Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 45

Jasegíkena jahechauka ojupe mborayhu ifiélva

Jasegíkena jahechauka ojupe mborayhu ifiélva

“Pehechauka ojupe mborayhu ifiélva ha pejoporiahuvereko” (ZAC. 7:9, nóta).

PURAHÉI 107 Ñandejára ñanemboʼe japorohayhu hag̃ua

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1, 2. ¿Mbaʼérepa jahechauka vaʼerã ojupe mborayhu ifiélva?

OĨ NINGO heta rrasón jahechauka hag̃ua ojupe mborayhu ifiélva. ¿Mbaʼe mbaʼépa hína umíva? Jahechamína mbaʼéichapa koʼã proverbio bíblico ombohovái upe pregúnta: “Esegíkena siémpre ehechauka mborayhu ifiélva, ha aníkena refalla avavéndi [...]. Péicha rehechaukáta neentendidoha, ha Ñandejára ha umi hénte ndeguerohorýta”. “Peteĩ persóna ohechaukáramo mborayhu ifiélva, haʼe voi oñevenefisia”. “Pe ohechaukáva mborayhu ifiélva ha oñehaʼãva ihústo oikovéta” (Prov. 3:3, nóta, 4; 11:17, nóta; 21:21, nóta).

Koʼã provérbiope oñemensiona mbohapy rrasón ñanemomýiva jahechauka hag̃ua mborayhu ifiélva. 1) Jehová ñandeguerohorýta. 2) Ñande voi ñañevenefisiáta. Por ehémplo, ikatúta jareko amígo verdadéro heta tiémpore. Ha 3) jahupytýta heta vendisión amo gotyove, umíva apytépe ikatúta jaiko pára siémpre. Añetehápe iñimportanteterei hína ñakumpli ko mandáto Jehová omeʼẽ vaʼekue ñandéve: “Pehechauka ojupe mborayhu ifiélva ha pejoporiahuvereko” (Zac. 7:9, nóta).

3. ¿Mbaʼe mbaʼépa ñambohováita ko artíkulope?

Ko artíkulope ñambohováita koʼã 4 pregúnta: ¿Mávapepa jahechauka vaʼerã mborayhu ifiélva? ¿Mbaʼépa ikatu ñanemboʼe lívro de Rut upe kualidágui? ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka mborayhu ifiélva koʼág̃arupi? ¿Mbaʼe iporãvapa jahupytýva jahechaukáramo mborayhu ifiélva?

¿MÁVAPEPA JAHECHAUKA VAʼERÃ MBORAYHU IFIÉLVA?

4. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñahaʼanga Jehovápe ha jahechauka mborayhu ifiélva? (Marcos 10:29, 30).

Jahecha haguéicha pe ótro artíkulope, Jehová ohechauka mborayhu ifiélva sólamente umi ohayhu ha oservívape chupe (Dan. 9:4). Ha ñande ningo ‘ñahaʼangase Ñandejárape, pórke ñande hína itaʼýra haʼe ohayhuetéva’ (Efes. 5:1). Upéicharõ, ñande jahechaukase hína mborayhu ifiélva ñane ermáno ha ermanakuérape (elee Marcos 10:29, 30).

5, 6. ¿Mbaʼépepa idiferénte pe mborayhu jahechaukáva umi persónape en henerál ha pe mborayhu ifiélva?

Amáske japilla porãve mbaʼépa heʼise mborayhu ifiélva, ifasilvéta ñandéve jahechauka hag̃ua upéva ñane ermanokuérape. Ñantende porãve hag̃ua mbaʼépa añetehápe heʼise mborayhu ifiélva, jahechami mbaʼépepa upéva idiferénte pe mborayhu jahechaukávagui umi persónape en henerál. Ñaanalisamína peteĩ ehémplo.

