Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 42

“Ovyʼa umi siémpre iñeʼẽrendúva” Jehovápe

“Ovyʼa umi siémpre iñeʼẽrendúva” Jehovápe

“Ovyʼa umi siémpre iñeʼẽrendúva, umi oikóva Jehová léi heʼiháicha” (SAL. 119:1, nóta).

PURAHÉI 124 Ñandefiélkena siémpre

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? a

Oĩ umi ñane ermáno ha ermanakuéra oho vaʼekue kárselpe ha ótro katu koʼág̃a oĩ hína préso ifiél haguére Jehová goviérnope (Ehecha párrafo 1 ha 2)

1, 2. a) ¿Mbaʼépa ojapo unos kuánto goviérno Jehová puévlo kóntrape, ha mbaʼéichapa orreaksiona umi ermanokuéra? b) ¿Mbaʼérepa ikatu javyʼa oĩramo jepe ñandepersegíva? (Ekomenta avei pe taʼanga oĩva ko rrevísta apére).

 KOʼAG̃AITE ningo ñane rembiapo ojeproivi térã ojejoko hína mas de 30 paíspe ko múndo tuichakuére. Umíva umi país apytépe oĩ umi autorida ogueraháva kárselpe ñane ermáno ha ermanakuérape. ¿Mbaʼe mbaʼépa la ojapo vaiete vaʼekue ñane ermanokuéra? Mbaʼevete voi. Jehová nopensái hesekuéra ojapo hague álgo ivaíva. Haʼekuéra ningo la ojapo vaʼekue olee ha ostudia la Biblia, omombeʼu ótrope umi mbaʼe ogueroviáva ha oho umi rreunionhápe iñermanokuérandi. Haʼekuéra noñentremetéi avei mbaʼeveichagua polítikape, orrechasaite voi upéva. Ha oĩramo jepe oñemoĩ mbaretéva umi ermanokuéra kóntrape, haʼekuéra osegi ifiél Jehovápe, b térã ohechauka oserviha Jehovápe ipyʼaite guive. Ha ovyʼaiterei hikuái ojapo haguére upéicha.

2 Oiméne nde rehechámava koʼã testígo de Jehová ipyʼaguasuetéva fóto ha ehechakuaa hesekuéra opukavyha. Haʼekuéra ningo ovyʼa, pórke oikuaa Jehová oguerohoryha chupekuéra osegi haguére ifiél chupe (1 Crón. 29:17a). Jesús heʼi vaʼekue: “Ovyʼa umi ojepersegíva ojapo haguére iporãva […]. Pendepyʼarory ha pevyʼaitereíkena péicha jave” (Mat. 5:10-12).

PETEĨ EHÉMPLO ÑANDÉVE G̃UARÃ

Pedro ha Juan omoĩ ehémplo umi kristiáno koʼag̃aguápe g̃uarã ha tekotevẽva oñepresenta umi trivunálpe ha odefende ijerovia (Ehecha párrafo 3 ha 4)

3. Ohechaukaháicha Hechos 4:19, 20, ¿mbaʼéichapa orreaksiona vaʼekue umi apostolkuéra ojepersegírõ guare chupekuéra, ha mbaʼérepa ojapo upéicha?

3 Yma ningo Jesús apostolkuérape ojepersegíma vaʼekue opredika haguére umi notísia porã. Ha upéicha avei oñembohasa asy hína koʼág̃arupi heta ñane ermanokuérape. Heta vése voi umi judío trivunál ijyvatevéva omanda umi apóstolpe “anivéma hag̃ua oñeʼẽ Jesús rérape” (Hech. 4:18; 5:27, 28, 40). ¿Mbaʼéichapa orreaksiona hikuái? (Elee Hechos 4:19, 20). Haʼekuéra oikuaa vaʼekue pe autorida ijyvatevéva omanda hague chupekuéra opredika hag̃ua umi héntepe ha omyesakã porã hag̃ua mávapa pe Cristo (Hech. 10:42). Pedro ha Juan pyʼaguasúpe oñeʼẽ vaʼekue umi ótro apóstol rérape, ha heʼi haʼekuéra iñeʼẽrendu vaʼerãha Ñandejárape umi huéspe rangue, ha ndaikatumoʼãiha oguerokirirĩ umi mbaʼe ohecha ha ohendu vaʼekue Jesúsgui. Haʼete voi haʼekuéra oporandu vaʼekue umi huéspe: “¿Peẽ piko pepensa perekoha tuichave autorida Ñandejáragui?”.

