Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 10

PURAHÉI 13 Jasegi Cristo pypore

Emoirũ meme Jesúspe ejevautisa rire

Emoirũ meme Jesúspe ejevautisa rire

“Oĩramo chemoirũséva, toñembyesarái ijehegui, toasepta umi sufrimiénto káda día ha tachemoirũ meme” (LUC. 9:23).

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?

Jahecháta mbaʼépa heʼise ñañemeʼẽ Jehovápe ha mbaʼéichapa okambia ñande rekove upe guive. Ko artíkulo koʼýte oipytyvõta umi ojevautisa ramóvape osegi hag̃ua ifiél Jehovápe.

1, 2. ¿Mbaʼe vendisiónpa jahupyty jajevautisávo?

 ENTEROVE javyʼaiterei kuri jajevautisárõ guare ha jaike Jehová famíliape. Ñamombaʼeterei pe amista jarekóva Jehovándi ha ñapensa pe salmísta David opensa haguéicha. Haʼe heʼi vaʼekue: “Ovyʼa pe persóna nde reiporavóva oñemoag̃ui hag̃ua nderehe, oúva oiko hag̃ua nde róga korapýpe” (Sal. 65:4).

2 Jehová ndohejái oimeraẽvapente oĩ ifamília apytépe. Jahecha haguéicha pe artíkulo ohasa vaʼekuépe, haʼe odesidi oñemoag̃ui umi ohechaukávare oikoseha iñamigoitéramo (Sant. 4:8). Ñañemeʼẽvo Jehovápe ha jajevautisávo ñañepyrũ peteĩ amista espesiál hendive. Upe guive ikatu ñaĩ segúro Jehová ‘ohykuavotaha ñande ári peteĩ vendisión ndofaltavéi peve ñandéve mbaʼeve’ (Mal. 3:10; Jer. 17:​7, 8).

3. ¿Mbaʼe rresponsavilidápa oreko entéro kristiáno oñemeʼẽmava Jehovápe ha ojevautisa? (Eclesiastés 5:​4, 5).

3 Jajevautisa vove ningo ñañepyrũnte hína ñande servísio Jehovápe. Upe guive ñañehaʼãmbaitéta jasegi hag̃ua ñandefiél Jehovápe oñepresentáramo jepe umi tentasión ha jahasárõ jepe umi mbaʼe ijetuʼúva (elee Eclesiastés 5:​4, 5). Avei jasegi porãta Jesús ehémplo ha ñañehaʼãmbaitéta jajapo umi mbaʼe haʼe heʼi vaʼekue (Mat. 28:​19, 20; 1 Ped. 2:21). Ko artíkulo ñanepytyvõta káda únope jajapo hag̃ua upéva.

OÑEPRESENTA VOVE UMI SITUASIÓN IJETUʼÚVA HA TENTASIÓN

4. ¿Mbaʼe sentídopepa Jesús disipulokuéra oraha vaʼerã ijapére pe “yvyra ojetorturahápe”? (Lucas 9:23).

4 Ndovaléi repensa ejevautisa guive naneprovlemamoʼãveimaha. Jesús heʼi vaʼekue voi idisipulokuéra ogueraha vaʼerãha ijapére pe “yvyra ojetorturahápe”, térã oasepta vaʼerãha umi sufrimiénto oñepresentáva káda día (elee Lucas 9:23). ¿Heʼisépa raʼe Jesús idisipulokuéra tódo el tiémpo osufritaha? Nahániri. Haʼe oexplikasénte chupekuéra orresivíramo jepe heta vendisión, ohasataha avei heta mbaʼe ijetuʼúva, ha sapyʼánte umi situasión ikatu ombohasa asyeterei voi chupekuéra (2 Tim. 3:12).

5. ¿Mbaʼe vendisiónpa Jesús opromete umi ojesakrifikávape pe Rréino rehehápe?