Ñaanalisáramo mbaʼépa oiko vaʼekue Pablo ha iñirũnguérare oñehundírõ guare ivarkokuéra, jahechakuaáta mbaʼépa heʼise pe mborayhu jahechaukáva umi persónape en henerál. Upérõ guare, umi oláda ogueraha chupekuéra pe ísla de Máltape. Umi hénte ko islapegua ningo ndoikuaái vaʼekue Pablo ni iñirũnguérape, ha noĩri avei ovligádo oñangarekóvo hesekuéra. Upéicharõ jepe koʼã hénte orresivi porãiterei chupekuéra ha mborayhúpe oñatende hesekuéra (Hech. 28:2, 7). Umi hénte Maltapegua ningo imbaʼeporãiterei, péro ojapo upéva Pablo ha iñirũnguéra ojecha vaíguinte, ha hiʼarive ni ndoikuaái voi chupekuéra. Upéicharõ koʼã hénte ohechaukánte pe mborayhu ojechaukáva umi persónape en henerál, ha ndahaʼéi mborayhu ifiélva.

7, 8. a) ¿Mbaʼépa omomýi peteĩ persónape ohechauka hag̃ua mborayhu ifiélva? b) ¿Mbaʼérepa ñaanalisáta unas kuánta párte oĩva lívro de Rútpe?

La odiferensiáva pe mborayhu ifiélva pe mborayhu jahechaukávagui umi persónape en henerál haʼe hína pe motivasión jarekóva. ¿Mbaʼérepa Ñandejára siervokuéra yma guare ohechauka vaʼekue mborayhu ifiélva? Umi ohechauka vaʼekue mborayhu ifiélva ningo ndojapói upéva ojapo vaʼerãgui reínte térã oñeñandúgui ovligádo, síno pórke ikorasõite guive ojapose kuri upéva. Jahechamína rréi David ehémplo. Haʼe ningo ikorasõite guive ohechaukase vaʼekue mborayhu ifiélva iñamígo Jonatánpe, jepe itúa ojukase kuri Davídpe. Heta áño omano rire jepe Jonatán, David osegi vaʼekue ohechauka chupe mborayhu ifiélva otrata porãvo itaʼýra Mefibósetpe (1 Sam. 20:9, 14, 15; 2 Sam. 4:4; 8:15; 9:1, 6, 7).

Ñande ikatúta ñantende porãve mbaʼépa heʼise pe mborayhu ifiélva ñaanalisáramo unas kuánta párte oĩva pe lívro de Rútpe. ¿Mbaʼéichapa umi persóna oñemensionáva ko lívrope ohechauka vaʼekue mborayhu ifiélva, ha mbaʼépa ñaaprendekuaa chuguikuéra? ¿Mbaʼéichapa ikatu ñamoĩ en práktika ñane kongregasiónpe umi mbaʼe ñaaprendéva? *

¿MBAʼE MBAʼÉPA ÑANEMBOʼE PE MBORAYHU IFIÉLVAGUI PE LÍVRO DE RUT?

9. ¿Mbaʼérepa Noemí opensa vaʼekue Jehová oñakontraria hague hese?

Lívro de Rútpe jatopa pe istória oñeʼẽva Noemí, inuéra Rut, ha peteĩ kuimbaʼe héravare Boaz. Ko kuimbaʼe ningo ohayhu vaʼekue Ñandejárape ha haʼe vaʼekue Noemí ména pariénte. Oiko rupi peteĩ ñembyahýi ivaietereíva Israélpe, Noemí, iména ha umi mokõi imembykariaʼy oho vaʼekue oiko Moábpe. Oiko aja hikuái upépe, Noemí ména omano. Umi mokõi imembykariaʼy omenda ha tiémpo rire omano anga avei hikuái (Rut 1:3-5; 2:1). Koʼã desgrásia oiko vaʼekue ningo ombosufrieterei Noemíme ha oheja voi chupe yvýre. Ha de tánto ke oñedesanima ha oñeñandu vaieterei, opensa voi Jehová oñakontraria hague hese. Ñañatendemína koʼã mbaʼe heʼi vaʼekue Jehováre: “Jehová ningo oĩ che kóntrape”. “Ñandejára Todopoderóso omyenyhẽ che rekove umi mbaʼe iróvagui”. Noemí heʼi avei: “Jehová voi ningo oĩ che kóntrape, Ñandejára Todopoderóso hína la chembosufríva” (Rut 1:13, 20, 21).

10. ¿Mbaʼéichapa Jehová orreaksiona vaʼekue ohendu rire umi mbaʼe Noemí heʼi vaʼekue?

