Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

“Ani reheja ikangy nde jyva”

“Ani reheja ikangy nde jyva”

“Ani reheja ikangy nde jyva.” (SOF. 3:16, TNM)

PURAHÉI: 81, 32

1, 2. a) ¿Mbaʼeichagua provlémapa ñambohovái koʼág̃arupi, ha mbaʼépa ikatu oiko kon el tiémpo? b) ¿Mbaʼe esperánsapa omeʼẽ ñandéve Isaías 41:10, 13?

PETEĨ ermána haʼéva prekursóra rregulár ha iména oservíva ansiánoramo, omombeʼu: “Añehaʼãramo jepe chembarete espirituálmente, heta áñorema alucha ani hag̃ua ajepyʼapyeterei. Che ningo nacheresãivéima, ndaikatúi ake porã ha sapyʼánte ndatrataporãi che rapichakuérape. Avése añeñandu nameʼẽveimaha”.

2 Katuete ningo ñantende porã ko ermána ohasáva. Jaikuaaháicha, jaiko hína ko múndo añáme oĩva Satanás poguýpe, upévare heta vése jahasa asy. Pyʼỹinte jajepyʼapyeterei rupi, jaju ñañedesanima ha ñanekangy. Haʼete jajepokua ha jajepykuáva, ha ndajaikuaái mbaʼépa jajapóta (Prov. 12:25). ¿Mbaʼérepa sapyʼánte ñañeñandu jepi upéicha? Ikatu ñañeñandu vaieterei omano rupi peteĩ persóna jahayhúva, ñanderasykatu, térã jajepersegi rupi. Ikatu oime ijetuʼu ñane situasión ekonómika, ha ñañehaʼã hína ñamoĩ ñane famíliape umi mbaʼe oikotevẽva. Kon el tiémpo, koʼã mbaʼe ikatu ñanemokangy ha jaju ndajavyʼavéi. Péro ikatu ñaime segúro Jehová oĩha dispuésto ñanepytyvõ hag̃ua (elee Isaías 41:10, 13).

3, 4. a) ¿Mbaʼépa heʼise oñemombareteha peteĩ persónape ijyva térã ipo? b) ¿Mbaʼépa sapyʼánte ikatu omokangy ñande po térã ñande jyva?

3 Heta vése, la Biblia okompara umi hénte lája ha umi mbaʼe ojapóva, peteĩ párte jarekóvare ñande kuérpope. Por ehémplo, hetaiterei vése oñeʼẽ ñande jyva térã ñande póre. La Biblia heʼi jepi oñemombareteha peteĩ persónape ijyva térã ipo. Upéva heʼise hína oñemokyreʼỹ ha oñemombareteha chupe, ha oĩmaha preparádo ojapo hag̃ua peteĩ mbaʼe (1 Sam. 23:16; Esd. 1:6). Avei ikatu ojerreferi pe persóna ipositivoha, ha ndoperdeiha la esperánsa.

4 La Biblia heʼi avei sapyʼánte peteĩ persónagui ikangyha ijyva térã ipo. Upéva heʼise pe persóna ouha oñedesanima ha operde la esperánsa (2 Crón. 15:7; Heb. 12:12). Jajejopyeterei jave, ñanekaneʼõitereírõ térã jahecháramo ñañemomombyryha Jehovágui, jaʼekuaa avei ikangyha ñande jyva. Péro, ¿mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ ñaaguanta ha jaservi hag̃ua Jehovápe vyʼápe péicha jave?

