Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 51

PURAHÉI 3 Nde chemombarete ha chemokyreʼỹ

Jehová ohecha umi nde resay

Jehová ohecha umi nde resay

“Ñandejára, embyatymína umi che resay ne mbaʼyrúpe. Nde reskrivi nde lívrope la oikóva cherehe” (SAL. 56:8).

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?

Ko artíkulope jahecháta Jehová ontende porãitereiha umi mbaʼe ñañandúva, tahaʼe haʼéva pe jahasáva ha katuete ñanekonsoláta.

1, 2. ¿Mbaʼéicha javépa ikatu hína ñanerasẽ?

 ENTEROVÉVA sapyʼánte ñanerasẽ, ikatu oime javyʼaitereígui. Por ehémplo ikatu ñanerasẽ raʼe onasérõ guare peteĩ ñane familiami. Ikatu avei oime ñanderesay pororopa ñanemanduʼárõ peteĩ mbaʼe iporãvare, térã jahecha jeývo peteĩ ñane amigoite yma ndajahechavéiva.

2 Péro pyʼỹinte ñanerasẽ ñañembyasýgui. Por ehémplo, ikatu oime álgien tuichaiterei ofalla ñanendive, térã ikatu oime hetáma jahasa asy peteĩ mbaʼasy káusare, térã ñanerasẽ omano haguére peteĩ jahayhúva. Péicha jave ikatu ñañeñandu proféta Jeremías oñeñandu haguéicha umi Babilonio ohundírõ guare Jerusalén. Haʼe heʼi vaʼekue: “Arrójoicha osyry che resay che puévlo ohasa asy haguére. Cherasẽ kontinuadoite, pytuʼuʼỹre” (Lam. 3:​48, 49).

3. ¿Mbaʼéichapa Jehová oñeñandu jahasa asy jave? (Isaías 63:9).

3 Jehová ningo oikuaa porã mboy vésemapa ñanerasẽ jaikove aja pukukue. La Biblia oasegura ñandéve Jehová ohechaha jahasa asy jave, ha ohenduha jajerure jave chupe ajúda ñande resay ñande rováre (Sal. 34:15). Péro Jehová ndahaʼéi ñanderecha ha ñanerendúnteva. Haʼe ningo ñande Túa ñanderayhuetereíva, upévare ombyasyeterei ohecha jave ñanerasẽha, ha pyaʼe voi ohecha mbaʼépa ikatu ojapo ñanepytyvõ hag̃ua (elee Isaías 63:9).

4. ¿Máva ehémplopa ñaanalisáta, ha mbaʼépa ñaaprende chuguikuéra?

4 La Biblia omombeʼu mbaʼépa Jehová ojapo vaʼekue isiervokuéra hasẽrõ guare. Upévare jahechamína Ana, David ha rréi Ezequías ehémplo. ¿Mbaʼérepa hasẽ vaʼekue hikuái? ¿Mbaʼépa ojapo Jehová oipytyvõ hag̃ua chupekuéra? ¿Mbaʼéichapa iñehemplokuéra ikatu ñanekonsola ñanerasẽ jave ñañembyasýgui, oĩ rupi ñanetraisionáva térã ñañandúgui ndajarekoveimaha esperánsa?

NERASẼ JAVE REÑEMBYASYETEREÍGUI

5. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu vaʼekue Ana?

5 Ana heta iprovléma vaʼekue, upévare hasẽ. Por ehémplo iména ndahaʼéi hesénte la omendáva, síno oguereko avei ótro hembireko hérava Peniná. Ko kuñakarai ningo ndochaʼeiete vaʼekue Ánare ha otrata vaieterei anga chupe. Péro ndahaʼéi upévante, Ana ndaikatúi vaʼekue imemby ha Peniná katu heta voi imemby (1 Sam. 1:​1, 2). Hiʼarive Peniná oiko vaʼekue oñembohory Ánare ndaikatúi haguére imemby. ¿Mbaʼéichapa nde reñeñandu vaʼerãmoʼã peichagua situasiónpe? “Ana ningo oñamargaite” ha upévare “hasẽ ha ni ndokarusevéi” (1 Sam. 1:​6, 7, 10).

