Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Ñapensápa hína Jehová opensaháicha?

¿Ñapensápa hína Jehová opensaháicha?

“Pekambia guei pepensa lája” (ROM. 12:2).

PURAHÉI: 56, 123

1, 2. ¿Mbaʼépa ñaaprende jahávo amáske ñañemoag̃ui Jehováre? Emoĩ peteĩ ehémplo.

ÑAPENSAMÍNA la oikóva jarregala jave algúna kósa peteĩ mitãme. Ituakuéra katuete heʼíta: “Ere chupe grásia”. Pe mitã oagradeséta ñandéve ituakuéra omanda rupi chupe. Péro okakuaávo ohóvo ontende mbaʼérepa isy ha itúa oipota ijagradesído umi ótro imbaʼeporã jave hendive. Upéi ijeheguíntema haʼe oagradeséta, pórke oaprendéma ijagradesído vaʼerãha hapichándi.

Upéicha avei oiko ñanderehe. Ñañepyrũrõ guare jaikuaa pe añetegua ñaaprende iñimportantetereiha ñaneñeʼẽrendu Jehovápe. Ñañemoag̃uivévo hese, ñaaprendeve mbaʼéichapa opensa. Upéva heʼise jaikuaaha la ogustáva ha ndogustáiva chupe, ha mbaʼépa haʼe opensa heta mbaʼére. Jahejávo ñandegia opa mbaʼépe Jehová opensa lája, ñapensavéta jahávo haʼéicha.

3. ¿Mbaʼérepa sapyʼánte ijetuʼu ñapensa hag̃ua Jehová opensaháicha?

Ñapensa jave Jehová opensa lája ñañeñandu porãve, péro sapyʼánte ijetuʼu jajapo hag̃ua upéva ñaneimperfékto rupi. Ñande jaikuaa mbaʼépa Jehová opensa pe tekopotĩre, pe taryrýire, pe predikasiónre, pe ojepuru lájare tuguy ha hetave mbaʼére. Péro hasymiéma hína ñantende hag̃ua mbaʼérepa haʼe opensa péicha. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñapensave jahávo Jehová opensa lája? ¿Ha mbaʼéichapa upéva ñanepytyvõta jadesidi porã hag̃ua koʼág̃a ha amo gotyove?

¿MBAʼÉICHAPA IKATU ÑAPENSA ÑANDEJÁRA OPENSAHÁICHA?

4. ¿Mbaʼépa heʼise ñakambia vaʼerãha ñapensa lája?

4 (Elee Romanos 12:2). Apóstol Pablo ohechauka ko téxtope mbaʼépa heʼise ñañehaʼãha ñapensa Jehová ojapoháicha. Haʼe heʼi nañahaʼangái vaʼerãha “umi hénte oĩva ko múndope”. Ñaaprende haguéicha pe ótro artíkulope, tekotevẽ ñamboyke umi idéa ha kondúkta vai oĩva ko múndope. Péro Pablo heʼi avei ñakambia vaʼerãha ñapensa lája. Upearã tekotevẽ jastudia Ñandejára Ñeʼẽ, ñantende mbaʼéichapa haʼe opensa, jajepyʼamongeta umívare ha ñambaʼapo jejopy ñapensa hag̃ua Jehová opensaháicha.

5. ¿Mbaʼépepa idiferénte jaleérõ peteĩ informasión ha jastudiáramo upéva?

Jastudiáramo peteĩ mbaʼe ningo ndahaʼéi jaleénteva peteĩ informasión térã jasuvraja umi rrespuésta. Jastudia jave ñapensa vaʼerã mbaʼépa ñanemboʼe Jehovágui upe informasión, mbaʼérepa haʼe ojapo péicha térã amóicha ha mbaʼéichapa opensa. Ñañehaʼã vaʼerã ñantende mbaʼérepa Jehová heʼi ñandéve jajapo hag̃ua álgo ha jajehekýi hag̃ua ambue mbaʼégui. Jahecha vaʼerã avei mbaʼéichapa ikatu jaipuru la ñaaprendéva ñakambia hag̃ua ñapensa lája térã jajapo lája peteĩ mbaʼe. Upéicharõ jepe, jaikuaa ndaikatumoʼãiha jajepyʼamongeta entéro koʼã mbaʼe rehe káda ke jastudia. Péro iporãta jaipurúramo alamita pe tiémpo jastudia hag̃ua, ha alamita jajepyʼamongeta hag̃ua umi mbaʼe jaleévare (Sal. 119:97; 1 Tim. 4:15).

