Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 40

Jasegi Pedro ehémplo ha ani ñañentrega

Jasegi Pedro ehémplo ha ani ñañentrega

“Che Ruvicha, che namereséi ni aime nde ypýpe, pórke chéngo pekadór” (LUC. 5:8).

PURAHÉI 38 Jehová nepytyvõ ha nemombarete

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? a

1. ¿Mbaʼépa Pedro opensáne raʼe Jesús oipytyvõ rire chupe peteĩ milágro rupive?

 APÓSTOL Pedro oĩma kuri peskádape tódo el pyhare ha ndoitýi ni peteĩ pira. Derrepentete Jesús osẽ heʼi chupe: “Errema hypyveha peve ha peity upépe pende rred pepeska hag̃ua” (Luc. 5:4). Pedro ndojeroviapái oitýne hag̃ua upépe la pira, péro ojapo la Jesús heʼíva chupe. Pedro ha umi kuimbaʼe ombaʼapóva hendive ojagarra hetaiterei pira ha upévare umi rred oñepyrũma osoro. Upépe “tuicha oñemondýi” hikuái, pórke ohechakuaa Jesús ojapo hague peteĩ milágro. Ha Pedro osẽ heʼi: “Che Ruvicha, che namereséi ni aime nde ypýpe, pórke chéngo pekadór” (Luc. 5:6-9). Jahechaháicha Pedro opensáne raʼe nomereseiha ni oĩ Jesús oĩháme.

2. ¿Mbaʼérepa ideprovéchota ñandéve jastudia Pedro ehémplo?

2 Siérto la Pedro heʼi vaʼekue ijehe heʼírõ guare: “Chéngo pekadór”. La Biblia ohechauka voi haʼe heta vése heʼi ha ojapo hague umi mbaʼe ombyasy vaʼekue upéi. ¿Ndépa eñeñandu avei sapyʼánte Pedro oñeñandu haguéicha? ¿Ndépa relucha hína remehorave hag̃ua álgope térã peteĩ devilida kóntrape? Oiméramo upéicha katuete nepytyvõta restudiáramo Pedro ehémplo. ¿Mbaʼérepa? Ñapensamína ko mbaʼére: Jehová ikatu kuri ndoskrivikáinte la Bíbliape Pedro fallakuéra, péro haʼe oskrivika ikatu hag̃uáicha ñaaprende iñehémplogui (2 Tim. 3:16, 17). Jaikuaávo Pedro oreko hague umi devilida ha oñeñandu hague avei ñandéicha, jahecha Jehová nohaʼarõiha ñandehegui ñandeperfékto. Haʼe oipotánte jasegi jalucha jarekóramo jepe umi devilida ha ani ñañentrega.

3. ¿Mbaʼérepa nañañentregái vaʼerã?

3 ¿Mbaʼérepa tekotevẽ jasegi ñañehaʼã jaservi Jehovápe? Ojeʼe ningo jasegíramo ñañensaja jajapo hag̃ua álgo, katuete osẽ porãtaha ñandéve. Por ehémplo peteĩ persóna ombopukuaaséva mbaraka ikatu ohasa rire heta áño ae oaprende ombopukuaa hag̃ua. Ha oikóramo jepe chugui peteĩ músiko vale, ikatu gueteri ojavy mimi hína. Péro noñentregái upe haguére, síno osegi oñensaja ikatu hag̃uáicha ombopu porãve. Upéicha avei ikatu oime ñapensa jasuperáma hague peteĩ devilida, péro upéi jaʼa jey. Péicha jave jasegi ñañehaʼã ikatu hag̃uáicha ñamehora. Enterove ningo jaʼe térã jajapo jepi umi mbaʼe ñambyasýva upe rire. Péro nañañentregáirõ, Jehová katuete ñanepytyvõta jasegi hag̃ua ñamehora (1 Ped. 5:10). Jahechamína koʼág̃a mbaʼéichapa apóstol Pedro osegi vaʼekue olucha. Ñaanalisávo Jesús oiporiahuvereko hague chupe ojavýramo jepe heta vése, ñanemokyreʼỹta jasegi hag̃ua jaservi Jehovápe.

