Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 30

PURAHÉI 36 Ñañatende porã ñane korasõre

¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Israel rreikuéragui?

¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Israel rreikuéragui?

“Peẽ pehechakuaa jeýta idiferenteha peteĩ persóna ihústova ha peteĩ iñañáva, peteĩ oadoráva Ñandejárape ha peteĩ ndoadoráiva chupe” (MAL. 3:18).

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?

Jahecháta mbaʼépa Jehová opensa vaʼekue umi rréi ogoverna vaʼekuére Israélpe. Upéva ñanepytyvõta ñantende hag̃ua mbaʼépa Jehová oipota ojapo umi oadoráva chupe koʼág̃arupi.

1, 2. ¿Mbaʼépa heʼi la Biblia unos kuánto rréire?

 LA Biblia ohechauka oĩ hague mas de 40 rréi ogoverna vaʼekue Israel. a Upépe oñemombeʼu porã mbaʼéicha vaʼekue hikuái ha mbaʼe mbaʼépa ojapo vaʼekue. Por ehémplo, umi rréi ivuénova ojapónte vaʼekue avei umi mbaʼe noĩporãiva. Epensamíntena rréi David rehe. Jehová heʼi vaʼekue hese: ‘Che siérvo David iñeʼẽrendu chéve ipyʼaite guive, ojapo entéro mbaʼe che aguerohorýva’ (1 Rey. 14:8). Péro jaikuaaháicha avei, David oñentremete vaʼekue tembireko ahénore, hekovai hendive ha ojukauka iménape gerrahápe (2 Sam. 11:​4, 14, 15).

2 La Biblia omombeʼu avei oĩ hague rréi ndoservíriva Jehovápe ipyʼaite guive péro ojapo mimíva la iporãva. Epensamíntena Rehoboam rehe. Jehová heʼi vaʼekue hese ‘haʼe ojapoha ivaíva’ (2 Crón. 12:14). Péro sapyʼánte iñeʼẽrendu vaʼekue avei Ñandejárape. Peteĩ vuéltape Jehová heʼi vaʼekue chupe ohejánte hag̃ua umi 10 trívupe toelehi la irreirã. Upérõ guare Rehoboam ojapo la ojeʼéva chupe. Avei, haʼe oipytyvõ vaʼekue umi siuda oĩvape ipoguýpe imbarete hag̃ua (1 Rey. 12:​21-24; 2 Crón. 11:​5-12).

3. ¿Mbaʼépa ikatu hína ñañeporandu ha mbaʼépa ñaanalisáta ko artíkulope?

3 Oimérõ umi rréi ogoverna vaʼekue Israel ojapo iporãva ha ivaíva, ¿mbaʼépa Jehová oreko vaʼekue enkuénta heʼi hag̃ua peteĩ rréi ifielha? Jaikuaáramo la rrespuésta ñantendéta mbaʼépa jajapo vaʼerã haʼe ñandeguerohory hag̃ua. Jahecháta mbohapy mbaʼe Jehová oreko vaʼekue enkuénta heʼi hag̃ua peteĩ rréire ifielha: 1) Mbaʼépa oreko ipyʼapýpe, 2) oñarrepentípa ha 3) oadorápa chupe haʼe oipotaháicha.

HAʼEKUÉRA OHAYHU JEHOVÁPE IPYʼAITE GUIVE

4. ¿Mbaʼépepa idiferénte vaʼekue umi rréi ifiélva ha umi nahániriva?

4 Jehová oguerohory vaʼekue umi rréi oadorávape chupe ipyʼaite guive. b Por ehémplo rréi Jehosafat ivuéno ha “oservi vaʼekue Jehovápe ipyʼaite guive” (2 Crón. 22:9). Ha rréi Josías rehe la Biblia heʼi: “Ndaipóri vaʼekue ótro rréi haʼeichagua, haʼe ojevy Jehovápe ipyʼaite guive” (2 Rey. 23:25). ¿Ha mbaʼépa ikatu jaʼe Salomónre? Haʼe ningo ojapo vaʼekue ivaíva ijeda rire, upévare la Biblia heʼi hese ‘haʼe naiñeʼẽrenduvéima hague Ijára Jehovápe ipyʼaite guive’ (1 Rey. 11:4). Rréi Abiyam ndohechaukái avei ifielha Jehovápe. La Biblia heʼi hese: “Ndoservíri Ijára Jehovápe ipyʼaite guive” (1 Rey. 15:3).

5. ¿Mbaʼépa heʼise jaadora Jehovápe ñande pyʼaite guive?

