Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Mávapa omoldea ñapensa lája?

¿Mávapa omoldea ñapensa lája?

“Anive pehaʼanga umi hénte oĩva ko múndope” (ROM. 12:2).

PURAHÉI: 88, 45

1, 2. a) ¿Mbaʼépa Jesús heʼi Pédrope ojerurérõ guare chupe ojeporiahuverekomi hag̃ua? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme). b) ¿Mbaʼérepa Jesús orresponde rakaʼe péicha?

JESÚS disipulokuéra ni ndogueroviaséi la ohendúva. Haʼekuéra opensa vaʼekue Jesús omoĩ porã jeytaha Israel goviérno. Jesús katu heʼi chupekuéra osufritaha ha omanotaha. Upévare apóstol Pedro heʼi: “Anivéna ere upéicha che Ruvicha, ejeporiahuverekomína nde avei. Ni mbaʼevéicharõ ndoikomoʼãi koʼã mbaʼe nderehe”. Péro Jesús osẽ heʼi chupe: “¡Eñemoĩ che atukupépe Satanás! Nde cherapejokose hína, nerepensáigui Ñandejára opensaháicha, repensa guei yvyporakuéraicha” (Mat. 16:21-23; Hech. 1:6).

Péicha Jesús ohechauka idiferenteha Jehová opensa lája, ko múndo oĩva Satanás poguýpe opensa lájagui (1 Juan 5:19). Pedro omokyreʼỹ Jesúspe opensa hag̃ua ijehénte ojapoháicha heta hénte oikóva ko múndope. Péro Jesús oikuaa Jehová oipotaha ojeprepara ikatu hag̃uáicha osufri ha omano, pórke saʼíma kuri ofalta oiko hag̃ua koʼã mbaʼe. Jesús heʼi vaʼekue Pédrope ohechauka oaseptaha Jehová opensa lája, ha omboyketeha ko múndo opensa lája.

3. ¿Mbaʼérepa ijetuʼu ñapensa hag̃ua Jehová opensaháicha péro ndahasyiete ñapensa hag̃ua ko múndope oñepensaháicha?

3 ¿Ha ñande? ¿Ñapensápa Jehová opensaháicha, térãpa umi hénte ko mundopegua opensaháicha? Entéro jaservíva Jehovápe ñañehaʼãmbaite jajapo umi mbaʼe Ñandejára oguerohorýva. ¿Péro mbaʼépa ikatu jaʼe ñande ñapensa lájare? ¿Ñañehaʼãmbaitépa ñapensa Jehová opensaháicha, térã jahecha umi mbaʼe haʼe ohechaháicha? Ikatu hag̃uáicha jajapo upéva ñañehaʼã vaʼerã. Péro jaikuaaháicha ndahasyiete ñapensa hag̃ua umi hénte ko mundopegua ojapoháicha. ¿Mbaʼérepa? Pórke ko múndo espíritu, térã “umi hénte opensa lája” ojehecha opárupi (Efes. 2:2, nóta). Ha ndahaʼéi upéva añónte, umi hénte oikóva ko múndope pyʼỹinte ñanemokyreʼỹ ñapensa hag̃ua ñandejehénte, upévare ikatu ñandestirave upéva. Jahechaháicha, ijetuʼu ñapensa hag̃ua Jehová opensaháicha, péro ndahasyiete ñapensa hag̃ua opensaháicha umi hénte ko mundopegua.

4. a) ¿Mbaʼépa ikatu oiko jahejáramo ko múndo omoldea ñapensa lája? b) ¿Mbaʼépa ñaaprendéta ko artíkulope?

Jahejáramo ko múndo omoldea ñapensa lája, ñapensáta ñandejehénte ha jadesidíta ñandejehegui reínte mbaʼépa iporã ha mbaʼépa ivai (Mar. 7:21, 22). Upévare iñimportanteterei ñañehaʼã ñapensa “Ñandejára opensaháicha” ha ani ñapensa “yvyporakuéraicha”. Ko artíkulo ñanepytyvõta jajapo hag̃ua upéva. Jahecháta ndahaʼeiha oipeʼáva ñandehegui liverta ñapensa haguére Jehová opensaháicha. Ñahesaʼỹijóta avei mbaʼépa ikatu jajapo ani hag̃ua ñanemoldea térã ñanedomina ko múndo opensaháicha. Pe artíkulo oúvape jahecháta mbaʼéichapa ikatu ñapensa Jehová opensaháicha heta situasiónpe.