6. ¿Mbaʼépa oiko jajepyʼamongeta jave Ñandejára Ñeʼẽre?

Jajepokuaa jave jajepyʼamongeta Ñandejára Ñeʼẽre oiko peteĩ mbaʼe iporãitereíva. ¿Mbaʼépa upéva? Jahechakuaa térã jaguerovia ñande pyʼaite guive Jehová opensa lája siémpre iporãveha. Péicha ifasilve ohóvo ñapensa hag̃ua Ñandejára opensa lája, ha ñaĩ segúro upéva oĩ porãha. Añetehápe ñakambiáta jahávo ñapensa lája ha jajepokuaáta ñapensa diferénte. Mbeguekatúpe ñapensátama avei Jehová opensaháicha.

UMI MBAʼE ÑAPENSÁVARE ODEPENDE LA JAJAPÓVA

7, 8. a) ¿Mbaʼépa Jehová opensa umi mbaʼerepýre? (Ehecha umi taʼanga oĩva iñepyrũme). b) ¿Mbaʼépa iñimportantevéta ñandéve g̃uarã ñapensáramo Jehová opensaháicha?

Umi mbaʼe jajapóva odepende la ñapensávare (Mar. 7:21-23; Sant. 2:17). Jahechamína unos kuánto ehémplo omyesakã porãva upéva. Peteĩ ehémplo jatopa pe rreláto oñeʼẽvape Jesús nasimiéntore. Upépe ojechauka porã mbaʼépa Jehová opensa umi mbaʼerepýre. Ñandejára oiporavo vaʼekue José ha Maríape omongakuaa hag̃ua Itaʼýrape, ndaiplatahetáiramo jepe hikuái. (Lev. 12:8; Luc. 2:24). Jesús onasérõ guare, “ndaipóri rupi peteĩ koty opyta hag̃ua hikuái, María olia imemby peteĩ télape ha omoñeno pesévrepe” (Luc. 2:7). Jehová oipotárire, ojapóta kuri la tekotevẽva guive Jesús onase hag̃ua peteĩ lugár iporãitevévape. Péro haʼe oipota Jesús okakuaa peteĩ família omotenondévape chupe. Upéva la iñimportantevéva Jehovápe g̃uarã.

Pe rreláto Jesús nasimiénto rehegua ñanemboʼe mbaʼépa Jehová opensa umi mbaʼerepýre. Heta tuakuéra oipota ifamília oreko umi mbaʼe iporãvéva, oiméramo jepe upéva káusare umi mitã ikatu oñemomombyry Jehovágui. Péro Jehová oipota ñañemoag̃ui hese, ha upéva la iñimportantevéva chupe g̃uarã. ¿Ñaĩpa de akuérdo Ñandejára opensa lájare? ¿Mbaʼépa ohechauka hína umi mbaʼe jajapóva? (Elee Hebreos 13:5).

9, 10. ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñapensaha Jehová opensaháicha?

Ótro ehémplo ikatúva ñamoĩ ohechauka mbaʼépa Jehová opensa peteĩ persóna omokangývare hapichápe. Upéva heʼise upe persóna káusare umi ótro ojapoha la ivaíva, térã oñemomombyry Jehovágui. Jesús heʼi vaʼekue: “Oimeraẽ omoñepysangáva peteĩva koʼã michĩvévape ojeroviáva cherehe, iporãve vaʼerã voi oñeñapytĩramo ijajúrare peteĩ ita guasu ha upéi ojepoi márpe” (Mar. 9:42). Jahechaháicha, koʼã mbaʼe Jesús heʼíva ndahaʼeiete hína vyrorei. Ha ñande jaikuaa Jesús opensaha itúaicha. Upévare, ikatu ñaĩ segúro Jehovápe g̃uarã tuichaiterei mbaʼeha oĩrõ omoñepysangáva Jesús disípulope (Juan 14:9).

