ningo natekotevẽi ñakumpli pe Léi Mosáika heʼíva (Rom. 7:6). ¿Mbaʼérepa upéicharõ Jehová omoĩ upe Léi la Bíbliape? Oipotágui ñantende “umi mbaʼe iñimportantevéva”, térã ñantende maʼerãpa oñemoĩ pe Léi, ha jajapo la ñaaprendéva. Por ehémplo, ¿mbaʼépa ikatu ñaaprende umi siuda de rrefúhiogui? Pe artíkulo ohasa vaʼekuépe ñaaprende kuri mbaʼépa ojapo vaʼerã umi oporojukáva ojaposeʼỹre. Ko artíkulope katu jahecháta mbaʼépa ñanemboʼe Jehovágui umi siuda de rrefúhio, ha mbaʼéichapa ikatu jasegi iñehémplo. Ñañeʼẽta mbohapy mbaʼére: 1) mbaʼéichapa umi siuda de rrefúhio ohechauka Jehová oporoporiahuverekoha, 2) mbaʼéichapa umíva ohechauka Jehovápe g̃uarã iñimportantetereiha ñande rekove, ha 3) mbaʼéichapa Ñandejára hustísia ndaijojahái. Ñañeʼẽvo koʼã mbaʼére, iporãta ñañehaʼãramo jahecha mbaʼéichapa ikatu ñahaʼanga ñande Ru yvagapeguápe (elee Efesios 5:1).

“PEIPORAVO VAʼERÃ UMI SIUDA OPYTA PORÃTAVA PEẼME”

4, 5. a) ¿Mbaʼe mbaʼépa ojejapo ikatu hag̃uáicha pe oporojukáva por aksidénte og̃uahẽ pyaʼe umi siuda de rrefúhiope, ha maʼerãpa ojejapo upéva? b) ¿Mbaʼépa ñanemboʼe upéva Jehovágui?

Jehová omoĩka 6 siuda de rrefúhio ikatu hag̃uáicha pyaʼe oñeg̃uahẽ upépe. Haʼe omanda umi israelítape oiporavo hag̃ua mbohapy siuda opytáva peteĩ ládo pe rrío Jordángui, ha mbohapy siuda opytáva pe ótro ládo pe rríogui. ¿Maʼerãpa ojapoka upéva? Ikatu hag̃uáicha umi oporojukáva por aksidénte pyaʼe og̃uahẽ peteĩva koʼã siudápe (Núm. 35:11-14). Umi tape oporogueraháva káda siudápe siémpre oñemantene porã (Deut. 19:3). Umi hudío ojepokuaa vaʼekue omoĩ letréro ogia hag̃ua pe oporojukávape ikatu hag̃uáicha otopa umi siuda. Péicha haʼekuéra natekotevẽi oho okañy peteĩ país extranhérope, pórke umi lugárpe ikatu oñemboliga chupekuéra oadora hag̃ua umi dios fálsope.

Ñapensamína: Jehová omanda vaʼekue ojejuka hag̃ua umi asesínope, péro péicha avei ojapo tekotevẽva guive ikatu hag̃uáicha ojeporiahuvereko ha ojeprotehe umi oporojukávape ojaposeʼỹre. Peteĩ expérto en téma bíblico heʼi ko arréglo de siuda de rrefúhiore: “Entéro mbaʼe ojejapóva hesakã porã, isensíllo ha ifásil”. Jehová ningo ndahaʼéi peteĩ Hués ipyʼahatãva okastigasénteva isiervokuérape, síno heʼiháicha la Biblia haʼe “ñandeporiahuverekoiterei” (Efes. 2:4).

6. ¿Osegípa umi fariséo Jehová ehémplo? Emyesakã.

Umi fariséo katu nombyasýi hapichakuérape. Por ehémplo, oĩramo ojavýva mas de 3 vése la mísma kósape, noperdonavéima hikuái hapichápe. Péro Jesús ohechauka tuichaiterei ojavyha hikuái, upémarõ omoĩ peteĩ ehémplo oñeʼẽva peteĩ fariséo oñemboʼévare peteĩ impuésto kovraha ykére. Pe fariséo heʼi: “Aagradesete ningo ndéve Ñandejára, ndajoguái haguére umi ótro kuimbaʼépe, haʼekuéra imonda, ndahekojojái, ha oporomoakãratĩ, ha ndajoguái avei pe impuésto kovrahápe”. ¿Mbaʼépa la omboʼese vaʼekue Jesús? Umi fariséo oimoʼã natekotevẽiha oiporiahuvereko avavépe, pórke haʼekuéra siémpre “oapoʼíva hapichakuérape” (Luc. 18:9-14).

