Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñandejára ningo Todopoderóso, péro imbaʼerechakuaa

Ñandejára ningo Todopoderóso, péro imbaʼerechakuaa

“[Jehová] ningo oikuaa porã mbaʼéichapa ñandeapo vaʼekue, ha ndahesaráiri ñande yvynteha” (SAL. 103:14).

PURAHÉI: 30, 10

1, 2. a) ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe Jehová ñandetrata lája idiferenteha oporotrata lájagui umi yvypóra orekóva autorida? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

UMI persóna orekóva autorida pyʼỹinte “omanda” hapichakuérare oñantohaháicha chupekuéra, térã oipuru vai rupi ipodér umi hénte ohasa asy (Mat. 20:25; Ecl. 8:9). Péro Jehová ndaupeichaiete. Haʼe ningo Todopoderóso, upéicharõ jepe otrata porãiterei yvyporakuérape iñimperféktoramo jepe hikuái. Haʼe iñamávle, oreko enkuénta umi mbaʼe ñañandúva ha omeʼẽ ñandéve entéro mbaʼe ñaikotevẽva. Avei haʼe arakaʼeve ndojeruremoʼãi ñandéve peteĩ mbaʼe ndaikatumoʼãiva jajapo, pórke haʼe “ndahesaráiri ñande yvynteha” (Sal. 103:13, 14).

La Bíbliape jatopa heta hendápe Jehová otrata porãiterei hague isiervokuérape. Jahechamína mbohapy ehémplo. Primero, oipytyvõrõ guare Samuélpe ontrega hag̃ua Elípe peteĩ mensáhe de kondéna. Segundo, ipasiénsiarõ guare Moisésre haʼe noñanimáirõ kuri omoakã tetã Israel. Ha tercero, oliverárõ guare umi israelítape Egíptogui. Ñahesaʼỹijóvo koʼã ehémplo, ñapensami mbaʼépa ikatu ñaaprende Jehovágui ha mbaʼéichapa ikatu jasegi iñehémplo.

JEHOVÁ IMBAʼERECHAKUAA PETEĨ MITÃʼÍNDI

3. ¿Mbaʼépa ojehu vaʼekue Samuélpe peteĩ pyharépe, ha mbaʼépa ikatu ñañeporandu? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

Samuel imitãramo jepe, oñepyrũ vaʼekue oservi pe tavernákulope (1 Sam. 3:1). Peteĩ pyhare, oñeno riréma oke hag̃ua, oiko peteĩ mbaʼe nohaʼarõietéva (elee 1 Samuel 3:2-10). * Samuel ohendu oĩha ohenóiva chupe hérarupi. Haʼe opensa Elí pe saserdóte prinsipál ohenoiha chupe. Samuel odipara oho Elí rendápe ha heʼi: “Ápe aime, ¿mbaʼépa reipota che karai?”. Péro Elí heʼi chupe: “No, che norohenóiri”. Upe rire Samuel ohendu jey oñehenoiha chupe ha oho Elí rendápe. Ha ohendúrõ guare por tercera ves oñehenoiha chupe, Elí opilla Ñandejára ohenoiha Samuélpe. Upémarõ heʼi pe mitãme mbaʼéichapa orresponde vaʼerã ohendu jey vove oñehenoiha chupe, ha Samuel ojapo upéicha. ¿Mbaʼérepa Jehová ohenói ñepyrũ guive Samuélpe nomombeʼúima haʼe oñeʼẽha chupe? La Biblia ndeʼíri. Péro posívlemente ndojapói upéva imbaʼerechakuaa rupi Samuel ndive.

4, 5. a) ¿Mbaʼéichapa oñeñandu Samuel Ñandejára heʼírõ guare chupe omeʼẽ hag̃ua Elípe peteĩ mensáhe, péro mbaʼépa ojapo? b) ¿Mbaʼépa ñanemboʼe ko rreláto?

4 (Elee 1 Samuel 3:11-18). Jehová léi omanda umi mitãme orrespeta hag̃ua umi ijedávape, koʼýte peteĩ orekóvape autorida (Éx. 22:28; Lev. 19:32). Upévare, nañapensamoʼãi asy Samuel ohotaha pyharevete Elí rendápe omeʼẽ hag̃ua chupe peteĩ mensáhe de kondéna. La Biblia heʼi voi haʼe “okyhyjeterei” hague omombeʼu hag̃ua Elípe pe visión ohecha vaʼekue. Péro Jehová ontendeka Elípe haʼe ohenoiha Samuélpe. Upévare Elí omanda Samuélpe omombeʼupaite hag̃ua chupe Ñandejára heʼi vaʼekue ha ani hag̃ua omokañy chugui mbaʼevete. Samuel iñeʼẽrendu Elípe ha omombeʼupaite chupe.

