Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 39

Tekotevẽ ñandepyʼaguapy ha ñaneamávle

Tekotevẽ ñandepyʼaguapy ha ñaneamávle

“Ñande Ruvicha esklávo ningo natekotevẽi oñorairõ avavéndi, síno tekotevẽ imbaʼeporã enterovéndi” (2 TIM. 2:24).

PURAHÉI 120 Ñaneumílde Jesús iñumílde haguéicha

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? a

1. ¿Mbaʼépa ikatu oñeporandu ñandéve koléhiope térã ñande travahohápe?

 ¿MBAʼÉICHAPA eñeñandu ne kompañéro de traváho térã de koléhio oporandu jave ndéve álgo ne rrelihiónre? Ikatu oime nenerviosoʼimi, ¿ajépa? La majoría ñañeñandu jepi péicha, péro koʼã situasiónpe jareko hína peteĩ oportunida jaikuaa hag̃ua mbaʼépa opensa ha oguerovia pe persóna ha péicha ifasilvéta japredika hag̃ua chupe. Péro sapyʼánte oĩ oporandúva ñandéve álgo ndogustáigui chupe la ñande ñapensáva térã ojodiskutiséguinte. Upéva nañanesorprendéi, pórke heta vése la hénte ohendu umi japu ojeʼéva ñanderehe (Hech. 28:22). Avei jaikuaa jaikoha “umi ára pahápe” umi hénte ‘ndoikoporãséi avavéndi’ ha hiʼarive ‘isalváhe hikuái’ (2 Tim. 3:1, 3).

2. ¿Mbaʼérepa entéronte ñañehaʼãse ñandepyʼaguapy?

2 Oiméne eñeporandu: “¿Mbaʼépa ikatu ajapo asegi hag̃ua cheamávle oĩramo ojodiskutiséva peteĩ mbaʼe agueroviávare?”. Tuichaiterei ningo nepytyvõta ndepyʼaguapýramo. Peteĩ persóna ipyʼaguapýva opytánte trankílo porã ndoikuaáiramo jepe mbaʼéichapa okontestáta álgo térã oĩramo jepe ombopochyséva chupe (Prov. 16:32). Jaikuaa ningo ndahaʼeiha jepi la ifasilpáva jajapo upéva. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ñarreaksiona hag̃ua pyʼaguapýpe porãnte? ¿Mbaʼéichapa ikatu ñaneamávle oĩ jave ojodiskutiséva ñanendive ñane rrelihiónre? Ha oimérõ nde peteĩ túa térã sy, ¿mbaʼéichapa ikatu reipytyvõ ne famíliape oñedefende hag̃ua pyʼaguapýpe porãnte? Jahechamína.

¿MBAʼÉICHAPA IKATU ÑARREAKSIONA PYʼAGUAPÝPE PORÃNTE?

3. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe pe persóna ipyʼaguapýva naikangyiha? (2 Timoteo 2:24, 25).

3 Pe persóna orreaksionáva pyʼaguapýpe porãnte ndohechaukái hína ikangy térã iñarruinadoha, síno ohechauka orekoha la fuérsa ojejoko hag̃ua ha osegi trankílonte umi situasión ijetuʼúvape. Pe palávra griega ojetradusíva “pyʼaguapy” térã “akãguapy” haʼe hína peteĩva umi “mbaʼe porã oúva Ñandejára espíritugui” (Gál. 5:22, 23). Ko palávra ojepuru vaʼekue avei oñeñeʼẽ hag̃ua peteĩ kavaju hesaitéva oñedoma pyrévare. Epensamína peichagua kavajúre, pe kavaju oñamansáramo jepe ndeʼiséi ikangy ha iñarruinadoha, síno osegi gueteri oreko la ifuérsa. ¿Mbaʼéichapa ñande avei ikatu ñarreaksiona trankílo porãnte ha jahechauka avei nañanekangyiha? Ndaikatúi jajapo upéva ñandejehegui reínte. Upéva rangue ñañemboʼe vaʼerã Ñandejárape ha jajerure chupe ijespíritu ikatu hag̃uáicha jahechauka ko kualida porãite. Oĩ ningo heta ehémplo ohechaukáva ikatuha ñaaprende jajejokokuaa ha ñarreaksiona porã hag̃ua. Heta ermáno ha ermána osegi ipyʼaguapy oĩrõ guare otrata vaíva chupekuéra, ha upéva oipytyvõ la hénte oñeʼẽ porã hag̃ua Testigokuérare (elee 2 Timoteo 2:24, 25). ¿Mbaʼéichapa nde avei ikatu rehechauka ndepyʼaguapyha entéro situasiónpe?

4. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Isaac ehémplogui?

4 La Bíbliape jatopa heta ehémplo ohechaukáva iporãitereiha ñarreaksiona pyʼaguapýpe porãnte. Jahechamína Isaac ehémplo. Peteĩ tiémpore haʼe oiko vaʼekue Guerárpe, haʼéva umi filisteo território. Upérõ guare umi oikóva ijerére oenvidia chupe, upévare oho ojatypa umi póso Isaac túa ojoʼoka vaʼekue isiervokuérape. Isaac oho rangue orreklama iderécho ha oiko vai umi pósore, ovánte upégui ha oho ojoʼo ótro póso (Gén. 26:12-18). Péro umi filisteo heʼi jey pe y oñenohẽva umi pósogui haʼeha imbaʼekuéra. Oikóramo jepe koʼã mbaʼe Isaac orreaksiona pyʼaguapýpente (Gén. 26:19-25). ¿Mbaʼépa oipytyvõne rakaʼe Isaácpe ipyʼaguapy hag̃ua umi ótro haʼetéramo jepe ohekáva ládo ombopochy hag̃ua chupe? Isaac oaprendéne raʼe ituakuéra ehémplogui. Abrahán oñehaʼã vaʼekue oiko pyʼaguapýpe porãnte umi ótrondi, ha Sara avei ‘ipyʼaguapy ha iñakãguapy’ (1 Ped. 3:4-6; Gén. 21:22-34).

5. Emombeʼu peteĩ ehémplo ohechaukáva mbaʼéichapa tuakuéra ikatu oipytyvõ ifamíliape.

5 Tuakuéra, pejasegurákena pene família toikuaa mbaʼeichaitépa iñimportánte ipyʼaguapy umi situasión ijetuʼúvape. Jahechamína Maximiliano b ehémplo orekóva 17 áño. Haʼe otrata vaʼerã umi hénte ipochypa reívandi koléhiope ha predikasiónpe. Ituakuéra ipasiénsia ha oñehaʼãmbaite omboʼe Maximiliánope tekotevẽtereiha orreaksiona pyʼaguapýpe porãnte. Ituakuéra heʼi: “Maximiliano ontendéma koʼág̃a ifasiletereiha ñarreaksiona vai oĩramo ñanembopochyséva. Upévare pe persóna trankílo porãnte omaneháva la situasión, legálmente ohechauka hína naikangyiha, pórke ojejokokuaámante vaʼerã upearã”. Péicha oñepytyvõ rupi Maximiliánope, haʼe omaneháma pyʼaguapýpe porãnte umi situasión ijetuʼúva.

6. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõta pe ñemboʼe?

6 ¿Mbaʼépa ikatu jajapo oĩ jave ñanembopochyséva? Por ehémplo, oĩramo oñeʼẽ vaíva Jehováre térã oñembohorýva la Bíbliare, tekotevẽ jajerure Jehovápe ijespíritu sánto ha tañanemoarandu ñarreaksiona porã hag̃ua. ¿Ha mbaʼépa oikóta upéi jahechakuaáramo ñarreaksiona vai hague? Ñañemboʼe jey vaʼerã la oiko vaʼekuére ha ñapensa mbaʼéichapa iporãvéta ñarreaksiona ótra vuéltape. Jajapóramo péicha, Jehová katuete omeʼẽta ñandéve ijespíritu sánto ikatu hag̃uáicha ñandepyʼaguapy ha jajejokokuaa.

7. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñanepytyvõ jaikuaáramo de memória unos kuánto téxto bíblico? (Proverbios 15:1, 18).

7 Oĩ heta téxto bíblico ñanepytyvõkuaáva jajoko hag̃ua ñande juru ijetuʼu jave peteĩ situasión. Ñandejára espíritu sánto ikatu voi ñanemomanduʼa ñaikotevẽ jave umi téxtore (Juan 14:26). Por ehémplo umi konsého jatopáva pe lívro de Provérbiospe ikatu ñanepytyvõ ñandepyʼaguapy hag̃ua (elee Proverbios 15:1, 18). Ko lívro ohechauka mbaʼeichaitépa ñasẽ porãta trankílonte ñarreaksionárõ haku jave la yvy (Prov. 10:19; 17:27; 21:23; 25:15).

ÑANEARANDÚRAMO ÑANDEPYʼAGUAPÝTA

8. ¿Mbaʼépa jahechakuaa vaʼerã oĩ jave oporandúva ñandéve umi mbaʼe jagueroviávare?