10 ¿Mbaʼéichapa Jehová orreaksiona vaʼekue ohendu rire koʼã mbaʼe Noemí heʼi vaʼekue? Jehová noñemolómoi ko isiérva ohasa asyetévagui hína. Upéva rangue haʼe ombyasy ha oiporiahuverekoiterei chupe. Jehová ontende ‘pe iñarandúva jepe ikatuha ojapo vyrorei ohasa jave peteĩ situasión ijetuʼúva’ (Ecl. 7:7). Upéicharõ jepe, Noemí oikotevẽ kuri ajúda ohechakuaa hag̃ua Jehová si oĩha ijykére. ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ chupe? (1 Sam. 2:8). Haʼe omomýi Rútpe ohechauka hag̃ua chupe mborayhu ifiélva. Rut ohechaukase kuri ohayhuha isuégra Noemíme, upévare mborayhúpe oipytyvõ chupe ikyreʼỹ jey hag̃ua ha ohechakuaa hag̃ua Jehová oĩha gueteri ijykére. ¿Mbaʼépa ñaaprende Rut ehémplogui?

11. ¿Mbaʼépa omomýi heta ermáno ha ermánape oipytyvõ hag̃ua umi oñeñandu vai ha oñedesanimávape?

11 Pe mborayhu ifiélva ñanemomýi ñaipytyvõ hag̃ua umi oñedesanimávape ha oñeñandu vaívape. Rut opyta haguéicha Noemí ykére, koʼág̃arupi umi ermáno ha ermána imbaʼerechakuaáva oipytyvõ umi oñeñandu vai ha oñedeprimívape oĩva kongregasiónpe. Haʼekuéra ningo ohayhu iñermáno ha iñermanakuérape, ha kyreʼỹme ojapo la ikatúva guive oipytyvõ hag̃ua chupekuéra (Prov. 12:25; 24:10). Apóstol Pablo ñaneakonseha vaʼekue voi jajapo hag̃ua upéva heʼírõ guare: “Peñeʼẽkena pekonsola hag̃uáicha umi oñedeprimívape, peipytyvõkena umi ikangývape ha penepasiénsiakena enterovére” (1 Tes. 5:14).

Ñande ikatu ñaipytyvõ peteĩ ermáno térã ermána oñedesanimávape ñahendúvo chupe (Ehecha párrafo 12)

12. ¿Mbaʼépa hína sapyʼánte la iporãvéva ikatúva jajapo peteĩ ermáno térã ermána oñedesanimávare?

12 Sapyʼánte pe iporãvéva ikatúva jajapo ñaipytyvõ hag̃ua peteĩ ermáno oñedesanimávape haʼe hína ñahendu chupekuéra ha jaikuaauka jahayhuetereiha chupekuéra. Jehová ningo ohecha ha omombaʼeterei enteroite mbaʼe jajapóva ñaipytyvõ hag̃ua isiervokuéra haʼe ohayhuetévape (Sal. 41:1). Proverbios 19:17 heʼi: “Pe imbaʼeporãva imboriahúvandi Jehovápe voi oipuruka hína, ha haʼe katuete opagáta chupe”.

Rut opyta isuégra Noemí ndive péro Orpá oho jey Moábpe. Rut heʼi Noemíme: “Nde rehohápe che aháta” (Ehecha párrafo 13)

13. ¿Mbaʼépepa idiferénte vaʼekue Rut ha Orpá, ha mbaʼérepa ikatu jaʼe Rut ohechauka hague mborayhu ifiélva? (Ehecha pe taʼanga oĩva ko rrevísta apére).

