Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

“Peẽ peikuaáma koʼã mbaʼe, ha pejapóramo katu pevyʼáta”

“Peẽ peikuaáma koʼã mbaʼe, ha pejapóramo katu pevyʼáta”

“Che rembiʼu hína kóva: Ajapo upe chembou vaʼekue rembipota, ha amog̃uahẽ huʼãme pe tembiapo omeʼẽ vaʼekue chéve ajapo hag̃ua” (JUAN 4:34).

PURAHÉI: 80, 35

1. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñandeafekta ko múndo opensaháicha?

¿MBAʼÉREPA sapyʼánte ijetuʼu jajapo hag̃ua la Biblia heʼíva? Primero pórke jajapo hag̃ua la oĩ porãva tekotevẽ ñaneumílde. Koʼã “ára pahápe” umi hénte ijehénte ojepyʼapy, iplatarayhu, oñembotuicha, ijejapo ha ndojejokokuaái. Upévare heta vése ijetuʼu jasegi hag̃ua ñaneumílde (2 Tim. 3:1-3). Ñande jaservíva Jehovápe jaikuaa porã ndovaleiha jajapo koʼã mbaʼe, péro ikatu ñapensa umi oikóva upéicha ohupytyha heta mbaʼe ha ovyʼaha (Sal. 37:1; 73:3). Ikatu voi jaju ñañeporandu: “¿Añetehápe piko amotenonde vaʼerã che rapichakuéra oikotevẽva? ¿Cherrespetáta piko umi hénte cheumílderamo?” (Luc. 9:48). Ñapensáramo ñandejehénte ko múndope oñepensaháicha, ikatu hína ndajaikói pyʼaguapýpe ermanokuérandi ha hasýta ojeʼe hag̃ua ñanderehe haʼeha kristiáno tee. Péro ñahesaʼỹijóramo mbaʼéichapa Ñandejára siervokuéra ohechauka iñumílde hague ha jasegíramo iñehémplo, jahupytýta heta mbaʼe porã.

2. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñanepytyvõ Ñandejára siervokuéra yma guare ehémplo?

2 ¿Mbaʼépa oipytyvõ Ñandejára siervokuéra yma guarépe oiko hag̃ua chuguikuéra iñamígo? ¿Mbaʼépa omombarete chupekuéra ojapo hag̃ua iporãva? Jalee ha jajepyʼamongetáramo iñehemplokuéra oĩvare la Bíbliape, katuete ñande fe imbaretevéta.

¿MBAʼÉPA ÑANEPYTYVÕTA IMBARETE HAG̃UA ÑANDE FE?

3, 4. a) ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanemboʼe? b) ¿Mbaʼérepa ndahaʼéi jastudiánte vaʼerã ikatu hag̃uáicha jajerovia mbarete?

Jehová omeʼẽ ñandéve opa mbaʼe ñaikotevẽva jajerovia mbareteve hag̃ua. Por ehémplo, omeʼẽ ñandéve konsého ha ñanerekomboʼe la Biblia ha umi puvlikasión bíblica rupive. Avei jareko pe sítio jw.org, JW Broadcasting, umi rreunión ha umi aty guasu. Ñamombarete hag̃ua ñande jerovia ndahaʼéi jastudiánte vaʼerã, síno tekotevẽ jajapo Jesús heʼi vaʼekue Juan 4:34-pe: “Che rembiʼu hína kóva: Ajapo upe chembou vaʼekue rembipota, ha amog̃uahẽ huʼãme pe tembiapo omeʼẽ vaʼekue chéve ajapo hag̃ua”.

Jesúspe g̃uarã ojapo itúa volunta lomímo ke hembiʼu. Jaikuaaháicha, jaʼúramo umi tembiʼu iñaliméntova ñaneresãi ha ñanembaretéta. Péicha avei, jajapóramo Ñandejára volunta katuete jajerovia mbaretevéta. Por ehémplo, sapyʼánte ñasẽ japredika nañanekyreʼỹiramo jepe, péro upéi ñag̃uahẽ rire ñande rógape katuete ñañeñandu porã ha javyʼa.

5. ¿Mbaʼépa jahupyty ñanearandúramo?

Jajapóramo Jehová omandáva ñandéve, jahechauka hína ñanearanduha (Sal. 107:43). Heta mbaʼe porã jahupytýta ñanearandúramo. La Biblia heʼi: “Mbaʼeve voi ndaikatúi ñakompara pe arandúre [...]. Pe persóna oñakarama hatãva pe arandúre ovyʼáta, pe arandu haʼetéta chupe g̃uarã peteĩ yvyramáta omeʼẽva vída” (Prov. 3:13-18). Jesús heʼi vaʼekue: “Peẽ peikuaáma koʼã mbaʼe, ha pejapóramo katu pevyʼáta” (Juan 13:17). Jesús disipulokuéra katuete ovyʼáta osegíramo ojapo Jesús omanda vaʼekue chupekuéra. Haʼekuéra iñeʼẽrendu meme vaʼekue Jesúspe ha osegi iñehémplo.