5 Peteĩ persóna oadoráva Jehovápe ipyʼaite guive oservi chupe ojaposégui voi, ndahaʼéi ojapo vaʼerãgui reínte. Peichagua persóna oservi Jehovápe ohayhúgui ha orrespetágui chupe ha osegíta ojapo upéicha oikove aja pukukue.

6. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jasegi hag̃ua jaservi Jehovápe ñande pyʼaite guive? (Proverbios 4:23; Mateo 5:​29, 30).

6 Ojapo haguéicha umi rréi ifiélva yma guare, jasegi vaʼerã jaservi Jehovápe ñande pyʼaite guive. Upearã ñamboykepaite vaʼerã oimeraẽ mbaʼe ikatúva ñanemomombyry Jehovágui. Por ehémplo umi vyʼarã naiporãiva térã umi amígo ñanemokyreʼỹtava ñandeplatarayhu hag̃ua. Koʼã mbaʼe ikatu hína ñanemomombyry Jehovágui ha ndajahayhuvéima chupe yma guaréicha. Japilláramo upéva oikoha hína ñanderehe, pyaʼe jakuʼe vaʼerã ha ñakambia (elee Proverbios 4:23; Mateo 5:​29, 30).

7. ¿Mbaʼérepa iñimportánte ñamboyke umi mbaʼe ikatúva ñanderaha vai?

7 Jasegi hag̃ua jahayhu Jehovápe ñande pyʼaite guive, ñañatende vaʼerã ani hag̃ua ñandepyʼamokõi, pórke nañañatendéiramo ikatu hína jaju ñapensa: “Che ningo heta voi cherembiapo Jehová servísiope ha ndaipóri mbaʼeve chegueraha vai vaʼerã”. ¿Péro siérto piko upéva? Epensamíntena ko ehémplore. Peteĩ persóna orekóramo presión álta, hoʼu vaʼerã pohã ikatu hag̃uáicha oĩ porã. ¿Péro ojapo porãtapa hese la ipohã ndokuidáiramo umi tembiʼu hoʼúva? Upéicha avei, ñañemoag̃ui hag̃ua Jehováre jastudia vaʼerã la Biblia, ¿péro ñaĩ porãtapa henondépe ndajajekuidáiramo ko múndogui? Nañañatendéiramo ñandejehe, ko múndo káusare ikatu hína ndajahayhuguasuvéi Jehovápe ha ñandepyʼamokõi (Efes. 2:2).

HAʼEKUÉRA OÑARREPENTIETE

8, 9. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue rréi David ha rréi Ezequías ojekorrehírõ guare chupekuéra? (Ehecha pe taʼanga).

8 Jaʼéma haguéicha, David tuichaiterei ofalla vaʼekue. Péro proféta Natán oñeʼẽrõ guare chupe ko témare, haʼe ohechauka iñumildeha ha oñarrepentiete (2 Sam. 12:13). Jaleévo umi mbaʼe haʼe oskrivi vaʼekue pe Salmo 51-pe, jahechakuaáta añetehápe ombyasy hague la ojapo vaʼekue. David ndahaʼéi vaʼekue oñarrepenti guaʼúnteva ombotavy hag̃ua Natánpe térã ani hag̃ua ojekastiga chupe (Sal. 51:​3, 4, 17, introduksión).

9 Rréi Ezequías opeka vaʼekue avei. La Biblia heʼi Ezequías ou hague “oñemombaʼeguasu, ha upévare Ñandejára ipochy hendive, avei Judá ha Jerusalén kóntrape” (2 Crón. 32:25). ¿Mbaʼérepa Ezequías ou vaʼekue oñemombaʼeguasu? Ikatu oime pórke ou ipláta heta, pórke umi asirio ndaipuʼakái hesekuéra térã okuera haguére milagrósamente. Ha ikatu oime oñemombaʼeguasu hag̃ua voi la ohechauka umi babilóniope entéro itesorokuéra. Upévare Isaías heʼi vaʼekue chupe Jehová ipochyha hendive (2 Rey. 20:​12-18). Péro ojapo haguéicha David, Ezequías oñarrepentiete ha oñemomirĩ (2 Crón. 32:26). Upéicha rupi, amo ipahápe Jehová heʼi vaʼekue hese ‘ojapo hague iporãva’ (2 Rey. 18:3).

Rréi David ha rréi Ezequías ohechauka vaʼekue iñumildeha ha oñarrepentiete ojekorrehi rire chupekuéra (Ehecha párrafo 8 ha 9)


10. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue Amasías Jehová okorrehisérõ guare chupe?

