Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 46

Ñandepyʼaguasúkena pórke Jehová ñanepytyvõ

Ñandepyʼaguasúkena pórke Jehová ñanepytyvõ

“Núnka ndorohejamoʼãi ha núnka nderepytamoʼãi neaño” (HEB. 13:5).

PURAHÉI 55 ¡Aníkena rekyhyje!

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1. ¿Mbaʼépa ñanekonsoláta ñañeñandu jave ñaneaño térã ñandeahoʼipa jave umi provléma? (Salmo 118:5-7).

¿NDÉPA reñeñandúmava neañoite ha avave voi nanepytyvõiha rembohováirõ guare peteĩ situasión ijetuʼúva? Heta ningo oĩ oñeñandúmava péicha. Umíva apytépe heta Jehová siervokuéra ifiélva (1 Rey. 19:14). Oiméramo oikóma raʼe ñanderehe upéva, ñanemanduʼákena Jehová opromete hague: “Núnka ndorohejamoʼãi ha núnka nderepytamoʼãi neaño”. Upévare ikatu jajerovia ha jaʼe: “Jehová chepytyvõ hína, ndakyhyjemoʼãi asy” (Heb. 13:5, 6). Apóstol Pablo oskrivi vaʼekue koʼã mbaʼe umi kristiáno oikóvape Judéape amo áño 61 rupi. Umi mbaʼe heʼi vaʼekue ñanemomanduʼa mbaʼéichapa pe salmísta oñeñandu oskrivírõ guare umi mbaʼe jatopáva Salmo 118:5-7-pe (elee).

2. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope, ha mbaʼérepa?

Pe salmístaicha avei, apóstol Pablo oikuaa vaʼekue Jehová haʼeha iñajudánte oipytyvõ rupi chupe heta vésema voi anteve. Por ehémplo, mas de 2 áño oskrivi mboyve ikárta umi hebréope, Páblope ojagarra vaʼekue peteĩ torménta ivaietereíva oviaha jave várkope (Hech. 27:4, 15, 20). Upe viáhe aja ha avei upe mboyve, Jehová oipytyvõ vaʼekue Páblope heta hendáicha. ¿Mbaʼéichapa? Ko artíkulope jahecháta mbohapy umíva apytégui: Jesús ha umi ánhel rupive, umi persóna orekóva autorida ha umi ermanokuéra rupive. Jahechávo koʼã mbaʼe Pablo ohasa vaʼekue omombaretevéta ñande jerovia Jehová promésare: Haʼe ohendutaha avei ñane ñemboʼe jajerure jave chupe ñanepytyvõ hag̃ua.

ÑANEPYTYVÕ JESÚS HA UMI ÁNHEL

3. ¿Mbaʼépa oiméne Pablo oñeporandu rakaʼe, ha mbaʼérepa?

Áño 56-pe rupi, Pablo oikotevẽterei vaʼekue oñepytyvõ chupe. Upérõ peteĩ hénte aty tyryryhápe oguenohẽ Páblope pe témplogui Jerusalénpe, ha oñehaʼã ojuka chupe. Al día sigiénte, ojeguerahárõ guare Páblope pe Sanedrín renondépe, iñenemigokuéra haimete odeskuartisapa chupe (Hech. 21:30-32; 22:30; 23:6-10). Upépe oiméne Pablo oñeporandu rakaʼe: “¿Arakaʼe peve piko ikatúta aaguanta koʼã mbaʼe?”.

4. ¿Mbaʼéichapa Jehová ojevale vaʼekue Jesús rehe oipytyvõ hag̃ua Páblope?

4 ¿Mbaʼéichapa oñepytyvõ raʼe Páblope? Pe pyhare ojejagarra rire Páblope, “ñande Ruvicha” oñemboja hendápe ha heʼi chupe: “¡Aníke rekyhyje! Pórke repredika porã haguéicha cherehe Jerusalénpe, péicha avei repredika vaʼerã Rómape” (Hech. 23:11). ¡Ajépa omokyreʼỹeténe raʼe Páblope upe promésa! Jesús ofelisita vaʼekue Páblope opredika haguére Jerusalénpe, ha opromete chupe og̃uahẽ porãtaha Rómape, ikatu hag̃uáicha opredika avei upépe. Oñepromete rire chupe upéva, Pablo oñeñandúne raʼe trankílo ha segúro peteĩ mitã oĩvaicha itúa jyva ári.

