Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Jajerrefuhiápa hína Jehováre?

¿Jajerrefuhiápa hína Jehováre?

“Jehová osalva umi ojeroviávape hese, ha ojehusga vove chupekuéra, ojehecháta ndojapói hague mbaʼeve ivaíva” (SAL. 34:22, TNM).

PURAHÉI: 8, 54

1. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu heta ermáno oikuaa rupi katuete ojavyha?

PETEĨ jey, apóstol Pablo oñeñandu vai vaʼekue ha heʼi: “¡Aichejáranga che!” (Rom. 7:24). Ñane tiémpope avei heta Ñandejára siérvo oñedesanima ha oñekevranta, oiko haguéicha Páblore. ¿Mbaʼérepa? Pórke sapyʼánte ñañehaʼãmbaitéramo jepe ñaneñeʼẽrendu Jehovápe, lomímo jeýnte jajavy ñaneimperfékto rupi. Upéva ikatu ñanemoñeñandu vai. Ikatu voi peteĩ kristiáno opeka vaieterei vaʼekue opensa Jehová núnka noperdonamoʼãiha chupe.

2. a) ¿Mbaʼéichapa Salmo 34:22 heʼíva ñanepytyvõ ani hag̃ua ñañeñandu vaieterei? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope? (Ehecha pe rrekuádro “ ¿Heʼisépa álgo oñekumplíva upe rire, térãpa ñanemboʼénte peteĩ leksión?”).

Añetehápe, ikatu ñañeñandu vai jajavy meme haguére Jehová renondépe. Péro la Biblia ohechauka nañañedesanimamoʼãiha jahejáramo Jehová oñangareko ñanderehe (elee Salmo 34:22). Upévare, ¿mbaʼépa heʼise jajerrefuhia Jehováre? ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ikatu hag̃uáicha Jehová ñandeporiahuvereko ha ñaneperdona? Ñambohovái hag̃ua koʼã porandu, iporãta ñaaprendevérõ mbaʼépa rakaʼe umi siuda de rrefúhio oĩva Israélpe ha maʼerãpa ojepuru. Koʼã mbaʼére oñeñeʼẽ pe Léi Mosáikape, péro Pentekostés áño 33-guive, Ñandejára puévlo natekotevẽvéima kuri ojegia ko Léire. Upéicharõ jepe, ñanemanduʼa vaʼerã pe Léi ou hague Jehovágui. Upévare, umi mbaʼe haʼe omanda vaʼekue umi siuda de rrefúhiope g̃uarã, ñanepytyvõ jaikuaa porãve hag̃ua chupe. Por ehémplo, jaikuaa hag̃ua mbaʼéichapa haʼe ohecha pe pekádo, umi pekadórpe ha umi persóna oñarrepentívape. Ñepyrũrã jahecháta mbaʼérepa oexisti rakaʼe umi siuda de rrefúhio, ha upéi katu ñaaprendéta mbaʼéichapa oñemaneha vaʼekue umi siuda.

“PEIPORAVO UMI SIUDA OJEHO HAG̃UA OÑEKAÑY”

3. ¿Mbaʼépa ojejapo vaʼekue Israélpe umi asesínore?

Jehovápe g̃uarã ndahaʼéi vyrorei ojejukáramo peteĩ persónape. Peteĩ israelita ojukáramo hapichápe, ndaikatúi opyta rei la ojapo vaʼekue. Upévare, peteĩ kuimbaʼe haʼéva pe omano vaʼekue pariénte serkanove, ojuka vaʼerã pe asesínope. La Biblia ohenói pe kuimbaʼépe kóicha: “Pe ovengáva pe ojejuka vaʼekue ruguykue” (Núm. 35:19, TNM). Upéicha, pe asesíno omano vaʼerã avei ojuka haguére peteĩ inoséntepe. Ndojekastigáiramo pyaʼe pe mbaʼe vai apohápe, oñemongyʼáta pe Tiérra Prometída oikoha hikuái, térã ndahaʼemoʼãvéima sánto. Jehová omanda chupekuéra: “Peẽ napemongyʼái vaʼerã pe yvy peikoha” (Núm. 35:33, 34, TNM).

4. ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue peteĩ israelita ojukáramo hapichápe ojaposeʼỹre?

