Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 27

PURAHÉI 73 Orembopyʼaguasúkena

Jasegíkena Sadoc ehémplo ha ñandepyʼaguasu

Jasegíkena Sadoc ehémplo ha ñandepyʼaguasu

“Sadoc, peteĩ kariaʼy ipoderóso ha ipyʼaguasúva” (1 CRÓN. 12:28).

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?

Jahecháta mbaʼéichapa Sadoc ehémplo ikatu ñanepytyvõ ñandepyʼaguasu hag̃ua.

1, 2. ¿Mávapa rakaʼe Sadoc? (1 Crónicas 12:​22, 26-28).

 ÑAÑEIMAHINAMÍNA la oiko vaʼekue. Oñembyaty mas de 340.000 kuimbaʼe omoĩ hag̃ua Davídpe rréiramo ogoverna hag̃ua Israel tuichakuére. Tres día aja haʼekuéra opyta umi sérrore, Hebrón ypýpe. Oiméne oñehendu mbaʼéichapa opuka, oñeʼẽ hatã ha opurahéi hikuái omombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe (1 Crón. 12:39). Umi kuimbaʼe apytépe oĩ vaʼekue peteĩ kariaʼy hérava Sadoc, umi henteita oiméne ni ndopillái Sadoc oĩha upépe. Péro Jehová si oreko vaʼekue chupe enkuénta ha oipota vaʼekue ñande avei jaikuaa chupe (elee 1 Crónicas 12:​22, 26-28). ¿Péro mávapa rakaʼe Sadoc?

2 Sadoc ningo haʼe vaʼekue peteĩ saserdóte ombaʼapo heta vaʼekue pe súmo saserdóte Abiatar ndive. Avei haʼe vaʼekue peteĩ kuimbaʼe ohecháva visión, upéva heʼise Jehová omoarandu ha oipytyvõ hague chupe ontende hag̃ua ivolunta (2 Sam. 15:27). Umi hénte oikotevẽrõ guare konsého, ohómi vaʼerã Sadoc rendápe. Haʼe ningo ipyʼaguasueterei vaʼekue ha ko artíkulope jahecháta mbaʼéichapa haʼe ohechauka vaʼekue upéva.

3. a) ¿Mbaʼérepa Jehová siervokuéra tekotevẽ ipyʼaguasu? b) ¿Mbaʼépa jahecháta koʼág̃a?

3 Koʼã ára pahápe Satanás ojapo ikatúva guive oataka hag̃ua Ñandejára puévlope (1 Ped. 5:8). Upévare tekotevẽ ñandepyʼaguasu Jehová ohundi peve Satanáspe ha imúndo añáme (Sal. 31:24). Jahechamína koʼág̃a mbaʼéichapa ikatu jasegi Sadoc ehémplo mbohapy hendáicha.

JAAPOJÁKENA ÑANDEJÁRA RRÉINO

4. ¿Mbaʼérepa Jehová siervokuéra ipyʼaguasu vaʼerã oapoja hag̃ua Ñandejára Rréino? (Ehecha pe taʼanga).

4 Ñande jaadoráva Jehovápe jaapoja Ñandejára Rréino ñande pyʼaite guive. Péro upearã ñandepyʼaguasúmante vaʼerã sapyʼánte (Mat. 6:33). Por ehémplo, tekotevẽ ñandepyʼaguasu jaiko hag̃ua Jehová oipotaháicha ko múndo añáme, ha ñamombeʼu hag̃ua umi notísia porã oñeʼẽva pe Rréinore (1 Tes. 2:2). Avei ko múndope amás día ojeiko vaipa pe polítika káusare, upévare tekotevẽ ñandepyʼaguasu ani hag̃ua ñañentremete polítikare (Juan 18:36). Heta Jehová siervokuéra oreko provléma ekonómiko, oñemaltrata ha oñemoinge kárselpe ndoikéi haguére polítikape ha ndojapói haguére pe servísio militár.

Oĩ jave oapojáva peteĩ polítikope, ¿mbaʼépa rejapóne? (Ehecha párrafo 4)


5. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe Sadoc tekotevẽ hague ipyʼaguasu oapoja hag̃ua Davídpe?