10 Rréi Amasías de Judá katu idiferentete vaʼekue. Haʼe ojapo vaʼekue iporãva “péro ndahaʼéi ipyʼaite guive” (2 Crón. 25:2). ¿Mbaʼépepa haʼe la ojavy raʼe? Jehová oipytyvõ rire chupe ipuʼaka hag̃ua umi edomítare, Amasías oñepyrũ oadora idioskuérape. c Upéi peteĩ Jehová proféta ohórõ guare oñeʼẽ hendive, haʼe ndoikuaaséi mbaʼeve ha omosẽ chupe (2 Crón. 25:​14-16).

11. Heʼiháicha 2 Corintios 7:​9, 11-pe, ¿mbaʼépa jajapo vaʼerã Jehová ñaneperdona hag̃ua? (Ehecha pe taʼanga).

11 ¿Mbaʼépa ñaaprende koʼã ehémplo ñaanalisa vaʼekuégui? Japeka jave, ñañarrepenti vaʼerã ha ñañehaʼã anivéma hag̃ua jajapo jey upéva. Umi ansianokuéra heʼíramo ñandéve tekotevẽha ñakambia álgope, tahaʼe jepe raʼe peteĩ mbaʼe naiñimportanteguasúivape, ¿mbaʼépa ndovaléi ñapensa? Péicha jave nañapensái vaʼerã Jehová nañanderayhuveimaha ni umi ansiáno ndochaʼeiha ñanderehe. Umi rréi ivuénova jepe oikotevẽ vaʼekue oñemeʼẽ chupe konsého (Heb. 12:6). Jarresivi jave konsého ñakambia hag̃ua, jajapo vaʼerã koʼã mbaʼe: 1) ñaneumílde ha jaasepta upe konsého, 2) ñakambia tekotevẽhápe ha 3) jasegi jaservi Jehovápe ñande pyʼaite guive. Ñañarrepentíramo japeka jave, Jehová katuete ñaneperdonáta (elee 2 Corintios 7:​9, 11).

Jarresivi jave konsého ñakambia hag̃ua, jajapo vaʼerã koʼã mbaʼe: 1) ñaneumílde ha jaasepta upe konsého, 2) ñakambia tekotevẽhápe ha 3) jasegi jaservi Jehovápe ñande pyʼaite guive (Ehecha párrafo 11) f


HAʼEKUÉRA OADORA JEHOVÁPE HAʼE OIPOTAHÁICHA

12. ¿Mbaʼépepa idiferentete vaʼekue umi rréi ifiélva?

12 Jehovápe g̃uarã, peteĩ rréi ifiél vaʼekue oadoráramo chupe haʼe oipotaháicha. Avei omokyreʼỹ vaʼerã kuri pe puévlope ojapo hag̃ua upéicha. Jahecháma haguéicha, koʼã rréi ojavýnte vaʼekue avei. Péro haʼekuéra oadorase vaʼekue Jehovápe ipyʼaite guive ha oñehaʼã ohundipaite umi ñandejára guaʼu oĩva iterritóriope. d

13. ¿Mbaʼérepa Jehová ndeʼíri vaʼekue Acab ifielha?

13 Jehová ndeʼíri vaʼekue entéro rréire ifielha chupe. Ha jaikuaaháicha, koʼã rréi ndojapói vaʼekue ivaíva memeténte. Ñapensamína rréi Acab rehe. Haʼe ohechauka vaʼekue iñumílde ha oñembyasyha oikuaárõ guare ikáusare ojejuka hague Nabótpe (1 Rey. 21:​27-29). Haʼe omopuʼã vaʼekue avei heta siuda ha oipytyvõ Israélpe ogana hag̃ua umi gérra orekóva (1 Rey. 20:​21, 29; 22:39). Péro opena rupi hembirekóre, haʼe omokyreʼỹ vaʼekue umi héntepe oadora hag̃ua umi ñandejára guaʼúpe. Acab núnka noñarrepentíri vaʼekue ojapo haguére upéicha (1 Rey. 21:​25, 26).

14. a) ¿Mbaʼérepa Jehová ndeʼíri vaʼekue rréi Rehoboam ifielha? b) ¿Mbaʼéicha vaʼekue la majoría umi rréi ogoverna vaʼekue Israel?