PEDRO OSEGI OLUCHA HA OHUPYTY HETA VENDISIÓN

¿Mbaʼépa nde rejapóne rehasáramo la Pedro ohasa vaʼekue? (Ehecha párrafo 4)

4. Heʼiháicha Lucas 5:5-10, ¿mbaʼépa Pedro heʼi vaʼekue ijehe, péro mbaʼépa Jesús oasegura chupe?

4 La Biblia ndeʼíri mbaʼérepa Pedro heʼi vaʼekue ijehe haʼeha pekadór térã mbaʼe pekádorepa oñeʼẽ hína kuri upérõ (elee Lucas 5:5-10). Péro oiméne tuicha ojavy rakaʼe álgope. Jesús oikuaa vaʼekue Pedro okyhyjeha ha opensaha ijehe nomereseiha heta mbaʼe. Upéicharõ jepe ndodudái vaʼekue Pedro ikatuha ifiél. Upévare Jesús mborayhúpe heʼi vaʼekue chupe anivéma hag̃ua okyhyje. Upéva oiméne ojapo porã raʼe Pédrore pórke ohecha Jesús okonfiaha hese. Tiémpo rire, Pedro ha iñermáno Andrés oheja vaʼekue pe inegósio de péska ha oipurupaite itiémpo omoirũ hag̃ua Jesúspe. Upévare orresivi vaʼekue hikuái heta vendisión (Mar. 1:16-18).

5. ¿Mbaʼe vendisiónpa Pedro orresivi vaʼekue osupera haguére la opensáva ijehe ha omoirũ haguére Jesúspe?

5 Pedro ningo ohasa vaʼekue heta mbaʼe ijojahaʼỹva omoirũ haguére Jesúspe. Haʼe ohecha vaʼekue Jesúspe omonguera umi hasývape, omosẽ umi demóniope ha omoingove jey umi omano vaʼekuépe jepe (Mat. 8:14-17; Mar. 5:37, 41, 42). b Pedro ohecha vaʼekue avei Jesúspe peteĩ visión rupive ogovernamaha Ñandejára Rréinope ha haʼe núnka ndahesaráiri upévagui (Mar. 9:1-8; 2 Ped. 1:16-18). Añetehápe Pedro ohasa heta mbaʼe ni noimoʼãi vaʼekue ohasataha. Oiméne ovyʼaite rakaʼe osupera haguére umi mbaʼe vai opensáva ijehe, ha péicha orresivi koʼã vendisión porãite.

6. ¿Ensegídapa Pedro osupera vaʼekue umi devilida orekóva? Emyesakã.

6 Pedro ohecha vaʼekue Jesús ojapoha heta mbaʼe, upéicharõ jepe olucha gueteri umi devilida orekóva kóntrape. Por ehémplo, Pedro ojere ojaʼo Jesúspe, haʼe omombeʼúrõ guare ohasa asy ha omanotaha ojeprofetisa haguéicha la Bíbliape (Mar. 8:31-33). Avei heta vése Pedro ha umi ótro apóstol ojodiskuti vaʼekue mávapa la iñimportantevéva ijapytepekuéra (Mar. 9:33, 34). Ha pe pyhare Jesús omano mboyve, Pedro derrepentete oataka peteĩ kuimbaʼépe ha onambiʼo chupe (Juan 18:10). Upe pyharépe avei Pedro okyhyje rupi la héntegui, onega 3 vése oikuaaha Jesúspe (Mar. 14:66-72). Upéicha rupi Pedro osẽ upégui ha oho hasẽ soro (Mat. 26:75).

7. Jesús orresusita rire, ¿mbaʼe oportunidápa omeʼẽ vaʼekue Pédrope?

7 Jesús nopensái vaʼekue Pedro naipohãveimaha ha ndohejareíri chupe. Upévare orresusita rire omeʼẽ vaʼekue la oportunida Pédrope heʼi hag̃ua ohayhuha gueteri chupe. Avei Jesús ojerure vaʼekue Pédrope oñangareko hag̃ua ijovechakuérare (Juan 21:15-17). Ha haʼe kyreʼỹme ojapo vaʼekue la Jesús heʼíva chupe ojapo hag̃ua. Jerusalénpe pe Pentekostés díape, Pedro oĩ kuri umi primeroite oñeunhi vaʼekue apytépe espíritu sánto rupive.

8. ¿Mbaʼéichapa Pedro tuicha ojavy vaʼekue Antioquíape?