5 Ikatu oime ne hentekuéra oñemoĩ mbaretéma nderehe térã redesidíma reiko sensillovetaha remotenonde hag̃ua Ñandejára Rréino (Mat. 6:33). Oimérõ upéicha, ikatu reĩ segúro Jehová orekoha enkuénta entéro umi mbaʼe rejapómava hesehápe (Heb. 6:10). Katuete rehecháma siertoiteha la Jesús heʼi vaʼekue: “Umi cherehehápe, ha pe notísia porã rehehápe oheja vaʼekue hóga, iñermáno ha iñermanakuéra, isy ha itúa, itaʼyrakuérape térã ijyvy, umívape ojepersegíta, péro ko tiémpope voi oñemeʼẽta 100 vése mas upe oheja vaʼekuégui, tahaʼe óga, ermáno, ermána, sy, taʼyrakuéra ha yvy. Ha amo gotyove katu ohupytýta jeikove opaveʼỹva” (Mar. 10:​29, 30). Umi vendisión jarresivíva ningo tuichaiteve oimeraẽ sakrifísio ikatúvagui jajapo (Sal. 37:4).

6. ¿Mbaʼérepa pe vautísmo rire jepe jasegi vaʼerã jalucha ñande rete imperfékto kóntrape?

6 Jajevautisa rire jepe tekotevẽta jasegi jalucha ñande rete imperfékto kóntrape (1 Juan 2:16). Amo ipahápe ningo jasegi ñaneimperfékto. Upévare sapyʼánte ikatu reñeñandu apóstol Pablo oñeñandu haguéicha. Haʼe heʼi vaʼekue: “Añetehápe, che pyʼaite guive aguerohory Ñandejára léi, péro ahechakuaa che retépe oĩha ótra léi oñorairõva Ñandejára léi ndive oĩva che akãme. Upe léi haʼe hína pe pekádo oĩva che retépe ha cheguerekóva ipoguýpe” (Rom. 7:​22, 23). Ikatu sapyʼánte reñedesanima pórke resegímante vaʼerã regerrea ani hag̃ua ipuʼaka nderehe umi mbaʼe ndestiráva. Péro nemanduʼárõ la repromete vaʼekuére Jehovápe reñemeʼẽrõ guare chupe, katuete nemombaretéta rerrechasa hag̃ua umi tentasión. Legálmente reñemeʼẽma rupi Jehovápe, ifasilvéta ndéve redesidi la rejapótava oñepresenta vove ndéve peteĩ tentasión. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva?

7. Reñemeʼẽ rupi Jehovápe, ¿mbaʼéichapa upéva nepytyvõta resegi hag̃ua ndefiél chupe?

7 Reñemeʼẽvo Jehovápe reñembyesaráima ndejehegui. Upéva heʼise nde redesidimaha remboyke umi mbaʼe ndegustáva térã rehupytyséva oimérõ umíva ndogustamoʼãi Jehovápe (Mat. 16:24). Upéicha rupi, oñepresenta jave ndéve peteĩ tentasión natekotevẽmoʼãi repensa puku reikuaa hag̃ua mbaʼépa rejapóta. Reñemeʼẽma rupi Jehovápe edesidíma resegitaha ndefiél chupe, ni ndohasamoʼãi ne akãrupi ejapo ótra kósa pórke nde rembovyʼase Jehovápe. Péicha rejapóramo rejoguáta Jóbpe, haʼe ohasa vaʼekue heta mbaʼe ivaietereíva ha upéicharõ jepe heʼi vaʼekue: “Amano meve asegíta cheñeʼẽrendu” (Job 27:5).

8. Oñepresenta vove peteĩ tentasión, ¿mbaʼéichapa ñanepytyvõta jajepyʼamongetárõ la ñapromete vaʼekuére Jehovápe?

8 Iporãta ningo jajepyʼamongeta la ñapromete vaʼekuére Jehovápe, upéva omeʼẽta ñandéve la fuérsa ñaikotevẽva ñaaguanta hag̃ua umi tentasión. Por ehémplo, ¿jaikónepa ñanovillea peteĩ tembireko térã ména ahénore? Ni mbaʼevéicharõ, ñande jaikuaa porã ñaprometéma hague Jehovápe ndajajapomoʼãiha umícha mbaʼe. Ndajahejáiramo umi deséo vai okakuaa ñande pype, upéi natekotevẽmoʼãi jaiko jalucha jaipeʼa hag̃ua ñandejehegui umi mbaʼe vai. Ndajadudamoʼãi ‘jajere hag̃ua umi mbaʼe vai ojapóvagui umi iñañáva’ (Prov. 4:​14, 15).