Peteĩ torménta ivaietereíva aja, peteĩ ánhel oasegura Páblope enterove oĩva pe várkope nomanomoʼãiha upe viáhe ipeligrosoitévape (Ehecha pe párrafo 5)

5. ¿Mbaʼéichapa Jehová ojevale vaʼekue peteĩ ánhel rehe oipytyvõ hag̃ua Páblope? (Ehecha pe taʼanga oĩva ko rrevísta apére).

5 ¿Mbaʼe ótra situasión ijetuʼúvapa Pablo ombohovái vaʼekue? Ohasa rire 2 áñorupi umi mbaʼe oiko vaʼekuégui Jerusalénpe, Pablo oho hína peteĩ várkope Itáliape, ha ojagarra chupekuéra peteĩ torménta ivaietereíva. Enterovete umi oĩva upe várkope opensáma kuri omanotaha, ivaieterei rupi upe torménta. Pablo katu ndokyhyjéi asy. ¿Mbaʼérepa? Haʼe heʼi enterovete umi oĩvape pe várkope: “Ange pyhare pe Dios che aservíva ha aadoráva ombou che rendápe peteĩ ánhel, ha heʼi chéve: ‘Ani rekyhyje Pablo, nde ningo reñemboʼy vaʼerã César renondépe, ha Ñandejára osalváta avei umi oviahávape nendive ko várkope’”. Jehová ojevale kuri peteĩ ánhel rehe omeʼẽ jey hag̃ua Páblope pe promésa omeʼẽma vaʼekue voi chupe Jesús rupive. Ha Pablo og̃uahẽ Rómape Jehová opromete haguéicha (Hech. 27:20-25; 28:16).

6. ¿Mbaʼe promésa Jesús ojapo vaʼekuépa ñanemombarete, ha mbaʼérepa?

6 ¿Mbaʼe ajúdapa oñemeʼẽ ñandéve? Jesús ñanepytyvõta ojapo haguéicha Páblondi. Por ehémplo, Jesús opromete entéro isegidorkuérape: “Che aĩta penendive káda día, og̃uahẽ meve pe fin” (Mat. 28:20). Umi mbaʼe Jesús heʼi vaʼekue ikatu tuichaiterei ñanemombarete, pórke oĩ umi día ijetuʼuetereiha ñandéve ñaaguanta hag̃ua. Por ehémplo, omanóramo ñandehegui peteĩ jahayhúva, ñande jahasa asy jepi ndahaʼéi unos kuánto díante, síno heta áñore. Ótro katu ombohovái vaʼerã umi mbaʼe ijetuʼúva ijedáma rupi. Ha oĩ avei umi ohasa asýva oreko rupi depresión. Upéicharõ jepe, ikatu jasegi ñaaguanta pórke Jesús heʼi vaʼekue ‘oĩtaha ñanendive káda día’, umíva apytépe umi día jahasahápe umi mbaʼe ijetuʼuvéva ñande rekovépe (Mat. 11:28-30).

Umi ánhel ñanepytyvõ ha ñandegia japredika jave (Ehecha párrafo 7)

7. Heʼiháicha Apocalipsis 14:6, ¿mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ koʼág̃arupi?

Ñandejára Ñeʼẽ oasegura ñandéve Jehová ñanepytyvõtaha hiʼanhelkuéra rupive (Heb. 1:7, 14). Por ehémplo, umi ánhel ñanepytyvõ ha ñandegia japredika jave “umi notísia porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore”, umi hénte oikóvape “entéro tetã, trívu, puévlo ha umi oñeʼẽvape diferénte idióma” (Mat. 24:13, 14; elee Apocalipsis 14:6).

ÑANEPYTYVÕ UMI PERSÓNA OREKÓVA AUTORIDA

8. ¿Mbaʼéichapa Jehová ojevale vaʼekue peteĩ komandántere oipytyvõ hag̃ua Páblope?

8 ¿Mbaʼéichapa oñepytyvõ raʼe Páblope? Áño 56-pe, Jesús opromete vaʼekue Páblope haʼe og̃uahẽtaha Rómape. Péro Jerusalénpe unos kuánto judío opeska hína kuri Páblore ojuka hag̃ua chupe. Pe komandánte Roma ehersitopegua hérava Claudio Lisias oikuaárõ guare upéva, oipytyvõ Páblope. Pyaʼe porã Claudio omondo Páblope Cesaréape, opytáva amo 105 kilómetrorupi Jerusaléngui, ha heta soldádo oho hendive oñangareko hag̃ua hese. Cesaréape pe governadór Félix “oheja chupe préso Herodes palásiope”. Upe lugárpe ndaikatumoʼãi kuri ojapo hese mbaʼeve umi ojukase vaʼekue Páblope (Hech. 23:12-35).

