Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Aníkena ñapensa ko múndope oñepensaháicha

Aníkena ñapensa ko múndope oñepensaháicha

“Peñatendéke ani avave oiporu yvypóra arandu, ni heʼi peẽme vyrorei penembotavy hag̃ua ha pendereity iñuhãme” (COL. 2:8).

PURAHÉI: 38, 31

1. ¿Mbaʼépa apóstol Pablo heʼi vaʼekue umi kristiáno Colosasguápe? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

ÁÑO 60 o 61-rupi, apóstol Pablo oĩ aja préso Rómape oskrivi vaʼekue umi kristiáno Colosasguápe. Haʼe oexplika chupekuéra tekotevẽha ontende opa mbaʼe pe espíritu rupive, upéva heʼise ohecha vaʼerãha hikuái opa mbaʼe Jehová ohechaháicha (Col. 1:9). Pablo heʼi: “Koʼã mbaʼe haʼe peẽme ani hag̃ua avave penembotavy ñeʼẽkuaápe. Peñatendéke ani avave oiporu yvypóra arandu, ni heʼi peẽme vyrorei penembotavy hag̃ua ha pendereity iñuhãme. Haʼekuéra ojevale umi kostúmbre kuimbaʼekuéra omboʼévare ha umi mbaʼe oñepensávare ko múndope, ha ndoiporúi Cristo omboʼéva” (Col. 2:4, 8). Pablo omyesakã mbaʼérepa heta mbaʼe ojegueroviáva noĩporãi, ha mbaʼérepa ogustaite umi héntepe. Por ehémplo, koʼã idéa ikatu omopensa algúnope iñakãporãveha ótrogui térã iñimportanteveha hapichágui. Upémarõ Pablo oakonseha umi ermánope ani hag̃ua opensa ko múndope oñepensaháicha, ha omboyke hag̃ua umi mbaʼe vai (Col. 2:16, 17, 23).

2. ¿Mbaʼérepa ñahesaʼỹijóta ko múndope oñepensa lája?

Heta persóna opensa ko múndope oñepensaháicha, ha nopenái umi mbaʼe Jehová heʼívare. Upévare, nañañatendéiramo koʼã idéa ikatu ñandeafekta ha mbeguekatúpe omokangy ñande jerovia. Añetehápe oimeraẽvare ikatu oiko upéva, pórke ko múndope oñepensa lája jatopakuaa télepe, Internétpe, ñande travahohápe, eskuéla térã koléhiope. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ani hag̃ua ñandeafekta upéva? Ko artíkulope jahecháta 5 fórma umi hénte opensa lája, ha mbaʼéichapa ikatu ñamboyke umíva.

¿TEKOTEVẼPA JAROVIA ÑANDEJÁRA OEXISTIHA?

3. ¿Mbaʼéichapa opensa heta persóna, ha mbaʼérepa ogusta chupekuéra upe idéa?

3 “Che ikatúnte avei chevuéno ndaroviáiramo jepe Ñandejára oexistiha”. Heta hendárupi umi hénte opensa péicha. Sapyʼánte koʼãichagua persóna nopensái voi oimépa Ñandejára añetehápe oexisti, upéva rangue haʼekuéra oikosénte iñakãre ha péicha ojapo la ojaposéva avave heʼiʼỹre chupe mbaʼeve (elee Salmo 10:4). Ótro katu opensa iñakãporãveha heʼíramo: “Che ikatúnte avei chevuéno ndaroviáiramo jepe Ñandejára oexistiha”.

4. ¿Mbaʼépa ikatu jaʼe ñaipytyvõ hag̃ua umi ndoroviáivape Ñandejára ojapo hague opa mbaʼe?

4 ¿Añetehápe piko ñaneakãporãve hína ñapensáramo Ñandejára ndoexistiriha? Oĩ persóna oikuaaséva Ñandejárapa oexisti ha orahaiterei enkuénta umi sientífiko heʼíva. Péro amo ipahápe okonfundive guei chupekuéra. Natekotevẽi ningo ñañekomplikaiterei jaikuaa hag̃ua la siertoguáva. Ñapensamína ko ehémplore: ¿Ikatúpa peteĩ óga ijehegui reínte oñemyatyrõ oñembyaíramo? ¡Nahániri! Jaikuaaháicha, oĩmante vaʼerã peteĩ omyatyrõva. Péro Ñandejára ojapo vaʼekue ndaupéichai, umi ser vívo isimplevéva jepe ñanesorprendeve umi ógagui. Por ehémplo, jarekóramo peteĩ erída ñande pópe, kon el tiémpo okuera katuete ijehegui rei. Péro peteĩ óga oñembyaíva ni mbaʼevéicharõ noñemyatyrõmoʼãi ijehegui rei. Añetehápe jahechakuaa Ñande Apohare iñaranduetereiha. La Biblia heʼi: “Entéro óga oreko ijapohare, péro Ñandejára hína opa mbaʼe apohare” (Heb. 3:4).