9. Rejepyʼamongetárõ la repromete vaʼekuére Jehovápe, ¿mbaʼéichapa upéva nepytyvõta remotenonde hag̃ua chupe?

9 ¿Ha mbaʼépa oikóta ojeofresérõ ndéve peteĩ traváho ndejokótava reho meme hag̃ua rreunionhápe? Ndaipóri eduda hag̃ua. Nde ántema voi redesidi nderejagarramoʼãiha peteĩ traváho nopermitimoʼãiva ndéve reho rreunionhápe. Upévare nerepensamoʼãi ikatuha reasepta upe traváho ha upéi guaʼu eñehaʼãtaha esegi emotenonde Jehovápe. Ko kásope Jesús ehémplo ikatu nepytyvõ pórke haʼe ojedesidiete vaʼekue ombovyʼataha Itúape. Nde rejedesidíramo haʼéicha, ensegída voi rerrechasaitéta oimeraẽ mbaʼe ndogustamoʼãiva Ñandejárape pórke reñemeʼẽma chupe (Mat. 4:10; Juan 8:29).

10. ¿Mbaʼépa Jehová ojapóta “ñamoirũ meme” hag̃ua Jesúspe jajevautisa rire?

10 Oñepresenta jave umi situasión ijetuʼúva ha umi tentasión, jareko peteĩ oportunida jahechauka hag̃ua añetehápe jasegiseha “ñamoirũ Jesúspe”. Jaikuaa avei Jehová ñanepytyvõtaha katuete jajapo hag̃ua upéva, la Biblia heʼi voi: “Ñandejára siémpre okumpli la heʼíva, ha haʼe ndohejamoʼãi pehasa mbaʼeve ndaikatumoʼãiva peaguanta. Upéva rangue, pehasa jave peteĩ mbaʼe ijetuʼúva, penepytyvõta pesẽ hag̃ua upe situasióngui ha peaguanta hag̃ua” (1 Cor. 10:13).

¿MBAʼÉICHAPA IKATU EMOIRŨ MEME JESÚSPE?

11. ¿Mbaʼépa ikatu rejapo remoirũ meme hag̃ua Jesúspe? (Ehecha pe taʼanga).

11 Jesús oservi vaʼekue Jehovápe ipyʼaite guive ha oñemboʼe rupi chupe oñemoag̃ui meme hese (Luc. 6:12). Rejevautisa rire ikatu remoirũ meme Jesúspe rejepokuaávo rejapo umi mbaʼe nemoag̃uivétava Jehováre. La Biblia heʼi voi: “Oiméramo jahupytýma hína heta mbaʼe, jasegíkena jaiko upéicha ha jaha meme tenonde gotyo” (Filip. 3:16). Katuete rehendúta oĩha ermáno ha ermána odesidíva ojapo hetave mbaʼe Jehová servísiope. Por ehémplo ikatu oime raʼe oho hikuái pe Eskuéla de Evanhelisadórpe térã ova peteĩ lugár oĩvehápe nesesida. Epensamína, ¿omeʼẽpa ndéve ne situasión ejapo hag̃ua avei upéicha? Aníkena reduda upéicharõ. Entéro Jehová siérvo ningo oheka voi siémpre mbaʼépa ikatu ojapove Jehovápe g̃uarã (Hech. 16:9). Péro oimérõ ndaikatúi hína koʼag̃aite, aníkena repensa la nde rejapóva menoveha ovale umi ótro ojapóvagui. La iñimportantevéva hína esegi neaguánte (Mat. 10:22). Nemanduʼákena Jehová ovyʼaitereiha ohechávo rejapoha la iporãvéva omeʼẽháicha ndéve nde posivilida. Rejapóramo upéicha remoirũ meméta Jesúspe rejevautisa rire (Sal. 26:1).