13 Ikatu hag̃uáicha ñantende porãve mbaʼépa heʼise pe mborayhu ifiélva, ñaanalisami la oiko vaʼekue omano rire Noemí ména ha umi mokõi imembykariaʼy. Noemí ohendúrõ guare “Jehová ovendesi jey hague ipuévlope ha omeʼẽha chupekuéra hoʼu vaʼerã”, haʼe odesidi oho jeytaha ivállepe (Rut 1:6). Ñepyrũrã umi mokõi inuéra osẽ oho avei hendive, péro tapére Noemí 3 vése heʼi chupekuéra oho jeýnte hag̃ua Moábpe. ¿Ha mbaʼépa oiko raʼe? La Biblia heʼi: “Orpá ohetũ isuégrape ha osẽ oho, péro Rut opyta hendive” (Rut 1:7-14). Odesidívo oho jeytaha Moábpe, Orpá osegi Noemí konsého ha ojapo la oñehaʼarõ vaʼekue chugui. Péro Rut ojapo hetave mbaʼe upe oñehaʼarõ vaʼekuégui chugui. Haʼe ikatúnte avei kuri oho jey hógape, péro ohechauka rupi mborayhu ifiélva, haʼe odesidi opytatanteha Noemíndi oipytyvõ hag̃ua chupe (Rut 1:16, 17). Rut odesidi vaʼekue opytataha Noemí ykére, ndahaʼéi oĩgui ovligáda síno ojaposégui voi upéva, ohechauka rupi mborayhu ifiélva. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende ko rrelátogui?

14. a) ¿Mbaʼépa odesidi ojapo koʼág̃arupi ñane ermáno ha ermanakuéra? b) Asegún Hebreos 13:16, ¿mbaʼéichapa ikatu ñambovyʼa Ñandejárape?

14 Pe mborayhu ifiélva ñanemomýi jajapo hag̃ua hetave mbaʼe upe oñehaʼarõvagui. Oiko haguéicha yma, ñane tiémpope avei Ñandejára siervokuéra odesidi ohechaukataha mborayhu ifiélva iñermáno ha iñermanakuérape, ndoikuaáiramo jepe chupekuéra. Por ehémplo, oikuaa jave oiko hague peteĩ desástre naturál, umi ermáno pyaʼe voi oporandu mbaʼépa ikatu ojejapo oñepytyvõ hag̃ua chupekuéra. Ha kongregasiónpe oĩ jave ojejopy vaíva ekonómikamente, umi ermáno pyaʼe voi ohecha mbaʼe mbaʼépa ofalta upe persónape ha oipytyvõ chupe. Ojapo haguéicha síglo primérope umi kristiáno Macedoniagua, ñane ermanokuéra ojapo hetave mbaʼe upe oñehaʼarõvagui chuguikuéra. Haʼekuéra ningo ojesakrifika iñermanokuéra oikotevẽva rehehápe omeʼẽvo chupekuéra itiémpo ha imbaʼerepy. Añetehápe “omeʼẽve voi upe orekóvagui” (2 Cor. 8:3). ¡Ajépa ovyʼaiténe Jehová ohechauka haguére hikuái pe mborayhu ifiélva! (Elee Hebreos 13:16).

¿MBAʼÉICHAPA IKATU JAHECHAUKA MBORAYHU IFIÉLVA KOʼÁG̃ARUPI?

15, 16. ¿Mbaʼéichapa Rut ohechauka vaʼekue noñentregamoʼãiha?

15 Ñande ikatu ñaaprende heta mbaʼe iporãva jahechávo mbaʼéichapa Rut oipytyvõ vaʼekue Noemíme. Ñaanalisami mbaʼépa ikatu ñaaprende iñehémplogui.

16 Aníkena ñañentrega. Rut heʼírõ guare isuégra Noemíme ohotaha hendive Judápe, ñepyrũrã haʼe ndoipotái kuri. Péro Rut noñentregái. ¿Mbaʼépa oiko upe haguére? “Noemí ohechakuaávo Rut heʼi jey jeyha chupe ohoseha katuete hendive, ndeʼivéintema chupe oho jey hag̃ua hógape” (Rut 1:15-18).

17. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ani hag̃ua ñañentrega?

17 ¿Mbaʼépa ñaaprende? Tekotevẽ ningo ñanepasiénsia ñaipytyvõ hag̃ua umi oñedeprimívape, péro aníkena ñañentrega. Peteĩ ermáno térã ermána oikotevẽva ajúda, ikatu hína ñepyrũrã ndoaseptái upéva. Péro pe mborayhu ifiélva ñanemomýita japyta hag̃ua ijykére ha jasegi hag̃ua ñañehaʼã ñaipytyvõ chupe (Gál. 6:2). Ñande jareko la esperánsa haʼe oaseptataha ñande ajúda ha ohejataha ñakonsola chupe.

