Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñañehaʼã memékena jahupyty Jehová vendisión

Ñañehaʼã memékena jahupyty Jehová vendisión

“Reñorairõ Ñandejárandi ha kuimbaʼekuérandi ha rekonsegi la reipotáva.” (GÉN. 32:28, TNM)

PURAHÉI: 60, 38

1, 2. ¿Mbaʼe mbaʼéndipa osegi vaʼerã oñorairõ entéro oservíva Jehovápe?

Abel tiémpo guive koʼág̃a peve, entéro jaservíva Jehovápe ñañehaʼã ñaneñeʼẽrendu hag̃ua chupe. Apóstol Pablo heʼi vaʼekue umi kristiáno hebréope oaguanta hague hikuái heta sufrimiénto, ha oñehaʼã hague ikatu hag̃uáicha Jehová oguerohory ha ovendesi chupekuéra (Heb. 10:32-34). Pablo okompara pe esfuérso ojapóva entéro kristianokuéra, umi atléta, voxeadór ha luchadór rehe, oĩ vaʼekue yma Gréciape (Heb. 12:1, 4). Koʼág̃a ñande avei haʼete ñañaníva peteĩ karréra jahupyty hag̃ua pe vída etérna. Péro jareko heta enemígo ñandedistraeséva, ani hag̃ua javyʼa ni jahupyty Jehová oprometéva ñandéve.

2 Ñande ningo jagerreapaite Satanás ha imúndo kóntrape, ha upéva hína pe ñorairõ ijetuʼuvéva (Efes. 6:12). Ko múndo omboʼe heta japu, umi hénte katu hekovai, opita, ikaʼu ha ojedroga. Péro ñande jasegi vaʼerã ñañorairõ ani hag̃ua ñandegueraha vai koʼa mbaʼe. Avei ñañehaʼã vaʼerã pono ñañedesanima ha jagueropuʼaka hag̃ua umi ñande devilida (2 Cor. 10:3-6; Col. 3:5-9).

3. ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ ñañorairõ hag̃ua ñane enemigokuérandi?

3 ¿Ikatúnepa ñagana koʼã enemígo imbaretetévape? Si ikatu, péro upéva ijetuʼu hína. Pablo oñekompara vaʼekue peteĩ voxeadór rehe, heʼírõ guare: “Che adipara aikuaa rupi moõpa aha, ha nañorairõi ku ainupãramoguáicha yvytu rei” (1 Cor. 9:26). Ñande avei ikatu ñañorairõ ñane enemigokuérandi umi voxeadór ojapoháicha. Péro ani jajepyʼapy, Jehová ñanepytyvõ ha ñanembokatupyry jajapo hag̃ua upéva. Upearã omeʼẽ ñandéve la Biblia, umi puvlikasión, umi rreunión ha asambleakuéra. Ha ñande, ¿jaaprovechapaitépa hína umi mbaʼe Jehová omeʼẽva ñanemboʼe hag̃ua? Ndajajapóiramo upéva, ndaikatumoʼãi jagueropuʼaka ñane enemigokuérape. Jajoguáta peteĩ voxeadór oñehaʼãvape oinupã yvytu.

4. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ani hag̃ua ñane enemigokuéra ipuʼaka ñanderehe?

4 Ñande ningo siémpre ñai vaʼerã alérta. ¿Mbaʼérepa iñimportánte upéva? Pórke ñane enemigokuéra ikatu ñandeataka ñaimoʼãʼỹve jave, téra ñanekangy jave. La Biblia ñandeavisa porã ha avei ñanemokyreʼỹ heʼívo: “Ani reheja pe ivaíva ipuʼaka nderehe, síno akóinte ndepuʼaka vaʼerã ivaívare iporãvape” (Rom. 12:21). Upéva heʼise jasegíramo ñañemoĩ pe ivaívare, ikatuha ñandepuʼaka hese. Péro nañañatendéiramo ha jaju nañañorairõvéi, Satanás, imúndo aña ha umi ñande devilida ikatu ñanegana. Upévare, aníkena arakaʼeve ñañentrega, ñañedesanima térã jaju nañañorairõvéi (1 Ped. 5:9).

5. a) ¿Mbaʼépa siémpre ñanemanduʼa vaʼerã jaipotáramo Jehová ñanevendesi? b) ¿Máva mávarepa ñañeʼẽta ko artíkulope?