14 Jehová ndeʼíri vaʼekue avei Rehoboam ifielha. ¿Mbaʼérepa? Jaʼéma haguéicha, Rehoboam ojapo vaʼekue heta mbaʼe porã ogoverna aja. Péro igoviérno imbaretemíre, haʼe ohejáma Jehová léi ha oñepyrũ oadora umi dios guaʼu (2 Crón. 12:1). Ha kon el tiémpo Rehoboam oúma ipyʼamokõi, sapyʼánte oadora Jehovápe ha sapyʼánte umi dios guaʼúpe (1 Rey. 14:​21-24). Koʼa peve jaʼéma Rehoboam ha Acab ndoadorái hague Jehovápe haʼe oipotaháicha. Péro legálmente, la majoría umi rréi ogoverna vaʼekue Israélpe oadora vaʼekue umi dios guaʼúpe ha omokyreʼỹ voi umi héntepe oheja hag̃ua Jehovápe. ¿Mbaʼépa ñaaprende? Jehová heʼi hag̃ua peteĩ rréire ifielha chupe, ko rréi oadora vaʼerã kuri chupe haʼe oipotaháicha.

15. ¿Mbaʼérepa iñimportantete vaʼekue Jehovápe g̃uarã mbaʼéichapa ojeadora chupe?

15 Jehová orekoiterei vaʼekue enkuénta mbaʼéichapa peteĩ rréi oadora chupe. ¿Mbaʼérepa? Primeroite voi pórke pe rréi oipytyvõ vaʼerã kuri pe puévlope oadora porã hag̃ua hikuái Jehovápe. Segundo, pórke umi oadoráva umi dios guaʼúpe upéi ojapótama avei hetave mbaʼe vai ha operhudika hapichápe (Os. 4:​1, 2). Ha tercero, umi rréi ha umi oĩva ipoguýpe oñemeʼẽma kuri Jehovápe. Upévare la Biblia omombeʼúvo la ojapo vaʼekue hikuái, heʼi voi omoakãratĩ hague hikuái Jehovápe (Jer. 3:​8, 9). Pe persóna omoakãratĩva hembiayhúpe otraisiona vaieterei chupe ha omokorasõ rasy upe persónape. Péicha avei peteĩ persóna oñemeʼẽmava Jehovápe oúramo oñentremete umi rrelihión japúre, otraisiona vaieterei Jehovápe ha upéva hasy chupe ikorasõ mbytetépe (Deut. 4:​23, 24). e

16. ¿Mbaʼépa Jehová oreko enkuénta heʼi hag̃ua peteĩ persónare ihustoha térã iñañaha?

16 ¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu ñaaprende? Ñamboykete vaʼerã oimeraẽ mbaʼe oúva pe rrelihión japúgui. Péro ndahaʼéi upévante, jajedesidi vaʼerã avei jaadorataha Jehovápe haʼe oipotaháicha ha ñanerembiapo heta iservísiope. Proféta Malaquías omombeʼu porã vaʼekue mbaʼépa Jehová oreko enkuénta heʼi hag̃ua peteĩ persóna ivuenoha térã iñañaha. Haʼe heʼi: “Peẽ pehechakuaa jeýta idiferenteha peteĩ persóna ihústova ha peteĩ iñañáva, peteĩ oadoráva Ñandejárape ha peteĩ ndoadoráiva chupe” (Mal. 3:18). Ñaneimperfékto rupi ikatu hína jajavy heta vése, péro ndajahejái vaʼerã koʼã mbaʼe ñanemokangy ha upéva káusare ndajaservivéi Jehovápe. Ndajaservivéiramo Jehovápe japeka vaietereínte avei hína.

17. ¿Mbaʼérepa ñañatende vaʼerã mávarepa ñamendáta?

17 Oiméramo remendase hína, umi mbaʼe Malaquías heʼi vaʼekue ikatu nepytyvõ reelehi porã hag̃ua mávarepa remendáta. Por ehémplo, peteĩ persóna ikatu oime ikalida, péro ndoservíriramo Ñandejárape, ¿mbaʼépa oiméne Jehová opensa hese? ¿Heʼítapa hese ihustoha? (2 Cor. 6:14). Remendáramo upe persónare, ¿nemokyreʼỹtapa reservi porã hag̃ua Ñandejárape? Epensamína, Salomón rembirekokuéra oime vaʼerã ikalida raʼe, péro haʼekuéra ndoadorái rupi Jehovápe, mbeguekatúpe oraha vaíma Salomónpe ha upéi haʼe oadoráma umi dios guaʼúpe (1 Rey. 11:​1, 4).

18. ¿Mbaʼépa tuakuéra omboʼe vaʼerã ifamiliakuérape?