8 Pédrope oñeunhi rire jepe osegi vaʼerã kuri olucha idevilida kóntrape. Áño 36-pe Ñandejára omondo Pédrope peteĩ kuimbaʼe ndahaʼéiva judío rendápe, hérava Cornelio. Upérõ Jehová ounhi vaʼekue Cornéliope espíritu sánto rupive. Upéva ohechauka porã “Ñandejára otrataha enterovépe peteĩchante” ha umi ndahaʼéiva judío ikatuha oĩ avei pe kongregasiónpe (Hech. 10:34, 44, 45). Upéva oiko rire, Pedro naiprovlémai vaʼekue okaru hag̃ua umi ndahaʼéivandi judío, upéva ningo haʼe ni núnka ndojapomoʼãi kuri anteve (Gál. 2:12). Upéicharõ jepe oĩ vaʼekue umi kristiáno judío opensáva peteĩ judío ndokarúi vaʼerãha umi ótro paisguándi. Algúno koʼãva apytégui ohórõ guare Antioquíape, Pedro ndokaruvéi umi kristiáno ndahaʼéivandi judío. Oiméne haʼe okyhyje raʼe umi kristiáno judío ipochýrõ g̃uarã hendive. Apóstol Pablo ohechakuaárõ guare Pedro hovamokõiha, okorrehi chupe enterove renondépe (Gál. 2:13, 14). Péro Pedro noñentregái vaʼekue ojavýramo jepe péicha. ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue chupe?

¿MBAʼÉPA OIPYTYVÕ VAʼEKUE PÉDROPE OSEGI HAG̃UA OLUCHA?

9. ¿Mbaʼéichapa Juan 6:68, 69 ohechauka Pedro ifiél hague?

9 Pedro ifiél ha ndohejái vaʼekue mbaʼeve ojoko chupe omoirũ hag̃ua Jesúspe. Haʼe ohechauka vaʼekue upéva Jesús heʼírõ guare álgo nontendéiva idisipulokuéra (elee Juan 6:68, 69). Heta oĩ vaʼekue nohaʼarõséiva ojeexplika raẽ upéva ha ni noporandúi voi mbaʼeve ha ohejántema Jesúspe. Péro Pedro ndojapói vaʼekue upéicha. Haʼe ifiél vaʼekue ha heʼi Jesúspe: “Ne ñeʼẽ ningo omeʼẽ jeikove opaveʼỹva”.

¿Mbaʼérepa nemokyreʼỹ reikuaávo Jesús ojerovia hague Pédrore? (Ehecha párrafo 10)

10. ¿Mbaʼéichapa Jesús ohechauka vaʼekue okonfiaha Pédrore? (Ehecha pe taʼanga).

10 Jesús ndohejareíri vaʼekue Pédrope. Haʼe oikuaa vaʼekue Pedro ha ijapostolkuéra oheja reitaha chupe pe pyhare omano mboyve. Upéicharõ jepe, Jesús heʼi vaʼekue Pédrope okonfiaha hese ou jeytaha, ha osegitaha ifiél (Luc. 22:31, 32). Jesús oikuaa vaʼekue idisipulokuéra ‘ojaposeha iporãva péro hete ikangyha’ (Mar. 14:38). Upévare Pedro onega rire jepe oikuaaha Jesúspe, haʼe nopensái Pedro naipohãveimaha. Upéi Jesús orresusita rire ojaparese Pédrope, por lo vísto haʼe oĩ aja haʼeño (Mar. 16:7; Luc. 24:34; 1 Cor. 15:5). Ñapensamíntena mbaʼeichaitépa upéva oiméne omokyreʼỹ rakaʼe Pédrope pórke haʼéngo ombyasyeterei kuri la ojapo vaʼekue.

11. ¿Mbaʼéichapa Jesús oasegura vaʼekue Pédrope Jehová oñangarekotaha hese?

11 Jesús oasegura vaʼekue Pédrope Jehová oñangarekotaha hese. Haʼe orresusita rire, peteĩ milágro rupive oipytyvõ jey Pedro ha umi ótro apóstolpe ojagarra hag̃ua hetaiterei pira (Juan 21:4-6). Ko milágro katuete oasegura rakaʼe Pédrope, Jehová omeʼẽtaha chupe umi mbaʼe oikotevẽva. Upépe oiméne Pedro imanduʼa raʼe Jesús heʼi hague Jehová okuidataha umi ‘omotenonde memévare Ñandejára Rréino’ (Mat. 6:33). Entéro koʼã mbaʼe oipytyvõ vaʼekue Pédrope omotenonde hag̃ua pe predikasión ha ndahaʼéi pe inegósio de péska. Haʼe ningo pyʼaguasúpe opredika vaʼekue áño 33-pe Pentekostés díape, ha upérõ oipytyvõ hetaitereípe ohendu hag̃ua umi notísia porã (Hech. 2:14, 37-41). Upéi Pedro oipytyvõ vaʼekue umi samaritano ha umi ndahaʼéivape judío oikuaa ha omoirũ hag̃ua Jesúspe (Hech. 8:14-17; 10:44-48). Péicha jahechakuaa mbaʼeichaitépa Jehová ojevale vaʼekue Pédrore oipytyvõ hag̃ua opaichagua héntepe oĩ hag̃ua pe kongregasiónpe.

