Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

“Ñandejára ñeʼẽ opyta opa ára g̃uarã”

“Ñandejára ñeʼẽ opyta opa ára g̃uarã”

“Pe pásto ningo ipiru ha pe yvoty omano, péro Ñandejára ñeʼẽ opyta opa ára g̃uarã” (IS. 40:8, TNM).

PURAHÉI: 95, 97

1, 2. a) ¿Mbaʼéichapa jaiko vaʼerãmoʼã ndajarekóirire la Biblia? b) ¿Mbaʼéichapa ikatu ideprovechove ñandéve Ñandejára Ñeʼẽ?

¿MBAʼÉICHAPA jaiko vaʼerãmoʼã ndajaguerekóirire la Biblia? Ndajarekomoʼãi kuri umi konsého ideprovechoitéva ñandéve heta mbaʼépe. Ndajaikuaamoʼãi kuri mávapa añetehápe Ñandejára, maʼerãpa ñandeapo vaʼekue ha mbaʼépa ñaneraʼarõ. Ndaikatumoʼãi kuri avei jaikuaa heta mbaʼe Jehová ojapo vaʼekue yvyporakuéra rehehápe.

2 Javyʼaiterei ningo nañaiméi haguére upe situasiónpe. Jehová omeʼẽ ñandéve Iñeʼẽ la Biblia. Haʼe opromete pe mensáhe oĩva pype odurataha opa árare. Apóstol Pedro ositárõ guare Isaías 40:8-pe heʼíva, oñeʼẽ kuri umi mensáhe oĩvare la Bíbliape, péro ikatu avei jaaplika la Biblia kompletoitére (elee 1 Pedro 1:24, 25). Ikatu hag̃uáicha ideprovechove ñandéve Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva, iporãta jaleéramo ñane idiomaitépe. Heta persóna ohayhúva Ñandejára Ñeʼẽ ohechakuaa vaʼekue siertoha upéva. Upéicha rupi, oĩramo jepe oñemoĩva hesekuéra, oñehaʼã vaʼekue otradusi la Biblia ikatu hag̃uáicha opaichagua hénte olee iñeʼẽtépe. Jehová oguerohory la ojapóva hikuái pórke haʼe “oipota opaichagua tapicha ojesalva ha oikuaa porã pe añetegua” (1 Tim. 2:3, 4).

3. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

3 Ko artíkulope jahecháta mbaʼéicha rupípa noñehundíri Ñandejára Ñeʼẽ 1) okambiárõ guare ohóvo umi idióma, 2) oñekambiárõ guare pe idióma oñeñeʼẽvéva, 3) oĩramo jepe umi ndoipotáiva ojetradusi. Ñaanalisáramo koʼã mbaʼe, ñamombaʼevéta la Biblia ha jahayhuvéta Ijapoharépe (Miq. 4:2; Rom. 15:4).

OKAMBIA OHÓVO UMI IDIÓMA

4. a) ¿Mbaʼépa oiko umi idiómare ohasávo ohóvo pe tiémpo? b) ¿Mbaʼépa ohechauka Ñandejára nomboykeiha avavépe, ha mbaʼéichapa ñañeñandu upe haguére?

4 Kon el tiémpo umi idióma okambia ohóvo. Sapyʼánte umi palávra ymaite guive ojepurúva ñane idiómape koʼág̃a osignifikáma ótra kósa. Upeichaite avei oiko umi idióma yma guarére. Pe idióma hebreo ha griego oñeñeʼẽva koʼág̃arupi idiferénte pe hebreo ha griego ojepuru vaʼekuégui ojeskrivi hag̃ua la Biblia. La majoría ndaikatúi ontende la Biblia umi idiómape, upévare tekotevẽ ojetradusi. Oĩ opensáva ikatutaha ontende porãve la Biblia oaprendéramo idióma hebreo ha griego yma guare, péro ndahaʼéi ningo haʼekuéra opensaháicha hína. * Upévare ndaikatumoʼãi jaagradesepa jareko haguére la Biblia kompletoite térã peteĩ párte jepe mas de 3.200 idiómape. Jehová oipota “entéro tetã, trívu, puévlo ha umi oñeʼẽvape opaichagua idiómape” ontende Iñeʼẽ (elee Apocalipsis 14:6). Jahechávo mbaʼéichapa Jehová ñanderayhu ha nomboykeiha avavépe oñeʼẽ haguére ótro idióma, ñañemoag̃uiseve hese (Hech. 10:34).

