Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Moõpa ikatu retopa esperánsa?

¿Moõpa ikatu retopa esperánsa?

¿Moõpa ikatu retopa esperánsa?

EPENSAMÍNA nde rrelój oñembyaiha ha eñepyrũ eheka mávapa ikatu oarregla ndéve. Oĩ heta rrelohéro heʼíva ikatuha omyatyrõ nde rrelój, algúno katu naisentídoi la heʼíva. Péro upeichahágui reikuaa peteĩ ne vesíno la ojapo vaʼekue pe rrelój yma. Haʼe ivale ha hiʼarive nepytyvõse ha nandekovramoʼãi. Ni michĩmi nderedudamoʼãvéima mávapepa eraháta la nde rrelój, ¿ajépa?

Péicha avei ikatu jaʼe rehekaha esperánsa. Ikatu oime rehechakuaa reperdemaha reikóvo la esperánsa, oikoháicha heta héntere koʼág̃a rupi. Péro ¿moõiko ikatu rejuhu esperánsa añetetéva? Oiméne rehendu oĩha heta hénte heʼíva ikatuha osolusiona ne provlemakuéra péro nekonfundipa hikuái. ¿Péro naikuentavéipa jaheka pe esperánsa Ñandejára omeʼẽva? Amo ipahápe haʼe ningo la ñande Apoháre ha pe omeʼẽkuaáva esperánsa añetetéva. La Biblia heʼi Ñandejára ‘noĩriha voi mombyry ñandehegui’ ha ñanepytyvõsetereiha (Hechos 17:27; 1 Pedro 5:7).

Mbaʼépa heʼise pe esperánsa

La Biblia oexplika porãve umi doktór, sientífiko ha sikólogui mbaʼépa heʼise pe esperánsa. Umi idióma ojeskrivi haguépe la Biblia umi palávra ojetradusíva “esperánsa” heʼise ñahaʼarõ kyreʼỹme oikotaha álgo iporãva. Ikatu jaʼe pe esperánsa heʼiseha jaipotaha oiko iporãva ha jarekoha pruéva jaguerovia hag̃ua oikotaha katuete upéva. Pe esperánsa omeʼẽva la Biblia ndahaʼéi peteĩ suéño térã deséo reínte, síno oĩ pruéva ohechaukáva ikatuha jarovia oikotaha la ñahaʼarõva.

Pe esperánsa ojogua pe jeroviápe pórke jajerovia hag̃ua álgore jareko vaʼerã pruéva, ndahaʼéi jajerovia reínte vaʼerã (Hebreos 11:1). Péro la Biblia ohechauka mbaʼépepa idiferénte ojuehegui pe esperánsa ha pe jerovia (1 Corintios 13:13).

Ñapensami ko ehémplore: ñamoĩ chupe jajerureha peteĩ ñane amígo de konfiánsape ojapo hag̃ua ñandéve peteĩ favór. Ñande jareko la esperánsa haʼe ñanepytyvõtaha pórke jajerovia hese. Jaikuaa porã chupe ha jahecháma kuri mbaʼéichapa haʼe imbaʼeporã ha ipojera ótra situasiónpe. Péicha jahecha pe esperánsa ha pe jerovia ojojoguaha ha odependeha ojuehe, péro ndahaʼéi la mísma kosaite. ¿Mbaʼéichapa ikatu avei jareko esperánsa Ñandejárare?

¿Mbaʼérepa ikatu jareko esperánsa?

Ñandejára omeʼẽ esperánsa añetetéva. La Biblia ojeskrivírõ guare ojeʼe vaʼekue voi Ñandejára haʼeha “Israel esperánsa” (Jeremías 14:8). Pe esperánsa añetete orekóva pe puévlo ou vaʼekue Ñandejáragui upévare ojeʼe vaʼekue voi haʼeha umi israelita esperánsa. Ha ndahaʼéi ku ohaʼarõ reínteva hikuái álgo iporãva. Ñandejára ohechauka chupekuéra ikatuha okonfia la ohaʼarõvare hikuái. Hetaiterei tiémpore otrata hendivekuéra ha ohechauka siémpre okumpliha ipromésa. Josué, pe omoakãva pe puévlo heʼi vaʼekue: “Peẽ peikuaa porã [...] entéro umi promésa porãite pende Jára Jehová ojapo vaʼekue umi israelítape oñekumplipaite hague” (Josué 23:14).