ÑAPENSÁRÕ JEHOVÁ OPENSAHÁICHA IDEPROVÉCHOTA ÑANDÉVE

5. ¿Mbaʼérepa heta hénte ndoipotái avave heʼi chupekuéra mbaʼéichapa opensa vaʼerã?

Oĩ ndoipotáiva avave heʼi chupekuéra mbaʼéichapa opensa vaʼerã. Umichagua persóna heʼi jepi: “Che aikuaa la ajapóva”. Amalisia péicha jave heʼise haʼekueraiténte odesidi vaʼerãha la ojapótava, ha orekoha derécho ojapo hag̃ua upéva. Ndoipotái ótro omanda hesekuéra, térã ojopy chupekuéra ojapo hag̃ua entéro ojapoháicha. *

6. a) ¿Mbaʼeichagua livertápa omeʼẽ ñandéve Jehová? b) ¿Oreko piko límite pe liverta Jehová omeʼẽva?

Ñapensa haguére Jehová opensaháicha, ndeʼiséi ndaikatuveimaha jaʼe la ñapensáva. Segunda a los Corintios 3:17 heʼi: “Oĩháme Jehová espíritu sánto, upépe oĩ liverta”. Jehová oheja jadesidi mbaʼeichagua persónapa oikóta ñandehegui. Enterovéva ningo jareko umi mbaʼe ñandegustáva ha jaiporavo la ñaneinteresáva. Jehová voi ñandeapo péicha. Péro upéva ndeʼiséi pe liverta oñemeʼẽva ñandéve ndorekoiha límite (elee 1 Pedro 2:16). Jehová oipota jajegia Iñeʼẽre jadesidíta jave mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai. ¿Ideprovéchopa ñandéve upéva, térãpa oipeʼa ñandehegui liverta?

7, 8. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe Jehová ndojopyiha ñanendive oipotágui ñapensa haʼe opensaháicha? Emoĩ peteĩ ehémplo.

Ñantende porãve hag̃ua ikatu ñamoĩ peteĩ ehémplo. Tuakuéra ningo oñehaʼã ohekomboʼe porã ifamíliape. Haʼekuéra omboʼe chupekuéra iñonrrádo, itravahadór ha imbaʼeporã hag̃ua hapichándi. Upéva ndeʼiséi ojopyha ifamília ndive. Upéva rangue, umi sy ha túa oipota oho porã chupekuéra. Péro umi mitã okakuaapa rire ha oho rire hógagui, tekotevẽta odesidi ijehegui mbaʼépa ojapóta. Opensáramo umi mbaʼe porã itúa ha isy omboʼe vaʼekuére chupekuéra, ifasilvéta odesidi porã hag̃ua. Péicha ojehekýita hikuái heta akã rasýgui ha ambue mbaʼe ikatúvagui oipyʼapy ha oreko asy chupekuéra.

Jehová oipota osẽ porã ñandéve entéro mbaʼe, oipotaháicha avei peteĩ túa ohayhúva ifamíliape (Is. 48:17, 18). Upévare haʼe ñanemboʼe ikatu hag̃uáicha ñanekondúkta porã ha jatratakuaa ñande rapichápe. Jehová oipota jareko enkuénta umi konsého porã oúva chugui ha ñapensa haʼe opensaháicha. Upéva ndeʼiséi haʼe ojopyha ñanendive. Ñanepytyvõ guei ñantende hag̃ua mbaʼéichapa ñañemaneha vaʼerã tahaʼe haʼéva situasiónpe. (Sal. 92:5; Prov. 2:1-5; Is. 55:9). Péicha jasegítaiti jadesidi umi mbaʼe ñanembovyʼáva ha jaiporavóta la ñandegustáva (Sal. 1:2, 3). Jahechaháicha, tuichaiterei ideprovécho ñapensáramo Jehová opensaháicha.

JEHOVÁ OPENSA LÁJA IPORÃVE OPA MBAʼÉGUI

9, 10. ¿Mbaʼépa ohechauka Jehová opensa lája iporãiteveha ko múndope oñepensa lájagui?