5. ¿Mbaʼépa jaʼekuaa pe Biblia Versión del Rey Jacobo rehe?

5 Jaʼéma haguéicha, umi idióma okambia ohóvo ha upéva oafekta avei la Bíbliape. Ikatu ningo osẽrõ guare la Biblia peteĩ idiómape oñentende porã kuri, péro ohasávo la tiémpo hasyvéma oñentende hag̃ua. Por ehémplo upéva oiko kuri pe Versión del Rey Jacobo rehe, haʼéva peteĩ traduksión ojejapóva ingléspe. Ko Biblia oñeimprimi kuri primera ves 1611-pe. Upe traduksión haʼe vaʼekue la ojepuruvéva upe tiémpope. * Péro pe traduksión ndoipurumeméi vaʼekue Ñandejára réra, Jehová. Heta párte oĩháme pe téra Jehová Escrituras Hebréaspe, oñemoĩnte “SEÑOR” majúskulape. Kon el tiémpo pe Versión del Rey Jacobo omoĩ avei majúskulape pe palávra “SEÑOR” Escrituras Griegas Cristiánaspe. Upéva heʼise Ñandejára réra oĩ vaʼerãha avei pe párte oñehenóivape Nuevo Testamento.

6. ¿Mbaʼérepa jaagradesete jareko haguére pe Traducción del Nuevo Mundo?

6 Kon el tiémpo, heta palávra ojepurúva Versión del Rey Jacóbope, umi hénte oñeʼẽva ingléspe ndoipuruguasuvéima koʼág̃arupi. Upéicha avei oiko umi primera traduksión osẽ vaʼekuére ótro idiómape. Por ehémplo, pe ojapo vaʼekue Casiodoro de Reina idióma españólpe áño 1569-pe. Upéicha rupi jaagradeseterei koʼág̃a jareko haguére pe Traducción del Nuevo Mundo de las Santas Escrituras oipurúva umi palávra oñentendéva ñane tiémpope. Pe Traducción del Nuevo Mundo oĩ mas de 150 idiómape, tahaʼe kompléto térã en párte. Upéva heʼise la majoría ko yvy tuichakuére ikatuha olee la Biblia iñeʼẽtépe upe traduksión rupive. Pe Traducción del Nuevo Mundo oipuru umi palávra ndahasýiva oñentende hag̃ua, upéicha rupi ifasilve og̃uahẽ hag̃ua umi hénte korasõme (Sal. 119:97). La iporãveha katu omoĩ Ñandejára réra umi téxto oĩ haguépe ojeskrivi ypýrõ guare la Biblia.

PE IDIÓMA OÑEÑEʼẼVÉVA

7, 8. a) ¿Mbaʼérepa heta judío nontendevéima vaʼekue pe Escrituras Hebreas? b) ¿Mbaʼépa pe Septuaginta?

7 Peteĩ goviérno imbareteve vove ohóvo, iñidiomakuéra iñasãive avei opárupi. Jahechamína peteĩ ehémplo. Umi 39 lívro oĩva Escrituras Hebréaspe, oskrivi vaʼekue umi israelita térã judío. Haʼekuéra raẽvete orresivi vaʼekue “Ñandejára marandukuéra” (Rom. 3:1, 2). Umi lívro ningo ojeskrivi vaʼekue hebreo térã araméope. Péro hetaiterei áño Jesús ou mboyve jepe, oĩma vaʼekue heta judío nontendevéimava pe idióma hebreo. ¿Mbaʼéicha rupípa oiko upéva? Pórke Alejandro Magno, rréi de Grecia, ojagarrave kuri ohóvo heta nasión ha umi oikóva ipoguýpe oñepyrũ oñeʼẽve pe idióma griego (Dan. 8:5-7, 20, 21). Heta judío jepe oipuruve pe idióma griego, ha upéva káusa ijetuʼuvéma chupekuéra ontende porã hag̃ua pe Escrituras Hebreas. ¿Mbaʼépa ojapo Jehová ikatu hag̃uáicha ojesegi oñentende la Biblia?