“JEHOVÁ JYVA NAIKANGÝI OPOROPYTYVÕ HAG̃UA”

5. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu ñañeñandu ñaneprovléma jave, péro mbaʼépa ñanemanduʼa vaʼerã? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

5 (Elee Sofonías 3:16, 17.) Oimérõ ñaneprovléma, ani jakyhyje ni ñanekangy. Ñañeñandúramo upéicha, haʼetéta ku jahejáva ikangy ñande jyva. Péro ñanemanduʼa vaʼerã Jehová haʼeha ñande Túa ha ñanderayhuetereiha. Haʼe oipota jahejapaite ipópe opa mbaʼe ñandepyʼapýva (1 Ped. 5:7). Jehová oñangareko ñanderehe ojapo haguéicha umi israelítare. Ñandejára Ñeʼẽme heʼi: “Jehová jyva naikangýi oporopytyvõ hag̃ua” (Is. 59:1, TNM). Upéva heʼise haʼe siémpre oĩha dispuésto osalva hag̃uáicha umi iñeʼẽrendúvape chupe. Ko artíkulope jahecháta mbohapy ehémplo porã oĩva la Bíbliape. Ñanemboʼéta Jehová voi omombareteha isiervokuérape iñeʼẽrendu hag̃ua chupe, ombohováiramo jepe hikuái umi mbaʼe ijetuʼuetereíva. Avei jahecháta mbaʼéichapa koʼã ehémplo ikatu avei ñanemokyreʼỹ.

6, 7. ¿Mbaʼérepa nde ere umi israelita ogana hague pe ñorairõ?

6 Umi israelita osẽ rire Egipto poguýgui, oataka chupekuéra umi amalequita. ¿Mbaʼépa ojapo umi israelita oñedefende hag̃ua? Moisés heʼi peteĩ kuimbaʼe ipyʼaguasúvape hérava Josué, odirihi hag̃ua umi israelítape pe ñorairõme. Upéi Moisés ojupi peteĩ sérrope namombyrýiva chuguikuéra, ha oraha hendive iñermáno Aarón ha ótro kuimbaʼe héravape Hur. Upe guive, ojekuaa porã pe lugár oñeñorairõháme. Péro, ¿maʼerãpa ojupi raʼe hikuái pe sérrope? ¿Okyhyje mbaʼe piko raʼe? Nahániri.

7 Moisés oikuaáma mbaʼépa ojapóta ikatu hag̃uáicha umi israelita ogana pe ñorairõ. Haʼe ojagarra pe vastón Jehová omeʼẽ vaʼekue chupe, ha ohupi yvate gotyo. Moisés ohupi aja ijyva, Jehová omombarete umi israelítape ogana hag̃ua ohóvo iñenemigokuérape. Péro Moisés ijyva kaneʼõ jave ha omboguejy la ijyva, umi amalequita ogana. Upémarõ Aarón ha Hur pyaʼe oipytyvõ Moiséspe. La Biblia heʼi mbaʼépa ojapo hikuái: “Ogueru Moiséspe peteĩ ita oguapy hag̃ua hiʼári. Ha oguapy rire upépe, haʼekuéra ojoko Moiséspe ijyva ani hag̃ua omboguejy, ha upéicha oĩ hikuái kuarahy oike peve”. Amo ipahápe, umi israelita ogana upe ñorairõ, Ñandejára ipyapy mbarete rupi (Éx. 17:8-13, TNM).

8. a) ¿Mbaʼépa ojapo rréi Asá pe ehérsito etíope oatakátarõ guare Judápe? b) ¿Mbaʼéichapa ikatu resegi Asá ehémplo?

8 Jehová oipuru avei ipyapy mbarete oipytyvõ hag̃ua ipuévlope rréi Asá tiémpope. Ñandejára puévlo oñorairõ vaʼerã umi etíope kóntrape. Hiʼarive Zérah oreko ipoguýpe peteĩ ehérsito tuichaitereíva. La Biblia nomombeʼúi oĩ hague ótro ehérsito tuichavéva chuguikuéra. Pe ehérsito etíope oreko kuri 1 millón soldádo ikatupyrýva, haimete voi el dóvle rréi Asá ehérsitogui. ¿Mbaʼépa ojapo Asá? ¿Oúpa oñedesanima ha okyhyje? Nahániri. Haʼe ensegída ojerure Jehovápe toipytyvõmi chupe. Oimeraẽ soldádo opensáta kuri ni mbaʼevéicharõ noganamoʼãiha ko ehérsitope. Péro la Biblia heʼi: “Ñandejárape g̃uarã ndaipóri ikatuʼỹva” (Mat. 19:26). Ñandejára oipuru ipodér ha “ohundi pe ehérsito Etiopiagua Asá renondépe”. Ha ko rréi “oservi Jehovápe ipyʼaite guive oikove aja pukukue” (2 Crón. 14:8-13, TNM; 1 Rey. 15:14, TNM).