9 ¿Mbaʼérepa hiʼãite avei ñapensa Jehová opensaháicha? Pórke Jehová opensa lája iporãiteve hína umi hénte opensa lájagui. Umi hénte ko mundopegua omeʼẽ jepi konsého ohechaukáva mbaʼeichagua kondúktapa iporã, mbaʼéichapa ikatu javyʼa ñande rogapýpe, mbaʼéichapa ikatu jahupyty peteĩ traváho iporãva ha umícha. Péro hetaiterei konsého omeʼẽva hikuái oñemoĩ Jehová opensávare. Por ehémplo, umi hénte ko mundopegua pyʼỹinte ñanemokyreʼỹ ñakonsegi hag̃ua umi mbaʼe ñandévente ñandegustáva. Avei omboʼe pe tekovai ndaivairiha. Sapyʼánte heʼi hikuái peteĩ matrimónio ikatuha ojesepara térã ojedivorsia oimeraẽ mbaʼérente, pórke upéicha ovyʼavéta. La Biblia ningo nomboʼéi koʼã mbaʼe. Upévare, ¿ikatúpa jaʼe umi konsého oñemeʼẽva ko múndope iporãveha la Biblia heʼívagui?

10 Jesús heʼi vaʼekue: “Jajapóvare ojekuaa ñanearandúpa” (Mat. 11:19). Ko múndo ningo oavansaiterei pe teknolohíape. Upéicharõ jepe, ndaikatúi oñesolusiona umi provléma tuichavéva ha nañanembovyʼáiva. Por ehémplo, koʼag̃aite peve oĩ umi gérra, umi omondáva, oporojukáva ha omboykéva hapichápe ipire kolór diferénte haguére. Hiʼarive ko múndope ndojehechavaíri peteĩ persóna hekovaírõ. Péro heta oĩ ohechakuaáva upéva ohundiha ogapy, ogueruha mbaʼasy ha hetave mbaʼe vai. ¿Mbaʼépa ohupyty umi persóna opensáva Jehová opensaháicha? Haʼekuéra ovyʼave hogapýpe, hesãive ha oiko pyʼaguapýpe umi ótro oservívandi Jehovápe ko yvy tuichakuére (Is. 2:4; Hech. 10:34, 35; 1 Cor. 6:9-11). Koʼã mbaʼe ohechauka Jehová opensa lája iporãiteveha ko múndope oñepensa lájagui.

11. ¿Mávapa omoldea Moisés opensa lája, ha mbaʼépa ojehupyty upe haguére?

11 Jehová siervokuéra yma guare oikuaa kuri Jehová opensaháicha iporãiteveha opa mbaʼégui. Por ehémplo, ymave Moiséspe “oñehekomboʼe opaite umi Egiptogua arandúpe”, péro haʼe ohechakuaa pe arandu añete ouha Jehovágui (Hech. 7:22; Sal. 90:12). Upévare ojerure Jehovápe: “Eikuaaukána chéve nde rape” (Éx. 33:13). Moisés oheja vaʼekue Jehová omoldea opensa lája. Upéicha rupi, ni oimoʼãʼỹháicha Ñandejára ojevale hese okumpli hag̃ua hembipota. Avei Jehová ohechauka omombaʼeha Moisés ojapóva heʼívo hese tuichaha ijerovia (Heb. 11:24-27).

12. ¿Mbaʼe rehepa apóstol Pablo ojegia odesidi hag̃ua?

12 Apóstol Pablo haʼe vaʼekue peteĩ kuimbaʼe iñakã porãva, ijestúdio yvatéva ha saʼivérõ oñeʼẽ kuri mokõi idióma (Hech. 5:34; 21:37, 39; 22:2, 3). Péro odesidítarõ guare mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai, omboyke pe arandu oĩva ko múndope ha oraha enkuénta Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva (elee Hechos 17:2 ha 1 Corintios. 2:6, 713). ¿Mbaʼépa ohupyty upe haguére? Pablo ovyʼa ikatu haguére ojapo heta mbaʼe predikasiónpe ha ojesareko umi rrekompénsa opa ára g̃uarãre ohupytýtava amo gotyove (2 Tim. 4:8).

13. ¿Mávaguipa odepende opensave hag̃ua ohóvo Jehová opensaháicha?

13 Añetehápe, Ñandejára opensa lája iporãiteve ko múndope oñepensa lájagui. Jajegiáramo haʼe omandávare, katuete javyʼáta ha jahupytýta heta mbaʼe porã. Upéicharõ jepe, Jehová arakaʼeve nañandeovligái ñapensa hag̃ua haʼe opensaháicha. “Pe tembiguái jeroviaha ha iñarandúva” nokontrolái la ñapensáva, ha umi ansiáno ndojapói avei upéva (Mat. 24:45; 2 Cor. 1:24). Káda uno jareko pe rresponsavilida ñapensa hag̃ua Jehová opensaháicha. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jajapo hag̃ua upéva?