4 ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue peteĩ israelita ojukáramo hapichápe por aksidénte? Jepe ndojaposéi kuri upéva, lomímonte haʼéma kulpávle oporojuka rupi (Gén. 9:5). Upéicharõ jepe, oiko rupi por aksidénte ko mbaʼe vaiete, Jehová heʼi tekotevẽha ojeporiahuvereko pe oporojukávape. Péicha jave, pe oporojukáva aksidentálmente ikatu odipara pe oñevengasévagui ha oho ojerrefuhia peteĩva umi 6 siudápe, oñemoĩ vaʼekue ojeprotehe hag̃ua chupe. Oñepermitíramo chupe opyta pe siudápe, ndaikatuvéima ojejapo hese mbaʼeve. Péro haʼe nosẽi vaʼerã upégui omano mboyve pe saserdóte prinsipál (Núm. 35:15, 28).

5. ¿Mbaʼéichapa umi siuda de rrefúhio ñanepytyvõta jaikuaa porãve hag̃ua Jehovápe?

Jehová voi ningo omoĩ vaʼekue umi siuda de rrefúhio, ndahaʼéi yvypórante. Haʼe omanda Josuépe: “Ere umi israelítape: ‘Peiporavo umi siuda ojeho hag̃ua oñekañy’”. Koʼã siuda haʼe vaʼekue sagrádo, upéva heʼise Jehová voi oaparta hague okumpli hag̃ua ipropósito (Jos. 20:1, 2, 7, 8, TNM). Koʼã arréglo rupive ikatúta ñaaprende heta mbaʼe Jehovágui. Por ehémplo, ¿mbaʼéichapa umi siuda de rrefúhio ohechauka porã Jehová oporoporiahuverekoha? Ha, ¿mbaʼéichapa koʼã arréglo Jehová omoĩ vaʼekue ñanepytyvõ jajerrefuhia hag̃ua hese?

“HEʼI VAʼERÃ UMI KUIMBAʼE OMOAKÃVAPE UPE SIUDA” LA OJAPO VAʼEKUE

6, 7. a) ¿Mbaʼépa ojapo vaʼerã kuri umi ansiáno oikóramo peteĩ asesináto por aksidénte? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme). b) ¿Mbaʼéichapa oipytyvõta kuri peteĩ oporojuka vaʼekuépe oñeʼẽramo umi ansiánondi?

Peteĩ israelita ojukáramo hapichápe por aksidénte, pyaʼe oho vaʼerã peteĩva umi siuda de rrefúhiope. Og̃uahẽvo pe siuda rokẽ entrádape haʼe omombeʼu vaʼerã umi ansiánope, haʼéva umi kuimbaʼe omoakãva upe siuda, “mbaʼépa la ojapo vaʼekue”. Upévare, haʼekuéra orresivi porã vaʼerã chupe (Jos. 20:4, TNM). Peteĩ tiémpo rire, koʼã kuimbaʼe omondo jey vaʼerã chupe pe siuda oporojuka haguépe, ikatu hag̃uáicha umi ansiáno upepegua ohusga chupe (elee Números 35:24, 25). Ohechakuaárõ hikuái pe asesináto oiko hague por aksidénte, omondo jey vaʼerã pe oporojuka vaʼekuépe pe siuda de rrefúhiope.

7 ¿Mbaʼérepa pe oporojukáva oñeʼẽ vaʼerã umi ansiánondi? Péicha umi ansiáno ikatúta oñangareko pe tetã Israélre osegi hag̃ua ipotĩ. Avei Jehová ikatúta oiporiahuvereko pe persóna oporojuka vaʼekuépe ojaposeʼỹre. Peteĩ expérto en téma bíblico heʼi pe oporojukáva ndohóiramo umi ansiáno rendápe, ikatuha ojejuka avei chupe. Ha la oikóramo upéva katu, haʼe voi oĩta rresponsávle omano haguére ndojaposéigui Ñandejára Léi omandáva. Upéicharõ, pe oporojuka vaʼekue por aksidénte tekotevẽ kuri oheka ajúda ha ojapo la ojeʼéva chupe osegi hag̃ua oikove. Haʼe ndohóiramo peteĩva umi siuda de rrefúhiope, pe omano vaʼekue pariénte ikatu ojuka chupe ha avave norreklamamoʼãi upéva.

8, 9. ¿Mbaʼérepa umi opeka vai vaʼekue ojerure vaʼerã ajúda umi ansiánope?