5 Ani ñanderesarái ñande ñañorairõha ikatu hag̃uáicha Ñandejára ñandeguerohory. Siémpre jarekóramo enkuénta upéva, ikatúta ñagana. Hebreos 11:6 heʼi pe oñemoag̃uíva Jehováre, “oguerovia vaʼerã haʼe añetehápe oikoveha ha omyengovia porãha umi oñehaʼãvape ipyʼaite guive ojapo hembipota”. Jahechaháicha, jaipotáramo Jehová ñanevendesi, ñañehaʼãmbaite vaʼerã (Hech. 15:17). La Biblia omombeʼu oĩ hague heta kuña ha kuimbaʼe oñehaʼãmbaite vaʼekue ojapo hag̃ua iporãva. Umíva apytépe oĩ Jacob, Raquel, José ha Pablo. Haʼekuéra ohasa heta situasión ijetuʼuetereíva, péro Jehová ovendesi chupekuéra oñehaʼã haguére. Iñehemplokuéra ohechauka porã Jehová ñanevendesitaha avei ñañehaʼãramo. Jahechamína mbaʼéichapa ikatu jasegi umi ehémplo porãite.

ÑAAGUANTÁRAMO JEHOVÁ ÑANEVENDESÍTA

6. a) ¿Mbaʼérepa Jacob naikaneʼõi oñorairõ hag̃ua? b) ¿Mbaʼe rrekompénsapa orresivi Jacob? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme.)

6 Jacob iñeʼẽrendu vaʼekue Jehovápe ha arakaʼeve naikaneʼõi oñorairõ hag̃ua. ¿Mbaʼérepa? Pórke haʼe ohayhu Jehovápe ha omombaʼeterei pe amista orekóva hendive. Jehová opromete kuri Jacóbpe ovendesitaha idesendientekuérape, ha haʼe ojeroviaiterei upe promésare (Gén. 28:3, 4). Jacob orekórõ guare 100 áño potaite, oñorairõ kuri peteĩ ánhelndi oipotágui Ñandejára ovendesi chupe (elee Génesis 32:24-28). Péro, ¿mbaʼéicha piko peteĩ yvypóra reínte ikatúta oñorairõ peteĩ ánhel ndive? Jacob ningo ndaikatumoʼãi kuri ijeheguínte ojapo upéva, haʼe oĩ desidído oñorairõtaha ohupyty peve Ñandejára vendisión. Ha Jehová ovendesi chupe noñentregái rupi. Upévare ombohéra chupe Israel, heʼiséva “Oñorairõva Ñandejárandi”. Jehová oguerohory Jacóbpe ha ovendesi chupe. Ñande ñañehaʼã vaʼerã avei ñakonsegi upéva.

7. a) ¿Mbaʼe situasión ijetuʼúvapa ohasa vaʼekue Raquel? b) ¿Mbaʼépa ojapo raʼe Raquel, ha mbaʼe vendisiónpa ohupyty?

7 Raquel haʼe vaʼekue Jacob rembireko, ha Jacob ohayhueterei chupe. Raquel ohechase avei mbaʼéichapa Jehová okumplíta pe promésa ojapo vaʼekue iménape. Péro oĩ peteĩ provléma, Raquel ndaikatúi imemby, ha upéva omoñeñandu vaieterei vaʼekue kuñanguéra upe tiempopeguápe. ¿Mbaʼépa ojapo Raquel ojechámarõ upe situasiónpe? Arakaʼeve ndoperdéi la esperánsa. Oñemboʼe meme Jehovápe ikatu hag̃uáicha ogueropuʼaka upe situasión. Jehová ohendu iñemboʼe, ha kon el tiémpo ovendesi chupe ikatu hag̃uáicha imemby. Upévare peteĩ vuéltape Raquel heʼi “hetáma” oñorairõ hague, ha upéi heʼi avei ogana hague (Gén. 30:8, 20-24).

8. a)¿Mbaʼeichagua provlémarepa ohasa vaʼekue José? b) ¿Mbaʼépa ñanemboʼe José ehémplo?

8 Jacob ha Raquel ehémplo katuete oipytyvõne raʼe Josépe ombohovái hag̃ua heta situasión ijetuʼúva. José orekórõ guare 17 áño isituasión ou okambiaite. Iñermanokuéra iselóso pórke itúa ombojeroviave Josépe, upémarõ haʼekuéra ovende chupe peteĩ esklávoramo. Tiémpo rire, oñemoinge reiete chupe kárselpe Egíptope, ha opyta upépe heta áñore (Gén. 37:23-28; 39:7-9, 20, 21). Péro José noñedesanimái, ndoúi oñeamarga, ni ndoikói ohecha mbaʼéichapa oñevengáta upe ojejapo vaʼekuére hese. ¿Mbaʼépa oipytyvõ chupe? Opensa meme pe amista orekóvare Jehovándi (Lev. 19:18; Rom. 12:17-21). José ehémplo ñanemboʼe iñimportanteha jasegi ñañehaʼã jahasáramo jepe heta provléma ñanemitãrõ guare, térã ñapensáramo ñane situasión naipohãveimaha. Siémpre ñanemanduʼa vaʼerã Jehová katuete ñanevendesitaha jasegíramo ñañehaʼã (elee Génesis 39:21-23).

9. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Jacob, Raquel ha José ehémplo?

9 Ikatu oime ñande jahasa hína umi provléma ijetuʼúvare. Por ehémplo, ikatu ojejapo ñanderehe peteĩ inhustísia, reiete ndojechaʼéi ñanderehe, oĩ oñembohorýva térã ñandeperhudikaséva iñenvidióso rupi. Péro ani ñanekangy, ñapensa guei umi mbaʼe oipytyvõ vaʼekuére Jacob, Raquel ha Josépe osegi hag̃ua oservi hikuái vyʼápe Jehovápe. Haʼekuéra omombaʼeterei kuri pe amista orekóva Jehovándi, upévare haʼe omombarete ha ovendesi chupekuéra. Koʼã Ñandejára siérvo osegi olucha, ha oñehaʼãmbaite avei ojapo umi mbaʼe ojeruréva Jehovápe iñemboʼépe. Kristianokuéra oikóva koʼã ára pahápe, oñehaʼãmbaite vaʼerã avei osegi hag̃ua ojerovia Jehová promesakuérare. Ha ñande, ¿ñaĩpa avei dispuésto jaluchávo ñakonsegi hag̃ua Jehová vendisión?

JALUCHÁKENA JAHUPYTY HAG̃UA UMI VENDISIÓN

10, 11. a) ¿Mbaʼérepa ñañehaʼãmante vaʼerã ikatu hag̃uáicha Jehová ñanevendesi? b) ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jadesidi porã hag̃ua?

10 ¿Mbaʼérepa jalucha vaʼerã jahupytyséramo Jehová vendisión? Pórke ñaneimperfékto ha oime vaʼerã ñañehaʼã hína ani hag̃ua jajapo peteĩ mbaʼe vai ñandestiráva. Oĩ oñehaʼãva ipositivove hag̃ua predikasiónpe, ótro katu oñeñandu haʼeño térã hasykatu. Ha algúnope ijetuʼueterei operdona hag̃ua peteĩ oofende vaʼekuépe chupe. Jaservíramo jepe Jehovápe heta áñorema térã ramónte, entéronte ñañehaʼã vaʼerã ñamboyke umi mbaʼe ikatúva ñandestorva ñande servísiope. Aníkena arakaʼeve ñanderesarái Ñandejára opremiataha umi iñeʼẽrendúvape chupe.

¿Jajapópa ikatúva guive jahupyty hag̃ua Jehová vendisión? (Ehecha párrafo 10 ha 11)

11 Jaikuaaháicha, ijetuʼu jaiko hag̃ua kristiáno teéicha ha jadesidi porã hag̃ua, koʼýte ñañehaʼãramo hína pono jajapo peteĩ mbaʼe vai ñandestiráva (Jer. 17:9). Jajerurékena Jehovápe tomeʼẽ ñandéve ijespíritu sánto. Pe orasión ha pe espíritu sánto ñanemombaretéta jajapo hag̃ua iporãva. Péicha Jehová ñanevendesíta. Jajedesidíkena ha jajapo umi mbaʼe jajeruréva Jehovápe ñañemboʼe jave chupe. Avei, ñañehaʼãmbaite jalee la Biblia káda día, ñañemotiémpo jajapo hag̃ua ñande estúdio personál ha ñande estúdio de família (elee Salmo 119:32).

12, 13. ¿Mbaʼépa oipytyvõ mokõi kristiánope ojejokokuaa hag̃ua?

12 La Biblia, pe espíritu sánto ha ñane puvlikasionkuéra oipytyvõ heta ermánope ogueropuʼaka hag̃ua idevilida. Peteĩ mitãrusu olee kuri pe artíkulo hérava “¿Cómo puede usted resistirse a los malos deseos?”, osẽ vaʼekue ¡Despertad! del 8 de diciembre de 2003-pe. Haʼe heʼi: “Sapyʼánte ou chéve che akãme umi mbaʼe naiporãiva, péro añehaʼãmbaite amboyke umíva. Aleérõ guare ko artíkulope oĩha avei heta ermáno ha ermána ojecháva che situasiónpe, nañeñandúi cheaño”. Pe artíkulo hérava “¿Aprueba Dios los estilos de vida alternativos?”, osẽ vaʼekue ¡Despertad! del 8 de octubre de 2003-pe, oipytyvõiterei avei ko mitãrusúpe. Pype ohecha umi ermanokuéra devilida haʼeteha “peteĩ ñuatĩ” oikutu rasýva chupekuéra, péro lomímonte oñehaʼã hikuái ani hag̃ua hoʼa idevilidápe (2 Cor. 12:7). Avei ohecha umi ermáno ojapoha ikatúva guive oĩ porã hag̃ua Jehová renondépe, ha ani hag̃ua operde la esperánsa. Pe mitãrusu heʼi upe rire: “Che apensa avei ikatuha asegi cheñeʼẽrendu Jehovápe káda día. Aagradeseterei ningo chupe chepytyvõ haguére iñorganisasión rupive agueropuʼaka hag̃ua ko múndo aña”.