6. ¿Mbaʼépa ojapo Ana oñeñandu porãve hag̃ua?

6 ¿Mbaʼépa ojapo Ana oñeñandu porãve hag̃ua? Haʼe oho pe tavernákulope omombaʼeguasu hag̃ua Ñandejárape. Provávlemente haʼe oho ag̃ui pe tavernákulo korapýgui, upépe haʼe oñepyrũ hasẽ soro ha oñemboʼe Jehovápe. Ana heʼi chupe: “Nde rehecha mbaʼeichaitépa hetáma asufri. Che ningo nde siérva, anína nderesarái chehegui” (1 Sam. 1:10b, 11). Ana oñemboʼe Jehovápe ha omombeʼupaite chupe la oñandúva. ¡Eñeimahinamíntena mbaʼeichaitépa oiméne Jehová oñeñandu vai ohechávo hasẽha itajyrami ohayhuetéva!

7. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu Ana oñemboʼe rire Jehovápe?

7 Ana omombeʼupaite Jehovápe mbaʼéichapa oñeñandu, ha pe saserdóte Elí oasegura chupe Jehová ohendutaha iñemboʼe. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu Ana upéi? La Biblia heʼi: “Upéi Ana trankiloite oho, okaru ha noñekevrantavéima” (1 Sam. 1:​17, 18). Ana situasión upérõ neʼĩra gueteri okambia, péro lomímonte haʼe ipyʼaguapýma. Haʼe oikuaa Jehová ontende porãitereiha umi mbaʼe haʼe oñandúva, ha oheja iprovlemakuéra ipópe. Jehová ohecha mbaʼeichaitépa haʼe oñembyasy, ohendu haʼe oñemboʼe asýrõ chupe ha upéi ovendesi Ánape, upévare haʼe ou imemby (1 Sam. 1:​19, 20; 2:21).

8, 9. Ohechaukaháicha Hebreos 10:​24, 25, ¿mbaʼérepa ñañehaʼãmbaite vaʼerã jaha hag̃ua rreunionhápe? (Ehecha pe taʼanga).

8 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? ¿Rehasápa hína peteĩ situasión ijetuʼúvare ha nemyasẽva voi? Ikatu oime peteĩ ne hénte térã ne amígo omano raʼe, péicha jave ningo ñaĩsénte voi ñaneaño. Péro nemanduʼami jeýna Ana ehémplore, haʼe oho vaʼekue pe tavernákulope ha upépe Jehová okonsola chupe. Péicha avei Jehová nekonsoláta ha nemokyreʼỹta rehóramo rreunionhápe, jepe nekaneʼõ térã nereñeñanduporãi (elee Hebreos 10:​24, 25). Rreuniónpe ñahendu umi téxto bíblico ñanemokyreʼỹva. Umíva rupive Jehová ñanepytyvõ ani hag̃ua ñapensa umi mbaʼe ojapo vaívare ñanderehe. Upéicha rupi ikatúta ñañeñandu porãve ñane situasión nokambiáiramo jepe ensegidaite.

9 Jaha jave rreunionhápe umi ermáno ñanekonsola, ohechauka ñanderayhuha, ha upéva ojapo porãiterei ñanderehe (1 Tes. 5:​11, 14). Peteĩ ermáno haʼéva prekursór espesiál omombeʼu omano hague chugui hembireko, ha heʼi: “Koʼag̃aite peve cherasẽ gueteri hese, sapyʼánte aguapy cheaño rei, cherasẽ soro ha ndaikatuvéi ajejoko. Péro aha jave rreunionhápe umi ermáno chemokyreʼỹ ani hag̃ua añentrega, umi komentário ojapóva hikuái ha umi mbaʼe haʼekuéra heʼíva chéve tuicha chekonsola. Sapyʼánte ahávo rreunionhápe añembyasy térã ajepyʼapy, péro upéi aĩvo upépe tuicha añeñandu porãve”. Jahechaháicha, rreunionhápe Jehová ikatu ojevale umi ermáno ha ermánare ñanepytyvõ hag̃ua.

Umi ermáno ikatu ñanekonsola (Ehecha párrafo 8 ha 9)


10. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Ana ehémplo ñañeñandu vaieterei jave?