Ñane tiémpope, peteĩ ermáno opeka vaíva oñemboja vaʼerã ansianokuéra rendápe. Péicharõmante ikatúta oñepytyvõ chupe oĩ porã jey hag̃ua Jehovándi. ¿Mbaʼérepa iñimportantete ojapo upéva? Primero, pórke Jehová voi omoĩ ansianokuérape ohusga hag̃ua umi pekádo gráve (Sant. 5:14-16). Segundo, omoĩ avei chupekuéra oipytyvõ hag̃ua umi pekadór oñembyasývape oñemoĩ porã hag̃ua Jehová renondépe, ha pono ojapo jey umi mbaʼe vai (Gál. 6:1; Heb. 12:11). Tercero, umi ansiánope oñenombra ha oñembokatupyry ikatu hag̃uáicha okonsola umi pekadór oñarrepentívape, ha oipytyvõ hag̃ua chupekuéra pono oñeñandueterei kulpávle. Jehová heʼi voi umi ansiáno haʼeha “peteĩ lugár ikatuhápe ñakañy ama ha torménta vaígui” (Is. 32:1, 2, TNM). Ko arréglo Jehová omoĩva kongregasiónpe ohechauka porãiterei ñandeporiahuverekoha.

Heta ermáno opeka vai vaʼekue, oñeñandu porã jey oñeʼẽ rire umi ansiánondi ha oñepytyvõ rupi chupekuéra. Por ehémplo, peteĩ ermáno hérava Daniel ojapo vaʼekue peteĩ mbaʼe ivaíva, péro heta mése ohasa ha haʼe noñeʼẽi ansianokuérandi. Daniel heʼi: “Heta tiémpo ohasa, ha che apensáma voi ndaiporiveimaha mbaʼeve umi ansiáno ikatúva ojapo chepytyvõ hag̃ua”. Daniel oiko kyhyjepópe ojepillárõ g̃uarã la ojapo vaʼekue. Ha káda ke oñemboʼe, ñepyrũrã ojerure Jehovápe operdona hag̃ua chupe. Upéi, hasýpe ojerure ajúda umi ansiánope. Imanduʼávo umi mbaʼe ohasa vaʼekuére, Daniel heʼi: “Añetehápe ningo akyhyje kuri añemongeta hag̃ua hendivekuéra. Péro upéi añandu ojepeʼaramoguáicha che árigui peteĩ kárga ipohyietereíva. Ajapo rire upéva, ikatu jeýma añemboʼe Jehovápe chestorvaʼỹre mbaʼeve”. Koʼág̃a Daniel ikonsiénsia potĩ, ha ramoite oiko hague chugui siérvo ministeriál.

“OHO VAʼERÃ OKAÑY PETEĨVA KOʼÃ SIUDÁPE”

10. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼerã pe oporojuka vaʼekue ojeporiahuvereko hag̃ua chupe?

10 Peteĩ persóna oporojuka vaʼekue por aksidénte, pyaʼe oho vaʼerã peteĩ siuda de rrefúhio hiʼag̃uivévape ikatu hag̃uáicha ojeporiahuvereko chupe (elee Josué 20:4). Haʼe pyaʼe og̃uahẽ vaʼerã pe siudápe ha opyta vaʼerã upépe omano meve pe saserdóte prinsipál, péicha añoite ikatúta oikove. Jahechaháicha, pe oporojuka vaʼekue ojesakrifika heta vaʼerã kuri. Haʼe tekotevẽ oheja itraváho, hóga ha ndorekovéima liverta oho hag̃ua ohosehápe (Núm. 35:25). * Ijetuʼúramo jepe upéva, haʼe oikuaa hekove ovaleveha oimeraẽ sakrifísiogui. Avei imanduʼa vaʼerã osẽramo pe siudágui, ohechaukataha noimportaiha chupe ojuka haguére ótra persónape, ha oapeligráta hekove.

11. ¿Mbaʼépa ikatu ojapo peteĩ kristiáno oñarrepentíva ohechauka hag̃ua omombaʼeha Ñandejára oiporiahuvereko haguére chupe?

