Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 5

PURAHÉI 108 Mborayhu teete

Umi vendisión jahupytýva Jehová ñanderayhuetereígui

Umi vendisión jahupytýva Jehová ñanderayhuetereígui

“Cristo Jesús ou vaʼekue ko múndope osalva hag̃ua umi pekadórpe” (1 TIM. 1:15).

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?

Jahecháta mbaʼéichapa ideprovécho ñandéve pe rreskáte, ha mbaʼéichapa ikatu jahechauka jaagradeseha Jehovápe upe rregálore.

1. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñambovyʼa Jehovápe?

 EÑEIMAHINAMÍNA remeʼẽha peteĩ persóna rehayhuetereívape peteĩ rregálo iporãva ha ideprovechoitereítava chupe. Péro upéi pe persóna oñongatu pe rregálo ha ni nopenái hese. ¡Ajépa rembyasyeténe upéva! Péro ñamoĩ chupe pe persóna oipuruha pe rregálo ha ohechauka voi oagradesetereiha ndéve. Katuete ningo revyʼáta. ¿Mbaʼépa ñaaprende ko ehémplogui? Jehová omeʼẽ vaʼekue Itaʼýra omano hag̃ua ñanderehehápe. Upévare mbaʼeichaitépa oiméne haʼe ovyʼa jahechauka jave jaagradeseha chupe pe rregálo haʼe omeʼẽ vaʼekuére ñanderayhuetereígui (Juan 3:16; Rom. 5:​7, 8).

2. ¿Mbaʼépa ñaanalisáta ko artíkulope?

2 Ohasávo pe tiémpo ikatu hína nañamombaʼevéi Jesús sakrifísio ymave guaréicha. Oikórõ upéva ñanderehe haʼetéta ku jajagarráva Ñandejára rregálo ñañongatu hag̃ua peteĩ lugár ndajahechaihápe, ha ni nañanemanduʼavéima hese. Ani hag̃ua upéva oiko ñanderehe jasegi vaʼerã ñapensa meme Ñandejára ha Jesús ojapo vaʼekuére ñanderehehápe. Ko artíkulo ñanepytyvõta jajapo hag̃ua upéva. Jahecháta mbaʼéichapa ideprovécho ñandéve pe rreskáte koʼág̃ama voi, ha mbaʼépa jahupytýta upéva rupive koʼẽrõitéma. Avei ñaanalisáta mbaʼéichapa ikatu jaagradese Jehovápe ñanderayhueterei haguére, koʼýte pe konmemorasión tiémpope.

¿MBAʼÉICHAPA PE RRESKÁTE IDEPROVÉCHOMA ÑANDÉVE KOʼÁG̃A?

3. ¿Mbaʼéichapa koʼág̃ama voi ñanevenefisia pe rreskáte?

3 Jesús sakrifísio koʼág̃ama voi ñanevenefisia. Por ehémplo pe rreskáte rupive Jehová operdona ñande pekadokuéra. Legálmente Jehová natekotevẽi kuri ñaneperdona, péro haʼe ojaposeterei upéva. Pe salmísta heʼi vaʼekue: “Jehová, nde ningo nevuenoiterei ha reime oreperdona hag̃uáicha” (Sal. 86:5; 103:​3, 10-13).

4. ¿Máva rehehápepa Jehová omeʼẽ vaʼekue pe rreskáte? (Lucas 5:32; 1 Timoteo 1:15).

4 Ikatu oime algúno oñandu nomereseiha voi Jehová operdona chupe. Ha añetehápe ni peteĩva nañamereséi upéva. Apóstol Pablo heʼi vaʼekue voi ‘nomereseiha ojeʼe hese haʼeha apóstol’. Péro upéi heʼive: “Ñandejára imbaʼeporãiterei rupi, koʼág̃a che peteĩ apóstol” (1 Cor. 15:​9, 10). Ñañarrepentíramo Jehová ñaneperdona. ¿Mbaʼérepa? Ndahaʼéi ñamereségui, síno ñanderayhúgui. Upévare oimérõ reñandu neremereseiha Jehová neperdona, nemanduʼákena Jehová nomeʼẽi hague pe rreskáte hénte iperféktova rehehápe, síno haʼe ojapo vaʼekue upéva umi pekadór oñarrepentívape g̃uarã (elee Lucas 5:32; 1 Timoteo 1:15).

5. ¿Mbaʼérepa ndaikatúi jaʼe ñamereseha voi Jehová ñaneperdona? Emyesakã.