Ñande avei ikatu péicha jajerovia Ñandejára promesakuérare. La Bíbliape jatopa heta promésa haʼe ojapo vaʼekue ha mbaʼéichapa oñekumpli umíva. Heta promésa ojapóva Ñandejára ojeskrivíma voi kuri oikomarõguáicha, pórke ojekuaa porã oñekumplitaha katuete.

Upévare ikatu jaʼe la Biblia haʼeha peteĩ lívro de esperánsa. Restudiávo rehóvo rehecháta mbaʼéichapa Ñandejára otrata yvyporakuérape ha upéva nepytyvõta rejeroviave hag̃ua ipromesakuérare. Apóstol Pablo oskrivi vaʼekue: “Entéro mbaʼe ojeskrivi vaʼekue yma Ñandejára Ñeʼẽme, ojeskrivi ñanerekomboʼe hag̃ua. Ñandejára Ñeʼẽ ñanekonsola ha ñanepytyvõ ñaaguanta hag̃ua, ha upéva omeʼẽ ñandéve esperánsa” (Romanos 15:4).

¿Mbaʼe esperánsapa omeʼẽ ñandéve Ñandejára?

Ñande ningo ñaikotevẽvéntema esperánsa oĩ jave omanóva. Hetápe g̃uarã upe moméntope ndaiporivéima ni michĩmi esperánsa. Jajedesespera ningo ha hasyeterei ñandéve omano jave ñandehegui peteĩ jahayhúva. Añetehápe, avave ndaikatúi ojei pe ñemanógui ha ndaikatuvéima ojejapo mbaʼeve oĩramo omanóva. Ajeve ningo la Biblia heʼi pe ñemano haʼeha “ñane enemígo” (1 Corintios 15:26).

¿Péro oĩpa esperánsa peteĩ persóna omanóramo? Pe versíkulo de la Biblia heʼíva pe ñemano haʼeha ñane enemígo, heʼi avei pe ñemano oñehunditaha. Jehová ningo ohechaukáma heta vése ipoderosoveha pe ñemanógui. ¿Mbaʼéichapa ojapo upéva? Omoingove jeývo umi omano vaʼekuépe. La Biblia omombeʼu 9 káso Ñandejára oipuru haguépe ipodér oporomoingove hag̃ua.

Peteĩ vuéltape Jehová omeʼẽ podér Itaʼýra Jesúspe omoingove jey hag̃ua Lázarope. Lázaro ningo Jesús amigoite vaʼekue ha ojapóma kuri 4 día omano hague. Jesús omoingove jey vaʼekue Lázarope heta hénte rovake, ndahaʼéi kañyháme (Juan 11:38-48, 53; 12:9, 10).

Péro ikatu ere: “¿Maʼerã piko oñemoingove jey rakaʼe umi persónape, si upéi ijedavéta ha omano jeýtante voi kuri?”. Ha siérto upéa, umi hénte upéi omano jey. Péro la Biblia heʼíva koʼã rresurreksiónre omeʼẽ ñandéve heta pruéva jajerovia hag̃ua umi omanóva oikove jeytaha. Jaikuaa ndahaʼeiha peteĩ suéño reínte, síno jareko peteĩ esperánsa añetetéva.

Jesús heʼi vaʼekue: “Che hína pe omoingove jeýva umi héntepe ha pe omeʼẽva vída chupekuéra” (Juan 11:25). Jehová omeʼẽta podér Jesúspe oporomoingove hag̃ua ko yvy tuichakuére. Jesús heʼi vaʼekue: “Og̃uahẽta pe tiémpo enterove umi oĩva pe sepultúrape ohendutaha [Cristo ñeʼẽ] ha osẽta pe sepultúragui” (Juan 5:28, 29). Upéicharõ oñemoingove jeýta umi oĩva pe sepultúrape ha ikatúta oiko hikuái peteĩ paraísope ko yvy ape ári.