Ejevautisa rire, ejedesidíkena ejapotaha umi mbaʼe nemoag̃uivétava Jehováre (Ehecha párrafo 11)


12, 13. ¿Mbaʼépa ikatu rejapo oimérõ nanekyreʼỹvéi Jehová servísiope? (1 Corintios 9:​16, 17, ehecha pe rrekuádro “ Ani reheja pe karréra”).

12 ¿Mbaʼépa oikóta oimérõ rehechakuaa ndereikoveimaha reñemboʼe nde pyʼaite guive? ¿Térã nderepredikavéima kyreʼỹme ha ndaigustovéima ndéve relee la Biblia yma guaréicha? Oimérõ reñeñandu reikóvo péicha rejevautisa rire, ani repensa Jehová nomeʼẽveimaha ndéve ijespíritu sánto. Ñande ningo ñaneimperfékto ha sapyʼapyʼánte okambiánte voi mbaʼéichapa ñañeñandu. Oimérõ nanekyreʼỹvéi reikóvo, epensamína apóstol Pablo ehémplore. Haʼe ningo oñehaʼãmbaite osegi Jesús ehémplo, péro sapyʼánte ndahaʼéi vaʼekue la ikyreʼỹmbáva ojapo hag̃ua upéva (elee 1 Corintios 9:​16, 17). Pablo heʼi vaʼekue: “Ndajaposéiramo jepe, lomímonte ajapo vaʼerã pórke upéva hína pe traváho oñemeʼẽ vaʼekue chéve”. Péicha jahecha Pablo ojedesidiete hague ojapotaha la oñehaʼarõva chugui, sapyʼánte ndahaʼéiramo jepe la ikyreʼỹmbáva ojapo hag̃ua upéva.

13 Péicha avei redesidíta jave álgo, aníkena rejegia la reñandúvarente. Ejedesidíkena rejapotaha la iporãva sapyʼánte nderejaposepáiramo jepe upéva. Kon el tiémpo rehecháta mbaʼéichapa nekyreʼỹ jey. Péro ani nderesarái tekotevẽveha restudia, eñemboʼe, eho meme rreunionhápe ha epredika. Koʼã mbaʼe katuete nepytyvõta remoirũ meme hag̃ua Jesúspe rejevautisa rire, ha ndahaʼéi voi upévante, avei remokyreʼỹta umi ermáno ha ermánape pórke ohecháta mbaʼeichaitépa neaguánte (1 Tes. 5:11).

“PESEGIKENA PEÑATENDE PENDEJEHE”

14. ¿Mbaʼépa iñimportanteterei jajapo ha mbaʼérepa? (2 Corintios 13:5).

14 Rejevautisa rire iñimportanteterei avei reñemotiémpo rehecha hag̃ua mbaʼéichapa reime, ha mbaʼépa umi mbaʼe rejepokuaáva ejapo (elee 2 Corintios 13:5). Por ehémplo ikatu repensa reñemboʼe memépa hína, relee ha restudiápa la Biblia, reho memépa rreunionhápe ha predikasiónpe. Iporãta rekalkuláramo mbaʼéichapa ikatu redisfrutave koʼã mbaʼe, ha mbaʼépa ikatu rejapo ideprovécho hag̃ua ndéve. Eñeporandumína koʼã mbaʼe: “¿Aexplikakuaápa umi enseñánsa iñimportantevéva oĩva la Bíbliape? ¿Mbaʼépa ikatu ajapo avyʼave hag̃ua predikasiónpe? Añemboʼe jave, ¿amombeʼu porãpa Jehovápe la añandúva? ¿Ahechaukápa ajeroviaha hese? ¿Aha memépa rreunionhápe? ¿Mbaʼépa ikatu ajapo añatende porãve ha akomenta hag̃ua rreunionhápe?”.

15, 16. ¿Mbaʼépa reaprende Robert experiénsiagui?