10 Ñanemanduʼa Ana oñeñandu porã hague omombeʼupaite rire Jehovápe la oñandúva. Nde avei ikatu ‘remoĩ Jehová pópe entéro mbaʼe ndepyʼapýva’ reikuaágui haʼe katuete nerendutaha (1 Ped. 5:7). Peteĩ ermána omombeʼu mbaʼéichapa oñeñandu unos kuánto mondaha ojuka rire iménape. Haʼe heʼi: “Añembyasyeterei ningo, haʼete oĩva álgo chekutu rasýva, apensa voi núnka ndaikatumoʼãveimaha avyʼa jey. Péro káda ke añemboʼe che Ru Yvagapegua cherayhuetévape chepyʼaguapy. Sapyʼánte ndaikuaái ni mbaʼéichapa amombeʼúta chupe umi mbaʼe añandúva, péro haʼe chentende porãiterei. Añeñandu jave yvýre ajerure asy chupe chembopyʼaguapymi hag̃ua, péicha jave ensegída ikatu añetrankilisa ha añandu arekomaha pe fuérsa aikotevẽva asegi hag̃ua adelánte”. Nerasẽ jave Jehovápe remombeʼúvo chupe la rehasáva haʼe ontende porãiterei mbaʼéichapa reñeñandu hína. Ne provléma noñesolusionáiramo jepe Jehová ikatu nepytyvõ ndepyʼaguapy hag̃ua (Sal. 94:19; Filip. 4:​6, 7). Haʼe ohecha entéro umi mbaʼe rejapóva resegi hag̃ua ndefiél, upévare katuete nevendesíta (Heb. 11:6).

NERASẼ JAVE OĨGUI NETRAISIONÁVA

11. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu vaʼekue David oĩrõ guare otrata vaietereíva chupe?

11 David oikove aja pukukue ohasa vaʼekue heta situasión ijetuʼúva, ha sapyʼánte hasẽ vaʼekue voi. Oĩ vaʼekue heta ndochaʼéiva hese, avei ihénte ha iñamígo apytégui oĩ vaʼekue otraisionáva chupe ha oñehaʼãva operhudika Davídpe (1 Sam. 19:​10, 11; 2 Sam. 15:​10-14, 30). Haʼe ohasa asyetereírõ guare oskrivi: “Chekaneʼõma asuspira hague. Tódo el pyhare ningo ajaheʼo, ha che resay omboykuepáma la che rupa”. ¿Mbaʼérepa haʼe oñeñandu vaʼekue upéicha? David heʼi ohasa asy hague ‘iñenemigokuéra káusare’ (Sal. 6:​6, 7). Oĩ rupi otrata vaietereíva chupe haʼe hasẽ ha ndaikatuvéi ojejoko.

12. Ohechaukaháicha Salmo 56:​8, ¿mbaʼéguipa David oĩ vaʼekue segúro?

12 David situasión ijetuʼueterei vaʼekue, upéicharamo jepe haʼe ndodudái Jehová ohayhuetereiha chupe. Haʼe heʼi vaʼekue: “Jehová ohendúta mbaʼeichaitépa che añembyasy ha añelamenta” (Sal. 6:8). Peteĩ vuéltape David oskrivi avei la jatopáva Salmo 56:​8-pe (elee). La heʼíva ko téxto ningo iporãiterei, ha ohechauka porã Jehová ñanderayhuetereiha ha ojepyʼapyha umi mbaʼe ñañandúvare. David heʼi haʼetévaicha ku Jehová ombyatýva hesay imbaʼyrúpe, térã oskrivíva ilívrope la oikóva hese. David ndodudái Jehová oikuaaha ha imanduʼaha umi mbaʼe ombosufrívare chupe. Haʼe oĩ vaʼekue segúro Jehová orekoha enkuénta entéro umi iprovléma, ha avei mbaʼéichapa haʼe ohasa asy umi provléma káusare.