5 Ni peteĩva ndaikatúi jaʼe Jehová orekoha pe ovligasión ñaneperdonávo oiméramo jepe hetaiterei áñorema jaservi chupe. Jaikuaa ningo Jehová imanduʼaha entéro umi mbaʼe jajapo vaʼekuére hesehápe (Heb. 6:10). Péro haʼe omeʼẽ vaʼekue upe rreskáte rregáloramo, ha ndahaʼéi opaga hag̃ua ñandéve umi mbaʼe jajapóvare iservísiope. Tuichaiterei jajavýta jaʼéramo Jehová ñaneperdonaha jajapógui heta mbaʼe hesehápe. Péicha ñapensáramo haʼetéta ku jaʼéva Jesús omano reiete hague ñanderehehápe (ekompara Gálatas 2:21 heʼívare).

6. ¿Mbaʼérepa Pablo ombaʼapo jejopy vaʼekue Jehová servísiope?

6 Apóstol Pablo ombaʼapo jejopy vaʼekue Jehová servísiope. Upéicharõ jepe haʼe oikuaa nomereseiha Jehová operdona chupe. ¿Mbaʼérepa upéicharõ Pablo ojapo hetaite mbaʼe Jehovápe g̃uarã? Ohechauka hag̃ua Jehovápe oagradeseha chupe imbaʼeporãiterei haguére hendive (Efes. 3:7). Ñande avei apóstol Pábloicha jaservi Jehovápe kyreʼỹme, péro ndahaʼéi ñapenságui péicha ñameresetaha Jehová ñaneperdona, síno jajapo upéva jahechauka hag̃ua ñandeagradesidoha hendive.

7. ¿Mbaʼéichapa avei koʼág̃a ideprovécho ñandéve pe rreskáte? (Romanos 5:1; Santiago 2:23).

7 Pe rreskáte rupive koʼág̃ama voi ikatu jareko peteĩ amista imbaretéva Jehovándi. a Jahecha haguéicha pe artíkulo ohasa vaʼekuépe, ñanaségui pekadór ndaikatúi vaʼekue ñandejeheguínte ñañemoag̃ui Ñandejárare. Péro Jesús sakrifísio rupive “jadisfruta ikatu haguére jaiko porã Ñandejárandi” ha péicha ñañemoag̃ui hese (elee Romanos 5:1; Santiago 2:23).

8. ¿Mbaʼérepa javyʼaite ikatu haguére ñañemboʼe Jehovápe?

8 Jehová haʼe rupi ñane amigoite ikatu ñañemboʼe chupe ha upéva ndaijojahái. Jehová ningo ohendu isiervokuérape oñemboʼe jave oñondivepa rreunionhápe. Péro ndahaʼéi upépente la ñanerendúva, síno haʼe ñanerendu káda únope ñañemboʼe jave chupe ñaneañoháme. Pe ñemboʼe ikatu ñanembopyʼaguapy, péro ndahaʼéi upearãnte la ñañemboʼéva, síno ñañemboʼe ñamombareteve hag̃ua ñane amista Jehová ndive (Sal. 65:2; Sant. 4:8; 1 Juan 5:14). Jesús oĩrõ guare ko yvy ape ári pyʼỹinte oñemboʼe vaʼekue oikuaágui Jehová ohenduha chupe, ha avei oñemboʼe oñemoag̃uive hag̃ua Itúare (Luc. 5:16). Pe sakrifísio rupive ikatu oiko ñandehegui Jehová amígo ha ikatu ñañemboʼe chupe. ¡Ajépa jaagradesete pe rreskáte!

¿MBAʼE VENDISIÓNPA JAHUPYTÝTA AMO GOTYOVE?

9. ¿Mbaʼépa ohupytýta Jehová siervokuéra ifiélva amo gotyove pe rreskáte rupive?

9 Jehová omeʼẽ rupi pe rreskáte, ¿mbaʼépa ohupytýta amo gotyove isiervokuéra ifiélva? Jehová omeʼẽta chupekuéra jeikove opaveʼỹva. Oĩ hetaiterei persóna ndoroviáiva ikatuneha oiko upéva pórke hetaiterei áñorema la hénte omano. Péro Jehová ñandeapo ypýrõ guare oipota vaʼekue umi persóna oikove pára siémpre. Upévare Adán ndopekáirire, avave nomanomoʼãi kuri ha ndaiporimoʼãi heʼíva imposivleha jaiko opa árare. Ijetuʼu añete ñañeimahina ikatutaha jaikove pára siémpre, péro ikatu ñaĩ segúro upéva oñekumplitaha. ¿Mbaʼérepa? Pórke Jehová opaga hepy asyete omeʼẽvo Itaʼýra ñanderehehápe jaiko hag̃ua pára siémpre (Rom. 8:32).

10. ¿Mbaʼépa ohaʼarõ umi unhído ha umi ótro ovechápe?