Oime vaʼerã Elípe nosorprendéi Samuel heʼíva chupe, pórke anteve “peteĩ Ñandejára siérvo” omeʼẽma vaʼekue voi chupe peichagua mensáhe (1 Sam. 2:27-36). Ko rreláto ñanemboʼe Jehová imbaʼerechakuaa ha iñaranduha.

6. ¿Mbaʼépa ñaaprende Jehová oipytyvõ lájare Samuélpe?

Oiméramo nemitã, katuete nemokyreʼỹta Samuel rehe oiko vaʼekue, pórke ohechauka Jehová ontende porãha umi provléma rehasáva ha umi mbaʼe reñandúva. Por ehémplo, ikatu oime retĩ ha ijetuʼu ndéve repredika hag̃ua peteĩ ijedavévape, térã nderejapói haguére umi mbaʼe ojapóva ne kompañerokuéra. Péro ikatu reime segúro Ñandejára nepytyvõseha. Upévare eñemboʼékena Jehovápe ha emombeʼupaite chupe mbaʼeichaitépa reñeñandu (Sal. 62:8). Ejepyʼamongeta umi ehémplo oĩvare la Bíbliape, oñeʼẽva umi mitãrusu Samuelchagua rehe. Avei eñemongeta umi ermáno ndeavegua térã ijedavévandi ohasa vaʼekue avei umi mbaʼe ijetuʼúva nde rehasáva. Haʼekuéra ikatu omombeʼu ndéve mbaʼéichapa Jehová heta vése oipytyvõ chupekuéra ni oimoʼãʼỹháicha.

JEHOVÁ OTRATA PORÃITEREI MOISÉSPE

7, 8. ¿Mbaʼéichapa Jehová ohechauka orekoiterei hague enkuénta Moisés oñandúva?

Moisés orekórõ guare 80 áño, Jehová heʼi chupe ojapo hag̃ua peteĩ mbaʼe ijetuʼuetereíva. Omanda chupe olivera hag̃ua Egíptogui tetã Israélpe (Éx. 3:10). Upéva osorprendeténe raʼe Moiséspe pórke haʼe 40 áñorema oñangareko hague ovechakuérare Madiánpe. Upévare haʼe heʼi: “Che ningo ndahaʼéi mbaʼeve aha hag̃ua faraón rendápe ha aguenohẽ Egíptogui umi israelítape”. Péro Jehová otrankilisa hag̃ua chupe heʼi: “Che aiméta nendive” (Éx. 3:11, 12). Ñandejára opromete avei chupe umi ansiáno oĩva Israélpe katuete ohendutaha la heʼíva. Upéicharõ jepe, Moisés heʼi jey Jehovápe: “Ñamoĩ chupe ndachegueroviaiha hikuái ha nohenduseiha” (Éx. 3:18; 4:1). Moisés orrespondévo péicha haʼete ku heʼíva Jehová ikatuha ojavy. Péro Jehová osegi ipasiénsia hese, ha hiʼarive omeʼẽ chupe podér ikatu hag̃uáicha ojapo milágro. Upérõ ningo primera ves oñemensiona la Bíbliape oñemeʼẽ hague podér peteĩ yvypórape ojapo hag̃ua milágro (Éx. 4:2-9, 21).

Moisés osegi heʼi ndaikatumoʼãiha ojapo Ñandejára omandáva chupe, pórke heʼi noñeʼẽkuaaiha. Upémarõ Jehová heʼi chupe: “Che aiméta nendive ha roipytyvõta reñeʼẽ hag̃ua ha romboʼéta mbaʼe mbaʼépa ere vaʼerã”. ¿Okonvensémapa kuri upéva Moiséspe? Nahániri, haʼe ojerure jey Ñandejárape omondomínte hag̃ua ótrope. Upémarõ Jehová ou ipochy hese. Upéicharõ jepe, ohechauka orekoha enkuénta Moisés oñandúva, upévare omondo Aarónpe oñeʼẽ hag̃ua Moisés rérape (Éx. 4:10-16).

9. ¿Mbaʼépa ojehupyty Jehová ipasiénsia ha otrata porã rupi Moiséspe?

