Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jahechákena pe vevída Jehová ohechaháicha

Jahechákena pe vevída Jehová ohechaháicha

KATUETE ningo nde remombaʼe entéro umi rregálo oúva Ñandejáragui ha revyʼa haʼe oheja haguére ndéve redesidi mbaʼéichapa reipurúta umi rregálo. La Biblia heʼi pe víno haʼeha peteĩ rregálo oúva Ñandejáragui. Heʼi voi: “Pe tembiʼu ha pe víno ñanembovyʼa, ñanepytyvõ jadisfruta hag̃ua ñande rekove” (Ecl. 10:19; Sal. 104:15). Péro oiméne rehecha oĩha heta hénte hoʼu rasáva, hiʼarive opárupi oñepensa diferentepa pe vevída jeʼúre. ¿Mbaʼépa upéicharõ ogia vaʼerã peteĩ kristiánope odesidíta jave hoʼútapa vevída?

Jadesidíta jave álgo ñakonfia vaʼerã Jehová konséhore ha ani jajesegi umi hénte oikóvare ñande jerére. Péicha katuete javyʼavéta.

Oiméne rehechakuaáma heta hénte pyʼỹieterei omokõha ha hoʼu rasapa. Oĩ hoʼúva vevída pórke oñandu otrankilisaha chupe, ótro katu ani hag̃ua opensa iprovlémare. Ha heta lugárpe ojeʼe umi hoʼúva vevída okakuaamaha ha ikariaʼyetereiha.

Ñande kristiáno katu jareko pe gía omeʼẽva ñandéve ñande Apohare ñanderayhuetéva. Por ehémplo, Ñandejára ñandeavisa umi mbaʼe vai ikatúva oiko ñanderehe jaʼu rasáramo vevída. Ikatu oime jaleéma Proverbios 23:​29-35-pe mbaʼépa ojapo peteĩ persóna okaʼúva ha umi provléma ohasáva upéva káusare. a Daniel, peteĩ ansiáno oservíva Európape omombeʼu mbaʼépa ojapo vaʼekue oservi mboyve Jehovápe. Haʼe heʼi: “Che amokõiterei vaʼekue ha upévare aju adesidi heta mbaʼe hendapeʼỹ. Upéicha rupi ahasa heta mbaʼe vai ha koʼág̃a peve añeñandu vai apensávo umi mbaʼére”.

¿Mbaʼéichapa peteĩ kristiáno ikatu odesidi porã ha ojehekýi umi provléma oúvagui jaʼu rasa haguére vevída? Upearã tekotevẽ jahecha mbaʼépa Ñandejára opensa ha jajegia upévare jadesidi hag̃ua.

Jahechamína mbaʼépa heʼi la Biblia pe vevídare ha mbaʼéicha rupípa heta hénte hoʼu pe vevída.

¿MBAʼÉPA HEʼI LA BIBLIA PE VEVÍDARE?

La Biblia ndeʼíri oĩ vaiha jaʼuʼimíramo vevída, heʼi voi javyʼataha jaʼúramo víno. Por ehémplo peteĩ pártepe heʼi: “Reho vaʼerã revyʼa, ekaru ha heʼu víno” (Ecl. 9:7). Jesús hoʼu mimi vaʼekue avei víno ha hetave Jehová siérvo yma guare hoʼu vaʼekue avei (Mat. 26:​27-29; Luc. 7:34; 1 Tim. 5:23).

Upéicharõ jepe la Biblia ohechauka porã idiferenteha jaʼuʼimi vevída ha jakaʼu. Heʼi porã: ‘Ani pekaʼu’ (Efes. 5:18). Ha heʼi avei ‘umi ikaʼúva ndoikemoʼãiha Ñandejára Rréinope’ (1 Cor. 6:10). Jahechaháicha, Jehová derechoite heʼi ivaiha jaʼu rasa vevída ha jakaʼu. Upéicharõ jajesegi rangue umi hénte heʼívarente, ñande jajapo Ñandejárape ogustáva jaʼúta jave vevída.

Oĩ heta hénte heʼíva ikatuha omokõ heta ha ndokaʼúi, péro upéva ipeligrosoiterei. La Biblia heʼi voi pe kuña térã kuimbaʼe oikóva “víno poguýpe” ikatuha ojapo heta mbaʼe vai ha upéi opyta vai Jehová renondépe (Tito 2:3; Prov. 20:1). Jesús avei oporoavisa vaʼekue umi ‘omokõ rasáva’ ndaikatumoʼãiha oike Ñandejára múndo pyahúpe (Luc. 21:​34-36). Upéicharõ, ¿mbaʼépa ikatu ojapo peteĩ kristiáno ani hag̃ua ou iprovléma hoʼu rasa rupi vevída?