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDE?

12. ¿Mbaʼéichapa Pedro ehémplo ikatu ñanepytyvõ jasegi hag̃ua jalucha peteĩ devilida kóntrape?

12 Jehová ikatu ñanepytyvõ ani hag̃ua ñañentrega. Ikatu ndahaʼéi siémpre la ifasilpáva jajapo hag̃ua upéva, koʼýte oimérõ heta tiémporema jalucha jaikóvo peteĩ devilida kóntrape. Sapyʼánte ikatu voi haʼetévaicha tuichavéva pe devilida ñambohováiva, umi ombohovái vaʼekuégui Pedro. Péro Jehová ikatu omeʼẽ ñandéve la fuérsa ani hag̃ua ñañentrega (Sal. 94:17-19). Por ehémplo jahechamína peteĩ ermáno káso. Oiko mboyve chugui Testígo, heta áñore haʼe vaʼekue omosexuál. Upéi haʼe odesidi vaʼekue okambiaite oiko hag̃ua la Biblia heʼiháicha. Péro sapyʼánte oreko jey jepi umi deséo vai. ¿Mbaʼépa oipytyvõ chupe osegi hag̃ua olucha? Haʼe heʼi: “Jehová chemombarete, ijespíritu rupive aaprende ikatuha asegi aiko haʼe oipotaháicha. Jehová ningo ojevaléma cherehe heta hendáicha ha cheimperféktoramo jepe haʼe osegi chemombarete”.

Horst Henschel oñepyrũ vaʼekue iprekursorádo 1 de enero de 1950. ¿Ndépa ere haʼe oñarrepentíne hague oservi haguére Jehovápe oikove aja pukukue? (Ehecha párrafo 13 ha 15) d

13. Heʼiháicha Hechos 4:13, 29, 31, ¿mbaʼéichapa ikatu jasegi Pedro ehémplo? (Ehecha pe taʼanga).

13 Jahecháma haguéicha Pedro ojavy vaʼekue unas kuánta vése okyhyje rupi la héntegui. Péro haʼe oñemboʼe vaʼekue osupera hag̃ua upéva ha upéicha rupi ipyʼaguasu vaʼekue (elee Hechos 4:13, 29, 31). Ñande avei ikatu jasupera umi mbaʼe ñanemongyhyjéva. Jahechamína la ohasa vaʼekue peteĩ ermáno imitãva hérava Horst. Haʼe oiko vaʼekue Alemániape, umi nazi tiémpope pe segunda gérra mundiál aja. Upe tiémpope oñemanda vaʼekue umi héntepe oipuru hag̃ua pe salúdo “¡Heil Hitler!”, heʼiséva “Hitler ñandesalváta”. Horst oikuaáramo jepe oĩ vaiha, ojapo upéva mas de una ves okyhyjégui eskuélape. Ituakuéra ojaʼo rangue ko ermanítope, oñemboʼe hendive ha ojerure Jehovápe ombopyʼaguasumi hag̃ua chupe. Péicha ituakuéra oipytyvõ rupi chupe ha Horst ojerovia rupi Jehováre, upéi ipyʼaguasúma. Tiémpo rire haʼe heʼi: “Jehová núnka ndacherejái vaʼekue cheaño”. c

14. ¿Mbaʼéichapa umi ansiáno ikatu omokyreʼỹ umi oñedesanimávape?