13 Jahechamína avei peteĩ ermána Estados Unidosgua ohasa vaʼekue. Haʼe heʼi: “Aagradeseterei ningo Jehová organisasiónpe siémpre omeʼẽ haguére umi mbaʼe ideprovéchova oñekotevẽve jave. Heta vése añandu umi artíkulo ojejapoha chéve g̃uarãite. Heta tiémporema añehaʼã pono chereity peteĩ deséo vai arekóva, ha aikuaa porãva Jehovápe ombojeguaruha. Sapyʼánte añandu ndaikatuveimaha aaguanta ha añentregaséma. Aikuaa Jehová ñandeporiahuverekoha ha ñaneperdonaha, péro añandu namereseiha haʼe chepytyvõ, aguerekógui pe deséo vai ha ivaiveha katu asegi ajapose. Ko lúcha arekóva ningo áñorema chereko asy”. Upémarõ ko ermána olee pe artíkulo hérava “¿Oĩpa ne korasõ reikuaa hag̃uáicha Jehovápe?”, osẽ vaʼekue Ñemañaha 15 de marzo de 2013-pe. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu upe rire? Haʼe heʼi: “Ahechakuaa porãiterei Jehová añetehápe chepytyvõseha”.

14. a) ¿Mbaʼépa oikuaa porã vaʼekue Pablo? b) ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ikatu hag̃uáicha ñandepuʼaka ñande devilidáre?

14 (Elee Romanos 7:21-25.) Pablo oikuaa porã vaʼekue ijetuʼuetereiha jagueropuʼaka ñande devilida térã umi deséo vai. Péro oĩ segúro ikatutaha ojapo upéva oñemboʼéramo Jehovápe, okonfiáramo haʼe oipytyvõtaha chupe ha ojeroviáramo Jesús sakrifísiore. Ha ñande, ¿ikatútapa jagueropuʼaka avei ñande devilida? Ikatúta jajapo upéva jasegíramo Pablo ehémplo, jajeroviáramo Jesús sakrifísiore ha ñakonfiáramo Jehováre ñande pyʼaite guive, jajerovia rangue ñandejehénte.

15. ¿Mbaʼéichapa pe orasión ikatu ñanepytyvõ?

15 Sapyʼánte Jehová ikatu opermiti jahasa peteĩ situasión ijetuʼuetereívare, jahechauka hag̃ua jajeroviápa hína hese. Por ehémplo, ¿mbaʼépa jajapóta peteĩva ñane hénte hasyetéramo, térã ojejapo hese peteĩ inhustísia? Ha, ¿mbaʼépa jajapóta oikóramo ñanderehe upéva? Jajeroviáramo Jehováre ñande pyʼaite guive, jajeruréta chupe tañanemombarete ikatu hag̃uáicha jasegi ñandefiél, javyʼa ha ñañemoag̃uive hese (Filip. 4:13). Umi kristiáno yma guare ha koʼag̃agua ehémplo, ohechauka porã ñañemboʼéramo Jehovápe, haʼe katuete ñanemombarete ha ñanembopyʼaguasutaha jasegi hag̃ua ñaaguanta.

JASEGÍKENA ÑAÑEHAʼÃ JAHUPYTY JEHOVÁ VENDISIÓN

16, 17. ¿Mbaʼépa jajedesidi vaʼerã jajapo?

16 Satanás ningo ovyʼaitereíta jajúramo ndajavyʼavéi, ñanekangy ha ñañentrega. Upévare, jajedesidíkena siémpre jajapo iporãva (1 Tes. 5:21). Ñande ikatu hína ñandepuʼaka Satanásre, ko múndo añáre ha ñande devilidáre. Katuete ñaganáta ko ñorairõ jajeroviáramo Jehová ñanemombarete ha ñanepytyvõtaha (2 Cor. 4:7-9; Gál. 6:9).

17 Upéicharõ, jasegíkena ñañorairõ ha ani ñañerrendi arakaʼeve. Péicha Jehová “ohykuavóta ñande ári hetaiterei mbaʼe porã” (Mal. 3:10, TNM).