8 Tuicha avei ñanepytyvõta ñañehaʼãramo ñantende porã la situasión (Prov. 19:11). Peteĩ persóna iñarandúva ojejokokuaa oĩ jave okuestionáva chupe umi mbaʼe ogueroviávare. Añetehápe, peteĩ persóna heʼi térã oporandu jave álgo nomombeʼúi jepi ñandéve mbaʼérepa legálmente oñeʼẽse hína upévare. Upéicharõ ñakontesta mboyve, iporãta jajasegura raẽrõ mbaʼépa la omomýiva upe persónape oporandu hag̃ua upe témare (Prov. 16:23).

9. ¿Mbaʼéichapa Gedeón ohechauka vaʼekue iñarandu ha ipyʼaguapyha?

9 Jahechamína Gedeón ehémplo porã. Umi kuimbaʼe Efraingua ipochy kuri hendive ha iñeʼẽ arhél chupe. Haʼekuéra oikuaase mbaʼérepa ántema voi Gedeón ndoavisái chupekuéra oho hag̃ua oñorairõ hendive Israel enemigokuéra kóntrape. ¿Péro mbaʼérepa añetehápe haʼekuéra orrenegaite? Ikatu oime pórke ijorgullóso hikuái, tahaʼe haʼeháicha Gedeón ohechauka vaʼekue iñaranduha. Haʼe oñehaʼã ontende chupekuéra ha okontesta porãnte. ¿Mbaʼépa oiko upéi? La Biblia heʼi umi kuimbaʼe ‘oñetrankilisa hague’ (Juec. 8:1-3).

10. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ñakontesta porã hag̃ua oñeporandúramo ñandéve la jagueroviávare? (1 Pedro 3:15).

10 Ikatu peteĩ ñane kompañéro de traváho o de koléhio oporandu ñandéve mbaʼérepa jajegia la Bíbliare. Ñande ningo ñañehaʼãmbaitéta jaexplika mbaʼérepa iporãve la Biblia heʼíva, péro avei jahechauka vaʼerã jarrespetaha káda persóna opensáva (elee 1 Pedro 3:15). Ñapensa rangue pe persóna okritikase térã ojodiskutisenteha, jaaprovecha vaʼerã pe oportunida jaikuaa hag̃ua mbaʼépa iñimportánte chupe g̃uarã. Tahaʼe haʼéva la omomýiva upe persónape ñande ñaneamávle ha ñanderory vaʼerã. Asegún ñakontesta lája upe persónape ikatu omopensa chupe la haʼe ogueroviávare. Siémpre ñakontesta vaʼerã pyʼaguapýpe porãnte, haʼetéramo jepe ijarhélva térã oñembohoryséva ñanderehe (Rom. 12:17).

Ifasilvéta ñakontesta hag̃ua pyʼaguapýpe porãnte, primeroite jarekórõ enkuénta mbaʼérepa oiméne ñañeinvita peteĩ kumpleañorã (Ehecha párrafo 11 ha 12)

11, 12. a) ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ñakontesta mboyve peteĩ pregúnta helikadoʼíva? (Ehecha pe taʼanga). b) Emombeʼu peteĩ ehémplo ohechaukáva ikatuha ñañemongeta porã peteĩ persónandi oimérõ oporandu raʼe álgo.

11 Por ehémplo, ñande travahohápe peteĩ ñane kompañéro ikatu oporandu ñandéve mbaʼérepa ndajafestehái kumpleáño. Péicha jave iporãta ñañeporandu: “¿Nopensáipa hína haʼe Testigokuéra ndaikatuiha voi ojediverti? ¿Térãpa opreokupa hína chupe ndafestehái rupi kumpleáño ndaikatúirõ g̃uarã ajogueraha porã che kompañerokuérandi?”. Ñande ningo primeroite voi jaagradese vaʼerã pe persónape ojepyʼapy haguére ótrore ha jaasegura vaʼerã chupe jajogueraha porãseha enterovéndi. Jajapóramo upéicha ikatu oñepresenta la oportunida ñañemongeta trankílo porãnte hag̃ua ñane kompañérondi, ha jaexplika chupe la Biblia omombeʼúva umi kumpleáñore.