EPENSA MBAʼÉREPA REʼU PE VEVÍDA HA MBAʼE MEDÍDAPA

Jadesidíta jave jaʼútapa vevída, ipeligrosoiterei jajesegi umi hénte heʼívare upe jaikohárupi. Umi kristiáno ohechakuaa iporãveha ojapo Jehová heʼíva okaru ha hoʼúta jave vevída. La Biblia heʼi ñandéve: “Pekaru jave, peʼu jave vevída térã pejapóramo oimeraẽ mbaʼe, siémpre pejapo vaʼerã entéro mbaʼe pembotuicha hag̃ua Ñandejárape” (1 Cor. 10:31). Jahechamína koʼág̃a unas kuánta pregúnta ikatúva ñañeporandu ha umi konsého bíblico ikatúva ñanepytyvõ.

¿Haʼúpa vevída añemoĩ porã hag̃uánte umi ótrondi? Éxodo 23:2 heʼi: “Ani remoirũ umi héntepe”. Koʼápe Jehová heʼi porã vaʼekue umi israelítape ani hag̃ua ojoguase umi ndoadoráivape chupe. Ko konsého ningo ideprovechoiterei umi kristiáno koʼag̃aguápe avei. Jahejáramo ova ñanderehe la hénte opensáva vevídare, mbeguekatúpe ikatu ñamboyke Jehová heʼíva ha ñambyai ñane amista hendive (Rom. 12:2).

¿Haʼúpa vevída ahechauka hag̃ua chembarete ha chepyʼaguasuha? Oĩ lugár ndojehechavairihápe peteĩ persóna pyʼỹi omokõramo térã hoʼu rasáramo pe vevída (1 Ped. 4:3). Péro jahechamína la heʼíva 1 Corintios 16:13: “Siémpreke peñatende porã, pesegi pejerovia mbarete, pendepyʼaguasu ha peñehaʼã penembareteve hag̃ua”. ¿Ikatu piko pe vevída omombarete ha ombopyʼaguasu peteĩ persónape? Ndahaʼeiete katu upéicha, pe persóna hoʼúva vevída ikatu pyaʼeterei nopensaporãvéi ha upéi ni ndopillavéima la ojapóva. Upéicharõ, pe persóna hoʼu rasáva vevída ndohechaukái imbareteha, síno itavyetereiha. Isaías 28:​7-pe oñeñeʼẽ peteĩ oho vaímavare hína hoʼu rasa rupi vevída ha upéva káusare ovavapa, oñepysanga ha hoʼa.

Jehová añoite la ikatúva ñanembopyʼaguasu jajapo hag̃ua iporãva. Ha ‘upearã tekotevẽ ñañatende porã ha jasegi jajerovia mbarete’ (Sal. 18:32). Jajapo hag̃ua upéva ñañehaʼã jajei umi pelígrogui ha ñamboyke entéro mbaʼe ikatúva ombyai ñane amista Jehovándi. Oĩrõ guare ko yvy ape ári, Jesús oreko vaʼekue peteĩ amista imbaretéva Jehovándi. Upévare heta hénte orrespeta vaʼekue chupe ohechávo ipyʼaguasuha ha ojedesidieteha ojapo siémpre iporãva.

¿Haʼúpa vevída pono apensaiterei che provlemakuérare? Peteĩ salmísta heʼi vaʼekue Jehovápe: “Añekevrantaitereírõ guare ha pe kevránto cheahoʼipa, nde chekonsola ha chembopyʼaguapy” (Sal. 94:19). Umi provléma nekevrantaitereíramo, ejerovia Jehová nepytyvõtaha ha ani eheka la solusión pe vevídape. Tuicha ñanepytyvõ ani hag̃ua ñañekevrantaiterei, ñañemboʼe pyʼỹivéramo. Avei oĩ heta ohechakuaáva tuicha otrankilisaha chupe ojeruréramo konsého peteĩ ermáno ijerovia mbaretévape. Legálmente jaʼúramo vevída ñambohovái hag̃ua ñane provlemakuéra, ikatu ñandegueraha vai ha jadesidi jajapo álgo noĩporãiva (Os. 4:11). Daniel pe ermáno ñañeʼẽma vaʼekuére heʼi: “Amokõ chupe pono añekevrantaiterei, péro aju hetaitereivéntema cheprovléma. Che amigokuéra cherejapa ha añandu ndavaleiha mbaʼeverã”. ¿Péro mbaʼépa la oipytyvõva Daniélpe? Haʼe omombeʼu: “Ahechakuaa tekotevẽha akonfia Jehováre ha pe vevída nachepytyvõmoʼãiha. Ha Jehová chepytyvõ rupi, hasypeve ambohovái porã la che provlemakuéra ha asolusiona”. Aníke jaduda Jehová siémpre ñanepytyvõseha, haʼetéramo jepe ñandéve ivaipaitémava ñane situasión (Filip. 4:​6, 7; 1 Ped. 5:7).