Iporãiterei ningo la heʼíva proféta Isaías pe rresurreksiónre. Haʼe heʼi: “Umi che puévlo apytégui omano vaʼekue oikove jeýta, umi teʼongue chembaʼéva opuʼã jeýta. ¡Peẽ peiméva pe yvýpe, pepáykena ha pesapukái vyʼápe!, pórke nde ysapy ojoguáta pe ysapy hoʼávape pyharevete, pe yvy ontregáta umi omanóvape ikatu hag̃uáicha oikove jey” (Isaías 26:19).

¡Ajépa iporãite ko promésa! Ñandejára oreko iñakãme enterove umi omano vaʼekuépe upévare ikatu jaʼe umi omanóva oĩha segúro porã, umi mitã oĩ porãháicha isy retepýpe. Ñandejára imanduʼa umi omano vaʼekuére ha ni peteĩvagui ndahesaraimoʼãi oporomoingove jey vove (Lucas 20:37, 38). Koʼẽrõitéma oikove jeýta hikuái ha ojerresivíta chupekuéra ojerresiviháicha umi mitã onase ramóvape. Umi ihénte ohaʼarõta chupekuéra oiko hag̃ua vyʼápe peteĩ múndo iporãvape. Upéicharõ ikatu jareko esperánsa oĩramo jepe omanóva.

Mbaʼéichapa ikatu ñanepytyvõ pe esperánsa

Apóstol Pablo ñanemboʼe mbaʼeichaite pevépa ñanepytyvõkuaa pe esperánsa. Haʼe oñeʼẽ vaʼekue pe ekípo Ñandejára omeʼẽvare ñañorairõ hag̃ua ñande jeroviáre ha upérõ haʼe heʼi pe esperánsa ñandeproteheha peteĩ káskoicha (1 Tesalonicenses 5:8). ¿Mbaʼérepa okompara vaʼekue pe esperánsa peteĩ káskore? Yma umi soldádo oipurúmi peteĩ kásko de metál, ha iguýpe omoĩ peteĩ górra de lána térã de kuéro. Pe kásko oprotehe vaʼekue umi soldádope ani hag̃ua omano orresivi jave gólpe iñakãme. ¿Mbaʼépa ñanemboʼese Pablo? Pe kásko oprotehe haguéicha umi soldádo akã, pe esperánsa oprotehe umi mbaʼe ñapensáva. Ne esperánsa imbarete porãrõ ha rekonfia umi promésa ojapóvare Ñandejára, upéva nepytyvõta reñeñandu hag̃ua pyʼaguapýpe rehasáramo jepe umi situasión ijetuʼúva. Enterovéva ningo ñaikotevẽ peichagua proteksión.

Pablo omoĩ avei ótro ehémplo omboʼe hag̃ua iñimportanteha jareko esperánsa. Haʼe heʼi: “Ñane esperánsa ningo peteĩ ánkla ñande rekovépe g̃uarã, ha ñanepytyvõ jajepytaso mbarete hag̃ua ha ani hag̃ua ni michĩmi jaduda” (Hebreos 6:19). Pablo oviahárõ guare várkope, heta vése oñehundi pe várko pe mar mbytépe péro haʼe nomanói. Upéicha rupi Pablo oikuaa porã mbaʼeichaitépa ideprovécho peteĩ ánkla. Oñepyrũrõ peteĩ torménta vai, umi oviaháva opoími vaʼerã pe ánkla pe márpe. Pe ánkla oñakarama hatãrõ, pe várko ikatúta kuri oaguanta pe torménta ha ndojehumoʼãi chupe mbaʼeve guasu, péicha pe ánkla oipytyvõ pe várkope ani hag̃ua oho ochoka umi itáre.

Upeichaite avei oiko jarekóramo esperánsa Ñandejára promésare. Pe esperánsa ‘ñanepytyvõ jajepytaso mbarete hag̃ua ha ani hag̃ua ni michĩmi jaduda’. Péicha ikatúta ñaaguanta koʼã tiémpo ijetuʼuetéva. Jehová opromete koʼẽrõitéma ndaiporimoʼãveimaha gérra, violénsia, hénte oñembyasýva ni omanóva (ehecha pe rrekuádro oĩva páhina 10-pe). Upe esperánsa ikatu ñandeprotehe ha ñanemombarete ñaneñeʼẽrendu hag̃ua Ñandejárape ha pono jajapo umi mbaʼe vai ko múndope ojejapóva.