9. a) Nehemías ohórõ guare Jerusalénpe, ¿mbaʼépa ohecha ha mbaʼéicha oñeñandu? b) ¿Mbaʼéichapa Jehová ombohovái Nehemías ñemboʼe?

9 Koʼág̃a jahechami Nehemías ehémplo. Haʼe ohórõ guare Jerusalénpe, ohecha mbaʼéichapa iñenemigokuéra ótro paisgua, oamenasa umi judíope ani hag̃ua osegi omopuʼã Jerusalén murálla. Pe siuda ningo ndojeprotehéi, ha umi judío katu oñedesanimaiterei. Péro, ¿mbaʼéichapa oñeñandu Nehemías? ¿Oñedesanimápa avei? Nahániri. Moisés, Asá ha ótro Ñandejára siérvo yma guare ojapo haguéicha, Nehemías ojerovia Jehováre. Nehemías ojerure ajúda Jehovápe, ha haʼe ohendu iñemboʼe. Ñandejára oipuru “ipodér” omombarete hag̃ua umi judíope (elee Nehemías 1:10; 2:17-20; 6:9). Ha ñande, ¿jajeroviápa Jehová oipuruha koʼág̃a “ipodér” ñanemombarete hag̃ua?

JEHOVÁ ÑANEMOMBARETÉTA

10, 11. a) ¿Mbaʼépa ojapo Satanás ñandeperhudika hag̃ua? b) ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanemombarete? c) Emombeʼu mbaʼéichapa ideprovécho ndéve umi mbaʼe Jehová omeʼẽva nemombarete hag̃ua.

10 Satanás ningo ndopytuʼúi hína. Haʼe oñehaʼãta ipy ha ipópe ñandeperhudika hag̃ua. Por ehémplo, haʼe oipuru umi goviérno, líder rrelihiósope ha umi apóstatape ñanembotavy ha ñaneamenasa hag̃ua. ¿Mbaʼépa ohupytyse? Satanás ndoipotái ñamombeʼu umi héntepe pe marandu porã. Péro Jehová oreko podér ñanepytyvõ hag̃ua, ha ñanemombarete ijespíritu sánto rupive (1 Crón. 29:12). Ñandepuʼakasérõ Satanás ha imúndore, iñimportanteterei jajerure Ñandejárape ijespíritu sánto (Sal. 18:39; 1 Cor. 10:13). Jehová ñanemokyreʼỹ Iñeʼẽ rupive, ha ñande jaagradeseterei chupe upévare. Hiʼarive, heta mbaʼe porã ñaaprende ñane puvlikasionkuéra osẽvagui káda mes. Ñanemanduʼamína avei heʼívare Zacarías 8:9 ha 13 (elee). Koʼã mbaʼe ojeʼe vaʼekue oñemopuʼã jeýrõ guare pe témplo, péro koʼág̃a peve ñanemokyreʼỹeterei.

11 Jehová avei ñanemombarete umi rreunión, asambléa ha eskuéla bíblica rupive. Umi mbaʼe ñaaprendéva upépe, ñanepytyvõ jaservi hag̃ua chupe ñande pyʼaite guive, ñamoĩ hag̃ua méta, ha ñakumpli porã hag̃ua umi rresponsavilida jarekóva kómo kristiáno (Sal. 119:32). Ha nde, ¿reaprovechapaitépa hína koʼã mbaʼe Jehová omeʼẽva nemombarete hag̃ua?

12. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ikatu hag̃uáicha ñanembarete?