5. ¿Tekotevẽpa jarovia Ñandejára oexistiha jaikuaa hag̃ua la iporãva ha ivaíva? Emyesakã.

Heta oĩ heʼíva natekotevẽiha jaguerovia Ñandejára oexistiha jaikuaa hag̃ua mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai. La Biblia ningo heʼi umi hénte ndojeroviáiva Ñandejárare ojapoha jepi avei la iporãva (Rom. 2:14, 15). Por ehémplo, heta oĩ orrespeta ha ohayhúva isy ha itúape. Upéicharõ jepe, ndojapóiramo Jehová heʼíva, heta mbaʼépe ikatu odesidi vai (Is. 33:22). Koʼág̃arupi heta persóna iñakãporãva ohechakuaa ñaikotevẽha Ñandejárare ikatu hag̃uáicha oñesolusiona umi provléma vaiete oĩva ko múndope (elee Jeremías 10:23). Upéicharõ, aníkena ñapensa natekotevẽiha jajerovia Ñandejárare ni jajapo umi mbaʼe haʼe omandáva ikatu hag̃uáicha jaikuaa la oĩ porãva (Sal. 146:3).

¿TEKOTEVẼPA JAREKO PETEĨ RRELIHIÓN?

6. ¿Mbaʼépa opensa heta hénte umi rrelihiónre?

6 “Ikatúnte avei revyʼa ndereguerekóiramo jepe peteĩ rrelihión”. Oĩ opensáva umi rrelihión ikaiguetereiha ha ndovaleiha mbaʼeverã. Heta rrelihión omboʼe oexistiha pe infiérno, avei oĩ ojopýva umi héntepe omeʼẽ hag̃ua pláta, térã oñentremetéva polítikape. Ndareíri ningo heta hetave oĩ heʼíva oĩ porãveha rrelihionʼỹre. Haʼekuéra heʼi jepi: “Che amombaʼe Ñandejárape péro naimeséi peteĩ rrelihiónpe”.

7. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa pe rrelihión verdadéra ñanembovyʼaha?

7 ¿Ikatu piko javyʼave nañaiméiramo peteĩ rrelihiónpe? Añetehápe ningo ikatu jaiko porãve nañaiméirõ umi rrelihión japúpe. Péro arakaʼeve ndajavyʼamoʼãi ndajaikóiramo Jehová amígoramo, haʼe ningo “Ñandejára ovyʼáva” (1 Tim. 1:11). Opa mbaʼe Jehová ojapóva oipytyvõ ótrope. Ñande haʼéva isiervokuéra javyʼaiterei pórke ikatu avei ñaporopytyvõ (Hech. 20:35). Por ehémplo, pe rrelihión verdadéra oipytyvõ umi famíliape ovyʼa hag̃ua. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa upéva? Pórke ñanemboʼe jarrespeta ha ñandefiél hag̃ua ñane ména térã ñane rembirekópe, ñamongakuaa porã hag̃ua ñande famíliape ha jahayhu hag̃ua ñande pyʼaite guive káda uno ñande rogayguápe. Pe rrelihión verdadéra oipytyvõ Jehová siervokuérape ombaʼapo hag̃ua pyʼaguapýpe kongregasiónpe ha ojoayhu hag̃ua hikuái (elee Isaías 65:13, 14).

8. ¿Mbaʼéichapa Mateo 5:3 ñanepytyvõ jahechakuaa hag̃ua mbaʼépa añetehápe la ñanembovyʼáva?