4. Heʼiháicha Hechos 5:27-29, ¿mbaʼe ehémplopa omoĩ umi apostolkuéra enterove kristianokuérape, ha mbaʼéichapa ñande ikatu jajapo avei upéicha?

4 Umi apostolkuéra omoĩ vaʼekue ehémplo iporãitereíva enterove kristiánope osegi hag̃ua. Por ehémplo, haʼekuéra ojedesidi vaʼekue iñeʼẽrendutaha Ñandejárape igovernánteramo yvypórape rangue (elee Hechos 5:27-29). Oñembyepoti rire chupekuéra ifiél haguére Jehovápe, umi apóstol “vyʼapópe osẽ oho pe Sanedrín renondégui, pórke Ñandejára opermiti oñembohasa asy chupekuéra Jesús réra rehehápe”, ha haʼekuéra osegi opredika (Hech. 5:40-42).

5. ¿Mbaʼe pregúntapa tekotevẽ ñakontesta?

5 Ajépa ñaaprendeseve hína pe ehémplo omoĩ vaʼekuégui umi apóstol. Por ehémplo, ¿mbaʼéichapa umi apóstol iñeʼẽrendu Ñandejárape yvypórape rangue, ha ojapo avei “umi autorida omandáva”? (Rom. 13:1). ¿Mbaʼéichapa ñande ikatu ñaneñeʼẽrendu ha ñañemoĩ “umi goviérno ha autoridakuéra poguýpe” apóstol Pablo heʼi haguéicha? ¿Ha mbaʼéichapa avei ikatu jasegi ñandefiél Ñandejárape, haʼéva hína pe Governánte iñimportantevéva? (Tito 3:1).

“UMI AUTORIDA”

6. a) ¿Mávapa hína “umi autorida” oñemensionáva Romanos 13:1-pe, ha mbaʼéichapa ñande jatrata vaʼerã chupekuéra? b) ¿Mbaʼe situasiónpepa añetehápe oĩ enterove governánte umáno?

6 (Elee Romanos 13:1). Ko versíkulope pe fráse “umi autorida” oñeʼẽ hína umi goviérno umánore orekóva podér ha odomináva ótrope. Kristianokuéra ningo iñeʼẽrendu vaʼerã koʼã goviérno umánope. Koʼã governánte ningo omoĩ pyʼaguapy, ojasegura oñekumpli hag̃ua umi léi, ha sapyʼánte odefende voi Jehová puévlope (Apoc. 12:16). Upévare oñemanda ñandéve japaga hag̃ua impuésto, jarrespeta ha ñamombaʼe hag̃ua chupekuéra (Rom. 13:7). Péro koʼã goviérno umáno oreko autorida Jehová opermiti rupínte chupekuéra upéva. Jesús ohechauka porã vaʼekue upéva ointerrogárõ guare chupe pe governadór rrománo Poncio Pilato. Ha Pilato heʼírõ guare haʼe orekoha autorida odesidi hag̃ua ojejukátapa Jesúspe térãpa nahániri, Jesús heʼi vaʼekue chupe: “Ndereguerekomoʼãi kuri mbaʼeveichagua autorida rejapo hag̃ua cherehe mbaʼeve, upéva nomeʼẽirire ndéve Ñandejára” (Juan 19:11). Pilátoicha avei koʼág̃arupi pe autorida orekóva enterove governánte ha polítiko umáno oreko hína límite.

7. ¿Mbaʼe situasiónpepa ñande nañañemoĩri umi governánte umáno poguýpe, ha mbaʼépa haʼekuéra imanduʼa vaʼerã?

7 Kristianokuéra ningo okumpli vaʼerã umi léi omoĩva umi goviérno umáno, noñemoĩrima guive Ñandejára léi kóntrape. Péro ñande nañakumplíri umi goviérno léi ojerure jave ñandéve jajapo hag̃ua álgo Ñandejára oproivíva, térã oproivi jave ñandehegui peteĩ mbaʼe Ñandejára ohaʼarõva ñandehegui jajapo. Por ehémplo ikatu ojerure hikuái umi mitãrusúpe oñorairõ hag̃ua pe ehérsitope ipaís rehehápe. c Térã haʼekuéra ikatu avei oproivi ñandehegui ñande Biblia ha ñane puvlikasionkuéra, ha avei oproivi ñandehegui japredika ha ñañembyaty jaadora hag̃ua Jehovápe. Umi governánte oipuru vaírõ ijautorida, por ehémplo opersegi hag̃ua Jesucristo disipulokuérape, orrendíta hína hikuái kuénta Ñandejárape. Jehová ningo ohechapaite hína la oikóva (Ecl. 5:8).