18. ¿Mbaʼépa omoñeñandu vaíne raʼe Rútpe?

18 Ani jajagarra vai umi mbaʼe heʼíva térã ojapóva. Noemí ha Rut og̃uahẽrõ guare Belénpe, Noemí ojotopa ivesinokuérandi ha heʼi chupekuéra: “Heta mbaʼe areko kuri ahárõ guare, péro Jehová chegueru jey koʼápe po nandi” (Rut 1:21). ¡Ñapensamína mbaʼeichaitépa oñeñandu vaíne raʼe Rut ohendúrõ guare koʼã mbaʼe! Haʼe ningo hetáma ojesakrifika kuri oipytyvõ hag̃ua Noemíme. Rut ningo hasẽ kuri hendive, okonsola chupe ha oguata kuri hendive heta díare. Ha upéicharõ jepe Noemí osẽ heʼi: “Jehová chegueru jey koʼápe po nandi”. Rut oĩramo jepe upépe ijykerete, umi mbaʼe Noemí heʼívare haʼetévaicha la nomombaʼéiva entéro mbaʼe Rut ojapo vaʼekue hesehápe. ¡Ajépa hasy asýne raʼe upéva Rútpe! Upéicharõ jepe, haʼe lomímonte opyta Noemí ykére.

19. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta japyta hag̃ua ñane ermanokuéra oñedeprimíva ykére?

19 ¿Mbaʼépa ñaaprende? Koʼág̃arupi peteĩ ermáno térã ermána oñedeprimíva ikatu hína heʼi térã ojapo peteĩ mbaʼe ñanemoñeñandu vaíva, jepe ñande ñaipytyvõma kuri chupe hetaiterei mbaʼépe. Péro ñañehaʼãmbaite vaʼerã ani hag̃ua jajagarra vai upéva. Ñande japytáta ijykére ha jajeruréta Jehovápe tañanepytyvõ ikatu hag̃uáicha ñakonsola chupe (Prov. 17:17).

¿Mbaʼéichapa koʼág̃arupi umi ansiáno ikatu osegi Boaz ehémplo? (Ehecha párrafo 20 ha 21)

20. ¿Mbaʼépa omeʼẽ vaʼekue Rútpe pe fuérsa osegi hag̃ua ikyreʼỹ?

20 Ñamokyreʼỹkena umi oikotevẽvape. Rut ningo omokyreʼỹ vaʼekue Noemíme, péro koʼág̃a Ruthaitéma oikotevẽ kuri oñemokyreʼỹ chupe. Ha Jehová omomýi Boázpe ojapo hag̃ua upéva. Boaz heʼi Rútpe: “Jehová tomyengoviapaite ndéve koʼã mbaʼe porãite rejapo vaʼekuére, ha Israel Jára Jehová topagapaite ndéve opa mbaʼe rejapóvare, pórke nde reju rejeprotehe hag̃ua ipepo guýpe”. Koʼã mbaʼe porãite heʼi vaʼekue Boaz opokoiterei vaʼekue Rut rehe, péicha rupi heʼi Boázpe: “Nde ningo che karai chekonsola ha pyʼaguapýpe porãnte reñeʼẽ chéve” (Rut 2:12, 13). Umi mbaʼe Boaz heʼi vaʼekue omokyreʼỹ ha omeʼẽ Rútpe pe fuérsa haʼe oikotevẽva osegi hag̃ua.

21. Ohechaukaháicha Isaías 32:1, 2, ¿mbaʼépa ojapo vaʼerã umi ansianokuéra?

21 ¿Mbaʼépa ñaaprende? Umi ohechaukáva mborayhu ifiélva ótrope oikotevẽ jepi avei oñemokyreʼỹmi chupekuéra. Boaz ningo omokyreʼỹ kuri Rútpe ohechakuaárõ guare mbaʼeichaitépa haʼe imbaʼeporã Noemíndi. Koʼág̃arupi avei umi ansianokuéra ohechakuaa la ojapóva umi ermáno oipytyvõ hag̃ua umi oikotevẽvape ajúda, ha oguerohory chupekuéra. Péicha mborayhúpe oñeñeʼẽramo chupekuéra, haʼekuéra katuete ikyreʼỹ ha imbaretéta osegi hag̃ua oipytyvõ ótrope (elee Isaías 32:1, 2).