15 Avei iñimportánte reikuaa porãramo mbaʼépa hína nde devilida. Jahechamína peteĩ experiénsia ohechaukáva iñimportanteha jajapo upéva. Peteĩ ermáno hérava Robert omombeʼu: “Arekórõ guare 20 áñorupi, peteĩ díape che travahohápe, ropoi riréma, peteĩ che kompañéra cheinvita aha hag̃ua hendive hógape, haʼe heʼi chéve oĩtaha haʼeño ha ikatuha rohasa porãiterei oñondive. Primerorã oimeraẽ mbaʼe haʼe ha ajerepa rei pono haʼe chupe mbaʼérepa ndahamoʼãi. Amo ipahápe haʼe che kompañérape ndahamoʼãiha ha mbaʼérepa”. Péicha jahecha Robert orrechasa hague pe tentasión ha ñamombaʼeterei upéva. Péro upéi ko ermáno opensa jey la oiko vaʼekuére ha orrekonose tekotevẽ hague omaneha porãve pe situasión. Haʼe heʼi: “Che ndarrechasái pe tentasión derechoite ha ensegidaite, José orrechasa haguéicha Potifar rembirekópe (Gén. 39:​7-9). Chesorprende voi la mbaʼeichaitépa cheforsa haʼe hag̃ua la no. Upe oiko vaʼekue chepytyvõ ahechakuaa hag̃ua amombareteve vaʼerãha che amista Jehovándi”.

16 Iporãitereíta rejapóramo ko ermáno ojapo vaʼekue. Ñamoĩ chupe oñepresentaha ndéve peteĩ tentasión ha rerrechasa upéva, upéi ikatu reñeporandu: “¿Ensegídapa amboykete raʼe pe tentasión?”. Oimérõ repilla tekotevẽha remehora álgope, ani reñedesanima, revyʼa vaʼerã rehechakuaa haguére erekoha peteĩ devilida. Upéi eñemboʼe vaʼerã upévare ha ejapo la tekotevẽva siémpre neñeʼẽrendu hag̃ua Jehovápe nde pyʼaite guive (Sal. 139:​23, 24).

17. Ohechaukaháicha Robert experiénsia, ¿mbaʼérepa ñapensa vaʼerã Jehová rérare oñepresenta jave peteĩ tentasión?

17 Péro ndopái hína pépe Robert experiénsia. Haʼe omombeʼuve ñandéve: “Arrechasa rire che kompañéra de traváho invitasión, haʼe heʼi chéve: ‘Ehasa la pruéva’. Che nantendéi kuri ha aporandu chupe mbaʼépa la heʼiséva. Upépe haʼe omombeʼu chéve orekoha peteĩ iñamígo ndahaʼevéimava testígo de Jehová, upe iñamígo heʼi vaʼekue chupe entéro Testígo imitãva ojapotaha kañyháme la ivaíva oñepresentárõ chupe la oportunida. Upémarõ che kompañéra de traváho heʼi chupe chetanteataha ohecha hag̃ua mbaʼépa ajapo. Upe moméntope avyʼaiterei namongyʼái haguére Jehová réra”.

18. ¿Mbaʼépa nde rejedesidíma rejapotaha rejevautisa rire? (Ehecha pe rrekuádro “ Mokõi artíkulo ndegustaitereítava”).

18 Reñemeʼẽvo Jehovápe ha rejevautisávo rehechauka rembotuichaseha héra tahaʼe haʼéva la oikóva. Ikatu reĩ segúro Jehová orekoha enkuénta umi mbaʼe ijetuʼúva rehasáva ha umi tentasión rerrechasáva. Ani reduda haʼe nevendesitaha reñehaʼã haguére ndefiél chupe ha katuete omeʼẽta ndéve ijespíritu sánto ikatu hag̃uáicha rejapo pe oĩ porãva (Luc. 11:​11-13). Jehová nepytyvõ rupi ikatúta remoirũ meme Jesúspe rejevautisa rire.

¿MBAʼÉICHAPA RERRESPONDÉTA?

  • ¿Mbaʼérepa jaʼe entéro kristiáno oguerahaha ijapére peteĩ “yvyra ojetorturahápe”?

  • ¿Mbaʼépa ikatu rejapo remoirũ meme hag̃ua Jesúspe rejevautisa rire?

  • ¿Mbaʼéichapa nepytyvõta repensa memérõ la repromete vaʼekuére Jehovápe?

PURAHÉI 89 Jehová ovendesi ojapóvape ivolunta