8 Haimete 250 áñorupi Jesús ou mboyve ko yvy ape ári, ojetradusi idióma griégope umi 5 lívro omoñepyrũva la Biblia. Ohasa rire 100 áñorupi ojetradusipa avei umi ótro lívro oĩva Escrituras Hebréaspe. Pe traduksiónpe oñembohéra Septuaginta, ha ojeʼe upe mboyve ndaipóri hague ótra traduksión ojejapo vaʼekue pe Escrituras Hebreas kompletoitégui.

9. a) ¿Mbaʼéichapa pe Septuaginta ha umi ótra traduksión oipytyvõ vaʼekue heta persónape? b) ¿Mbaʼe téxtopa ndegustave Escrituras Hebréasgui?

9 Pe Septuaginta rupive hetaiterei persóna oñeʼẽva griego ontende pe Escrituras Hebreas. Ñañeimahinamína mbaʼeichaitépa oiméne ovyʼa raʼe hikuái ohendu térã oleérõ guare Ñandejára Ñeʼẽ iñidiomaitépe. Kon el tiémpo, la Biblia kompletoite térã peteĩ párte jepe ojetradusi umi idióma oñeʼẽvévape la hénte. Por ehémplo, ojetradusi kuri idióma siríaco, gótico ha latínpe. Upéicha rupi hetave hénte ikatu kuri olee ha ontende Ñandejára Ñeʼẽ, ha omombaʼeterei umi mbaʼe oaprendéva. Ñandéicha avei oiméne oreko raʼe hikuái umi téxto ogustavéva chupekuéra (elee Salmo 119:162-165). Jahechaháicha, Ñandejára Ñeʼẽ ndopareíri okambiáramo jepe umi idióma oñeñeʼẽvéva.

OĨ NDOIPOTÁIVA OJETRADUSI LA BIBLIA

10. ¿Mbaʼérepa John Wyclef tiémpope ndahetaguasúi vaʼekue umi ikatúva olee la Biblia?

10 Upe tiémpope heta kuimbaʼe omanda guasúva ndoipotái umi hénte olee la Biblia. Péro umi ohayhúva Ñandejárape oñehaʼãmbaite ikatu hag̃uáicha Ñandejára Ñeʼẽ og̃uahẽ opaichagua persónape. Por ehémplo John Wyclef ojapo vaʼekue upéva. Haʼe oiko kuri Inglatérrape ojapo mas de 600 áño, ha opensa iporãtaha entéro persóna orekórõ oportunida olee hag̃ua la Biblia. Itiémpope ningo saʼi oĩ vaʼekue Inglatérrape oikuaáva pe mensáhe oĩva Ñandejára Ñeʼẽme. ¿Mbaʼérepa? Primero, pórke umi Biblia hepyeterei ha umi kópia oĩva ndahetái, ojejapo rupi a máno. Ha segundo, heta persóna ndoleekuaái voi. Umi ohóva tupaópe ohendúramo jepe ojelee jave la Biblia, la majoría nontendéi pórke ojelee latínpe ha upe idióma noñeñeʼẽvéima. ¿Mbaʼépa ojapo Jehová ikatu hag̃uáicha umi hénte ontende umi mbaʼe iñimportantetéva oĩva Iñeʼẽme? (Prov. 2:1-5).

John Wyclef ha ambue persóna oipota vaʼekue umi hénte oparupigua olee ha ontende Ñandejára Ñeʼẽ. ¿Ñandépa jaipota avei upéva? (Ehecha párrafo 11)

11. ¿Mbaʼéichapa oipytyvõ heta héntepe pe Biblia otradusi vaʼekue John Wyclef?

11 Áño 1382-pe, John Wyclef ha iñirũnguéra otradusipa kuri la Biblia ingléspe. Upe traduksión oipuru meme vaʼekue umi omoirũva Wýclefpe, oñehenóiva lolardos. Haʼekuéra ningo ohayhueterei la Biblia. Upévare Inglaterra tuichakue oviaha hikuái yvýrupi ikatu hag̃uáicha olee la Biblia umi héntepe, ha oheja hag̃ua chupekuéra umi téxto okopia vaʼekue a máno. Pe traváho ojapóva umi lolardo omomýi vaʼekue heta héntepe oñeinteresa jey hag̃ua la Biblia heʼívare.