6. ¿Mbaʼérepa jasegi vaʼerã jajapo umi mbaʼe ñaaprende vaʼekue?

Ñande avei jasegi vaʼerã jajapo umi mbaʼe ñaaprende vaʼekue. Ñamoĩmína peteĩ ehémplo. Peteĩ mekániko ningo ikatu oikuaa heta mbaʼe iprofesióngui, oreko umi erramiénta ha opa mbaʼe oikotevẽva ojapo hag̃ua la itraváho. Avei ikatu oreko heta experiénsia, péro oiko hag̃ua chugui peteĩ mekániko vale osegi vaʼerã oipuru umi mbaʼe oaprende vaʼekue. Ñande avei ñañepyrũrõ guare jastudia la Biblia javyʼa ñamoĩ haguére en práktika umi mbaʼe ñaaprende vaʼekue. Péro jasegi hag̃ua javyʼa, tekotevẽ káda día jajapo umi mbaʼe Jehová ñanemboʼéva.

7. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã umi ehémplo bíblico ñanepytyvõ hag̃ua?

Ko artíkulope jahecháta umi situasión ikatuhápe ijetuʼu ñandéve jahechauka ñaneumildeha. Avei jahecháta mbaʼéichapa Ñandejára siervokuéra yma guare ohechauka iñumildeha. Péro ndahaʼéi jaleénte vaʼerã koʼã ehémplo. Jaipotáramo omombarete ñande jerovia, tekotevẽ jajepyʼamongeta ha jahecha mbaʼéichapa ensegídama voi ikatu jasegi iñehemplokuéra.

ANI ÑAÑEMBOTUICHA

8, 9. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Pablo ehémplogui oñemombeʼúva Hechos 14:8-15-pe? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

Jehová “oipota opaichagua tapicha ojesalva ha oikuaa porã pe añetegua” (1 Tim. 2:4). ¿Mbaʼépa ñapensa umi persóna ndoikuaáitivare pe añetegua? Apóstol Pablo opredika vaʼekue umi judío oikuaámavape algúna kósa Jehovágui. Péro avei opredika umi oadorávape umi ñandejára guaʼúpe. ¿Mbaʼéichapa orreaksiona hikuái? Umi mbaʼe oiko vaʼekuére ojehecha kuri añetehápepa Pablo iñumílde.

Pablo ojapórõ guare iprimér viáhe kómo misionéro oho Bernabéndi siuda de Lístrape. Umi licaonio oikóva upépe opensa Pablo ha Bernabé haʼeha idioskuéra ha ohenói chupekuéra Zeus ha Hermes. ¿Oñembotuichápa hikuái upe haguére? ¿Ohejántepa oñemombaʼe chupekuéra opytuʼu hag̃ua pe persekusión ohasávagui umi mokõi siuda ovisita vaʼekuépe upe mboyve? ¿Opensápa hikuái pe oiko vaʼekue oipytyvõtaha ikatu hag̃uáicha hetave hénte ohendu pe marandu porã? Nahániri. Chupekuéra ndogustaiete la ojapóva umi hénte, upévare osapukái heʼívo: “¿Maʼerã piko pejapo péicha? Ore ningo yvypórante avei, rohasa asýva peẽichaite” (Hech. 14:8-15).

10. ¿Mbaʼérepa Pablo ha Bernabé noñembotuichái ni nopensái iñimportanteveha umi licaóniogui?

10 Pablo ha Bernabé heʼírõ guare haʼekuéra haʼeha yvypórante avei, orrekonose iñimperfektoha. Péro upéva ndeʼiséi oadoraha hikuái umi ñandejára guaʼúpe ojapoháicha umi licaonio. Ñandejára ningo oiporavo vaʼekue Pablo ha Bernabépe oservi hag̃ua kómo misionéro (Hech. 13:2). Chupekuéra ojeporavo espíritu sánto rupive ha oreko peteĩ esperánsa ijojahaʼỹva. Péro haʼekuéra noñembotuichái upévare. Síno opensa umi hénte ikatuha avei oreko pe esperánsa oho hag̃ua yvágape, oaseptáramo pe mensáhe.

11. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñaneumílde Pablo iñumílde haguéicha japredika jave?