10 Pe jeikove opaveʼỹva ningo ojehupytýta amo gotyove, péro Jehová oipota koʼág̃ama voi jajepyʼamongeta hese. ¿Mbaʼépa ohaʼarõ umi unhídope? Haʼekuéra ohóta yvágape ogoverna hag̃ua Jesucristo ndive (Apoc. 20:6). ¿Ha mbaʼépa ohaʼarõ umi ótro ovechápe? Haʼekuéra oikóta ko yvy ape ári peteĩ paraísope. Upépe ndaiporimoʼãvéima oñelamentáva ni osufríva (Apoc. 21:​3, 4). ¿Ndépa ereko pe esperánsa eikóvo ko yvy ape ári pára siémpre? Aníkena repensa umi ohóva yvágape orresiviha peteĩ prémio iporãvéva ha ndéve oñemeʼẽtaha la hembývantema. Ñanemanduʼa vaʼerã Jehová ojapo hague yvypórape oiko hag̃ua ko yvy ape ári. Upévare entéronte ovyʼaitereíta oiko vove para siémpre ko yvýpe.

11, 12. ¿Mbaʼe iporãvapa ñaneraʼarõ pe paraísope? (Ehecha pe taʼanga).

11 Eñeimahinamína mbaʼéichapa reikóta pe paraísope ko yvy ape ári. Upépe natekotevẽmoʼãvéima reñekevranta mbaʼasýre ni ñemanóre (Is. 25:8; 33:24). Jehová omeʼẽta ndéve entéro umi mbaʼe porã reipotáva. Ág̃a reiko vove pára siémpre erekóta hetaiterei tiémpo rejapo hag̃ua heta mbaʼe. Epensamíntena: ¿Mbaʼépa nde reaprendeseve? ¿Ndegustápa umi animál? ¿Restudiasépa pe naturalésa? ¿Reaprendesépa embopukuaa hag̃ua peteĩ instruménto? Pe paraísope katuete oñekotevẽta umi ojapóvare pláno omopuʼã hag̃ua peteĩ óga, umi alvañíl ikatupyrývare ha umi chokokuére. Avei oĩta oñenkargáva tembiʼúre, umi ojapóva erramiénta ha avei umi oñotỹva ha okuidáva umi plántare (Is. 35:1; 65:21). Reiko vove opa árare ikatúta reaprende rejapo hag̃ua hetave mbaʼe.

12 Ekalkulamíntena mbaʼeichaitépa revyʼáta erresivi vove umi orresusitávape (Hech. 24:15). Epensamína avei mbaʼeichaitépa redisfrutáta reaprendevévo Jehovágui restudiávo ikreasión (Sal. 104:24; Is. 11:9). Péro oĩ peteĩ mbaʼe iporãve jeýva upévagui. Upépe ndeperféktotama ha reservíta Jehovápe trankílo, pórke nereñandumoʼãi refalla hague hendive. Upéicharõ, ¿rehupytysépa koʼã vendisión? ¿Térãpa reikose ‘revyʼa sapyʼami ko múndope repeka aja’? (Heb. 11:25). Hetaiterei mbaʼe iporãva ningo ñaneraʼarõ. Upévare koʼág̃a ovale la péna jajapo oimeraẽ sakrifísio. Ha nemanduʼákena: Ndereikomoʼãi ningo rehaʼarõ tóda la vída pe paraíso, pórke koʼẽrõitéma oñekumplíta upe promésa ha upépe reikóta káda día. Entéro koʼã mbaʼe jahupytýta Jehová ñanderayhueterei ha omeʼẽ rupi Itaʼýra ñanderehehápe.

¿Mbaʼépa hína pe promésa reipotavéva oñekumpli paraísope? (Ehecha párrafo 11 ha 12)


JAHECHAUKÁKENA JEHOVÁPE ÑANDEAGRADESIDOHA ÑANDERAYHUETEREI HAGUÉRE

13. ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka Jehovápe ñandeagradesidoha hendive? (2 Corintios 6:1).

13 ¿Mbaʼéichapa ikatu jaagradese Jehovápe pe rreskátere? Upearã ñamotenonde vaʼerã iservísio (Mat. 6:33). Jesús ningo omano vaʼekue “ikatu hag̃uáicha umi oikovéva ndojapovéima haʼekuéra oipotávante síno ojapo hag̃ua Cristo oipotáva, haʼe omano kuri hesehapekuéra ha oñemopuʼã jey chupe” (2 Cor. 5:15). Jehová ningo imbaʼeporãiterei ñanendive ha ñaneperdona. Upévare jajapose ikatúva guive iservísiope jahechauka hag̃ua chupe ñamombaʼetereiha la ojapo vaʼekue ñanderehehápe (elee 2 Corintios 6:1).

14. ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka jajeroviaha Jehová gíare?