5 Sadoc ndohói vaʼekue Hebrónpe ofesteha hag̃uánte oiko hague Davídgui rréi. Sadoc orahapaite vaʼekue la oikotevẽtava peteĩ gerrarã ha oĩ vaʼekue oñorairõ hag̃uáicha (1 Crón. 12:38). Haʼe ojeprepara vaʼekue omoirũ hag̃ua Davídpe tekotevẽrõ oho hikuái gerrahápe. Avei oĩ vaʼekue odefende hag̃uáicha Israélpe umi iñenemigokuéragui. Sadoc ningo saserdóte, upévare oiméne ndahaʼéi vaʼekue peteĩ soldádo ivaletereíva. Péro haʼe ipyʼaguasueterei vaʼekue ha upéguio ládo ndaikatúi vaʼekue ojeʼe hese mbaʼeve.

6. ¿Mbaʼéichapa David omoĩ vaʼekue ehémplo porã Sadócpe? (Salmo 138:3).

6 ¿Mbaʼéichapa Sadoc ou vaʼekue ipyʼaguasuete? Haʼe ningo oikuaa vaʼekue heta kuimbaʼe ipyʼaguasúvape ha katuete oaprendéne raʼe chuguikuéra. Por ehémplo David pyʼaguasúpe ‘odirihi vaʼekue Israélpe gerrahápe’. Upéicha rupi entéro umi israelita oipota vaʼekue oiko chugui rréi (1 Crón. 11:​1, 2). David siémpre okonfia vaʼekue Jehováre ha ojerure vaʼekue chupe ajúda umi iñenemígo opersegírõ guare chupe (Sal. 28:7; elee Salmo 138:3). Oĩ vaʼekue avei hetave kuimbaʼe omoĩ vaʼekue ehémplo porã Sadócpe. Por ehémplo, Jehoiadá ha itaʼýra Benaya haʼéva peteĩ gerréro ipyʼaguasúva. Avei omoĩ vaʼekue chupe ehémplo porã umi “22 kuimbaʼe omoakãva itúa ypykue familiarépe” oapojáva Davídpe (1 Crón. 11:​22-25; 12:​26-28). Entéro koʼã kuimbaʼe ojedesidiete vaʼekue oipytyvõtaha Davídpe oiko hag̃ua chugui rréi ha oprotehe chupe.

7. a) ¿Mávapa omoĩ koʼág̃arupi ehémplo porã ñandéve ñandepyʼaguasu hag̃ua? b) ¿Mbaʼépa ñaaprende ermáno Nsilu ohasa vaʼekuégui jahecháva pe vidéope?

7 Jahechávo Jehová siervokuéra yma guare ipyʼaguasu hague oapoja hag̃ua Ñandejára Rréino, ñanepytyvõ ani hag̃ua ñandepyʼamirĩ. Ñande Rréi Jesucristo oĩrõ guare ko yvy ape ári ni michĩmi noñentremetéi vaʼekue polítikare (Mat. 4:​8-11; Juan 6:​14, 15). Haʼe siémpre okonfia vaʼekue Jehová oipytyvõtaha chupe ojapo hag̃ua la iporãva. Koʼág̃arupi avei oĩ heta mitãrusu oservíva Jehovápe omoĩva ehémplo porã pórke odesidi ndojapomoʼãiha pe servísio militár ha noñentremetéi polítikare. Iporãitereíta ningo reñemotiémporamo eikuaa hag̃ua la ohasáva hikuái. Upearã ikatu reheka umi experiénsia osẽva jw.org-pe. a

ÑAIPYTYVÕKENA ERMANOKUÉRAPE

8. ¿Mbaʼéicha javépa tekotevẽ umi ansiáno ipyʼaguasu oipytyvõ hag̃ua umi ermánope?

8 Ñande Jehová siervokuéra ningo javyʼaiterei ikatu jave ñañopytyvõmba (2 Cor. 8:4). Péro sapyʼánte tekotevẽmante ñandepyʼaguasu jajapo hag̃ua upéva. Por ehémplo, peteĩ lugárpe oñepyrũramo oĩ gérra, umi ansiáno oikuaa omokyreʼỹ ha oipytyvõ vaʼerãha umi ermánope okonsegi hag̃ua la hemikotevẽ ha umi puvlikasión bíblica. Umi ansianokuéra ohayhueterei umi ermána ha ermanokuérape. Upévare, ipeligrósoramo jepe, haʼekuéra omeʼẽ ermanokuérape la oikotevẽva (Juan 15:​12, 13). Umi ansiáno ojapo jave péicha ohechauka osegiha pyʼaguasúpe Sadoc ehémplo.