¿MBAʼE IPORÃVAPA JAHUPYTÝTA JAHECHAUKÁRAMO MBORAYHU IFIÉLVA?

22, 23. ¿Mbaʼéichapa okambia raʼe Noemí aktitu, ha mbaʼérepa? (Salmo 136:23, 26).

22 Tiémpo rire, Boaz oñenkarga ani hag̃ua ofalta Noemí ha Rútpe la hoʼumi vaʼerã (Rut 2:14-18). ¿Mbaʼéichapa Noemí orreaksiona Boaz ipojera haguére hendivekuéra? Haʼe heʼi: “Jehová tovendesi chupe, pórke Ñandejára ningo siémpre ohechauka mborayhu ifiélva umi oikovéva ha omanóvape” (Rut 2:20a, nóta). ¡Ajépa tuichaite okambia la Noemí opensáva ha oñandúva! Anteve ningo haʼe hasẽ ha oñelamenta kuri heʼívo: “Jehová ningo oĩ che kóntrape”. Péro koʼág̃a haʼe vyʼápema heʼi: “Ñandejára ningo siémpre ohechauka mborayhu ifiélva”. ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Noemíme okambia hag̃ua ijaktitu?

23 Koʼág̃a Noemí oñepyrũma ohechakuaa Jehová núnka ndohejareíri hague chupe. Jehová ningo ojevale kuri Rut rehe oipytyvõ hag̃ua Noemíme ou jeýrõ guare Judápe (Rut 1:16). Noemí ontendéma avei Jehová ojevale hague Boaz rehe oipytyvõ hag̃ua chupe ha Rútpe (Rut 2:19, 20b). Haʼe oiméne opensa raʼe: “Koʼág̃a ahechakuaáma Jehová núnka ndacherejái hague. Haʼe ningo siémpre oĩ kuri che ykére” (elee Salmo 136:23, 26). Rut ha Boaz núnka noñentregái vaʼekue, ha oiméne Noemí oagradesete raʼe chupekuéra upévare. Enterovévante ovyʼaitereíne raʼe ohechávo Noemí ikyreʼỹ ha ovyʼa jeyha.

24. ¿Mbaʼérepa ñande jasegise jahechauka mborayhu ifiélva ñane ermanokuérape?

24 ¿Mbaʼépa ñanemboʼe lívro de Rut pe mborayhu ifiélvagui? Pe mborayhu ifiélva ningo ñanepytyvõ ani hag̃ua ñañentrega ñaipytyvõ jave ñane ermanokuéra oñedeprimívape. Upéva ñanemomýi avei jajesakrifika hag̃ua hesehapekuéra. Ansianokuéra tekotevẽ mborayhúpe omokyreʼỹ umi ohechaukávape hína mborayhu ifiélva ótrope. Ñande ningo javyʼaiterei jahecha jave mbaʼéichapa umi anteve oñeñandu vai vaʼekue, koʼág̃a oñepyrũ jey ikyreʼỹ ha ovyʼa oservívo Jehovápe (Hech. 20:35). ¿Péro mbaʼépa hína pe rrasón iñimportantevéva jasegi hag̃ua jahechauka mborayhu ifiélva ñane ermanokuérape? Pórke péicha jasegíta hína Jehová ehémplo ha ñambovyʼáta chupe. Haʼe ningo pe Dios siémpre “ohechaukáva mborayhu ifiélva” (Éx. 34:6, nóta; Sal. 33:22).

PURAHÉI 130 Ñañoperdonákena

^ párr. 5 Jehová ningo oipota jahechauka mborayhu ifiélva ñane ermáno ha ermanakuérape. Ñande ikatúta ñantende porãve mbaʼépa heʼise mborayhu ifiélva, ñaanalisáramo mbaʼéichapa Ñandejára siervokuéra yma guare ohechauka vaʼekue ko kualida. Ko artíkulope jahecháta mbaʼépa ikatu ñaaprende Rut, Noemí ha Boaz ehémplogui.

^ párr. 8 Reñevenefisia porãve hag̃ua ko artíkulogui, romokyreʼỹ relee hag̃ua Rut kapítulo 1 ha 2.