13. Oĩramo ofalláva ñanendive, ¿mbaʼépa ikatu ñanekonsola? (Ehecha pe taʼanga).

13 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? ¿Oĩpa álgien rehayhúva netraisionáva, térã ofalla vaíva nendive? Ikatu oime reñeñandu yvýre ne ména térã ne rembireko ndereja reígui, térã opa haguére ne noviásgo. Ikatu avei oime álgien rehayhúva ndoservivéima Jehovápe. Por ehémplo peteĩ ermáno omombeʼu hembireko omoakãratĩ hague chupe ha upéi oheja rei chupe. Pe ermáno heʼi: “Ndaroviaséi la oikóva cherehe, añandu chearruinadoitereiha, añembyasy ha chepochy avei”. Oimérõ oĩ raʼe netraisionáva térã ofalláva nendive aníkena nderesarái Jehová núnka nanderejamoʼãiha. Pe ermáno heʼi kuri: “Ahechakuaa peteĩ persóna ikatuha ofalla ñanendive, péro Jehová ni mbaʼevéicharõ. Haʼe ningo peteĩ Ita Guasu ñandéve g̃uarã, ha oĩta ñanendive toiko la oikóva. ‘Jehová ndohejareimoʼãi umi iñeʼẽrendúvape chupe’” (Sal. 37:28). Aníkena nderesarái ndaiporiha ótro nderayhúva Jehová nderayhuháicha. Ikatu oime heta nembohasa asy pe persóna netraisionáva, péro la Jehová oñandúva nderehe núnka nokambiamoʼãi. Jehová ningo nemombaʼeterei ha ojepyʼapyeterei nderehe (Rom. 8:​38, 39). Tahaʼe haʼéva pe ojejapo vaʼekue nderehe, nemanduʼákena nde Ru yvagapegua ipyʼaite guive nderayhuha.

Pe lívro de Salmo oasegura ñandéve Jehová oĩha ag̃ui umi oñekevrantávagui ha umi oñeñandúvagui yvýre (Ehecha párrafo 13)


14. ¿Mbaʼépa oasegura ñandéve Salmo 34:18?

14 Oimérõ oĩ raʼe netraisionáva, tuicha ikatu nekonsola la David heʼi vaʼekue Salmo 34:​18-pe (elee). Peteĩ lívro heʼi umi ‘oñekevrantáva ha oñeñandúva yvýre’ ikatuha hína nohaʼarõi voi mbaʼeve iporãva. ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ umi oñeñandúvape péicha? “Jehová ag̃ui oĩ umi osufrívagui”. Peteĩ túa oañuãháicha ifamíliape hasẽ jave, Jehová avei ñanekonsolase oimérõ oĩ raʼe ñanetraisionáva térã ñandereja reíva. Haʼe ombyasy voi la oikóva ñanderehe ha pyaʼe voi ñanepytyvõse. Avei omeʼẽ ñandéve esperánsa ñaaguanta hag̃ua umi provléma jaguerekóva (Is. 65:17).

NERASẼ JAVE REPENSÁGUI NDAIPORIVEIMAHA ESPERÁNSA

15. ¿Mbaʼérepa Ezequías hasẽ soro vaʼekue?

15 Rréi Ezequías Judagua orekórõ guare 39 áño ou hasyete, ha proféta Isaías rupive Jehová oavisa rréi Ezequíaspe omanotaha upe mbaʼasýgui (2 Rey. 20:1). Haʼete voi ndaipóriva esperánsa Ezequíaspe g̃uarã. Haʼe oikuaárõ guare la oikótava hese oñemoĩ hasẽ soro ha ojerure asy Jehovápe oipytyvõmi hag̃ua chupe (2 Rey. 20:​2, 3).

16. ¿Mbaʼépa ojapo Jehová Ezequías rehehápe?

16 Jehová ohendúrõ guare Ezequías ñemboʼe ha ohechárõ guare hasẽha ombyasyeterei anga chupe. Upévare proféta Isaías rupive heʼika chupe: “Ahendu ne ñemboʼe, ha ahecha nde resay. Ha koʼág̃a romonguera hína ne mbaʼasýgui”. Jehová oiporiahuvereko Ezequíaspe ha opromete chupe oiko pukuvetaha, ha avei osalvataha Jerusalénpe umi asíriogui (2 Rey. 20:​4-6).

17. ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ ñanderasyete jave? (Salmo 41:3). (Ehecha pe taʼanga).