Oimérõ reʼu jepi vevída, iporãta avei rejepyʼamongetáramo koʼã porandúre: “¿Heʼímapa chéve peteĩ che rogaygua térã che amigoite haʼuetereimaha aikóvo vevída?”. Oimérõ upéicha ikatu oime reñeenvisiáma raʼe ha nderepilláinte hína pe provléma. “¿Haʼuvépa aikóvo yma guarégui?”. Peichagua persóna ikatu noñeenvisiái gueteri péro ohóma hína upe gotyo ládo. “¿Ndaikatuvéimapa ohasa ni un día haʼuʼỹre vevída?”. Oimérõ upéicha provávlemente reñeenvisia mbaretéma ha reikotevẽta nepytyvõ umi doktór esẽ hag̃ua upe provlémagui.   

Pe vevída ikatu rupi ogueru heta provléma oĩ kristiáno odesidíntemava ndoʼumoʼãiha. Oĩ avei ndoʼúinteva pórke ndahéi chupe. Oĩramo ne amígo odesidíva ndoʼumoʼãiha iporãta errespeta idesisión ha ani ekritika hese.

Ikatu oime ehechakuaa ideprovechotaha nde kásope edesidíramo mbaʼe medídapa heʼúta la vevída térã mboy vésepa. Ikatu edesidi heʼutaha una ves a la semána térã rekaru javénte reʼuʼimitaha. Oĩ avei odesidíva mbaʼeichagua vevídapa hoʼúta. Por ehémplo michĩmínte hoʼu servésa térã víno ha ndoʼúi umi káña ifuérteva ni oñemesklátarõ ótra kósare. Peteĩ persóna odesidíramo mbaʼe medídapa hoʼúta la vevída, ifasilvéta chupe okumpli hag̃ua la odesidi vaʼekue. Avei natekotevẽi ojepyʼapy la ótro opensátavare hese odesidi haguére upéicha ha ojerresolve haguére osegitaha ojapo upéicha.

Jadesidi jave jaʼútapa vevída ñapensa vaʼerã avei mbaʼéichapa oñeñandúta ñande rapichakuéra. Romanos 14:21 heʼi: “Ikuentave ndajaʼúi soʼo ni víno, ni ndajajapói mbaʼeve, upéva omokangýtaramo ñane ermáno jerovia”. ¿Mbaʼéichapa ikatu resegi ko konsého? Rehechauka vaʼerã reporohayhuha. Repensáramo reofendetaha peteĩ persónape reʼúramo vevída, upéicharõ ndereʼumoʼãinte upe okasiónpe. Péicha rejapóramo rehechaukáta rerrespeta ha rehayhuha nde rapichakuérape, ha ejepyʼapyha hesekuéra ha ndahaʼéi ndejehénte (1 Cor. 10:24).

Avei pe goviérno ikatu oreko léi oñeʼẽva pe vevída rehe ha peteĩ kristiáno okumplímante vaʼerã umíva. Por ehémplo umi léi ikatu heʼi mbaʼe eda guivépa peteĩ persóna ikatu hoʼu vevída térã ikatu oproivi oñemaneha veíkulo térã makinária ojeʼúramo vevída (Rom. 13:​1-5).

Jehová ningo omeʼẽ ñandéve heta rregálo iporãitereíva, umíva apytépe pe liverta jadesidi hag̃ua mbaʼéichapa jaipurúta umi rregálo. Por ehémplo jareko pe liverta jadesidi hag̃ua mbaʼe tembiʼu ha vevídapa jaʼúta. Hiʼãite umi mbaʼe jadesidíva ohechauka ñamombaʼeha ko liverta jarekóva ha péicha ñambovyʼa ñande Ru yvagapeguápe.

a Peteĩ Organisasión de la Salud oĩva Estados Unídospe omombeʼu umi provléma ensegída oñepresentáva peteĩ persónape hoʼu rasa haguére vevída. Por ehémplo oĩ oporojukáva, ojesuisidáva, oporovioláva, omaltratáva iména térã hembirekópe, hekovaietereíva térã operdéva imemby.