12 Ikatu avei jajapo péicha ñakontesta hag̃ua osẽ jave peteĩ téma helikadoʼíva. Por ehémplo koléhiope peteĩ ñane kompañéro ikatu heʼi testígo de Jehová okambia vaʼerãha la opensáva pe omosexualidáre. Péicha jave ñapensami raẽna: “¿Noiméipa ñane kompañéro ndoikuaaporãinte hína mbaʼépa opensa Testigokuéra pe omosexualidáre? ¿Ndorekóipa hína peteĩ iñamígo térã ihénte haʼéva omosexuál? ¿Opensápa hína Testigokuéra ndochaʼeieteha umi omosexuál rehe?”. Ñande jaasegura vaʼerã ñane kompañérope jahayhuha enterovépe ha ñarrekonoseha káda uno orekoha derécho odesidívo mbaʼépa ojapóta (1 Ped. 2:17). c Upéi ikatu jaexplika pe persónape mbaʼépa heʼi la Biblia ha mbaʼéichapa ñanepytyvõ jaiko hag̃ua vyʼápe.

13. ¿Mbaʼéichapa ikatu eipytyvõ peteĩ persóna heʼívape naisentidoiha jajerovia Ñandejárare?

13 Jatopa jave peteĩ persóna imbaretéva la ijidéape, ani ensegída voi ñapensa ñande jaikuaapaha la haʼe ogueroviáva (Tito 3:2). Ñamoĩ chupe peteĩ ne kompañéro de koléhiope g̃uarã naisentidoiha la ñande jaguerovia Ñandejára oexistiha. ¿Epensátapa haʼe ojerovia mbareteha pe evolusiónre ha oikuaaha heta mbaʼe pe témagui? Provávlemente ne kompañéro heʼínte hína la ohendu vaʼekue upérupi ha noanalisaporãi pe téma. Upévare eñepyrũ rangue ejodiskuti hendive siénsiare, ikatu eñehaʼã ere álgo omopensátava chupe upe rire. Por ehémplo, ikatu ehechauka térã emondo chupe peteĩ informasión oĩva jw.org-pe. Upe rire, haʼe ikatu oñeʼẽse peteĩ artíkulo térã vidéo oĩvare upépe. Upéicharõ, jahechaukáramo jarrespetaha umi persónape ikatu ñaipytyvõ chupekuéra oikuaaseve hag̃ua la Biblia heʼíva.

14. ¿Mbaʼéichapa Néstor oipuru porã ñande sítio oĩva Internétpe oipytyvõ hag̃ua peteĩ ikompañérope?

14 Jahechamína la ojapóva peteĩ mitãrusu hérava Néstor. Haʼe oipuru jepi ñande sítio oĩva Internétpe ohechauka hag̃ua ndasiertoiha la ojeʼéva jepi testígo de Jehováre. Néstor omombeʼu: “Peteĩ che kompañéro de koléhio pyʼỹinte heʼi vaʼekue chéve che ndakreeiha la siénsia omboʼéva, pórke ajerovia peteĩ lívro henyhẽvare kuénto reígui”. Péro ikompañéro ndohejái ko ermanítope oexplika chupe mbaʼépa haʼe oguerovia. Upémarõ Néstor heʼi chupe ohecha hag̃ua jw.org-pe pe seksión hérava “Pe siénsia ha la Biblia”. Tiémpo rire Néstor opilla ikompañéro ohecha hague pe informasión ha oñeʼẽ hikuái mbaʼéichapa oñepyrũ rakaʼe la vída. Nde avei ikatu ejapo la Néstor ojapo vaʼekue.

JAJEPREPARA EN FAMÍLIA

15. ¿Mbaʼéichapa tuakuéra ikatu omboʼe ifamíliape okontesta hag̃ua pyʼaguapýpe porã?

15 Tuakuéra ikatu omboʼe porã ifamíliape okontesta hag̃ua pyʼaguapýpe oñeporandu jave chupekuéra álgo irrelihiónre (Sant. 3:13). Oĩ tuakuéra oñensajáva umi mitãndi ijestúdio de famíliape. Haʼekuéra ostudia umi téma ikatúvare oñeñeʼẽ eskuéla térã koléhiope, ha oñemongeta umívare. Avei oñensaja hikuái mbaʼéichapa okontesta porãta, ha omboʼe ifamíliape oñeʼẽ hag̃ua pyʼaguapýpe porãnte ikatu hag̃uáicha og̃uahẽ hapichakuéra korasõme (ehecha pe rrekuádro “ Ñañensaja en família”).

 

16, 17. ¿Mbaʼérepa iporãta peteĩ família oñensajáramo oñondivepa okontesta hag̃ua umi pregúnta?