17 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? Ikatu oime nderasy ha haʼete voi nderekueramoʼãiva upe mbaʼasýgui. ¿Mbaʼépa ikatu rejapo péicha jave? Emombeʼupaitékena Jehovápe la reñandúva ha ikatu voi nerasẽ chupe. La Biblia oasegura ñandéve Jehová ñanekonsolataha opaichagua situasión vaípe, pórke “haʼe ningo peteĩ Túa ñanderayhúva ha ñandeporiahuverekóva, ha peteĩ Dios omeʼẽva konsuélo” (2 Cor. 1:​3, 4). Ndaikatúi ningo ñahaʼarõ Jehová koʼág̃a osolusiona entéro umi ñane provléma, péro ikatu ñaĩ segúro Jehová siémpre oĩtaha ñande ykére (elee Salmo 41:3). Por ehémplo Jehová omeʼẽ ñandéve ijespíritu sánto ñanemombarete, ñanemoarandu ha ñanembopyʼaguapy hag̃ua (Prov. 18:14; Filip. 4:13). Avei ñanekonsola oprometévo koʼẽrõitéma ndaiporimoʼãveimaha umi mbaʼasy (Is. 33:24).

Jehová ohendu ñane ñemboʼe ha ñanemombarete, ñanemoarandu ha ñanembopyʼaguapy (Ehecha párrafo 17)


18. ¿Mbaʼe téxtopa nepytyvõ raʼe ijetuʼuetereírõ guare nendive? (Ehecha pe rrekuádro “ Koʼã téxto rupive Jehová omokã nde resay”).

18 Ezequíaspe okonsola vaʼekue umi mbaʼe Jehová heʼíva chupe, ha ñandéve avei ikatu ñanekonsola umi mbaʼe haʼe heʼíva ñandéve la Biblia rupive. Iñeʼẽ rupive Jehová heʼi ñandéve umi mbaʼe ñanemokyreʼỹ ha ñanemopuʼãtava jahasa jave umi mbaʼe ijetuʼúva (Rom. 15:4). Jahechamína la ohasa vaʼekue peteĩ ermána oikóva África Occidentálpe. Haʼe pyʼỹinte hasẽ vaʼekue ojeʼe rire chupe orekoha kánser, ha omombeʼu: “Peteĩ téxto tuicha chekonsoláva haʼe Isaías 26:3. Ndaikatúi ningo ñakambia la oikóva ñanderehe. Péro upe téxto oasegura ñandéve Jehová ikatuha ñanepytyvõ ñaĩ hag̃ua trankílo ikatu hag̃uáicha ñamaneha porã pe situasión ijetuʼúva”. Nde avei oiméne rehasáma raʼe peteĩ situasión ijetuʼúva ha ni ndereikuaái kuri moõ gotyo ládopa rejapíta. ¿Oĩpa raʼe peteĩ téxto nekonsoláva upérõ guare?

19. ¿Mbaʼe iporãvapa ñaneraʼarõ?

19 Ko múndo aña oñehundi potaitéma ha jaikuaa oñepresentataha hetave situasión ijetuʼúva ñanemyasẽva. Péro ñaanalisa kuri Ana, David ha rréi Ezequías ehémplo, péicha ñaaprende Jehová ohechaha umi ñande resay ha ñanembyasyetereiha. Jehová ningo ndahesaráiri mboy vésemapa ñanerasẽ. Upévare ijetuʼu jave ñanendive ñamombeʼupaitékena Jehovápe umi mbaʼe ñañandúva. Aníkena ñañemohaʼeño, síno ñañemoag̃uíkena umi ñane ermáno ñanderayhuetévare kongregasiónpe. Jasegíkena avei jalee la Biblia jarresivi hag̃ua Jehová konsuélo. Ñaaguantáramo ipahaite peve Jehová ñanepremiáta. Amo gotyove Jehová omokãmbaitéta umi hénte resay ha nañanerasẽmoʼãvéima ñañembyasýgui (Apoc. 21:4). Múndo pyahúpe sólamente ñanerasẽta vyʼágui.

PURAHÉI 4 Jehová oñangareko ijovechamíre