Ñaneumílderamo, ifasilvéta umi ótrope ojerure hag̃ua ñandéve perdón (Ehecha párrafo 4-8)

7, 8. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Jehová ehémplo oĩ jave ñaneofendéva? b) ¿Mbaʼérepa tekotevẽ ñaneumílde ñaporoperdona hag̃ua?

Aníkena jajogua umi fariséope, upéva rangue jasegi Jehová ehémplo ha jaiporiahuvereko ñande rapichakuérape (elee Colosenses 3:13). Upéicha ifasilvéta umi ótrope ojerure hag̃ua ñandéve diskúlpa ofalla jave (Luc. 17:3, 4). Ñañeporandumína: “¿Ahechaukápa aĩha dispuésto aperdonávo che rapichápe ojavýramo jepe heta vése che kóntrape? ¿Añehaʼãmbaitépa aiko porã jey hag̃ua pe persóna che ofende vaʼekuéndi?”.

Ñaneumílde vaʼerã ikatu hag̃uáicha ñaporoperdona. Umi fariséo opensa vaʼekue iñimportanteveha ótrogui, ha upévare noĩri vaʼekue dispuésto oporoperdonávo. Péro ñande kristianokuéra ñaneumílde ha ñapensa “umi ótro tuichaveha” ñandehegui, upéicha rupi ñaperdona enterovévape (Filip. 2:3). Iporã ñañeporandumi: “¿Asegípa hína Jehová ehémplo ha cheumílde?”. Ñañemomirĩramo, ifasilvéta ñande rapichakuérape ojerure hag̃ua ñandéve perdón ojavy jave, ha ñandéve avei ifasilvéta ñaporoperdona hag̃ua. Aníkena ñandepochy rei, upéva rangue jahechauka jaiporiahuverekoha ñande rapichakuérape (Ecl. 7:8, 9).

“PÉICHA [...] NDAPEJEKULPAMOʼÃI PEÑOHẼ REI HAGUÉRE TUGUY”

9. ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ vaʼekue umi israelítape ontende hag̃ua isagradoha ñande rekove?

Umi siuda de rrefúhio ojejapo vaʼekue prinsipálmente oñepytyvõ hag̃ua umi israelita oporojukávape aksidentálmente, péicha rupi ndojehusgái chupekuéra peteĩ asesínoicha (Deut. 19:10). Jehová omombaʼeterei ñande rekove, ha ndochaʼéi umi ojukávare “hénte inoséntepe” (Prov. 6:16, 17, TNM). Haʼe ningo ihústo ha ipotĩeterei, upévare ndaikatúi oheja rei peteĩ asesináto, toiko jepe raʼe ojejaposeʼỹre. Jahecha haguéicha, tekotevẽ kuri ojehechauka ojeporiahuverekoha umi oporojukávape aksidentálmente. Upéicharõ jepe, pe persóna oexplika raẽ vaʼerã ikáso umi ansiánope. Ha ohechakuaárõ hikuái oiko hague peteĩ aksidénte, upépe ae pe oporojukáva ikatúta opyta pe siuda de rrefúhiope omano meve pe saserdóte prinsipál. Upéva heʼise sapyʼánte pe israelita opytataha upe siudápe oikove aja entéro. Ko arréglo Jehová omoĩ vaʼekue oipytyvõ umi israelítape ontende porã hag̃ua isagradoha ñande rekove. Upévare haʼekuéra ohechauka vaʼerã orrespetaha Jehovápe, pe omeʼẽva chupekuéra hekove, ha ojapo vaʼerã ikatúva guive ani hag̃ua oapeligra avavépe.