14 Jehová ha Jesús ningo nopensamoʼãi ñanderehe nañanepohãveimaha. Pedro onega rire Jesúspe, odesidi vaʼerã kuri peteĩ mbaʼe iñimportánteva: Osegítapa oservi Jesús disípuloramo térãpa ojedehátantema. Jesús ningo oñemboʼéma kuri Pedro rehehápe ani hag̃ua ikangy ijerovia. Upéi heʼi Pédrope oñemboʼe hague hesehápe ha okonfiaha hese haʼe ikatutaha omombarete iñermanokuérape (Luc. 22:31, 32). ¡Mbaʼeichaitépa oiméne Pedro ikyreʼỹ rakaʼe imanduʼa jeývo la Jesús heʼi vaʼekuére! Ñande jadesidíta jave peteĩ mbaʼe iñimportánteva, Jehová ikatu ojevale umi ansiáno ñanderayhuetévare oasegura hag̃ua ñandéve ikatuha jasegi ñandefiél chupe (Efes. 4:8, 11). Peteĩ ermáno hérava Paul oservíma de ansiáno heta tiémpore. Ko ansiáno oñehaʼã omokyreʼỹ umi ermánope. Haʼe ojerure jepi umi oñedesanimávape imanduʼa hag̃ua mbaʼéichapa Jehová oñepyrũ vaʼekue oipytyvõ chupekuéra oservi hag̃ua chupe. Upéi oasegura koʼã ermánope Jehová oporohayhuetereígui ndohejareimoʼãiha chupekuéra. Haʼe heʼi: “Ahecháma mbaʼéichapa heta oñedesanima vaʼekue, upéi osegi olucha Jehová oipytyvõ rupi chupekuéra”.

15. ¿Mbaʼéichapa oñekumpli la heʼíva Mateo 6:33 apóstol Pedro ha ermáno Horst kásope?

15 Jehová omeʼẽ vaʼekue umi mbaʼe oikotevẽva Pedro ha umi ótro apóstolpe. Upéicha avei oñangarekóta ñanderehe ha omeʼẽta ñandéve umi mbaʼe ñaikotevẽva ñamotenondéramo iservísio (Mat. 6:33). Horst, pe ermáno ajeʼi ñañeʼẽ hague, ojapose kuri iprekursorádo opa rire pe segunda gérra mundiál. Haʼe imboriahueterei vaʼekue ha oduda ikatúne hag̃ua oñemantene oservi aja de prekursór. ¿Mbaʼépa ojapo upémarõ? Odesidi okomprovataha añetehápepa Jehová omeʼẽta chupe umi mbaʼe oikotevẽva. Upémarõ haʼe osẽ opredika tóda la semána pe visíta de superintendénte aja. Opávo pe semána oñesorprendeterei, pórke pe superintendénte de sirkuíto omeʼẽ chupe pláta peteĩ sóvrepe, péro ndeʼíri chupe mávapa la orahakáva upéva. Upe pláta ohupytýta kuri chupe oñemantene hag̃ua unos kuánto mése pe prekursorádope. Ko ermánope g̃uarã upe rregálo rupive Jehová oasegura chupe oñangarekotaha hese. Upéi haʼe oikove aja pukukue omotenonde pe Rréino (Mal. 3:10).

16. ¿Mbaʼérepa iporã ñaaprendeve Pedro ehémplogui ha umi kárta oskrivi vaʼekuégui?

16 Oiméne Pedro ovyʼaite rakaʼe Jesús ndohejái haguére chupe. Peteĩ jey haʼe ojerure voi kuri upéva Jesúspe. Jesús oipytyvõ meme vaʼekue Pédrope oiko hag̃ua chugui peteĩ apóstol ifiélva ha peteĩ ehémplo iporãitereíva ñandéve g̃uarã. Koʼág̃a peve ñande ikatu ñaaprende umi mbaʼe Jesús omboʼe vaʼekuégui Pédrope. Ko apóstol okomparti vaʼekue la oaprendéva umi mokõi kárta oskrivi vaʼekuépe umi kongregasiónpe síglo primérope. Pe artíkulo oúvape ñaanalisáta unos kuánto mbaʼe heʼíva koʼã kárta ha mbaʼéichapa ikatu jasegi umi konsého oĩva umívape.

PURAHÉI 126 Kyreʼỹme eñatende ha eaguanta

a Ko artíkulo oaseguráta umi oluchávape idevilida kóntrape ikatuha ogueropuʼaka umíva ha osegi oservi fiélmente Jehovápe.

b Heta téxto oñemensionáva ko artíkulope oñeguenohẽ lívro de Márcosgui. Amalisia Marcos oskrivi umi mbaʼe ohendu vaʼekue Pédrogui pórke haʼe ohecha vaʼekue la oikóva.

c Ehecha Horst Henschel rembiasakue pe artíkulo héravape “Motivado por la lealtad de mi familia a Dios”, ¡Despertad!, 22 de febrero de 1998.

d JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Henschel tuakuéra oñemboʼe vaʼekue hendive ha oipytyvõ chupe ipyʼaguasu ha ifiél hag̃ua.