8 ¿Ikatúpa peteĩ persóna ovyʼa ndoservíriramo Ñandejárape? Hetápe oĩ ombovyʼáva ijestúdio, algún depórte térã peteĩ pasatiémpo orekóva. Ótro katu oñeñandu porã oñangareko haguére ihéntere térã iñamigokuérare. Péro ndahaʼéi ningo koʼã mbaʼénte la ikatúva ñanembovyʼa. Jaikuaaháicha, ñande ñanediferénte umi animálgui pórke ikatu jaikuaa ñande Apoharépe ha jaadora chupe. Haʼe ñande apo vaʼekue ikatu hag̃uáicha javyʼa jajapóvo upéva (elee Mateo 5:3). Avei, ñanekyreʼỹ ha javyʼa ñañerreuni jave ñane ermanokuérandi ñamombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe (Sal. 133:1). Ñañeñandu porãiterei ningo jaikuaágui jarekoha ñane ermanokuéra opárupi ko yvy tuichakuére, ñanderekopotĩ rupi ha jarekógui peteĩ esperánsa iporãitereíva.

¿TEKOTEVẼPA ÑANDEREKOPOTĨ?

9. a) ¿Mbaʼéichapa opensa jepi umi hénte? b) ¿Mbaʼérepa la Biblia heʼi naiporãiha ñanderekovai?

9 “Natekotevẽi ñamenda katuete jareko hag̃ua rrelasión sexuál”. Ikatu oĩ heʼíva: “¿Mbaʼére piko la nde estriktoiterei? Nde ningo revyʼánte vaʼerã”. Péro Ñandejára Ñeʼẽ heʼi naiporãiha ñanderekovai * (elee 1 Tesalonicenses 4:3-8). Jehová ningo ñande Apohare, upévare oreko derécho heʼívo ñandéve mbaʼépa ikatu jajapo ha mbaʼépa ndaikatúi. Haʼe heʼi peteĩ kuña ha peteĩ kuimbaʼe omendáva ojuehe añoite ikatuha oreko rrelasión sexuál. Ñandejára omeʼẽ ñandéve Iléi ñanderayhúgui ha oikuaa rupi péicha jaiko porãvetaha. Umi família ojapóramo Ñandejára heʼíva ojoayhuvéta, ojogueraha porãvéta ha oikóta trankilove. Jehová okastigáta umi nopenáivape hese oikuaáramo jepe la ojapo vaʼerã (Heb. 13:4).

10. ¿Mbaʼéichapa kristianokuéra ikatu omboyke pe tekovai?

10 La Biblia ñanemboʼe mbaʼéichapa ikatu ñamboyke pe tekovai. Upearã tekotevẽ ñañatende mbaʼépa jahecha. Jesús heʼi vaʼekue: “Entéro osegíva omaña peteĩ kuñáre ha iñakãraku hese, upéva oikóma hendive ipyʼapýpe ha péicha oporomoakãratĩma hína. Upévare, peteĩ nde resa nemoñepysangáramo, eipeʼa ha emombo” (Mat. 5:28, 29). Upéicha rupi, ñamboyke vaʼerã pe pornografía ha músika tieʼỹ. Pablo oskrivi kuri: “Pejukáke pende rete rembipota vai, ani penderekovai” (Col. 3:5). Ñande avei ñañatende vaʼerã umi mbaʼe ñapensávare ha mbaʼérehepa ñañemongeta (Efes. 5:3-5).

¿TEKOTEVẼPA JAREKO UMI ESTÚDIO YVATE?

11. ¿Mbaʼérepa ikatu ñandestira umi estúdio yvate?

11 “Nde estúdio porã vaʼerã revyʼa hag̃ua”. Ikatu ningo oĩ heta heʼíva ñandéve jareko vaʼerãha peteĩ estúdio yvate, ha umívape la jaipuru vaʼerãha ñanetiémpo ha ñanembaretekue. Koʼýte oiméramo péicha ikatúta ñanefamóso, jareko autorida térã ñandepláta heta. Oĩ opensáva ñande estúdio porãrõmante javyʼataha, upévare nañañatendéiramo ñande avei ikatu jaju ñapensa haʼekuéraicha.

12. ¿Ikatúpa ñanembovyʼa umi estúdio yvate?