9. Heʼiháicha 2 Samuel 15:​27-29, ¿mbaʼépa David onkarga Sadócpe ojapo hag̃ua? (Ehecha pe taʼanga).

9 Jahechamína la ojapo vaʼekue Sadoc peteĩ tiémpo ipeligrósovape. Upérõ guare, David raʼy hérava Absalón ojukase vaʼekue itúape oiko hag̃ua chugui rréi (2 Sam. 15:​12, 13). David upepete okañy vaʼerã Jerusaléngui. Upémarõ haʼe ohenói isiervokuérape ha heʼi chupekuéra: “Ñapuʼã ha jaha ñakañy, pórke ndaipóri ojesalva vaʼerã Absalóngui” (2 Sam. 15:14). Osẽ riréma hikuái Jerusaléngui, David ohechakuaa tekotevẽha álgien opyta oñentera hag̃ua mbaʼépa Absalón ojapóta omombeʼu hag̃ua chupe. Upévare David omondo jey pe siudápe Sadoc ha hetave saserdótepe ikatu hag̃uáicha oavisa chupe la oikóva upépe (elee 2 Samuel 15:​27-29). Koʼã kuimbaʼe oñatende porã vaʼerã la ojapóvare, pórke la onkargáva chupekuéra David ipeligróso vaʼekue, ikatu vaʼekue voi ojejuka chupekuéra. Absalón iviolénto, iñaña ha otraisiona vaʼekue itúape jepe. Ekalkulamína upéicharõ mbaʼépa la ojapótava Sadoc ha umi ótro saserdótere opilla sapyʼárõ oavisaha hikuái Davídpe la haʼe ojapótava.

David onkarga vaʼekue álgo ipeligrósova Sadócpe (Ehecha párrafo 9)


10. ¿Mbaʼéichapa oprotehe rakaʼe Davídpe Sadoc ha umi ótro omoirũva chupe?

10 David oplanea vaʼekue álgo ha upearã oikotevẽta kuri Sadoc ha Husái rehe, haʼéva David amigoite (2 Sam. 15:​32-37). Omanda haguéicha David, Husái oho ha oroviaka Absalónpe haʼe oĩha iládo. Upéi oakonseha chupe mbaʼéichapa oataka vaʼerã Davídpe. Upéva omeʼẽta kuri tiémpo Davídpe ojeprepara hag̃ua pe atakerã. Upéi Husái omombeʼu Sadoc ha Abiatárpe upe plan (2 Sam. 17:​8-16). Ha haʼekuéra oavisaka Davídpe la oikóva (2 Sam. 17:17). Jehová oĩ rupi hendivekuéra, Sadoc ha umi ótro saserdóte tuichaiterei oipytyvõ ani hag̃ua ojejuka Davídpe (2 Sam. 17:​21, 22).

11. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Sadoc ehémplo ñaipytyvõta jave ermanokuérape?

11 ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Sadoc ehémplo ha ñaipytyvõ ermanokuérape ipeligrósoramo jepe? Tekotevẽterei jajapo koʼã mbaʼe: 1) Jasegi umi instruksión. Oiko jave álgo ipeligrósova, tekotevẽterei ñaneñeʼẽrendu jasegi hag̃ua unído. Upévare, jajapókena umi mbaʼe heʼíva ñandéve pe sukursál ñande paispegua (Heb. 13:17). Umi ansiáno pyʼỹi olee jey vaʼerã umi instruksión heʼíva mbaʼéichapa jajeprepara vaʼerã oikóramo g̃uarã peteĩ desástre ha mbaʼépa jajapo vaʼerã oiko aja (1 Cor. 14:​33, 40). 2) Ñandepyʼaguasúkena péro ñañatende porã (Prov. 22:3). Tekotevẽ ñapensa porã jajapo mboyve álgo ha ndovaléi avei jajapeligra rei. 3) Ñakonfiákena Jehováre. Ñanemanduʼákena Jehová oñeinteresaha enterovévare ha ndoipotaiha ojehu mbaʼeve ermanokuérape. Haʼe ñandeapojáta ñaipytyvõ hag̃ua umi ermánope ojehuʼỹre ñandéve mbaʼeve.