9. ¿Mbaʼéichapa oipytyvõ vaʼekue Páblope pe governadór Festo?

Dos áño oiko rire koʼã mbaʼe, pe áño 58-pe, Pablo oĩ gueteri préso Cesaréape. Félix rendaguépe ojupíma pe governadór Festo. Ha umi judío ojerure asy kuri chupe omondo hag̃ua Páblope Jerusalénpe ojehusga hag̃ua upépe, péro Festo ndoaseptái upéva. Ikatu oime pe governadór oikuaa raʼe umi judío opeskaseha “Páblore ojuka hag̃ua chupe tapére” (Hech. 24:27–25:5).

10. ¿Mbaʼépa pe governadór Festo heʼi Pablo ojerurérõ guare César ohecha hag̃ua ikáso?

10 Upéi ojehusga Páblope Cesaréape. Ha “Festo oñemoĩ porãségui umi judío ndive”, oporandu Páblope: “¿Nderehoséi piko Jerusalénpe rejehusga hag̃ua upépe koʼã mbaʼére che renondépe?”. Pablo oikuaa vaʼekue Jerusalénpe umi judío ikatuha ojuka chupe, péro oikuaa avei mbaʼépa ojapo vaʼerã ikatu hag̃uáicha ojesalva, og̃uahẽ Rómape ha osegi opredika. Haʼe heʼi: “¡Ajerure ohecha hag̃ua che káso César!”. Upéi Festo oñemongeta rire ikonseherokuérandi, heʼi Páblope: “Nde reipota ndehusga César, ha César ndehusgáta”. Festo odesidi rupi omondo Páblope Rómape, osalva chupe iñenemigokuéragui. Tiémpo riremínte, Pablo oĩma Rómape, mombyry umi judío ojukasévagui chupe (Hech. 25:6-12).

11. ¿Mbaʼe promésa oskrivi vaʼekuére Isaíaspa oiméne ojepyʼamongeta rakaʼe Pablo?

11 Pablo ohaʼarõ aja oviaha hag̃ua Itáliape, oiméne ojepyʼamongeta rakaʼe pe avíso omeʼẽ vaʼekuére Isaías umi hénte oñemoĩvape Jehováre. Jehová oskrivika vaʼekue Isaíaspe: “Peplanea katu la pejapótava, péro osẽ vaíta pendehegui. Peje katu la pejeséva, péro napesẽmoʼãi pende idéape, pórke Ñandejára oĩ orendive” (Is. 8:10). Pablo ningo oikuaa vaʼekue Ñandejára oipytyvõtaha chupe, ha upéva oiméne omombarete rakaʼe chupe ogueropuʼaka hag̃ua umi mbaʼe vai oikótava hese.

Ojapo haguéicha yma, Jehová ikatu ojevale umi orekóvare autorida oprotehe hag̃ua isiervokuérape koʼág̃arupi (Ehecha párrafo 12)

12. ¿Mbaʼéichapa Julio otrata vaʼekue Páblope, ha mbaʼépa oiméne Pablo ohechakuaa vaʼekue?

12 Pablo oviahárõ guare Itáliape oho vaʼekue prisionéroramo. Upépe haʼe opyta Julio poguýpe, haʼéva peteĩ ofisiál ehersitopegua. Upe guive Julio oreko vaʼekue pe podér omaltrata hag̃ua Páblope térã imbaʼeporã hag̃ua hendive. Péro, ¿mbaʼéichapa haʼe oipuru rakaʼe ijautorida? Al día sigiénte og̃uahẽrõ guare hikuái pe y kóstape, ‘Julio imbaʼeporãiterei Pablo ndive, upévare oheja chupe oho iñamigokuéra rendápe’. ¿Ha mbaʼéichapa upéi Julio osalva vaʼekue Páblope? Pe várko ojedespedasapárõ guare umi soldádo ojukapase vaʼekue umi préso oĩvape upe várkope ani hag̃ua okañy hikuái, péro Julio ojoko umi soldádope. ¿Mbaʼérepa? Pórke haʼe “osalvase Páblope”. Upérõ Pablo oiméne ohechakuaa vaʼekue Jehová ojevaleha hína upe ofisiál imbaʼeporãitévare oipytyvõ ha oprotehe hag̃ua chupe (Hech. 27:1-3, 42-44).

Ehecha párrafo 13

13. ¿Mbaʼéichapa Jehová ikatu ojevale umi orekóvare autorida?