18 Tuakuéra, peẽ ikatu peipuru la Biblia heʼíva umi rreikuérare peipytyvõ hag̃ua pene famíliape oservise hag̃ua Jehovápe. Peipytyvõkena chupekuéra ohechakuaa hag̃ua Jehovápe g̃uarã peteĩ rréi ivuénova, haʼe hague pe oipytyvõva ótrope oadora hag̃ua chupe. Entéro mbaʼe pejéva ha pejapóva rupive pehechauka vaʼerã chupekuéra Jehová iñimportanteveha peẽme g̃uarã. Upéva ikatu pehechauka pestudiáramo la Biblia, pehóramo rreunionhápe ha pepredikáramo (Mat. 6:33). Ndapejapóiramo koʼã mbaʼe, pene familiakuéra ikatu hína oservi Jehovápe peẽ peservi haguérente chupe, ndahaʼéi haʼekuéra voi ojaposégui. Ha amo ipahápe, Jehová ndahaʼemoʼãi la iñimportantevéva chupekuéra g̃uarã ha upéi ikatu voi ohejaite hína chupe.

19. ¿Orekóitipa esperánsa umi ou vaʼekue ndoservivéi Jehovápe? (Ehecha pe rrekuádro “ Nde ikatu reñamiga jey Jehováre”).

19 ¿Orekóitipa esperánsa umi persóna ou vaʼekue ndoservivéi Jehovápe? Si, péro upearã oñarrepenti ha oñepyrũ jey vaʼerã oadora Jehovápe. Ojapo hag̃ua upéva, sapyʼánte tekotevẽtamante iñumílde ha oasepta pe ajúda omeʼẽva ansianokuéra (Sant. 5:14). Tahaʼe haʼéva la tekotevẽva ojapo, upéva ndahaʼemoʼãi jey mbaʼeve okomparátaramo umi vendisión orresivítavare oñamiga jey haguére Jehováre.

20. Jajoguáramo umi rréi ifiélvape, ¿mbaʼépa Jehová heʼíta ñanderehe?

20 Upéicharõ, ¿mbaʼépa ñaaprende Israel rreikuéragui? Jajogua hag̃ua umi rréi ifiélvape, jasegi vaʼerã jaservi Jehovápe ñande pyʼaite guive. Oiméramo jajavy raʼe, ñaaprendékena upe oiko vaʼekuégui, ñañarrepenti ha ñakambia tekotevẽhápe. Ha aníkena ñanderesarái mbaʼérepa iñimportantete jaservi Jehovápe añoiténte. Núnka ndajahejáiramo Jehovápe, haʼe heʼíta ñanderehe ñandehustoha.

PURAHÉI 45 Ajepyʼamongeta nde reguerohorývare

a Ko artíkulope oñeñeʼẽ jave umi “rréi ogoverna vaʼekuére Israel”, oñeñeʼẽ hína entéro rréi ogoverna vaʼekuére Jehová puévlope. Upévape oike umi ogoverna vaʼekue umi 2 trívu de Judá, umi 10 trívu de Israel térã umi 12 trívu kompletoite.

b MBAʼÉPA HEʼISE: La Bíbliape, ojepuru jave pe palávra “pyʼa térã korasõ”, ojepuru oñeñeʼẽ hag̃ua entéro mbaʼe pe persóna orekóvare ipyʼapýpe. Upévape oike umi mbaʼe ojaposéva, opensáva, ogustáva chupe, ohupytyséva, ojapokuaáva, ha umi mbaʼe omomýiva chupe.

c Upe tiémpope, umi rréi ndahaʼéiva israelita ojagarráramo peteĩ país, oñepyrũma vaʼekue avei oadora umi dios oĩvape upe paíspe.

d Rréi Asá ojapo vaʼekue heta mbaʼe ivaietereíva (2 Crón. 16:​7, 10). Upéicharõ jepe, la Bíbliape oñeñeʼẽ porã hese. Haʼe ningo ñepyrũrã ndoaseptaséi vaʼekue ojekorrehírõ guare chupe, péro posívlemente upéi oñarrepentíne raʼe. Ojapóramo jepe heta mbaʼe vai, Jehová ohecha vaʼekue hese hetave mbaʼe iporãva. Avei Asá oadora vaʼekue Jehovápe añoiténte ha oñehaʼãmbaite oipeʼa umi dios guaʼu oĩ vaʼekue iterritóriope (1 Rey. 15:​11-13; 2 Crón. 14:​2-5).

e Umi mokõi mandamiénto primeroite oñemoĩ vaʼekuépe Moisés léipe, ojeʼe umi israelítape ani hag̃ua oadora avave ni mbaʼeve Jehovápe rangue (Éx. 20:​1-6).

f JAHECHÁVA UMI TAʼANGÁPE: Peteĩ ansiáno imitãva heʼi peteĩ ermánope ojepyʼapyha hese pórke ohecha omokõitereimaha. Pe ermáno iñumílde ha oasepta pe konsého, okambia tekotevẽhápe ha osegi oservi Jehovápe ipyʼaite guive.