12 Jahechaháicha, Jehová oipytyvõ ipuévlope ogana hag̃ua umi amalequítape ha pe ehérsito Etiopiaguápe. Avei, omombarete Nehemíaspe ha umi judíope omopuʼã jey hag̃ua Jerusalén murálla. Péicha avei, Jehová ñanemombaretéta jasegi hag̃ua japredika jarekóramo jepe heta mbaʼe ñandepyʼapýva, ha oĩramo oñemoĩva ñanderehe. Avei ñanemokyreʼỹta umi hénte nohenduseguasúiramo pe mensáhe jagueraháva chupekuéra (1 Ped. 5:10). Péro Jehová ndojapomoʼãi peteĩ milágro ikatu hag̃uáicha oñesolusionamba ñane provlemakuéra. Ñaaguantaséramo, ñamoĩ vaʼerã ñande párte. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo? Jalee vaʼerã la Biblia káda día, jajeprepara rreunionrã ha ndajafaltái. Avei jajapo vaʼerã ñande estúdio personál, ñande estúdio de família ha jajerure Jehovápe tañanepytyvõ. Ndajahejái vaʼerã mbaʼeve ñandejoko, ha upéva káusare ndajaaprovechapái umi mbaʼe Jehová omeʼẽva ñandéve ñanemokyreʼỹ hag̃ua. Oiméramo jahechakuaa nañanekyreʼỹmbaiha jajapo hag̃ua peteĩ mbaʼe Jehová ojeruréva ñandéve, ñañemboʼe vaʼerã Jehovápe. Péicha jahecháta mbaʼéichapa ijespíritu ñanemombarete jajapose hag̃ua opa mbaʼe haʼe oipotáva (Filip. 2:13). Péro, ¿ikatúpa avei ñande ñamokyreʼỹ ótrope?

“PEMOMBARETÉKENA PENDE JYVA IKANEʼÕVA”

13, 14. a) ¿Mbaʼépa oipytyvõ peteĩ ermáno opyta vaʼekuépe viúdo? b) ¿Mbaʼéichapa ikatu ñamombarete ñande rapichakuérape?

13 Jehová rupive jareko hetaiterei ermáno oñeinteresáva ñanderehe ha ñanemokyreʼỹva. Apóstol Pablo heʼi vaʼekue: “Pemombaretékena pende jyva ikaneʼõva ha pene renypyʼã ikangýva. Pesegíkena peguata derechoite pe tape porãre” (Heb. 12:12, 13). Heta kristiáno yma guare ningo orresivi vaʼekue ánimo iñermanokuéragui. Koʼág̃arupi oiko avei upéicha. Jahechamína mbaʼépa oiko vaʼekue peteĩ ermánore. Haʼe ningo opyta kuri viúdo ha ohasa avei heta situasión ijetuʼúva. Ko ermáno omombeʼu: “Che aaprende ndaikatuiha jaelehi mbaʼe pruévapa jahasáta, arakaʼépa jahasáta, ha káda mboy tiémpopa jarekóta. Pe orasión ha pe estúdio personál haʼete voi chéve peteĩ salvavída, chepytyvõva ani hag̃ua añapymi ha aha hugaitépe. Umi ermáno ningo chekonsolaiterei. Añemeʼẽ avei enkuénta iñimportantetereiha ñaime Jehová ykerete jahasa mboyve peteĩ provléma”.

Entéronte ikatu ñaporopytyvõ (Ehecha párrafo 14)

14 Umi israelita oñorairõrõ guare umi amalequita kóntrape, Aarón ha Hur ojoko kuri Moiséspe ijyva ikatu hag̃uáicha oaguanta. Ñande avei iporã jaheka fórma ñamombarete ha ñaipytyvõ hag̃ua ótrope. Por ehémplo, ikatu ñamombarete umi ermáno ohasa asývape ijedáma rupi, umi hasykatúvape, umi orekóva oposisión hógape, umi oñeñandúva haʼeño, térã osufríva omano haguére peteĩ ohayhúva. Avei ikatu ñamokyreʼỹ umi imitãvape, pórke ko múndo ojopy chupekuéra ipláta heta, ijestúdio porã ha hembiapo vai hag̃ua (1 Tes. 3:1-3; 5:11, 14). Upéicharõ, ñañeinteresákena ñande pyʼaite guive ñande rapichakuérare, tahaʼe ñaime jave Salónpe, japredika jave, jahasa porã jave oñondivepa, térã ñahenói jave chupekuéra por teléfono.