11 Koʼág̃a avei, peteĩ pekadór oñarrepentíva ohejaite vaʼerã hembiapo vai ikatu hag̃uáicha Ñandejára operdona chupe. Avei omboyke vaʼerã oimeraẽ mbaʼe ikatúva ogueraha vai chupe ha opeka jey. Apóstol Pablo omombeʼu mbaʼépa ojapo umi kristiáno Corintogua oñarrepenti vaʼekue. Haʼe heʼi: “Rohechakuaa mbaʼéichapa pyaʼe porã voi peñembyasy Ñandejára oipotaháicha, ha upéicha rupi pemopotĩ pende réra, pendepochy upe mbaʼe vai ojejapo vaʼekuére, pekyhyje Ñandejáragui, pyaʼeterei peñehaʼã peñarrepenti, peservi pende pyʼaite guive Ñandejárape, ha pekorrehi pe ojejapo vaíva” (2 Cor. 7:10, 11). Peteĩ opekáva ojapóramo tekotevẽva guive ohejaitéma hag̃ua umi mbaʼe vai, ohechaukáta hína Jehovápe ojepyʼapyha isituasiónre, ha omombaʼetereiha haʼe oiporiahuvereko haguére chupe.

12. ¿Mbaʼépa tekotevẽ ojapo peteĩ kristiáno ikatu hag̃uáicha Ñandejára osegi oiporiahuvereko chupe?

12 ¿Mbaʼépa omboyke vaʼerã peteĩ kristiáno ikatu hag̃uáicha Ñandejára osegi oiporiahuvereko chupe? Haʼe oheja vaʼerã umi mbaʼe ikatúva ogueraha vai chupe, jepe ojapose gueteri umi mbaʼe (Mat. 18:8, 9). Por ehémplo, ne júnta nemboligáramo rejapo hag̃ua peteĩ mbaʼe ivaíva, ¿resegítapa rejeheʼa hesekuéra? Ijetuʼúramo ndéve rejejoko hag̃ua pono remokõ rasa, ¿mbaʼérepa neremboykéi umi situasión ha lugár ikatúva nemoakãraku reʼu rasa hag̃ua vevída? Oúramo ne akãme umi pensamiénto tieʼỹ ha deséo vai, ¿mbaʼérepa neremboykéi umi pelíkula, sítio de internet térã ótra kósa ikatúva nemopensa umi mbaʼe kyʼáre? Ijetuʼúramo jepe rejapo hag̃ua koʼã sakrifísio, ani nderesarái ne amista Jehovándi ovaleveha oimeraẽ sakrifísio ikatúvagui rejapo. Añetehápe ningo ñañeñandu vaieterei Jehová ñanderejáramo. Péro ndaipóri ótra kósa iporãvéva ñañandúramo Jehová oĩha ñande ykére, pórke haʼe siémpre oporohayhu ha ndofallái avavéndi (Is. 54:7, 8).

“KOʼÃ SIUDÁPE IKATÚTA OKAÑY”

13. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa peteĩ persóna ikatuhánte avei ovyʼa oiko aja umi siuda de rrefúhiope?

13 Pe oporojukáva por aksidénte oike jepéramo peteĩ siuda de rrefúhiope, haʼe oĩma protehído. Jehová heʼi vaʼekue: “Koʼã siudápe ikatúta okañy” (Jos. 20:2, 3, TNM). Jehová ndojerurevéima ojehusga jey hag̃ua pe oporojuka vaʼekuépe. Avei, “pe omano vaʼekue pariénte” ndaikatumoʼãi oike pe siudápe ojuka hag̃ua upe persónape. Jehová oprotehe pe oporojuka vaʼekuépe aksidentálmente oiko aja pe siuda de rrefúhiope. Haʼe ningo noĩri peteĩ kárselpe, upévare ikatu ombaʼapo, oipytyvõ ótrope, ha oservi pyʼaguapýpe Jehovápe. Añetehápe, upe persóna ikatúnte avei ovyʼa ha orekopa la oikotevẽva guive.

Jehová ningo neperdonaitéma (Ehecha párrafo 14-16)

14. ¿Mbaʼérehepa imanduʼa vaʼerã peteĩ kristiáno oñarrepentíva hembiapo vaikuégui?