8. ¿Mbaʼépepa idiferénte umi goviérno ha Jehová autorida, ha mbaʼérepa iñimportánte upéva?

8 Umi governantekuéra ningo ikatu oreko autorida, ojapo heta mbaʼe iporãva ha oreko podér ótrore. Péro upéva ndeʼiséi haʼekuéra oĩ porãveha ha tuichave omandaha enterovégui. Ñandejára Jehová hína pe tuichave omandáva ha ijyvatevéva enterovetégui. La Bíbliape ningo 4 vése voi ojeʼe Jehováre haʼeha pe “Ñandejára Ijojahaʼỹva” (Dan. 7:18, 22, 25, 27).

“ÑANDEJÁRA IJOJAHAʼỸVA”

9. ¿Mbaʼépa proféta Daniel ohecha vaʼekue umi visiónpe?

9 Proféta Daniel ohecha vaʼekue umi visión omyesakã porãva Jehová haʼeha pe Ñandejára Ijojahaʼỹva ha orekóva tuichave podér enterove autoridágui. Primerorã Daniel ohecha vaʼekue 4 animál tuichaitereíva orrepresentáva umi poténsia mundiál yma guarépe. Por ehémplo Babilonia, Medopersia, Grecia ha Roma. Ha avei pe poténsia mundiál oĩva koʼág̃a haʼéva hína Gran Bretaña ha Estados Unidos, térã pe poténsia angloamericana (Dan. 7:1-3, 17). Upéi Daniel ohecha vaʼekue Jehovápe oguapyha itrónope pe trivunál yvagapeguápe (Dan. 7:9, 10). Upe ohecha vaʼekue upe rire Daniel pe visiónpe haʼe hína peteĩ avíso umi governánte koʼag̃aguápe g̃uarã.

10. Heʼiháicha Daniel 7:13, 14, 27, ¿mávapepa Jehová omeʼẽ pe autorida ko yvy ape ári, ha mbaʼe upéva ohechauka ñandéve Jehovágui?

10 (Elee Daniel 7:13, 14, 27). Ñandejára oipeʼa kompletoite pe podér ha autorida umi goviérno umánogui ha omeʼẽ umi ótro omeresevéva ha orekovévape podér. ¿Mávapepa? Peteĩ ‘ojoguávape yvypóra raʼýpe’ haʼéva Jesucristo, ha umi ipotĩvape “Ñandejára Ijojahaʼỹva mbaʼéva”, haʼéva umi 144.000 ogovernátava “opa ára g̃uarã” (Dan. 7:18). Upéicharõ hesakã porãiterei Jehová haʼeha pe “Ñandejára Ijojahaʼỹva”, pórke haʼe añoite oreko pe autorida ojapo hag̃ua koʼã mbaʼe.

11. ¿Mbaʼépa avei oskrivi vaʼekue Daniel ohechaukáva Jehová ipoderosoveha enterove umi ótro goviérnogui?

11 Umi mbaʼe Daniel ohecháva pe visiónpe okonfirma ko mbaʼe heʼi vaʼekue Ñandejárape: “Nde reipeʼa umi rréipe ipuéstogui ha remoĩ avei umi rréipe ogoverna hag̃ua”. Upéi heʼi vaʼekue avei “Ñandejára Ndaijojaháiva orekoveha autorida entéro yvypóra goviérnogui, ha haʼe omeʼẽsévape omeʼẽtaha pe autorida ogoverna hag̃ua” (Dan. 2:19-21; 4:17). ¿Oipeʼámavapa Jehová peteĩ goviérnope ha upéi omoĩ ótro hendaguépe? ¡Si ojapóma!

Jehová oipeʼa Belsasárgui igoviérno ha omeʼẽ umi medo ha pérsape (Ehecha párrafo 12)