9 ¿Mbaʼépa ñaaprende Jehová otrata lájagui Moiséspe? Haʼe ningo Todopoderóso, upévare ikatúnte kuri oipuru ipodér omongyhyje hag̃ua Moiséspe iñeʼẽrendu hag̃ua chupe. Péro ojapo rangue upéva, ipasiénsia ha imbaʼeporã, ha oasegura pe isiérvo iñumíldevape oĩtaha hendive. ¿Mbaʼépa ojehupyty Ñandejára otrata porã haguére isiérvope? Moisésgui oiko peteĩ líder ikatupyrýva omoakãva Ñandejára puévlope. Haʼe imbaʼerechakuaa ha otrata porã vaʼekue hapichakuérape Jehová ojapo haguéicha avei hendive (Núm. 12:3).

¿Jahechaukápa jasegiha Jehová ehémplo jatrata lájare ñande rapichápe? (Ehecha párrafo 10)

10. ¿Mbaʼépa jahupytýta jasegíramo Jehová ehémplo?

10 ¿Mbaʼépa ñaaprendekuaa ko rrelátogui? Jaikuaaháicha, umi ména, túa, sy térã ansianokuéra oreko avei autorida. Upévare iñimportanteterei haʼekuéra otrata porã entéro umi oĩvape ipoguýpe (Col. 3:19-21; 1 Ped. 5:1-3). Ñañehaʼãmbaitékena ñahaʼanga Jehová ha pe Moisés tuichavévape haʼéva Jesús. Péicha jajapóramo ifasilvéta umi ótrope oñemboja hag̃ua ñanderehe ha ikatúta ñamokyreʼỹ chupekuéra (Mat. 11:28, 29). Avei ñamoĩta ehémplo porã enterovépe (Heb. 13:7).

IPODERÓSORAMO JEPE HAʼE IMBAʼERECHAKUAA

11, 12. ¿Mbaʼépa ojapo Jehová ani hag̃ua umi israelita okyhyje onohẽrõ guare chupekuéra Egíptogui?

11 Mas de 3 millón israelita osẽ vaʼekue Egíptogui áño 1513-pe Jesús ou mboyve. Umíva apytépe oĩ vaʼekue imitãva, ijedáva ha avei hasykatúva térã orekóva diskapasida. Peteĩ persóna omoakã hag̃ua peichagua grúpo tekotevẽ imbaʼerechakuaa ha oporotrata porã. Ha Jehová ohechauka ipuévlope koʼã mbaʼe Moisés rupive. Upéicha rupi umi israelita noñeñandúi haʼeño osẽrõ guare pe lugár oiko haguégui hetaiterei tiémporema (Sal. 78:52, 53).

12 ¿Mbaʼépa ojapo Jehová ani hag̃ua umi israelita okyhyje? Por ehémplo, onohẽ vaʼekue chupekuéra Egíptogui “peteĩ ehérsitoicha, grúpo por grúpo” (Éx. 13:18). Oñeorganisa porã rupi hikuái osẽ hag̃ua, katuete umi israelita ohechakuaa Ñandejára omanehaha pe situasión. Avei Ñandejára ogia chupekuéra, ha “upearã oipuru de diakue peteĩ arai ha pyharekue katu peteĩ tatarendy” (Sal. 78:14). Péicha haʼete ku Jehová heʼíva chupekuéra: “Ani pekyhyje. Koʼápe aime pogia ha añangareko hag̃ua penderehe”. Umi israelita oikotevẽ vaʼekue Jehová ombopyʼaguapy chupekuéra, pórke upe rire oñepresentáta kuri peteĩ situasión ijetuʼúva.

¿Mbaʼéichapa Jehová ohechauka imbaʼerechakuaaha umi israelita okrusárõ guare pe mar Rojo? (Ehecha párrafo 13)

13, 14. a) ¿Mbaʼéichapa Jehová oñangareko vaʼekue umi israelítare okrusárõ guare pe mar Rojo? b) ¿Mbaʼéichapa Jehová ohechauka ipoderosoveha umi egípciogui?

13 (Elee Éxodo 14:19-22). Eñeimahinamína reimeha umi israelita apytépe ha ndaikatuiha peho moõve. Pe ehérsito egipcio oĩ pende kupépe ha pe mar Rojo katu oĩ pene renondépe. Péro peichaháguinte Ñandejára penepytyvõ. Pe arai oĩ vaʼekue pene renondépe koʼág̃a ojeguerova pende kupépe ha pendesepara umi egípciogui. Pe arai ohesape peẽ peĩha gotyo, péro omoypytũ umi egipciokuéra oĩha gotyo. Upéi pehecha sapyʼa Moisés oipysoha ipo pe mar ári, ha peteĩ yvytu atã oipejúva ésteguio oavri peteĩ tape ohóva pe ótra orílla peve. Upévare nde, ne família, ne rymbakuéra ha umi ótro israelita ikatu pehasa pe mar ojavri haguérupi. Katuete peñesorprendeterei pórke pe tape ndaitujúi ni naisỹiri, síno iséko asy ha trankílamente ikatu pehasa upérupi. Umi oguata mbeguéva jepe ikatu sin provléma okrusa pe ótra orílla peve.