10. Jesús heʼi haguéicha, ¿mbaʼéichapa umi eskríva ha fariséo ohechauka nomombaʼeiha hapichakuéra rekove?

10 Umi eskríva ha fariséo ningo ndojoguaiete kuri Jehovápe, pórke nomombaʼéi hikuái hapichakuéra rekove. Jesús heʼi kuri chupekuéra: “Peẽ peipeʼa pe lláve oavríva pe okẽ ojekuaa hag̃ua Ñandejárape. Peẽ voi ndapeikéi, ha umi oikeséva katu ndaikatúi oike pendehegui” (Luc. 11:52). ¿Mbaʼépa la omboʼese vaʼekue Jesús? Umi eskríva ha fariséo ningo omboʼe vaʼerã kuri Ñandejára Ñeʼẽ umi héntepe, ha oipytyvõ vaʼerã chupekuéra ohupyty hag̃ua pe jeikove opaveʼỹva. Péro upéva rangue ndohejái umi hénte omoirũ Jesúspe, “pe Mburuvicha Oporomoingovévape” (Hech. 3:15). Péicha umi eskríva ha fariséo ogueraha vai pe puévlope, ha ikatu voi umi persóna oñehundiete ikausakuérare. Añetehápe haʼekuéra oñemombaʼeguasu ha opensa ijehénte, upévare nointeresái chupekuéra umi hénte. Umi eskríva ha fariséo ipyʼahatã ha ndoporohayhúi.

11. a) ¿Mbaʼéichapa Pablo ohechauka vaʼekue omombaʼetereiha pe vída Jehová ojapoháicha? b) ¿Mbaʼéichapa ikatu ñanekyreʼỹ japredika hag̃ua Pablo ojapo haguéicha?

11 Aníkena jajogua umi eskríva ha fariséope, upéva rangue jarrespeta ha javalora vaʼerã ñande rekove ha umi ótro rekove, Jehová ojapoháicha. Apóstol Pablo ojapo vaʼekue avei upéva, ha opredika pe marandu porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore opa ikatúvape. Upéicha rupi haʼe ikatu vaʼekue heʼi: “Pohenoika pehecha hag̃ua koestedía, oĩramo ndojesalváiva, ndahaʼeiha che káusare” (elee Hechos 20:26, 27). ¿Opredikápa raʼe Pablo ani hag̃ua oñeñandu kulpávle térã Jehová omanda haguérente? Nahániri, haʼe ohayhu umi héntepe. Chupe g̃uarã ñande rekove ivaliosoiterei ha oipota umi persóna ohupyty pe jeikove opaveʼỹva (1 Cor. 9:19-23). Ñande avei javalora vaʼerã pe vída Jehová ojapoháicha. Haʼe oipota “enterove oñarrepenti” ikatu hag̃uáicha oikove (2 Ped. 3:9). Jahayhúkena umi héntepe, péicha ikatúta jasegi Jehová ehémplo. Jaiporiahuverekóramo ñande rapichakuérape ñanekyreʼỹvéta japredika hag̃ua ha javyʼavéta.

12. ¿Mbaʼérepa pe segurida iñimportanteterei Jehová puévlope g̃uarã?

12 Jahechauka hag̃ua javaloraha pe vída Jehová ojapoháicha, tekotevẽ ñambaʼapo ha ñamaneha umi veíkulo de fórma segúra. Por ehémplo, jarrespeta vaʼerã umi nórma de segurida ñambaʼapóramo konstruksiónpe, jajapóramo algún mantenimiénto térã javiaha jave jaha hag̃ua rreunionhápe ha asambleahápe. Iñimportánteramo jepe ñagana tiémpo ha pláta, iñimportanteve hína umi persóna, ñande salu ha pe segurida. Jehová siémpre ojapo entéro mbaʼe iporãveháicha, ha ñande upéicha vaʼerã avei. Prinsipálmente ansianokuéra ojepyʼapy vaʼerã pe seguridáre, upéva heʼise ojepyʼapy vaʼerãha ijehe voi ha avei umi ótrore (Prov. 22:3). Peteĩ ansiáno ñanemomanduʼáramo algúna nórma de seguridáre, ñapenákena hese (Gál. 6:1). Ñamombaʼe vaʼerã pe vída Jehová ojapoháicha, péicha jahechaukáta jarekoha enkuénta la Biblia heʼíva: “Ndapejekulpamoʼãi peñohẽ rei haguére tuguy”.

“OJEHUSGA [VAʼERÃ] CHUPEKUÉRA KO LÉIPE HEʼIHÁICHA”

13, 14. ¿Mbaʼépa tekotevẽ vaʼekue ojapo umi ansiáno Israelgua ikatu hag̃uáicha ihústo Jehováicha?