10 ¿Ñapensápa avei Jehová ha Jesús opensaháicha? ¿Mbaʼépa ohechauka la jajapóva? Por ehémplo, ikatu ñañemondese ha jajearreglase peteĩ hendáicha pórke ñandegusta. Péro, ¿mbaʼépa jajapóta jaikuaárõ kongregasiónpe oĩtaha otropesáva upéva káusare? ¿Térã ikatuha oĩ opensáva mbaʼe tieʼỹre ñañemonde lájare? ¿Jahejátapa pe mborayhu ñanemomýi ñamboyke hag̃ua umi mbaʼe ñandegustáva ñane ermanokuéra rehehápe? (1 Tim. 2:9, 10).

11, 12. ¿Mbaʼéichapa ñandeprotehe ndajachaʼéirõ umi mbaʼe Jehová ndochaʼéivare ha ñañehaʼãramo jajejokokuaa?

11 Ñamoĩmína ótro ehémplo: Jehovápe ningo ombojeguaru pe inhustísia (Is. 61:8). Péro jaikuaaháicha heta vése ijetuʼu ñandéve ñanderekojoja hag̃ua pórke ñaneimperfékto. Upéicharõ jepe, Jehová oipota ñapensa haʼéicha ha ñamboykete umi mbaʼe vai (elee Salmo 97:10). Jajepyʼamongeta vaʼerã mbaʼérepa Jehová ndochaʼeiete umi mbaʼe vaíre. Upéva ñanepytyvõta ñapensa hag̃ua haʼe opensa lája, ha ñanemombaretéta ani hag̃ua jajapo umi mbaʼe Jehovápe ombojeguarúva.

12 Ndajachaʼéirõ umi mbaʼe vaíre jahechakuaáta noĩporãi jave peteĩ mbaʼe, jepe la Biblia noñeʼẽi hesete. Por ehémplo, koʼág̃arupi heta lugárpe ko múndope ojejeroky pe lap dancing, * haʼéva peteĩ jeroky ivaíva. Heta hénte opensa ndaivairiha ko diversión pórke heʼi hikuái ndaikatuiha ñambojoja pe rrelasión sexuálre. Péro, ¿opensápa Jehová avei upéicha? Ani ñanderesarái Jehová ndochaʼeiha tahaʼe haʼéva mbaʼe vaíre. Upévare tekotevẽ jajejokokuaa ha ndajachaʼéi umi mbaʼe Jehová ndochaʼéivare. Péicha ñañemomombyrýta opaichagua mbaʼe vaígui (Rom. 12:9).

ÑAPENSA KOʼÁG̃A LA JAJAPOSÉVARE AMO GOTYOVE

13. ¿Mbaʼérepa koʼág̃ama voi ñapensa vaʼerã Jehová opensa lájare?

13 Jastudia jave, ñapensa vaʼerã mbaʼéichapa Jehová ohecha peteĩ mbaʼe ikatu hag̃uáicha upéva ñanepytyvõ jadesidi porã hag̃ua. Jajapórõ péicha, jaikuaátama mbaʼépa ikatu jajapo oñepresenta jave peteĩ situasión tekotevẽhápe pyaʼe jadesidi (Prov. 22:3). Jahechamína unos kuánto ehémplo oĩva la Bíbliape.

14. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende José ombohovái lájare Potifar rembirekópe?

14 Potifar rembireko oñenosérõ guare Joséndi, haʼe pyaʼe voi orrechasa chupe. José oiméne ojepyʼamongetáma raʼe mbaʼéichapa Jehová ohecha vaʼekue umi matrimónio (elee Génesis 39:8, 9). José heʼi Potifar rembirekópe: “¿Mbaʼéichaiko ajapóta ko mbaʼe vaiete ha péicha apeka Ñandejára renondépe?”. Umi mbaʼe heʼíva ohechauka haʼe opensa hague Jehová opensaháicha. ¿Ha ñande? ¿Mbaʼépa jajapóta ñane kompañéro térã ñane kompañéra de traváho oñepyrũramo onovillea ñanderehe? ¿Térã mbaʼépa jajapóta oĩramo la omboúva ñandéve mensáhe térã fóto ohechaukáva oñenoseha ñanendive? * Ifasilvéta ñandefiél hag̃ua Jehovápe ñaaprende ha jaaseptárõ haʼe opensa lája, ha jadesidíramo la jajapótava oñepresenta mboyve koʼãichagua situasión.

15. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã jasegi hag̃ua ñandefiél Jehovápe ojapo haguéicha umi mbohapy hebreo?