12 ¿Añetehápepa ñanembovyʼa umi estúdio yvate ikatúva ñanemofamóso ha opermiti ñandéve jareko autorida? Nahániri. Ñapensamíntena la oiko vaʼekue Satanásre. Haʼe orekose vaʼekue autorida ha ifamosose avei, ha jaʼekuaa okonsegi hague la oipotáva. Upéicharõ jepe ndovyʼái, síno orrenegaháre oiko (Mat. 4:8, 9; Apoc. 12:12). Ñande katu javyʼaiterei pórke ñaipytyvõ ñande rapichakuérape oikuaave hag̃ua Ñandejárape ha umi mbaʼe porã oguerútava amo gotyove. Ndaipóri ningo mbaʼeveichagua estúdio ikatu vaʼerã nembovyʼa peichaite peve. Avei, umi oñehaʼãva ijestúdio porã pyʼỹinte oñepyrũ okompeti ótrondi, iñenvidióso ha noponderái jepi hapicháre. Péro amo ipahápe ndovyʼái jeýnte avei. Koʼãichagua persóna “haʼete [ku oikóva] yvytu rapykuéri” (Ecl. 4:4).

13. a) ¿Mbaʼéichapa jahecha vaʼerã ñande traváho? b) ¿Mbaʼépa la ombovyʼave vaʼekue Páblope?

13 Jaikuaaháicha, tekotevẽ ningo ñambaʼapo ñañemantene hag̃ua, ha ndaivaíri ñambaʼapo peteĩ mbaʼe ñandegustávape. Péro ñande traváho ndahaʼéi vaʼerã la iñimportantevéva ñandéve g̃uarã. Jesús heʼi vaʼekue: “Avave ndaikatúi ombaʼapo tembiguáiramo mokõi patrónpe g̃uarã. Peteĩme ohayhúta ha pe ótrore ndaijaʼemoʼãi, peteĩre ojepokuaavéta ha pe ótrope omboykéta. Upéicha avei, peẽ ndaikatúi peiko Ñandejára rembiguáirõ ha avei peiko pláta rapykuéri” (Mat. 6:24). Javyʼaiterei ningo jaservi haguére Jehovápe ha ñamboʼe rupi ótrope la Biblia. Apóstol Pablo oikuaa porã vaʼekue upéva. Imitãrõ guare oñemeʼẽmbaite ijestúdiope. Péro upéi ohechakuaa mbaʼéichapa Ñandejára Ñeʼẽ oipytyvõ umi hénte haʼe opredikávape okambia hag̃ua, ha upéva añetehápe ombovyʼa chupe (elee 1 Tesalonicenses 2:13, 19, 20). Ndaipóri ningo ko múndope mbaʼeveichagua estúdio yvate en verda ñanembovyʼátava, péro jaservíramo Jehovápe ha ñamboʼe umi héntepe la Biblia, katuete javyʼaitereíta.

Javyʼaiterei ningo ñaipytyvõ jave ñande rapichápe oikuaa hag̃ua Ñandejárape (Ehecha párrafo 12 ha 13)

¿IKATÚPA YVYPORAKUÉRA OSOLUSIONA UMI PROVLÉMA OĨVA KO MÚNDOPE?

14. ¿Mbaʼérepa oĩ opensáva yvyporakuéra ikatuha osolusiona umi provléma oĩva ko múndope?

14 “Yvyporakuéra ikatu osolusiona oimehaichagua provléma”. Heta hénte ningo opensa péicha. Péro oiméramo siérto upéva, natekotevẽmoʼãi Ñandejára ñandegia ha ikatúta jajapo ñandegustáva guive. Oime vaʼerã rehendúmava ojeʼe jave heta provléma oñesolusionaha ohóvo, por ehémplo umi gérra, delinkuénsia, mbaʼasy ha povrésa. Peteĩ infórme heʼi: “Ko múndo ningo omehora ohóvo pórke yvyporakuéra oñehaʼãmbaite osolusiona umi provléma ikatu hag̃uáicha jaiko porãve”. Péro, ¿ikatúpa jaguerovia upéva? ¿Añetehápepa osolusiona hína yvyporakuéra umi provléma oĩva ko múndope? Jahechamína.

15. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa umi provléma oĩva ko múndope ivaietereiha?