11 Pablo ehémplo ohechauka ñandéve mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñaneumildeha. Pablo ojapo haguéicha, ñande avei arakaʼeve nañahaʼarõi vaʼerã umi ótro ñanembotuicha japredika haguére térã umi mbaʼe jahupytývare Jehová rupive. Ñañeporandumína: “¿Mbaʼépa apensa umi hénte oĩvare che territóriope? ¿Amboyképa peteĩ grúpo de persónape umi hénte ojapoháicha jepi?”. Ko múndo tuichakuére, entéro testígo de Jehová oñehaʼã oheka umi ohendusévape pe marandu porã. Umíva apytépe oĩ oñehaʼãva oaprende pe idióma ha kostúmbre orekóva umi hénte ojeapoʼívape. Péro haʼekuéra núnka nopensái ivaleve térã iñimportanteveha koʼãichagua persónagui. Upéva rangue, oñehaʼã ontende káda únope ikatu hag̃uáicha oipytyvõ chupekuéra oasepta hag̃ua pe mensáhe oĩva la Bíbliape.

ÑAÑEMBOʼE JAVE PETEĨ PERSÓNARE ÑAMENSIONA HÉRA

12. ¿Mbaʼéichapa Epafras ohechauka oñeinteresaha ipyʼaite guive ótrore?

12 Ótra fórma jahechauka hag̃ua ñaneumildeha haʼe ñañemboʼe ñane ermanokuérare (2 Ped. 1:1). Péicha ojapo vaʼekue Epafras. La Biblia ningo omensiona chupe mbohapy vésente. Pablo oĩrõ guare préso peteĩ ógape Rómape, oskrivi vaʼekue umi ermáno colosénsespe. Upérõ haʼe imanduʼa vaʼekue Epafras rehe, ha heʼi: “Haʼe oñehaʼã akóinte oñemboʼe penderehehápe” (Col. 4:12). Epafras oikuaa porã kuri umi ermánope ha ipyʼaite guive oñeinteresa hesekuéra. Haʼe heʼi Epafras rehe: “[Oĩ] chendive kárselpe”. Péicha ohechauka Epafras oreko hague avei iprovlemakuéra (Filem. 23). Upéicharõ jepe, ko ermáno osegi ojepyʼapy iñermáno ha iñermanakuérare ha oñemboʼe hesekuéra hérarupi. Ñande avei ikatu jasegi iñehémplo, ha jajapóramo upéva katuete ñaipytyvõitereíta ñane ermanokuérape (2 Cor. 1:11; Sant. 5:16).

13. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Epafras ehémplo ñañemboʼe jave?

13 ¿Mávarehepa ikatu ñañemboʼe? Epafras ojapo haguéicha, ikatu ñamensiona hérarupi umi ñane amígo oĩvape kongregasiónpe térã ñane hénte ombohováivape situasión ijetuʼúva. Ikatu hína haʼekuéra tekotevẽ odesidi peteĩ mbaʼe iñimportánteva térã ombohovái peteĩ tentasión. Avei ikatu ñañemboʼe umi ermánore herakuéra osẽva ñande sítio jw.org-pe pe artíkulo héravape “Testigos de Jehová presos por sus creencias” (eike heʼihápe PRENSA > ASUNTOS LEGALES). Avei ikatu ñamensiona ñane orasiónpe umi ihénte manóvape, umi oikóvape umi lugár ndaʼaréi oiko haguépe desástre naturál ha gérra, térã umi ohasa asývape imboriahueterei rupi. Hetaiterei ermáno ha ermána oikotevẽ ñañemboʼe hesekuéra. Jajapóramo upéva, jahechaukáta nañapensaiha umi mbaʼe ñande ñaikotevẽvarente, síno jajepyʼapyha avei ñande rapicháre (Filip. 2:4). ¡Jehová katuete ohendúta koʼãichagua orasión!

ÑAPOROHENDUKUAÁKENA

14. ¿Mbaʼéichapa Jehová ohechauka oporohendukuaaitereiha?

14 Peteĩ fórma jahechauka hag̃ua avei ñaneumildeha haʼe ñaporohendukuaávo. Santiago 1:19 heʼi: “Opavave tekotevẽ ipyaʼe ohendukuaa hag̃ua”. Jehová ningo oporohendukuaaiterei (Gén. 18:32; Jos. 10:14). Por ehémplo, jahechamína mbaʼépa ñanemboʼe Éxodo 32:11-14 (elee). Jehová noikotevẽi vaʼekue ohendu mbaʼépa Moisés opensa, péro haʼe opermiti chupe omombeʼu umi mbaʼe oñandúva. ¿Ñanepasiénsiatapa ñahendu hag̃ua peteĩ persóna ojavýma vaʼekue anteve, ha jasegínepa isuherénsia? Jehová ipasiénsia ha ohendu entéro umi oñemboʼévape chupe ojeroviágui hese.

15. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Jehová ehémplo jahechaukávo ñamombaʼeha ñande rapichápe?