13 Jehová omanda umi ansiáno Israelguápe ihústo hag̃ua haʼéicha. Primero, umi ansiáno ojasegura vaʼerã oiko hague la ojeʼéva. Upéi, odesidi mboyve oiporiahuverekótapa pe oporojukávape térãpa nahániri, ohecha porã vaʼerã mbaʼéichapa haʼe opensa, mbaʼépa iñintensión ha mbaʼéichapa oñekomporta kuri oikóvo. Umi ansiáno ohusga hag̃ua kon hustísia, ohecha vaʼerã noiméipa pe oporojukáva ojapose voi raʼe upéva ndochaʼéigui hapicháre (elee Números 35:20-24). Oĩramo testígo katu, ikatúta ojeprova pe tapicha oporojuka hague ojaposégui voi. Péro upearã oĩ vaʼerã por lo méno mokõi persóna ohecháva térã oikuaa porãva la oikóva (Núm. 35:30).

14 Umi ansiáno oikuaa porã rire la oikóva opensa vaʼerã pe persónare, ndahaʼéi la ojejapo vaʼekuérente. Haʼekuéra tekotevẽ iñarandu ha ontende porã mbaʼéicha rupípa oiko kuri pe desgrásia. Péro iñimportanteveha, umi ansiáno oikotevẽ espíritu sánto ikatu hag̃uáicha iñarandu, oporombyasy ha ihústo Jehováicha (Éx. 34:6, 7).

15. ¿Mbaʼépa Jesús opensa vaʼekue umi pekadór rehe, ha mbaʼéichapa umi fariséo ohecha chupekuéra?

15 Umi fariséo noporombyasýi vaʼekue ohusgáta jave. Haʼekuéra oñekonsentrave pe pekádore, ndahaʼéi pe persónare. Unos kuánto fariséo ohechárõ guare Jesúspe okaruha Mateo rógape, oporandu hikuái Jesús disipulokuérape: “¿Mbaʼére piko pene mboʼehára okaru umi impuésto kovraha ha mbaʼe vai apohándi?”. Jesús ombohovái chupekuéra: “Hesãiva noikotevẽi doktór, péro umi hasýva oikotevẽ. Tapeho pejepyʼamongeta mbaʼépa heʼise ko mbaʼe: ‘Aipota peiporiahuvereko pende rapichápe, pejapo rangue sakrifísio’. Che ndajúi ahenói umi hekojojávape, aju guei ahenói umi mbaʼe vai apohápe” (Mat. 9:9-13). ¿Mbaʼérepa Jesús osẽ heʼi upéva? ¿Odefende mbaʼe piko raʼe umi pekadórpe? Nahániri. Haʼe oipota kuri oñarrepenti umi hénte. Ha jaikuaaháicha, heta vése heʼi vaʼekue umi persónape oñarrepenti hag̃ua (Mat. 4:17). Jesús iñarandúgui ohechakuaa kuri oĩha “impuésto kovraha ha mbaʼe vai apoha” okambiaséva. Koʼãva ningo ndohói kuri Mateo rógape okaru hag̃uánte, síno omoirũségui Jesúspe (Mar. 2:15). Péro ñambyasýramo jepe, la majoría umi fariséo nopensái Jesús opensaháicha. Chupekuéra g̃uarã umi hénte naipohãvéima. ¡Ajépa Jehová idiferentete chuguikuéra! Haʼe ningo ihústo ha oiporiahuvereko umi persónape.

16. ¿Mbaʼépa ojehecha vaʼerã peteĩ komité hudisiálpe?

16 Ansianokuéra ñane tiempopegua osegi vaʼerã Jehová ehémplo, pórke haʼe “oipotaiterei oĩ hustísia” (Sal. 37:28, TNM). Primero, ojasegura porã vaʼerã hikuái añetehápepa ojepeka raʼe. Oimérõ upéicha katu, osegi vaʼerã la Biblia heʼíva odesidi mboyve la ojapótava (Deut. 13:12-14). Ojejapo jave peteĩ komite hudisiál, ansianokuéra oñatende porã vaʼerã ohecha hag̃ua oñarrepentípa añete pe hembiapo vai vaʼekue. Upéva ningo ndahaʼéi la ifasilpáva ojejapo hag̃ua. Umi ansiáno ohechakuaa vaʼerã mbaʼépa opensa pe pekadór la ojapo vaʼekuére, ha mbaʼépa añetehápe oĩ ipyʼapýpe (Apoc. 3:3). Pe pekadór oñarrepenti vaʼerã ikatu hag̃uáicha ojeporiahuvereko chupe. *