13 ¿Mbaʼe ajúdapa oñemeʼẽ ñandéve? Jehovápe g̃uarã oĩ porãramo ivoluntándi, ikatu oipuru ijespíritu sánto ojapoka hag̃ua haʼe oipotáva umi orekóvape autorida. Rréi Salomón heʼi vaʼekue voi: “Pe rréi korasõ haʼete ysyry oĩva Jehová pópe, ha odirihíva haʼe oipotaha gotyo” (Prov. 21:1). ¿Mbaʼépa heʼise ko proverbio? Yvyporakuéra ningo ikatu ojoʼo peteĩ kanál odesvia hag̃ua pe ysyry oho hag̃ua haʼekuéra oipotaha gotyo. Péicha avei Jehová ikatu oipuru ijespíritu odirihi hag̃ua umi governánte opensáva, ojapo hag̃ua hikuái haʼe oipotáva oñekumpli hag̃ua ivolunta. Oiko jave upéva, umi orekóva autorida odesidi ojapo umi mbaʼe ou porãva Ñandejára puévlope (ekompara Esdras 7:21, 25, 26 heʼívare).

14. Heʼiháicha Hechos 12:5, ¿mávarepa ikatu ñañemboʼe?

14 ¿Mbaʼépa ikatu jajapo? Ñande ikatu ñañemboʼe “umi rréi ha enterove umi governántere” haʼekuéra odesidíta jave umi mbaʼe ikatúva oafekta pe predikasión térã umi rreunión (1 Tim. 2:1, 2; Neh. 1:11). Umi kristiáno ypykue ojapo haguéicha, ñande avei ñañemboʼe meme ñande pyʼaite guive umi ñane ermáno ha ermanakuéra oĩvare préso (elee Hechos 12:5; Heb. 13:3). Ikatu avei ñañemboʼe umi guardiakársel oñenkargávare ñane ermanokuérare. Ikatu jajerure asy Jehovápe odirihi hag̃ua koʼã persóna opensáva, ikatu hag̃uáicha imbaʼeporã hikuái ñane ermanokuéra oĩvandi préso, Julio imbaʼeporã haguéicha Páblondi (Hech. 27:3, nóta).

ÑANEPYTYVÕ ÑANE ERMANOKUÉRA

15, 16. ¿Mbaʼéichapa Jehová ojevale vaʼekue Aristarco ha Lucas rehe oipytyvõ hag̃ua Páblope?

15 ¿Mbaʼéichapa oñepytyvõ raʼe Páblope? Pablo oviahárõ guare Rómape, Jehová pyʼỹinte ojevale vaʼekue umi ermáno ha ermanakuérare oipytyvõ hag̃ua chupe. Jahechamína unos kuánto ehémplo.

16 Aristarco ha Lucas haʼe vaʼekue Pablo amígo ifiélva, ha haʼekuéra odesidi vaʼekue oviaha hendive Rómape. * La Biblia ndeʼíri Jesús opromete hague Aristarco ha Lúcaspe og̃uahẽ porãtaha hikuái Rómape. Upéicharõ jepe, haʼekuéra naiprovlémai vaʼekue oapeligra hag̃ua hekove oipytyvõ hag̃ua Páblope. Upéi ohokuévontema, pe torménta aja oikuaa hikuái nomanomoʼãiha. Upévare Aristarco ha Lucas ojupírõ guare pe várkope Cesaréape, Pablo oiméne oñemboʼe raʼe Jehovápe ipyʼaite guive, ha oagradese chupe ojevale haguére koʼã mokõi ermáno ipyʼaguasuetévare oipytyvõ hag̃ua chupe (Hech. 27:1, 2, 20-25).

17. ¿Mbaʼéichapa Jehová ojevale vaʼekue umi ermanokuérare oipytyvõ hag̃ua Páblope?

17 Pablo oviaha aja, umi ermanokuéra pyʼỹinte oipytyvõ vaʼekue chupe. Por ehémplo, og̃uahẽrõ guare pe siuda de Sidónpe, Julio oheja vaʼekue Páblope “oho iñamigokuéra rendápe ha péicha oñangareko hag̃ua hese hikuái”. Upe rire, pe siuda de Puteólipe, Pablo ha iñirũnguéra otopa ermanokuérare, ha koʼã ermáno ‘ojerure asy chupekuéra opyta hag̃ua hendivekuéra 7 día’. Umi ermáno koʼã lugarpegua oñangareko aja Pablo ha iñirũnguérare, Pablo oiméne omombeʼu koʼã ermánope umi mbaʼe ohasa vaʼekue hikuái, ha péicha omokyreʼỹ chupekuéra (ekompara Hechos 15:2, 3 heʼívare). Oñemokyreʼỹ rire chupekuéra, Pablo ha iñirũnguéra okontinua iviáhe (Hech. 27:3; 28:13, 14).