14 Ikatu avei jahechauka ñandeagradesidoha jajeroviávo Jehováre ha jasegívo igía. ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva? Por ehémplo jadesidíta jave jasegítapa umi estúdio yvate, térã jadesidívo mbaʼeichagua traváhopa jajagarráta. Péicha jave jahecha vaʼerã mbaʼépa Jehová oipota jajapo (1 Cor. 10:31; 2 Cor. 5:7). Jahechaukáramo jajeroviaha Jehováre jadesidi jave álgo, ñane amista hendive imbareteve ha jajeroviavéntema hese. Upéicha rupi ñaĩve segúro oñekumplitaha ñane esperánsa (Rom. 5:​3-5; Sant. 2:​21, 22).

15. ¿Mbaʼéichapa pe konmemorasión tiémpope ikatu jahechauka ñandeagradesidoha?

15 Oĩ ótra kósa ikatúva jajapo jahechauka hag̃ua Jehovápe ñandeagradesidoha. Por ehémplo ikatu jaaprovecha pe konmemorasión tiémpo jahechauka hag̃ua Jehovápe ñamombaʼetereiha pe rreskáte. Jaikuaa ñande jajepreparataha jaha hag̃ua konmemorasionhápe, péro ikatu avei ñainvita ótrope oho hag̃ua (1 Tim. 2:4). Eñehaʼãkena reexplika umi reinvitávape mbaʼépa ojejapóta konmemorasionhápe. Upearã ikatu ehechauka chupekuéra umi vidéo hérava ¿Mbaʼérepa omano Jesús? ha Jagueromanduʼa Jesús omano hague ára oĩva jw.org-pe. Umi ansiáno avei oinvita vaʼerã umi inaktívope. Eñeimahinamíntena mbaʼeichaitépa ojevyʼáta yvágape ha ko yvy ape ári umi ovecha okañy vaʼekue oñemoag̃ui jeýramo Jehováre (Luc. 15:​4-7). Konmemorasión díape jasaluda vaʼerã entéro umi ermánope, péro koʼytevéntema umi oúvape primera ves ha avei umi areterei ndouvéivape. ¡Ñañehaʼãmbaitékena jarresivi porã chupekuéra! (Rom. 12:13).

16. ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo hetave mbaʼe Jehová servísiope konmemorasión tiémpope?

16 ¿Ikatúpa rejapo hetave mbaʼe Jehová servísiope konmemorasión tiémpope? Péicha rehechaukáta reagradeseha Jehovápe ha Jesúspe la ojapo vaʼekuére ñanderehehápe. Amáske esẽ epredika ehecháta mbaʼéichapa Jehová nepytyvõ ha rejeroviavéta hese (1 Cor. 3:9). Eñehaʼãkena avei rejapo nde lektúra bíblica konmemorasiónpe g̃uarã. Upearã ikatu reipuru pe folléto hérava Ñahesaʼỹijo Ñandejára Ñeʼẽ ára ha ára térã pe rrekuádro osẽva ñane prográma rreuniónpe g̃uarãme. Ikatu voi reiporavo peteĩ versíkulo einvestigave hag̃ua.

17. ¿Mbaʼépa la ombovyʼáva Jehovápe? (Ehecha pe rrekuádro “ ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka Jehovápe ñandeagradesidoha?”).

17 Ikatu oime ne situasión nomeʼẽi rejapo hag̃ua entéro umi mbaʼe jahecha vaʼekue ko artíkulope. Upéicharõ jepe nemanduʼákena Jehová ndoikomoʼãiha okompara la nde rejapóva la ótro ojapóvare. Jehová oikuaa la oĩva ne korasõme, ha ovyʼa ohechávo reagradesetereiha pe rreskátere (1 Sam. 16:7; Mar. 12:​41-44).

18. ¿Mbaʼérepa ñandeagradesído vaʼerã Jehová ha Jesús ndive?

18 Hetaite mbaʼe ningo jahupyty pe rreskáte rupive. Por ehémplo oñeperdona ñande pekadokuéra, ikatu oiko ñandehegui Jehová amígo ha amo gotyove ikatúta jaiko pára siémpre. Upévare jasegíkena jaagradese Jehovápe ñanderayhu haguére. Upéva ningo la omomýi vaʼekue chupe ojapo hag̃ua ñanderehe hetaite mbaʼe iporãva (1 Juan 4:19). Jahechaukákena avei jaagradeseha la Jesús ojapo vaʼekuére, haʼe ñanderayhuetereígui omano ñanderehehápe (Juan 15:13).

PURAHÉI 154 Pe mborayhu ndopamoʼãi

a Jehová yma operdonáma vaʼekue isiervokuéra pekádo Jesús omano mboyve jepe umi hénte rehehápe. Jehová ojapo vaʼekue upéva ndodudáigui ni michĩmi itaʼýra ifieltaha omano meve. Upévare Jehovápe g̃uarã haʼetéma voi ojepagáva pe rreskáte Jesús omano mboyve jepe (Rom. 3:25).