ANI JAHEJA KO MÚNDO ÑANEMOLDEA

14, 15. a) ¿Mbaʼe rehepa jajepyʼamongeta vaʼerã ikatu hag̃uáicha ñapensa Jehová opensaháicha? b) ¿Mbaʼérepa ñamboykete vaʼerã umi mbaʼe oúva ko múndogui heʼiháicha Romanos 12:2? Emoĩ peteĩ ehémplo.

14 Romanos 12:2 heʼi: “Anive pehaʼanga umi hénte oĩva ko múndope, pekambia guei pepensa lája, ikatu hag̃uáicha peikuaa porã Ñandejára rembipota iporãva, hekopeguáva ha haʼe oguerohorýva”. Ko téxto ohechauka tahaʼe haʼéva la omoldea vaʼekue ñapensa lája ñaaprende mboyve pe añetegua, ikatu hína ñakambia ha ñapensa Ñandejára opensaháicha. Añetehápe ningo umi mbaʼe ñagueronaséva térã umi mbaʼe jahasáva oafekta ñapensa lája, péro ikatu hína ñakambia. Umi kámbio jajapóva tuicha odepende umi mbaʼe ñapensávare. Jajepyʼamongetáramo Jehová opensa lájare, jahechakuaáta ndaiporiha la iporãvéva upévagui. Upe rire katu siémpre ñañehaʼãta ñapensa Jehovápe ogustaháicha.

15 Péro ikatu hag̃uáicha siémpre ñapensa Jehová opensaháicha, ndajahejavéima vaʼerã umi hénte oĩva ko múndope ñanemoldea. Upéva heʼise ndajahechái, ndajaleéi ni nañahendúi vaʼerã mbaʼeve oñemoĩva Ñandejára opensa lájare. Ñantende hag̃ua mbaʼéichapa iñimportánte ko mbaʼe ñakomparakuaa tembiʼúre. Ikatu oime peteĩ persóna hesãive hag̃ua odesidi hoʼu umi tembiʼu isaludávleva. ¿Péro ideprovéchotapa chupe la ojapóva osegírõ avei hoʼu umi tembiʼu naiporãiva? Upéicha avei, entéro mbaʼe jajapóva ñaaprendeve hag̃ua Jehovágui, ndoserviguasumoʼãi ñandéve jasegírõ ñamoinge ñane akãme umi mbaʼe vai oúva ko múndogui.

16. ¿Mbaʼéguipa jajeprotehe vaʼerã?

16 Jaiko rupi ko múndope, hasy jajehekyiete hag̃ua umi hénte opensa lájagui (1 Cor. 5:9, 10). Japredika jave jepe ñahendu umi mbaʼe la hénte heʼíva ha noĩporãiva, ha avei umi mbaʼe ogueroviáva hikuái péro ndasiértoiva. Heta vése ndaikatúi jajapo mbaʼeve ponove ñahendu umi hénte opensa lája, péro upéva ndeʼiséi jasegitaha ñapensa térã jaasepta haʼekuéra opensaháicha. Jesús ojapo haguéicha, tekotevẽ pyaʼe porã jarrechasa umi idéa Satanás oipotáva opyta ñane akãme. Avei, ñañehaʼãmbaite vaʼerã ñamboyke umi mbaʼe ko múndo omoingeséva ñane akãme (elee Proverbios 4:23).

17. ¿Mbaʼéichapa jahechaukáta jajapoha ikatúva guive ñamboyke hag̃ua ko múndope oñepensa lája?

17 Por ehémplo, ñañehaʼã vaʼerã jaiporavokuaa ñane amigorã. La Biblia ohechauka porã ñañepyrũramo jajeheʼa meme umi persóna ndoadoráivare Jehovápe, ñapensataha avei haʼekuéraicha (Prov. 13:20; 1 Cor. 15:12, 32, 33). Tekotevẽ avei jaiporavokuaa umi vyʼarã. Ñamboykéramo umi entretenimiénto violénto, oguerohorýva pe tekovai térã oapojáva pe evolusión, japrotehéta ñane ménte ani hag̃ua ñamoinge pype umi mbaʼe “ojokóva umi héntepe oikuaa hag̃ua Ñandejárape” (2 Cor. 10:5).