12, 13. ¿Mbaʼépa reaprende Víktor ha Vitali experiénsiagui? (Ehecha pe taʼanga).

12 Jahechamína la ohasa vaʼekue mokõi ansiáno hérava Víktor ha Vitali. Haʼekuéra ogueroja kuri tembiʼu ha y umi ermanokuérape g̃uarã oiko aja pe gérra Ucrániape. Víktor omombeʼu: “Opárupi roiko roheka tembiʼu. Heta vése rohendu oĩha ombokapúva ore ypýpe. Peteĩ ermáno odona kuri heta tembiʼu oreko vaʼekue iñongatupy. Upéicha rupi heta ermáno oreko kuri la hoʼumi vaʼerã un tiémpore. Chemanduʼa rokarga aja la ore veíkulo, peteĩ vómba hoʼa hague 20 metrohárupi ore roĩhágui, péro ndokapúinte. Tódo el día ningo añemboʼe asy Jehovápe ikatu hag̃uáicha chembopyʼaguasu asegi hag̃ua aipytyvõ umi ermanokuérape”.

13 Vitali heʼi: “Tekotevẽterei kuri orepyʼaguasu. Pe primer viáhe ipuku kuri 12 óra. Tódo el tape ningo añemboʼe Jehovápe”. Ermáno Vitali ipyʼaguasu vaʼekue péro avei oñatende porã la ojapótavare. Haʼe heʼi: “Heta ajerure vaʼekue Jehovápe chemoarandu hag̃ua ha tachepytyvõ arrekonose hag̃ua la ndaikatúiva ajapo. Aviaha sólamente umi tape heʼihárupi umi autorida ikatuha ojeho. Che jerovia katu tuicha imbareteve ahechávo mbaʼéichapa umi ermanokuéra ombaʼapo oñondivepa oñopytyvõ hag̃ua. Haʼekuéra omopotĩ vaʼerã pe tape, ombyaty umi provisión, okarga la veíkulope ha oñenkarga avei Víktor ha che roreko hag̃ua moõpa ropytáta ha la roʼumi vaʼerã”.

Ndepyʼaguasúkena, péro eñatende porã eipytyvõtaramo ermanokuérape ipeligróso jave (Ehecha párrafo 12 ha 13)


JASEGÍKENA ÑANDEFIÉL JEHOVÁPE

14. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñañeñandu peteĩ jahayhúva ohejáramo Jehovápe?

14 Peteĩ ñane hénte térã ñane amigoite ohejáramo Jehovápe, ikatu hasyeterei ñandéve. Péva ningo peteĩ pruéva ijetuʼuetereíva ikatúva jahasa (Sal. 78:40; Prov. 24:10). Jahayhuetereíramo upe persónape, ijetuʼuetereíta ñandéve ñaaguanta hag̃ua upe situasión. Oimérõ nde rehasa hína peichagua provlémare, katuete nemombaretéta Sadoc ehémplo.

15. ¿Mbaʼérepa tekotevẽ vaʼekue Sadoc ipyʼaguasu osegi hag̃ua ifiél Jehovápe? (1 Reyes 1:​5-8).

15 Sadoc osegi vaʼekue ifiél, iñamigoite Abiatar ohejáramo jepe Jehovápe. Upéva oiko vaʼekue opakuévoma David goviérno. Upérõ David ijedaitereíma ha omano mbotáma. Upémarõ itaʼýra Adonías opytase vaʼekue rréiramo, péro Jehová oipota kuri Salomóngui oiko pe sigiénte rréi (1 Crón. 22:​9, 10). Abiatar katu oapoja Adoníaspe (elee 1 Reyes 1:​5-8). Ojapóvo upéicha, Abiatar otraisiona Davídpe, péro ndahaʼéi chupénte, síno Jehovápe avei. Ñañeimahinamína mbaʼeichaitépa oiméne ombyasy raʼe Sadoc ohechárõ guare upéva. Ojapóma ningo kuri mas de 40 áño haʼe ombaʼapo hague Abiatar ndive de saserdóte (2 Sam. 8:17). Haʼekuéra oñondive oñenkarga vaʼekue ‘Ñandejára árkare’ (2 Sam. 15:29). Sadoc ha Abiatar ningo oapoja vaʼekue David goviérno ha ojapo vaʼekue heta mbaʼe Jehová servísiope (2 Sam. 19:​11-14).