12. Emoĩ peteĩ ehémplo ohechaukáva mbaʼéichapa Jehová yma oipeʼáma vaʼekue ipuéstogui umi rréipe (ehecha pe taʼanga).

12 Jehová ohechauka porãitereíma haʼe orekoha tuichave autorida umi autoridakuéra omandávagui. Jahechami mbohapy ehémplo. Pe faraón de Egipto oesklavisa vaʼekue Jehová puévlope ha heta vése ndopoiséi chuguikuéra. Péro Ñandejára olivera chupekuéra ha opoi pe faraónpe pe Mar Rójope (Éx. 14:26-28; Sal. 136:15). Rréi Belsasar de Babilonia ojapo vaʼekue peteĩ fiésta ha oñemoĩ Ñandejára yvagapegua kóntrape ha oadora umi dios ojejapóvape pláta ha órogui Jehovápe rangue (Dan. 5:22, 23). Péro Ñandejára oumilla ko kuimbaʼe oñemombaʼeguasuetévape. Upe pyharépe voi ojejuka Belsasárpe, ha igoviérno oñemeʼẽ umi medo ha pérsape (Dan. 5:28, 30, 31). Rréi Herodes Agripa Primero de Palestina ojukauka apóstol Santiágope ha upéi oenkarselaka apóstol Pédrope ojukaségui avei chupe. Péro Jehová ojoko Heródespe ani hag̃ua ojapo upe opensámava hína ojapo. Jehová ánhel okastiga chupe ha omano (Hech. 12:1-5, 21-23).

13. Emoĩ peteĩ ehémplo ohechaukáva mbaʼéichapa Jehová ogana vaʼekue umi governantekuéra oñeuni vaʼekuépe.

13 Jehová ohechaukáma avei ipoderosoveha enterovete umi goviernokuéra oñeunívagui ogoverna hag̃ua. Haʼe oñorairõ vaʼekue umi israelita rehehápe ha oipytyvõ chupekuéra ohundi hag̃ua umi 31 rréi cananeo oñeuni vaʼekuépe, ha avei ojagarra hag̃ua hikuái tuicha párte pe Tiérra Prometída (Jos. 11:4-6, 20; 12:1, 7, 24). Jehová oipytyvõ vaʼekue avei umi israelítape oganaite hag̃ua pe rréi Ben-Hadádpe ha umi ótro 32 governánte síriope, umi oñorairõ vaʼekue Israel kóntrape (1 Rey. 20:1, 26-29).

14, 15. a) ¿Mbaʼépa rréi Nabucodonosor ha Darío heʼi vaʼekue Jehová goviérnore? b) ¿Mbaʼépa pe salmísta heʼi vaʼekue Jehováre ha ipuévlore?

14 Heta vésema ningo Jehová ohechauka haʼeha pe Ñandejára Ijojahaʼỹva. Rréi Nabucodonosor de Babilonia oñemombaʼeguasu vaʼekue ipoderóso haguére, oreko haguére autorida ha omanda guasu haguére. Upéicha ojapo rangue, haʼe orrekonose vaʼerã kuri umíldemente Jehová haʼeha pe omereséva oñemombaʼeguasu. Upémarõ Ñandejára ombotavyrai chupe. Upéi oĩ porã rire jeýma, Nabucodonosor omombaʼeguasu “Ñandejára Ndaijojaháivape” ha orrekonose Jehová haʼeha ‘pe ogovernáva opa ára g̃uarã ha irréino osegitaha ohasáramo jepe heta henerasión’. Haʼe heʼi avei: “Ndaipóri ikatu vaʼerã ojoko chupe” (Dan. 4:30, 33-35). Oñemoĩ rire a pruéva Daniélpe ohechauka hag̃ua ojeroviápa Jehováre, ha ojerreskata rire chupe pe yvykua oĩhágui umi león, rréi Darío onohẽ peteĩ dekréto heʼíva enterovete umi hénte “okyhyje ha orrespeta vaʼerãha pe Dios oadorávape Daniel. Pórke haʼe hína pe Dios oikovéva ha oĩtava pára siémpre. Haʼe ogovernáta opa árare ha irréino noñehundimoʼãi arakaʼeve” (Dan. 6:7-10, 19-22, 26, 27).

15 Pe salmísta heʼi vaʼekue: “Jehová nopermitíri umi tetã osẽ ijidéape. Haʼe ombyai umi mbaʼe haʼekuéra oplanea vaʼekue”. Upéi heʼive: “Ovyʼa umi hénte oadoráva Jehovápe, haʼekuéra hína pe puévlo Ñandejára oiporavo vaʼekue imbaʼerã” (Sal. 33:10, 12). ¡Upéva ohechauka ñandéve mbaʼérepa jasegi vaʼerã ñandefiél Jehovápe!

PE ÚLTIMA GÉRRA

Umi nasionkuéra oñeuníva noganamoʼãi asy Jehová ehérsito yvagapeguápe (Ehecha párrafo 16 ha 17)

16. ¿Mbaʼéguipa ñaimekuaa segúro pe “jehasa asy guasu” aja, ha mbaʼérepa? (Ehecha pe taʼanga).