¿Ñaipytyvõpa hína ñane famíliape omboyke hag̃ua umi entretenimiénto naĩporãiva? (Ehecha párrafo 18, 19)

18, 19. a) ¿Mbaʼérepa jajekuida vaʼerã pono ñamoinge ñane akãme ko múndo opensa lája? b) ¿Mbaʼépa ñañeporandu vaʼerã, ha mbaʼérepa?

18 Ko múndo ikatu hína omoldea ñapensa lája, ha sapyʼánte ijetuʼu japilla hag̃ua upéva. Péro ñañehaʼã vaʼerã jahechakuaa umi mbaʼe ikatúva ñandegueraha vai, ha ñamboyke umíva. Por ehémplo, oĩ umi notísia oñepresentáva jaapoja hag̃uáicha peteĩ opinión polítika. Avei, sapyʼánte oñemombeʼu umi istória ikatúva ñanemokyreʼỹ jahupyty hag̃ua peteĩ mbaʼe oñekuaveʼeva ko múndope ha umi hénte omombaʼetéva. Unos kuánto pelíkula ha lívro omboʼe umi héntepe iñimportanteveha opensa ijehe ha hogayguakuérare, ha ikatu voi okonvense chupekuéra siertoha upéva ha iporãha oiko umíva rapykuéri. Péro koʼã mbaʼe ndorekói enkuénta la Biblia heʼíva. Ñandejára Ñeʼẽ heʼi ñande ha ñane família katuete javyʼataha jahayhuvéramo Jehovápe opaite mbaʼégui (Mat. 22:36-39). Oĩ avei umi istória ojejapóva mitãme g̃uarã ñepyrũrã omboʼéva chupekuéra heta mbaʼe porã. Péro orekóva umi párte omoingéva mbeguekatúpe umi mitã akãme umi mbaʼe la Biblia heʼíva noĩporãiha.

19 Koʼã mbaʼe ningo ndeʼiséi ndaikatuiha jajediverti jaiporavo porãramo umi vyʼarã. Péro iporã ñañeporandu: “¿Ahechakuaápa sapyʼánte umi vyʼarã orekoha umi idéa ivaíva péro nahesakãporãiva upeichaha? ¿Añangarekópa che famíliare ha chejehe ani hag̃ua rohecha oimehaichagua prográma télepe, térã rolee oimeraẽ mbaʼe? ¿Aipytyvõpa che famíliape opensa hag̃ua Jehová opensaháicha oiporavo jave hikuái la ohecháva ha ohendúva?”. Ñantendéramo mbaʼéichapa idiferénte umi mbaʼe opensáva Ñandejára ha la opensáva ko múndo, nañahaʼangamoʼãi “umi hénte oĩva ko múndope”.

¿MÁVAPA OMOLDEA ÑAPENSA LÁJA?

20. ¿Mbaʼe rehepa odependéta ñapensa lája?

20 Ani ñanderesarái mokõi hendáguinte ikatuha jarresivi umi informasión. Koʼã mbaʼe ikatu ou ñandéve Jehovágui térã Satanás múndogui. ¿Mávarepa jajegiáta? Upéva odepende hína mbaʼe rehepa jajesarekove. Jaaseptáramo umi idéa oĩva ko múndope, umíva omoldeáta ñapensa lája. Péicha ñapensáta ha jajapóta la majoría umi hénte opensáva ha ojapóva. Upévare iñimportanteterei ñañatende porã jaiporavo jave umi mbaʼe jahecháva, jaleéva, ñahendúva ha ñapensáva.

21. ¿Mbaʼépa ñaaprendéta pe artíkulo oúvape?

21 Ko artíkulope ñaaprende ndahaʼeiha ñamboykénte vaʼerã umi mbaʼe vai ikatu hag̃uáicha ñapensa Jehová opensaháicha. Tekotevẽ avei jajepyʼamongeta Ñandejára opensávare ñahaʼanga porãve hag̃ua chupe. Pe artíkulo oúvape jahecháta mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva.

^ párr. 5 Jaʼe porãsérõ g̃uarã umi persóna ojepokuaáva siémpre odesidi ijeheguínte, lomímonte ojegia jepi ótro opensávare. Péicha oiko jepi peteĩ persóna opensa jave peteĩ mbaʼe iñimportántevare, por ehémplo mbaʼéichapa oñepyrũ rakaʼe la vída. Ha péichante avei oiko odesidíta jave peteĩ mbaʼe isensíllova, por ehémplo oelehi jave la omondétava. Péro entéro ikatu jadesidi mávapa jaipota ogia ñapensa lája.