15 Ñapensamína: “ Jehová ningo iñumílde ha ohendu vaʼekue Abrahán, Raquel, Moisés, Josué, Manóah, Elías ha Ezequíaspe. Upévare, ¿mbaʼére piko che ndaikatumoʼãi avei ahendu che rapichápe? ¿Ikatúpa ahechauka amombaʼeha entéro ermánope ahendúvo la heʼíva hikuái ha asegívo isuherensiakuéra? ¿Oĩpa kongregasiónpe térã che rogapýpe peteĩ oikotevẽva ajapysaka porãve hese? Oiméramo péicha, ¿mbaʼépa ikatu ajapo?” (Gén. 30:6; Juec. 13:9; 1 Rey. 17:22; 2 Crón. 30:20).

JEHOVÁ OIKUAA JAHASA ASY JAVE

David heʼi isiervokuérape: “Pehejánte [Simeípe] teʼi chéve umi mbaʼe vai”. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerãmoʼã ñaimérire isituasiónpe? (Ehecha párrafo 16 ha 17)

16. ¿Mbaʼéichapa David orreaksiona vaʼekue Simeí otrata vaírõ guare chupe?

16 Ñaneumílderamo ñanepytyvõta avei jajejokokuaa hag̃ua oĩ jave ñandetrata vaíva (Efes. 4:2). Ikatu jahecha peteĩ ehémplo iporãitereíva 2 Samuel 16:5-13-pe (elee). Simeí, haʼéva Saúl pariénte ningo otrata vai vaʼekue David ha isiervokuérape. David ikatu kuri ojoko Simeípe, péro haʼe ipasiénsia ha oaguanta umi mbaʼe Simeí ojapóva hese. ¿Mbaʼépa oipytyvõ Davídpe ojejokokuaa hag̃ua? Ñaanalisáramo Salmo 3, ñanepytyvõta jaikuaa hag̃ua upéva.

17. ¿Mbaʼépa oipytyvõ Davídpe ojejokokuaa hag̃ua, ha mbaʼéichapa ikatu jasegi iñehémplo?

17 David oskrivi vaʼekue pe Salmo 3 itaʼýra Absalón ojukasérõ guare chupe. Upe tiémpope Simeí oataka vaʼekue Davídpe, péro haʼe osegi ipyʼaguapy. ¿Mbaʼéichapa ikatu kuri oaguanta koʼã mbaʼe? Salmo 3:4-pe David heʼi: “Ajeruréta sokórro Jehovápe, ha haʼe katuete cherendúta imontáña sagráda guive”. Ñande avei ñañemboʼe vaʼerã David ojapo haguéicha oĩ jave ñandetrata vaíva. Péicha Jehová katuete omeʼẽta ñandéve ijespíritu sánto jasegi hag̃ua ñaaguanta. Ñañeporandumína: “¿Oĩpa peteĩ situasión tekotevẽhápe ahechauka ajejokokuaaha? ¿Tekotevẽpa aperdona hína peteĩ persóna reiete chetrata vai vaʼekuépe? ¿Ajeroviápa Jehová ohechaha che sufrimiénto ha katuete chepytyvõ ha chevendesitaha?”.

“PE ARANDU NINGO PE IÑIMPORTANTEVÉVA HÍNA”

18. ¿Mbaʼépa jahupytýta jasegíramo jajapo Jehová omandáva?

18 Jajapo jave umi mbaʼe jaikuaáva oĩ porãha, jahechauka hína ñanearanduha ha Jehová katuete ñanevendesíta. Proverbios 4:7 heʼi: “Pe arandu ningo pe iñimportantevéva hína”. Jaikuaaháicha, ñanearandu hag̃ua tekotevẽ jareko konosimiénto. Péro ndahaʼéi ñantendénte vaʼerã peteĩ mbaʼe, síno ñañehaʼã vaʼerã jadesidi porã. Ñapensamína umi tahýire. La Biblia heʼi haʼekuéra iñaranduha, pórke ombyatýma hembiʼurã ou mboyve pe ára roʼy (Prov. 30:24, 25). Crístope oñehenói “Ñandejára arandu”, pórke siémpre ojapo umi mbaʼe Itúa oguerohorýva (1 Cor. 1:24; Juan 8:29). Jehová avei ñanevendesíta ñanearandúramo jadesidi jave peteĩ mbaʼe jaikuaáva oĩ porãha ha jasegíramo ñaneumílde (elee Mateo 7:21-23). Upéicharõ, entéro ñaĩva kongregasiónpe iporã ñañehaʼã jaservi hag̃ua Jehovápe tekomirĩ reheve. Añetehápe, sapyʼánte ñaikotevẽ tiémpo ha pasiénsia jajapo hag̃ua umi mbaʼe jaikuaáva oĩ porãha. Péro jajapóramo umíva, jahechaukáta ñaneumildeha ha javyʼáta koʼág̃ama voi ha pára siémpre.