Oiko haguéicha Páblore, Jehová ojevale umi ermanokuérare ñanepytyvõ hag̃ua (Ehecha párrafo 18)

18. ¿Mbaʼépa omomýi Páblope oagradese hag̃ua Ñandejárape ha ikyreʼỹ jey hag̃ua?

18 Pablo oguata aja ohóvo Roma gotyo, oiméne imanduʼa raʼe upe oskrivi vaʼekuére umi ermáno ko siudapeguápe 3 áño upe mboyve: “Heta áñorema ahaseterei pene rendápe” (Rom. 15:23). Péro haʼe ni noimoʼãine raʼe og̃uahẽtaha upépe peteĩ prisionéroicha. Mbaʼeichaitépa omokyreʼỹne raʼe Páblope ohechárõ guare ermanokuéra Romapegua ohaʼarõha chupe tapére osaluda hag̃ua chupe. “Pablo ohechávo chupekuéra, oagradese Ñandejárape ha ikyreʼỹ jey” (Hech. 28:15). ¿Jahechakuaápa Pablo oagradese hague Ñandejárape oĩ haguére upépe umi ermáno? ¿Mbaʼérepa haʼe ojapo raʼe upéva? Ohechakuaa rupi Jehová ojevaleha umi ermanokuérare oipytyvõ hag̃ua chupe.

Ehecha párrafo 19

19. Heʼiháicha 1 Pedro 4:10, ¿mbaʼéichapa Jehová ikatu ojevale ñanderehe oipytyvõ hag̃ua umi ohasa asývape?

19 ¿Mbaʼépa ikatu jajapo? Oiméne jaikuaa peteĩ ñane ermáno térã ermána ñane kongregasionpegua ohasa asýva hína hasykatu rupi, ohaságui peteĩ mbaʼe ijetuʼuetereíva, térã omanógui peteĩ ohayhúva. Jaikuaáramo oĩha peteĩ ohasáva nesesida, ikatu jajerure Jehovápe tañanepytyvõ jaʼe térã jajapo hag̃ua álgo jahechauka hag̃ua ñanembaʼeporãha hendive ha jahayhuha chupe. Ikatu hína hústo upéva la oikotevẽva ñane ermáno ha ermanakuéra ikyreʼỹ jey hag̃ua (elee 1 Pedro 4:10). * Ñaipytyvõramo chupekuéra, koʼã ermáno ikatu ojerovia jey Jehová oprometévare heʼívo: “Núnka ndorohejamoʼãi ha núnka nderepytamoʼãi neaño”. ¡Ajépa ñanembovyʼaitéta upéva!

20. ¿Mbaʼérepa ikatu ñaime segúro ha jaʼe: “Jehová chepytyvõ hína”?

20 Pablo ha iñirũnguéraicha, ñande avei jahasa heta mbaʼe ijetuʼúva ojoguáva umi torménta vaípe. Péro avei ikatu ñandepyʼaguasu jaikuaágui Jehová oĩha ñanendive. Ñanepytyvõ hag̃ua haʼe ojevale Jesús ha umi anhelkuéra rehe. Ha oĩ porãramo ivoluntándi, Jehová ikatu avei ñanepytyvõ ojevalévo umi persóna orekóvare autorida. Ha oikóma haguéicha heta oĩvare ñande apytépe, Jehová ojevale ijespíritu sántore omomýi hag̃ua ñane ermáno ha ermanakuérape ñanepytyvõ hag̃ua. Upéicha rupi, ñande ikatu avei ñaime segúro ha jaʼe Pábloicha: “Jehová chepytyvõ hína, ndakyhyjemoʼãi asy, ¿mbaʼe piko ojapóta cherehe peteĩ persóna cheichagua?” (Heb. 13:6).

PURAHÉI 38 Jehová nepytyvõ ha nemombarete

^ párr. 5 Ko artíkulope jahecháta mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ vaʼekue apóstol Páblope mbohapy hendáicha ombohováirõ guare umi situasión ijetuʼúva. Jahechávo mbaʼéichapa Jehová oipytyvõma vaʼekue yma isiervokuérape, upéva omombaretevéta ñande jerovia Jehová ñanepytyvõtaha avei koʼág̃arupi jahasa jave umi provléma.

^ párr. 16 Aristarco ha Lucas oviaháma vaʼekue Pablo ndive. Koʼã kuimbaʼe ifiélva opyta vaʼekue avei Pablo ndive haʼe oĩ aja préso Rómape (Hech. 16:10-12; 20:4; Col. 4:10, 14).