14 (Elee Éxodo 14:23, 26-30). Upe aja, pe faraón oñemombaʼeguasu ha oñemohatãitéva ijidéape oñepyrũ pendepersegi ijehérsito reheve. Peg̃uahẽmba rire pe oríllape, Moisés oipyso jey ipo pe mar ári ha pe y opyta vaʼekue múroicha oñepyrũ ou jey hendaguépe. Pe mar ohundiete faraón ha ijehérsitope. ¡Ni peteĩ ndojesalvái ijapytepekuéra! (Éx. 15:8-10).

15. ¿Mbaʼépa reaprende Jehovágui rejepyʼamongetávo ko rrelátore?

15 Ko rreláto ñanemboʼe avei ótra kósa Jehovágui. Haʼe ningo ojapo opa mbaʼe hendaitépe, ha upéva ñanepytyvõ ñañeñandu hag̃ua protehído ha segúro (1 Cor. 14:33). Peteĩ ovecha rerekua ningo ohayhu ha oñangareko ijovechakuérare. Péicha avei Jehová okuida porãiterei ipuévlore. Por ehémplo osalva ha oprotehe chupekuéra umi iñenemígogui. Upéva tuicha ñanembopyʼaguapy, koʼýte koʼág̃a jaikuaágui koʼẽrõitéma oñehunditaha ko múndo aña (Prov. 1:33).

16. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñanepytyvõ jajepyʼamongetáramo Jehová ojapo vaʼekuére osalva hag̃ua ipuévlope?

16 Ñane tiémpope avei Jehová oñangareko porã ipuévlo kompletoitére. Haʼe oipytyvõ isiervokuérape osegi hag̃ua oiko iñamígoramo ha oprotehe chupekuéra umi iñenemígogui. Ha osegíta ojapo upéva pe jehasa asy guasu aja, hiʼag̃uimbaitémava hína (Apoc. 7:9, 10). Upévare, umi imitã térã ijedáva, hesãi térã hasykatúva ndokyhyjemoʼãi mbaʼevégui pe jehasa guasu aja. * Upéva rangue, imanduʼáta Jesús heʼi vaʼekuére: “Peñemboʼy ha peñakãrapuʼã, Ñandejára pendesalvapotaitéma rupi” (Luc. 21:28). Ñandeatakáramo jepe Gog, haʼéva peteĩ grúpo ipoderosovéva faraón ehérsitogui, jasegíta jajerovia Jehová oñangarekotaha ñanderehe (Ezeq. 38:2, 14-16). ¿Mbaʼérepa ndajakyhyjemoʼãi? Pórke jaikuaa porã Jehová arakaʼeve nokambiaiha. Haʼe ñandesalva jeýta ha ohechaukáta imbaʼerechakuaa ha oporohayhuha (Is. 26:3, 20).

17. a) ¿Mbaʼépa jahupytýta jajepyʼamongetáramo Jehová otrata lájare isiervokuérape? b) ¿Mbaʼépa jahecháta pe artíkulo oúvape?

17 Ko artíkulope jahecha mbohapy ehémplo añónte ohechaukáva Jehová imbaʼerechakuaa ha ivuenoha isiervokuérandi. Haʼe ohechauka vaʼekue koʼã mbaʼe porã oñangareko, ogia ha osalva lájare ipuévlope. Jajepyʼamongetákena koʼã ehémplo porãitére, ha ñañehaʼã jahecha mbaʼépa ikatu ñaaprendeve Jehovágui. Jajapóramo upéva, jahayhuvéta chupe ha jajeroviavéta hese. Pe artíkulo oúvape jahecháta mbaʼéichapa ikatu jasegi Jehová ehémplo ñanembaʼerechakuaávo ñande rogapýpe, kongregasiónpe ha predikasiónpe.

^ párr. 3 Pe istoriadór judío hérava Josefo heʼi upérõ Samuel oreko hague 12 áño.

^ párr. 16 Ikatu jaʼe umi ojesalváva apytépe Armagedónpe oĩtaha persóna diskapasitáda. Jesús oĩrõ guare ko yvy ape ári “omonguera opaichagua mbaʼasy”. Upéva ohechauka mbaʼépa ojapóta umi ojesalvávare Armagedónpe (Mat. 9:35). Umi oñemoingove jeýtavape natekotevẽmoʼãi oñemonguera, pórke haʼekuéra hesãitama orresusita rire.