15 Jahechamína avei Sadrac, Mesac ha Abednego ehémplo. Rréi Nabucodonosor omandárõ guare koʼã mbohapy hebréope oadora hag̃ua pe taʼanga ojapo vaʼekue órogui, haʼekuéra ndojeréi heʼi hag̃ua ndojapomoʼãiha upéva. Pe rrespuésta omeʼẽva hikuái ohechauka opensáma hague voi iñimportanteha siémpre ifiél Jehovápe (Éx. 20:4, 5; Dan. 3:4-6, 12, 16-18). ¿Ha ñande? ¿Mbaʼépa jajapóta ñane patrón ojerurérõ jakolavora hag̃ua peteĩ vyʼarã ojejapóva rrelihión japúpe? Ñahaʼarõ rangue oiko umi mbaʼe, iporã koʼág̃ama voi jajepyʼamongeta la Jehová opensávare. Upéi, oñepresenta vove peichagua situasión, ifasilvéta jaʼe ha jajapo hag̃ua la oĩ porãva, ojapo haguéicha umi mbohapy hebreo.

¿Rehekámapa informasión, rekompletámapa pe dokuménto oexplika porãva ne desisión ha reñeʼẽmapa nde doktór ndive? (Ehecha párrafo 16)

16. ¿Mbaʼéichapa ñantende porãrõ Jehová opensáva ñaĩta preparádo oñepresenta jave peteĩ emerhénsia médika?

16 Jajepyʼamongetáramo Jehová opensa lájare jasegíta ñandefiél oñepresenta jave peteĩ emerhénsia médika. Katuete ningo ñaĩ desidído ndajahejamoʼãiha oñemoĩ ñandéve tuguy, ha avei ni peteĩva umi 4 párte prinsipál orekóva pe tuguy (Hech. 15:28, 29). Péro oĩ umi tratamiénto ojepuruhápe umi párte michĩvéva orekóva pe tuguy, ha péicha jave káda kristiáno ojepyʼamongeta vaʼerã Jehová omandávare odesidi hag̃ua. ¿Mbaʼe moméntopepa iporãve jadesidi la jajapótava? ¿Ñahaʼarõtapa ñaime raẽ ospitálpe? Ikatu voi upe moméntope ñanderasyetéma, ha oĩma voi la ñandejopýva jadesidi pyaʼe hag̃ua peteĩ tratamiénto. ¿Ajépa naiporãmoʼãi ñahaʼarõ og̃uahẽ meve peichagua situasión? Koʼág̃a hína pe tiémpo jaheka hag̃ua informasión, ñakompleta hag̃ua pe dokuménto oexplika porãva ñane desisión ha ñañeʼẽ hag̃ua ñande doktór ndive. *

17-19. ¿Mbaʼérepa iñimportánte koʼág̃ama voi ñantende Jehová opensa lája heta mbaʼére? Emoĩ peteĩ ehémplo.

17 Ñapensamína mbaʼéichapa pyaʼe voi Jesús orresponde Pedro heʼírõ guare: “Che Ruvicha, ejeporiahuverekomína nde avei”. Jesús katuete oiméne heta ojepyʼamongeta Ñandejára rembipotáre ha umi profesía oñeʼẽvare hese ha omombeʼúva mbaʼéichapa haʼe omanóta. Koʼã mbaʼe omombarete chupe ifiél hag̃ua Jehovápe ha omeʼẽ hag̃ua hekove ñanderehehápe (elee Mateo 16:21-23).

18 Ñane tiémpope, Ñandejára oipota ñañeamiga hese ha jajapo ikatúva guive japredika hag̃ua pe marandu porã (Mat. 6:33; 28:19, 20; Sant. 4:8). Pedro ojapo haguéicha Jesúsre, oĩ algúno ojapo porãségui heʼíva ñandéve álgo ikatúva ñanemokangy. Por ehémplo, ne patrón ikatu oikuaveʼẽ ndéve reganave hag̃ua, péro reikuaa tekotevẽtaha rembaʼapove ha upéva káusare ndaikatumoʼãi reho meme rreunionhápe ni resẽ repredika. Rehóitirõ koléhiope, ikatu nde profesór oofrese ndéve peteĩ oportunida reho hag̃ua reiko ótro ládo resegi hag̃ua restudiave. Upe moméntope tekotevẽta reñemboʼe, reheka informasión ha reñeʼẽ nderogayguakuérandi redesidi hag̃ua. ¿Naiporãvéi piko rejepyʼamongeta koʼág̃ama voi Jehová opensávare ikatu hag̃uáicha repensa avei haʼéicha? Péicha, ojeofreséramo ndéve koʼã mbaʼe, ndahaʼemoʼãvéima ndéve g̃uarã peteĩ tentasión. Reikuaáta mbaʼépa rejapo vaʼerã, pórke ja rejedesidíma remotenondetaha Jehová servísio.