12. ¿Mbaʼépa opensa umi paʼi Wyclef traduksiónre?

12 Umi paʼi ndochaʼeieterei kuri Wyclef rehe, isegidorkuérare ha pe Biblia haʼe otradusi vaʼekuére. Avei opersegi umi lolárdope, ha otopahápe ohundi hikuái umi Biblia Wyclef otradusi vaʼekue. Wyclef omano riréma, umi paʼi heʼi hese haʼeha peteĩ eréhe, térã pe iglésia enemígo. Upéi, onohẽ hikuái Wyclef kanguekue pe sepultúragui, ohapy ha omombo ikusugue rrío Swíftpe. Péro heta hénte oleese ha ontendese la Biblia, ha umi paʼi ndaikatuvéima ojoko chupekuéra. Heta tiémpo rire, Európape ha hetave lugárpe ojetradusi ha oñeimprimi la Biblia ikatu hag̃uáicha umi hénte oparupigua oikuaa umi mbaʼe oĩva pype.

“OPA MBAʼE CHE ROMBOʼÉVA NINGO NDE DEPROVECHORÔ

13. a) ¿Mbaʼépa jahechakuaa ñaanalisávo umi mbaʼe ojehasa vaʼekue ojetradusi hag̃ua la Biblia? b) ¿Mbaʼérehepa upéva omombarete ñande jerovia?

13 La Biblia ningo ou Ñandejáragui. Péro upéva ndeʼiséi haʼe voi heʼi hague mbaʼéichapa ojetradusi vaʼerã pe Septuaginta, Biblia de Wyclef, pe Versión del Rey Jacobo térã ambue versión de la Biblia. Upéicharõ jepe, ñaanalisávo mbaʼe mbaʼépa ojehasa vaʼekue ojetradusi hag̃ua la Biblia, jahechakuaa Jehová okumpli hague ipromésa pórke ndohejái Iñeʼẽ oñehundi. Koʼã mbaʼe omombarete ñande jerovia ha ohechauka oñekumplitaha katuete entéro umi promésa Ñandejára ojapóva (Jos. 23:14).

14. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ jaikuaávo Jehová oñangareko hague Iñeʼẽre?

14 Jahechávo mbaʼéichapa Jehová oñangareko Iñeʼẽre, jajeroviave hese ha jahayhuve chupe. * Ñapensamíntena ko mbaʼére: Jehová omeʼẽ ñandéve Iñeʼẽ ha opromete avei noñehundimoʼãiha arakaʼeve. ¿Mbaʼérepa ojapo upéva? Pórke ñanderayhueterei ha ñanemboʼese umi mbaʼe ideprovéchotava ñandéve (elee Isaías 48:17, 18). Jaikuaávo koʼã mbaʼe, ñanemomýi jahayhuve hag̃ua Jehovápe ha ñaneñeʼẽrendu hag̃ua chupe (1 Juan 4:19; 5:3).

15. ¿Mbaʼépa jahecháta pe artíkulo oúvape?

15 Jahayhu añetéramo Ñandejára Ñeʼẽ, ñañehaʼãmbaitéta ñantendeve jahávo umi mbaʼe oĩva pype. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo ideprovechove hag̃ua ñandéve umi mbaʼe jaleéva la Bíbliape? ¿Mbaʼéichapa ikatu ñaipytyvõ umi héntepe omombaʼeve hag̃ua la Biblia? ¿Mbaʼéichapa umi ansiáno ha siérvo ministeriál ikatu ohechauka entéro mbaʼe omboʼéva kongregasiónpe oĩha la Bíbliape? Koʼã porandu oñembohováita pe artíkulo oúvape.

^ párr. 4 Elee pe artíkulo “¿Me convendría aprender hebreo y griego?”, osẽ vaʼekue La Atalaya 1 de noviembre de 2009-pe.

^ párr. 5 Heta palávra térã fráse oĩva ko Bíbliape ojepuru gueteri koʼag̃aite peve oñeñeʼẽ jave ingléspe.

^ párr. 14 Ehecha pe rrekuádro “ Eho ndete voi ehecha”.