16 Peteĩ família oñensajáramo oñondivepa, umi mitã ijeheguiete voi oñekonvenséta mbaʼérepa oguerovia álgo, ha oexplikakuaáta ótrope la oaprendéva. Ñande sítio jw.org-pe oĩ peteĩ párte hérava “Los jóvenes preguntan”. Upépe oĩ jepi umi óha ikatúva okompleta ohóvo umi mitãrusukuéra. Koʼã mbaʼe oipytyvõ umi imitãvape ikatu hag̃uáicha ojerovia mbareteve ha ojeprepara okontesta hag̃ua ijeheguiete la oñeporandúva chupekuéra. Peteĩ família ostudiáramo koʼã artíkulo oñondivepa, enterove oaprendéta odefende hag̃ua la ogueroviáva pyʼaguapýpe porãnte, ha og̃uahẽ hag̃ua umi hénte korasõme.

17 Peteĩ mitãrusu hérava Mateo omombeʼu mbaʼéichapa oipytyvõ chupe oñensaja rupi en família la ikatúva ojapo. Pe estúdio de famíliape, Mateo ha ituakuéra ostudia umi téma ikatúvare oñeñeʼẽ koléhiope. Mateo heʼi: “Ropensa umi mbaʼe ikatúvare oñeporandu chéve koléhiope ha upéi ropraktika mbaʼéichapa ikatu akontesta umíva asegún la roinvestiga vaʼekue. Antende porãvo mbaʼérepa aguerovia peteĩ mbaʼe, añeñandu segúro ha ifasilve chéve arresponde trankílo porãnte oñeporandu jave chéve álgo”.

18. Heʼiháicha Colosenses 4:6, ¿mbaʼépa iñimportanteterei jajapo?

18 Jaikuaa ningo ni jaexplika porãvérõ, naentéroi oaseptataha la ñande jaʼéva. Péro tuicha ñanepytyvõta ñañeʼẽramo pyʼaguapýpe porã ha ñañatendérõ la jaʼévare (elee Colosenses 4:6). Jaexplika jave umi mbaʼe jagueroviáva haʼete japoíva pelóta ñande rapichápe. Jahuga jave ikatu ñambohasa porã ñane irũme la pelóta térã hatãiterei japoi chupe ha haʼe ndaikatúi ojoko, péro japoi porãramo jasegíta jahuga. Péicha avei ñaneamávle ha ñañeʼẽramo pyʼaguapýpe porã, umi hénte ikatu ohenduseve la jaʼéva ha osegi oñemongeta ñanendive. Jaikuaa ningo oĩramo peteĩ persóna ojodiskutisénteva térã ñanemotĩséva, natekotevẽiha ñambopuku la konversasión (Prov. 26:4). Péro saʼi ningo oĩta la upeichaguáva, hetave persóna ohenduséta la jaʼéva.

19. ¿Mbaʼépa ñanemomýi vaʼerã ñadefende hag̃ua pyʼaguapýpe porãnte la jagueroviáva?

19 Jahechaháicha ikatu jahupyty heta mbaʼe porã ñañehaʼãrõ ñandepyʼaguapy. Jajerurékena Jehovápe tomeʼẽ ñandéve la fuérsa ikatu hag̃uáicha jajejokokuaa ha ñakontesta porã osẽ jave umi téma helikadoʼíva térã oĩ jave oñeʼẽ vaisénteva ñanderehe. Ñanemanduʼákena oĩramo opensa diferénteva ñandehegui, ñande ñakontesta vaʼerãha trankílonte ani hag̃ua opa diskusión vaípe. Ñañatendérõ la jaʼévare ha ñarreaksiona porãnte, heta hénte ikatu okambia la opensáva ñanderehe ha la Bíbliare. Upévare ‘siémprekena ñaime preparádo ñadefende’ hag̃ua la jagueroviáva ha ‘jajapo upéva pyʼaguapýpe porãnte ha jarrespeta ñande rapichakuérape ñande pyʼaite guive’ (1 Ped. 3:15). Jasegíkena jahechauka jarekoha la fuérsa jajejokokuaa hag̃ua ha ñakontesta porã hag̃ua enterovépe.

PURAHÉI 88 Jehová, chemboʼemína nde rape

a Ko artíkulope jatopáta heta konsého porã ñanepytyvõtava ñadefende hag̃ua la jagueroviáva. Jahecháta mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva pyʼaguapýpe porãnte oĩ jave ñandedesafiáva térã ñanembopochyséva.

b Oñekambia unos kuánto téra.

c Ikatu retopa suherénsia iporãva pe artíkulo héravape “¿Qué dice la Biblia sobre la homosexualidad?”, osẽ vaʼekue ¡Despertad!, número 4 de 2016-pe.

d Ikatu retopa jw.org-pe heta suherénsia porã umi artíkulo héravape “Los jóvenes preguntan” ha “Ojekuaaséva umi testígo de Jehovágui”.