16. ¿Mbaʼépa oipytyvõne rakaʼe Sadócpe osegi hag̃ua ifiél?

16 Abiatar omboyke vaʼekue Jehovápe otraisionárõ guare rréi Davídpe, upéicharõ jepe Sadoc osegi vaʼekue ifiél Jehovápe. David oikuaa vaʼekue ikatuha ojerovia Sadoc rehe. Oñemombeʼúrõ guare rréi Davídpe mbaʼépa la oplaneáva Adonías, haʼe ojerure ajúda Sadoc, Natán ha Benáyape, ikatu hag̃uáicha oñenombra rréi Salomónpe (1 Rey. 1:​32-34). Oiméne omokyreʼỹete Sadócpe ohechávo oĩha ótro Jehová siérvo ifiélva avei. Por ehémplo Natán ndohejái vaʼekue Jehovápe ha oapoja Davídpe (1 Rey. 1:​38, 39). Salomón ojupírõ guare de rréi, ‘onombra vaʼekue pe saserdóte Sadócpe, Abiatar rekovia’ (1 Rey. 2:35).

17. Oĩramo álgien rehayhúva ohejáva Jehovápe, ¿mbaʼéichapa ikatu resegi Sadoc ehémplo?

17 ¿Mbaʼéichapa ikatu resegi Sadoc ehémplo? Oimérõ álgien nde rehayhuetereíva odesidi oheja Jehovápe, ehechaukákena Jehovápe nde redesidiha ndefieltaha chupe (Jos. 24:15). Haʼe nembopyʼaguasúta ha omeʼẽta ndéve la fuérsa reikotevẽva reaguanta hag̃ua. Eñemboʼe memékena chupe ha eñemoag̃ui umi ne amigokuéra ifiélvare avei Jehovápe. Jehová omombaʼeterei ohecha jave mbaʼeichaitépa eñehaʼã ndefiél chupe ha katuete nepremiáta (2 Sam. 22:26).

18. ¿Mbaʼépa reaprende Marco ha Sidse experiénsiagui?

18 Jahechamína la ohasa vaʼekue ermáno Marco ha hembireko Sidse. Umi mokõi ifamília ikuñataĩ rire odesidi oheja Jehovápe. Ermáno Marco omombeʼu: “Upe ne familiami onaseha día guive nde rehayhuetereíma chupe, ha rejapóta la ikatúva guive ani hag̃ua ojehu chupe mbaʼeve. Upéicha rupi, yvýre repyta odesidírõ ohejataha Jehovápe”. Haʼe heʼi avei: “Péro Jehová siémpre oĩ ore ykére. Jehová oñenkarga ikatu hag̃uáicha che chekangy jave, che rembireko oĩ porã ha chepytyvõ. Ha haʼe ikangy jave, che aĩ porã ha amokyreʼỹ chupe”. Pe ermána heʼi avei: “Noroaguantamoʼãi kuri ko situasión Jehová naorepytyvõirire. Che ajekulpaite vaʼekue la oiko vaʼekuére ha amombeʼu Jehovápe mbaʼéichapa añeñandu. Tiémpo riremínte, peteĩ ermána yma ndahechavéiva oñemboja cherehe, omoĩ umi mokõi ipo che atiʼy ári, omaña che rovaitére ha heʼi chéve: ‘Aníke nderesarái Sidse, la oikóva ndahaʼéi nde kúlpa’. Sinséramente, Jehová chepytyvõ rupínte asegi aservi chupe vyʼápe”.

19. ¿Mbaʼépa rejedesidíma rejapotaha?

19 Jehová oipota entéro umi oservíva chupe ipyʼaguasu Sadoc ipyʼaguasu haguéicha (2 Tim. 1:7). Péro Jehová ndoipotái jajerovia ñandejehe, síno oipota ñakonfia hese. Upévare, oñepresentárõ peteĩ situasión tekotevẽhápe ñandepyʼaguasu, jajerurékena ajúda Jehovápe. Ikatu ñaĩ segúro haʼe ñanepytyvõtaha jasegi hag̃ua Sadoc ehémplo ha ñandepyʼaguasu (1 Ped. 5:10).

PURAHÉI 126 Kyreʼỹme eñatende ha eaguanta