15. ¿Mbaʼéichapa ikatu oipytyvõ ñane ermanokuérape umi mbaʼe jaʼéva?

15 Rréi Asá ogana rire pe ehérsito etíope tuichaitévape, proféta Azarías omokyreʼỹ chupe ha pe puévlope. Azarías heʼi: “Penekyreʼỹke ha ani peheja ikangy pende jyva. Peñehaʼãramo, oñemyengovia porãta peẽme” (2 Crón. 15:7, TNM). Koʼã mbaʼe omokyreʼỹeterei Asápe, upéicha rupi ojapo heta kámbio pe tetãme, ikatu hag̃uáicha oservi porã hikuái Jehovápe. Péicha avei, umi mbaʼe jaʼéva ikatu oanima ñande rapichakuérape, ha oipytyvõ chupekuéra osegi hag̃ua oservi Jehovápe (Prov. 15:23). Avei, ani ñanderesarái ñane komentariokuéra rreunionhápe omombareteha umi ermánope.

16. a) ¿Mbaʼéichapa ansianokuéra ikatu osegi Nehemías ehémplo? b) Emombeʼu mbaʼéichapa nepytyvõ raʼe umi ermáno.

16 Jehová omokyreʼỹ Nehemíaspe ha umi judíope omopuʼã jey hag̃ua Jerusalén murálla. Hiʼarive haʼekuéra ojapo upe traváho 52 díapente (Neh. 2:18; 6:15, 16). Péro Nehemías ndopytái ojekuʼako ha omaña umi ombaʼapóvare, síno oipytyvõ avei chupekuéra (Neh. 5:16). Ñane tiémpope, heta ansiáno osegi avei Nehemías ehémplo. ¿Mbaʼéichapa ojapo hikuái upéva? Oipytyvõ jave oñemopuʼã, oñemopotĩ ha oñemyatyrõ hag̃ua Salón del Reino. Umi ansiáno ohayhu rupi iñermanokuérape, omombarete umi iprovlémavape, ovisitávo chupekuéra térã opredikávo hendivekuéra (elee Isaías 35:3, 4).

“ANI REHEJA NDE JYVA IKANGY”

17, 18. ¿Mbaʼéguipa nañanderesaráiri vaʼerã ñaneprovléma jave?

17 Ñambaʼapo rupi ñane ermanokuérandi, jajeheʼave ojuehe ha añetehápe jaiko oñoamígoramo. Avei jajeroviave Ñandejára promesakuérare, koʼerõite oñekumplítava Irréino rupive. Ñamokyreʼỹ jave ótrope, haʼekuéra ogueropuʼakáta avei umi provléma ha ndoperdemoʼãi la esperánsa. Jajapóramo koʼã mbaʼe, ñande voi ñanembareteve ha ñañekonsentra umi mbaʼe porã jaguerekóvare ñanerenonderãme.

18 Jajepyʼamongeta jave mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ ha oñangareko isiervokuéra yma guarére, jajeroviave hese. Upévare, ñaneprovléma jave ha jajepyʼapy, ani jaheja ikangy ñande jyva, térã ñañedesanima. Ha arakaʼeve nañanderesaráiri vaʼerã Jehová ipyapy mbareteha, ha jajeruréramo chupe ajúda, haʼe katuete ñanepytyvõta. Avei koʼẽrõite omeʼẽta ñandéve hetaiterei mbaʼe porã Irréino rupive (Sal. 73:23, 24).