17, 18. ¿Mbaʼéichapa ansianokuéra ikatu oikuaa oimépa añetehápe oñarrepenti peteĩ pekadór? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

17 Jehová ha Jesús oikuaa mbaʼépa jareko ñande pyʼapýpe, upévare oikuaa porã hikuái mbaʼépa ñapensa ha mbaʼéichapa ñañeñandu. Péro ansianokuéra ndaikatúi ojapo upéva. Oiméramo nde peteĩ ansiáno, ¿mbaʼéichapa ikatu reikuaa peteĩ persóna oñarrepentiha ipyʼaite guive? Primero, eñemboʼe Jehovápe ha ejerure chupe tanemoarandu (1 Rey. 3:9). Segundo, eipuru Ñandejára Ñeʼẽ ha umi puvlikasión omboúva tembiguái jeroviaha, ikatu hag̃uáicha rehechakuaa oñembyasýpa hína “Ñandejára oipotaháicha”, térãpa “ko múndo oipotaháicha” (2 Cor. 7:10, 11). Ehecha mbaʼépa heʼi la Biblia umi persóna añetehápe oñembyasy vaʼekuére, ha avei mbaʼépa heʼi umi noñarrepentírivare. Eñatende avei mbaʼéichapa omombeʼu umi rreláto oñeñanduha umi opeka vaʼekue, mbaʼéichapa opensa hikuái ha mbaʼépa ojapo.

18 Tercero, epensa pe persónare, ani epensa sólamente la ojapo vaʼekuére. Por ehémplo, ikatu eñeporandu: ¿Mbaʼeichagua persónapa haʼe? ¿Mbaʼépa omomýi jepi chupe odesidi hag̃ua ojapo peteĩ mbaʼe? ¿Mbaʼépa sapyʼánte ijetuʼu chupe ojapo hag̃ua? La Biblia heʼíma vaʼekue mbaʼeichagua persónatapa Jesús, pe omoakãva kongregasión: “Haʼe ndohusgamoʼãi umi héntepe ipíntare, ndojesegimoʼãi la ojeʼévarente oporokastiga hag̃ua. [...] Ohusga porãta umi imboriahúvape, ojapóta hustísia hesehapekuéra. Haʼe okorrehíta umi héntepe umi ivuénova rehehápe” (Is. 11:3, 4, TNM). Ansianokuéra, Jesús penenombra ikatu hag̃uáicha peñangareko ikongregasiónre, ha haʼe penepytyvõta pendehústo ha peiporiahuvereko hag̃ua peporohusga jave (Mat. 18:18-20). ¡Ajépa javyʼaite jareko haguére umi ansiáno ñandekuida porãva! Haʼekuéra ningo ñanepytyvõ avei jahechauka hag̃ua hustísia ha jajoporiahuvereko hag̃ua.

19. ¿Mbaʼéichapa remoĩta en práktika umi mbaʼe reaprende vaʼekue umi siuda de rrefúhiogui?

19 Pe Léi Mosáikape oĩ “heta mbaʼe omopyendáva pe añetegua”. Umíva ñanemboʼe heta mbaʼe Jehovágui ha opensa lájagui (Rom. 2:20). Por ehémplo, umi siuda de rrefúhio omboʼe ansianokuérape ohusga vaʼerãha tekojojápe. Avei ñanemboʼe entérope jajoayhu ha jajoporiahuvereko vaʼerãha (Zac. 7:9). Ñande nañaimevéiramo jepe pe Léi poguýpe, Jehová nokambiái. Pe hustísia ha miserikórdia iñimportanteterei gueteri chupe g̃uarã. ¡Ajépa tuichaite mbaʼe jaservi haguére Ñandejárape! Ñañehaʼãmbaitékena jasegi iñehémplo porãite ha jajerrefuhia hese.

^ párr. 16 Ehecha La Atalaya 15 de septiembre de 2006, páhina 30, pe párte hérava “Preguntas de los lectores”.