16 Ñande ningo jaikuaáma mbaʼépa Jehová ojapo vaʼekue yma. Upéicharõ, ¿ñandépa ikatu ñahaʼarõ haʼe okumpli umi mbaʼe oprometéva amo gotyove g̃uarã? Ikatu ñaime segúro Jehová osalvataha isiervokuéra ifiélvape pe “jehasa asy guasu” aja (Mat. 24:21; Dan. 12:1). Haʼe ojapóta upéva pe grúpo de nasión, oñehenóiva Gog de Magog, oataka vaieterei vove ko múndo tuichakuére Jehová siervokuéra ifiélvape. Ko grúpo de nasiónpe oĩramo jepe umi 193 miémbro oĩva pe Naciones Unídaspe, ndohupytymoʼãi asy pe Ñandejára Ijojahaʼỹvape ha ijehérsito yvagapeguápe. Jehová opromete voi: “Katuete añemombaʼeguasúta ha añesantifikáta, ha ajekuaaukáta heta nasión renondépe, ha oikuaáta hikuái che haʼeha Jehová” (Ezeq. 38:14-16, 23; Sal. 46:10).

17. ¿Mbaʼépa heʼi la Biblia oikotaha umi rréi ko yvy ape ariguáre ha umi osegívare iñeʼẽrendu Jehovápe?

17 Gog ningo oatakáta hína Jehová puévlope ha upéva omoñepyrũta pe gérra de Armagedón, upépe Jehová ohundíta ‘entéro umi rréi ko yvy ariguápe’ (Apoc. 16:14, 16; 19:19-21). Péro “umi hembiapo porãva añoite opytáta ko yvy ape ári, umi hénte siémpre iñeʼẽrendúva osegíta oikove ko yvýpe” (Prov. 2:21, nóta).

JASEGI VAʼERÃ ÑANDEFIÉL JEHOVÁPE

18. ¿Mbaʼépa oĩma dispuésto heta kristiáno ojapóvo, ha mbaʼérepa? (Daniel 3:28).

18 Ymaite guive heta kristiáno oapeligra pe liverta orekóva ha oĩ voi omano hag̃uáicha ohayhúgui Jehovápe, haʼéva pe Governánte ogovernáva opa mbaʼe. Haʼekuéra osegi ifiél Jehovápe, ojerresolve voi umi mbohapy hebreo ojapo haguéicha, umi osegi vaʼekue ifiél Ñandejára Ijojahaʼỹvape, ha upéi haʼe osalva vaʼekue chupekuéra pe tatakua akúgui (elee Daniel 3:28).

19. ¿Mbaʼépa Jehová orekóta enkuénta ohusga hag̃ua la héntepe, ha mbaʼépa ñande jajapo vaʼerã koʼág̃a?

19 Pe salmísta David oskrivi vaʼekue ohechauka iñimportantetereiha jasegi ñandefiél Ñandejárape. Haʼe heʼi: “Jehová, nde rehusgáta umi tetãnguérape. Jehová, nde ningo rehecha umi mbaʼe porã che ajapóva, ha mbaʼeichaitépa cheñeʼẽrendu, eguerekomína umíva enkuénta chehusga vove” (Sal. 7:8). Upéi David heʼi jey: “Ñandejára, che ningo cheñeʼẽrendu ha ndajapói mbaʼeve ivaíva, aipotaite umíva cheprotehe” (Sal. 25:21). Jaiko porãiterei ningo jasegíramo ñandefiél Jehovápe. Jasegi vaʼerã ñaneñeʼẽrendu chupe toiko la oikóva, upéi ñañeñandúta avei pe salmísta heʼi vaʼekuéicha: “Ovyʼa umi siémpre iñeʼẽrendúva, umi oikóva Jehová léi heʼiháicha” (Sal. 119:1, nóta).

PURAHÉI 122 ¡Jajepytaso Jehová ykére!

a La Biblia omanda kristianokuérape iñeʼẽrendu hag̃ua umi autoridakuérape, umi governánte oĩvape ko múndope. Péro oĩ umi goviérno notĩriva voi oñemoĩ mbarete hag̃ua Jehová ha isiervokuérare. ¿Mbaʼéichapa ñande ikatu ñaneñeʼẽrendu umi governantekuérape ha avei jasegi ñandefiél Jehovápe?

b MBAʼÉPA HEʼISE: Jasegi hag̃ua ñandefiél Jehovápe tekotevẽ siémpre ñaneñeʼẽrendu chupe ha igoviérnope ijetuʼúramo jepe upéva.