19 Oiméne ou ne akãme ambue situasión derrepentete ikatúva oñepresenta ha tekotevẽtahápe rehechauka ndefielha Jehovápe. Jaikuaa ningo ndaikatumoʼãiha jajeprepara entéro situasiónpe g̃uarã. Péro jajepyʼamongeta vaʼerã Jehová opensa lájare jastudia jave ñaneañoháme. Péicha ifasilvéta ñanemanduʼa hag̃ua umi mbaʼe ñaaprendévare, ha mbaʼéichapa ikatu jaipuru pe konosimiénto tahaʼe haʼéva situasiónpe. Jahechaháicha, jastudia jave ñañehaʼã vaʼerã ñantende Jehová opensa lája ikatu hag̃uáicha ñapensa haʼéicha. Upéi, iporã jajepyʼamongeta mbaʼéichapa upéva ñanepytyvõ jadesidi porã hag̃ua koʼág̃ama voi ha amo gotyove.

JEHOVÁ OPENSÁVA HA LA ÑANERAʼARÕVA

20, 21. a) ¿Mbaʼérepa javyʼáta pe liverta jarekótavare pe múndo pyahúpe? b) ¿Mbaʼéichapa ikatu javyʼa koʼág̃ama voi?

20 Jaipotaitereíma ningo og̃uahẽ pe múndo pyahu. La majoría jaservíva Ñandejárape jahupytyse pe jeikove opaveʼỹva ko yvy ape ári. Ñandejára Rréino poguýpe ndajasufrivéima koʼág̃a jasufriháicha. Hiʼarive jarekóta pe liverta jaiporavo hag̃ua la ñandegustáva ha jajaposéva.

21 Péro koʼã mbaʼe ndeʼiséi ndorekomoʼãiha límite pe liverta oñemeʼẽtava ñandéve. Umi persóna imbaʼeporãva siémpre orekóta enkuénta Jehová léi ha mbaʼéichapa haʼe opensa. Upévare ovyʼáta hikuái ha ipyʼaguapýta (Sal. 37:11). Ñahaʼarõ aja oñekumpli koʼã mbaʼe, ikatu koʼág̃ama voi javyʼa ñañehaʼã rupi ñapensa Jehová opensaháicha.

^ párr. 12 Oñehenói lap dancing peteĩ jerokýpe oĩhame opío lénto peteĩ vailarín térã vailarína oñemomýiva sensuálmente peteĩ kliénte rypaʼũme. Odepende káda kásore, péro ikatu hína ko jerokýre ojeʼe haʼeha tekovai (fornikasión). Péicha jave, tekotevẽ oñeforma peteĩ komite hudisiál. Upévare, peteĩ kristiáno opartisipa vaʼekue koichagua jerokýpe, ojerure vaʼerã umi ansiánope toipytyvõ chupe.

^ párr. 14 Oñehenói sexteo térã sexting ojepuru jave selulár oñemondo hag̃ua mensáhe, fóto ha vidéo orekóva kontenído sexuál. Odepende káda kásore, péro ikatu oñepresenta peteĩ situasión tekotevẽtahápe oñeforma peteĩ komite hudisiál. Oĩ situasión umi autorida oakusa haguépe peteĩ menór de edápe jepe ojapo haguére koʼã mbaʼe. Jaikuaasevérõ informasión oñeʼẽva ko témare ikatu jaike ñande sítio jw.org-pe jalee hag̃ua pe artíkulo “¿Tiene algo de malo el sexteo?” (ENSEÑANZAS BÍBLICAS > JÓVENES > LOS JÓVENES PREGUNTAN), ha pe artíkulo “Cómo advertirles sobre el sexteo” osẽ vaʼekue ¡Despertad! noviembre de 2013-pe, páhina 4 ha 5.

^ párr. 16 Retopavéta informasión omyesakãva umi prinsípio bíblico pe lívro ‘Jaikókena Ñandejára mborayhúpe’, páhina 215-218-pe.