14 Sapyʼánte oĩ ermáno opeka vai vaʼekue, ha oñarrepentíramo jepe osegi gueteri oñeñandu vai. Ikatu voi oĩ opensáva Jehová núnka ndahesaraimoʼãiha la ojapo vaʼekuégui. Oimérõ nde reñeñandu péicha, nemanduʼákena Jehová neperdona jave ndorahaveimaha enkuénta la rejapo vai vaʼekue. Upévare, ani reñekevrantave. Daniel, pe ermáno ñañeʼẽ hague anteve, omombeʼu kuri umi ansiánope la ipekádo. Upéi haʼekuéra okorrehi Daniélpe ha oipytyvõ chupe ikonsiénsia potĩ jey hag̃ua, ha upéva okonsolaiterei chupe. Daniel heʼi: “Ndaikovéima añembyasy pe mbaʼe vai ajapo vaʼekuére. Pe pekádo ningo ja ohasáma ha cheresaráima chugui. Jehová ningo heʼi voi oguerahataha ñande kárga pohýi ha omomombyrytaha ñandehegui, anivéma hag̃ua ñamaña hese”. Jahecha haguéicha, umi oporojuka vaʼekue opyta rire oiko umi siuda de rrefúhiope, ndokyhyjevéima oúrõ g̃uarã ojuka chupe pe omano vaʼekue pariénte. Upéicha avei, Jehová ñaneperdona rire, ndajakyhyjevéima vaʼerã haʼe imanduʼa jeýrõ g̃uarã upe pekádore, ni ñandekastigárõ g̃uarã upévare (elee Salmo 103:8-12).

15, 16. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ jaikuaa rupi Jesús opaga hague pe rreskáte ha oserviha kómo saserdóte prinsipál?

15 Añetehápe ningo koʼág̃a ñande jareko hetave mbaʼe ñanepytyvõva ñapensa hag̃ua Jehová ñandeporiahuverekotaha. Pablo omombeʼu rire ombyasyetereiha ndaikatúi haguére ojapo entéro mbaʼe Jehová oipotahaichaite, heʼi avei: “¡Aagradese Ñandejárape, ñande Ruvicha Jesucristo rupive!” (Rom. 7:25). ¿Mbaʼépa heʼise upéva? Pablo oñehaʼãmbaite vaʼekue ani hag̃ua ogueraha vai chupe umi deséo naiporãiva, ha opeka vaíramo jepe ymave, oñarrepenti kuri. Haʼe oikuaa porã Jehová operdona hague chupe Jesús sakrifísio rupive. Upéicha avei, Jesús opaga rupi pe rreskáte ñande ikatu ñanekonsiénsia potĩ ha jaiko pyʼaguapýpe (Heb. 9:13, 14). Jesús haʼe hína ñande saserdóte prinsipál ha “añetehápe ikatu osalva entéro umi oñemoag̃uívape Ñandejárare haʼe rupive. Haʼe ningo akóinte oikove ojerure hag̃ua” ñanderehehápe (Heb. 7:24, 25). Ymave ningo pe saserdóte prinsipál oipytyvõmi umi israelítape ontende hag̃ua Jehová ikatuha operdona ipekadokuéra. Ñande avei jareko rupi Jesúspe kómo saserdóte prinsipál, “Ñandejára ñandeporiahuverekóta ha imbaʼeporãta ñanepytyvõ hag̃ua ñaikotevẽ jave” (Heb. 4:15, 16).

16 Ikatu hag̃uáicha jajerrefuhia Jehováre, jajerovia vaʼerã Jesús sakrifísiore. Jaikuaaháicha pe rreskáte ikatu oipytyvõ enterovévape. Péro iporãvéta repensáramo pe rreskáte haʼeha ndéve g̃uarã ( Gál. 2:20, 21). Rejeroviáramo pe rreskátere, Jehová operdonáta nde pekádo. Avei péicha ikatúta nde reiko opa ára g̃uarã. Jesús sakrifísio ningo peteĩ rregálo Jehová omeʼẽva ndéve.

17. ¿Mbaʼérepa nde rejerrefuhiase Jehováre?

17 Umi siuda de rrefúhio ñanepytyvõ ñantende hag̃ua mbaʼeichaite pevépa Jehová ñandeporiahuvereko. Ko arréglo haʼe omoĩ vaʼekue ñanemboʼe yvyporakuéra rekove isagradoha. Ohechauka avei mbaʼéichapa umi ansiáno ikatu ñanepytyvõ, mbaʼépa heʼise ñañearrepentiha ñande pyʼaite guive ha mbaʼéicha rupípa jaikuaa porã Jehová ñaneperdonamaha. ¿Jajerrefuhiápa hína Jehováre? Ndaipóri ótro rrefúhio isegurovéva chugui (Sal. 91:1, 2). Pe artíkulo oúvape jahecháta mbaʼéichapa umi siuda de rrefúhio ñanepytyvõ ñandehústo ha jaiporiahuvereko hag̃ua ñande rapichakuérape, Jehová ojapoháicha.

^ párr. 10 Heta lívro oñeʼẽva umi judíore, ohechauka peteĩ oporojukáva por aksidénte posívlemente ovaha hogayguakuérandi umi siuda de rrefúhiope.