15 ¿Ikatúpa yvyporakuéra ojoko umi gérra? Pe primera ha segunda gérra mundiál aja omano mas de 60 millón de persóna. Áño 2015-pe g̃uarã, 65 millón de persónarupi oheja hóga pe gérra káusare térã ojepersegi rupi chupekuéra. Ojekalkula upe áñopente voi amo 12 millón 400 mil persónarupi ojecha hague upe situasiónpe. ¿Mbaʼépa ikatu jaʼe pe delinkuénsiare? Añetehápe ningo oĩ lugár saʼiveha umi delíto ikonosidovéva, péro ótra kláse de delinkuénsia katu amás día hetave. Por ehémplo pe terrorísmo, violénsia doméstika, umi ikorrúptova ha oporoestafáva Internet rupive heta hetave ohóvo. ¿Ikatúpa jaʼe umi mbaʼasy saʼiveha koʼág̃arupi? Heta enfermeda ningo ikatúma oñemonguera. Péro 2013-pe peteĩ infórme heʼi káda áño 9 millón de persóna orekóva ménos de 60 áño omanoha derrámegui, oreko rupi kánser, huguy asukágui, iprovléma rupi ikorasõme térã orekógui enfermeda rrespiratória. ¿Ha mbaʼépa jaʼekuaa pe povrésare? Pe Banco Mundial ningo heʼi hetaveha koʼág̃a umi persóna imboriahuetereíva Áfricape. Por ehémplo, 1990-pe oĩ kuri 280 millón tapicha imboriahuetereíva, ha 2012-pe g̃uarã katu oĩma 330 millón.

16. a) ¿Mbaʼérepa Ñandejára Rréino añoite ikatu osolusiona umi provléma oĩva ko múndope? b) ¿Mbaʼépa ojapóta Ñandejára Rréino heʼiháicha Isaías ha Sálmope?

16 Koʼã mbaʼe oikóva ningo ndajahecharamói. Ñane tiémpope, umi hénte ijegoístava omaneha umi organisasión polítika ha ekonómika. Haʼekuéra ndaikatúi ojoko umi gérra, delinkuénsia, mbaʼasy ni povrésa. Ñandejára Rréino añoite ikatu ojoko umíva. Ñapensamíntena mbaʼépa Jehová ojapóta yvyporakuéra rehehápe. Irréino oipeʼáta entéro mbaʼe omoñepyrũva umi gérra, por ehémplo ndaiporimoʼãvéima umi persóna opensáva ijehénte, umi ikorrúptova, umi omombaʼetereíva hetã, umi rrelihión japu ni Satanás (Sal. 46:8, 9). Ñandejára Rréino oipeʼaitéta pe delinkuénsia. Koʼág̃ama voi omboʼe heta persónape ojoayhu ha okonfia hag̃ua ojuehe. Ndaipóri ótro goviérno ikatúva ojapo upéva (Is. 11:9). Koʼẽrõitéma Jehová omongueráta opaichagua mbaʼasy, ha enterovéva hesãita (Is. 35:5, 6). Ndaiporimoʼãvéima povrésa ha opavavénte ovyʼáta ha oikóta Jehová amigoitéramo. Upéva ningo tuichaiteve mbaʼe umi rrikésa ikatúvagui jareko (Sal. 72:12, 13).

“PEIKUAA HAG̃UA MBAʼÉICHAPA PEMBOHOVÁITA”

17. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo ani hag̃ua ñapensa ko múndope oñepensa lája?

17 Rehendúramo peteĩ mbaʼe ikatúva omokangy nde jerovia, ehecha mbaʼépa heʼi la Biblia upe témare. Emombeʼu upéva peteĩ ermáno térã ermána oĩ porãvape espirituálmente, ha ehendu mbaʼépa heʼi. Epensa mbaʼérepa umi hénte heʼi upéva, mbaʼérepa oĩ vai ha mbaʼéichapa ikatu rembohovái chupekuéra. Ani hag̃ua ñapensa ko múndope oñepensa lája, jajapo vaʼerã Pablo heʼi vaʼekue: “Penearandu memékena peime jave umi hénte ndahaʼéivandi kongregasionpegua [...] peikuaa hag̃ua mbaʼéichapa pembohováita entéro ombaʼeporandúvape peẽme” (Col. 4:5, 6).

^ párr. 9 Heta oĩ ndoikuaáiva Juan 7:53 guive 8:11 peve orihinálmente noĩri hague la Bíbliape. Oĩ oleéva ko párte ha opensáva umi ndahaʼéiva pekadór añoite ikatuha ohusga umi oporomoakãratĩvape. Péro pe Léi Jehová omeʼẽ vaʼekue umi israelítape heʼi: “Ojepilláramo peteĩ kuimbaʼe orekoha rrelasión sexuál tembireko ahénondi, mokõivévape ojejuka vaʼerã oñondive, pe kuña ha pe kuimbaʼépe” (Deut. 22:22, TNM).