Jehová oipota nde avei ereko esperánsa ha reiko haʼe oipota haguéicha iñepyrũme. Ñandejára “oipota opaichagua persóna ojesalva”. ¿Péro mbaʼépa ikatu rejapo rejesalva hag̃ua? Primero tekotevẽ ‘reikuaa porã pe añetegua’ (1 Timoteo 2:4). Umi ojapóva ko rrevísta nemokyreʼỹ reaprende hag̃ua umi mbaʼe omboʼéva Ñandejára Ñeʼẽ ha ikatúva ndesalva. Nderetopamoʼãi mamove ko múndope pe esperánsa porãite omeʼẽva Ñandejára.

Erekóramo peichagua esperánsa nereñentregamoʼãi, pórke Ñandejára omeʼẽta ndéve pe fuérsa reikotevẽva rejapo hag̃ua ivolunta (2 Corintios 4:7; Filipenses 4:13). ¡Ajépa enterovéva ñaikotevẽ pe esperánsa porãite! Upéicharõ oimérõ rehechakuaa ikangyha ohóvo ne esperánsa, ani reñentrega pórke añetehápe ikatu ereko esperánsa teete.

[Taʼanga ha rrekuádro]

Mbaʼére ikatu jareko esperánsa

Koʼã versíkulo oĩva la Bíbliape ikatu nepytyvõ imbareteve hag̃ua ne esperánsa:

Ñandejára opromete koʼẽrõitéma jaikotaha vyʼápe.

Iñeʼẽme opromete ko yvýgui oikotaha peteĩ paraíso ha umi hénte oikóta pyʼaguapýpe ha vyʼápe (Salmo 37:11, 29; Isaías 25:8; Apocalipsis 21:3, 4).

Ñandejára ndaikatúi ijapu.

Chupe ndogustái ni michĩmi pe japu. Jehová ndorekói defékto, haʼe ipotĩ entéro mbaʼépe upévare ndaikatúi ni mbaʼevéicharõ ijapu (Proverbios 6:16-19; Isaías 6:2, 3; Tito 1:2; Hebreos 6:18).

Ñandejára ipoderosoiterei.

Jehová añoite ningo pe Todopoderóso. Ndaipóri mbaʼeve ikatúva ojoko chupe okumpli hag̃ua ipromesakuéra (Éxodo 15:11; Isaías 40:25, 26).

Ñandejára oipota reiko pára siémpre.

​(Juan 3:16; 1 Timoteo 2:3, 4).

Ñandejára oreko esperánsa ñanderehe.

Haʼe odesidi ojesareko umi mbaʼe porã jajapóvare, ha ndahaʼéi ñande fállare ha ñande deféktore (Salmo 103:12-14; 130:3; Hebreos 6:10). Haʼe oreko esperánsa jajapotaha iporãva ha ovyʼa ohechávo jadesidi porãha (Proverbios 27:11).

Ñandejára opromete ñanepytyvõtaha jahupyty hag̃ua umi mbaʼe porã.

Ñande jaadoráva Ñandejárape nañapensái vaʼerã ñaimeha ñaneaño. Ñandejára omeʼẽ ñandéve ijespíritu sánto, pe fuérsa tuichaitéva ha ñanepytyvõva (Filipenses 4:13).

Ñandejára omerese jareko esperánsa hese.

Haʼe ningo de konfiánsa ha ikatu jajerovia hese, ni mbaʼevéicharõ nañanderejamoʼãi (Salmo 25:3).

[Taʼanga]

Pe kásko oprotehe vaʼekue umi soldádo akã, péicha avei pe esperánsa oprotehe umi mbaʼe ñapensáva

[Taʼanga]

Pe ánkla ideprovechoháicha umi várkope, ñane esperánsa imbarete porãrõ ñanepytyvõ ñandepyʼaguapy hag̃ua

[Roagradese]

Omeʼẽ René Seindal/Su concessione del Museo Archeologico Regionale A. Salinas di Palermo