Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 44

PURAHÉI 33 Ehejána Jehová pópe umi nde kárga pohýi

¿Mbaʼéichapa ikatu reaguanta umi inhustísia ojejapóva nderehe?

¿Mbaʼéichapa ikatu reaguanta umi inhustísia ojejapóva nderehe?

“Ani reheja pe ivaíva ipuʼaka nderehe, síno siémpre ejapo iporãva ha péicha ndepuʼakáta umi mbaʼe vaíre” (ROM. 12:21).

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?

Ojejapóramo nderehe peteĩ inhustísia, ¿mbaʼépa ikatu rejapo ani hag̃ua embovaive la situasión? Upéva ñaanalisáta ko artíkulope.

1, 2. ¿Mbaʼe mbaʼépa la ikatúva oiko ñanderehe?

 JESÚS oipuru vaʼekue peteĩ ehémplo oñeʼẽva peteĩ viúdare. Ko kuñakarai manterei ojerure vaʼekue peteĩ huéspe ojejapo hag̃ua chupe hustísia. Katuete ningo Jesús disipulokuéra ontende porãne rakaʼe mbaʼéichapa oñeñandu pe viúda, pórke upe tiémpope heta persónape oñemaltrata vaʼekue (Luc. 18:​1-5). Ñande avei ikatu ñantende porãiterei mbaʼéichapa oñeñandu vaʼekue upe viúda. ¿Mbaʼérepa? Pórke enterovetévare algúna ves ojejapóma peteĩ inhustísia.

2 Ko múndope la hénte ojepokuaa opensa vai hapicháre, ndotratái chupekuéra peteĩchapa ha ojopy voi hendivekuéra. Upévare nañanesorprendéi oĩ jave ñandetrata vaíva (Ecl. 5:8). Péro si ikatu ñanesorprende peteĩ ermáno térã ermána ñandetrata vaíramo, upéva ningo ikatu oiko. Jaikuaaháicha umi ermáno ndojoguái umi hénte oñemoĩ mbaretévape voi ñanderehe, umi ermáno ningo sapyʼánte nañandetrataporãi iñimperfékto rupínte. Péro ikatu ñaaprende heta mbaʼe Jesús otrata lájagui iñenemigokuérape yma. Koʼág̃arupi avei oĩ umi oñemoĩva ñanderehe ha ñandetrata vaíva, péro ñande ñañehaʼã ñanepasiénsia hesekuéra. ¿Mbaʼéicha piko upéicharõ nañañehaʼãmoʼãi ñanepasiénsia ñane ermanokuérare? ¿Mbaʼéichapa Jehová oñeñandu peteĩ ermáno térã ótra persóna ojapo jave peteĩ inhustísia ñanderehe? ¿Oñeinteresápa haʼe la oikóvare?

3. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Jehovápe ndogustaiha ni michĩmi umi inhustísia ojejapóva?

3 Jehová oipotaiterei enterovévante ñandetrata porã pórke haʼe ningo “ohayhu pe hustísia” (Sal. 37:28). Jesús oasegura vaʼekue voi ‘Ñandejára pyaʼeterei ohechataha tojejapo isiervokuérape hustísia’ itiempoitépe (Luc. 18:​7, 8). Koʼẽrõitéma Jehová oipeʼáta entéro umi mbaʼe ñanembosufríva, ha nopermitimoʼãvéima ojejapo ñanderehe mbaʼeveichagua inhustísia (Sal. 72:​1, 2).

4. ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ koʼág̃arupi?

4 Tekotevẽmante ñahaʼarõ Jehová oipeʼaite peve umi inhustísia ko múndogui, péro upe aja haʼe ñanepytyvõma avei ñaaguanta hag̃ua umi inhustísia (2 Ped. 3:13). Por ehémplo Jehová ohechauka ñandéve mbaʼéichapa ñarreaksiona vaʼerã ani hag̃ua ñambotuichave rei la provléma. Avei Jehová oheja ñandéve Itaʼýra ehémplo porãite ikatúva jasegi oiko jave peteĩ inhustísia. Ha la Biblia rupive Jehová omeʼẽ ñandéve umi konsého ñanepytyvõva oĩ jave ñandetrata vaíva.

ÑAÑATENDÉKENA MBAʼÉICHAPA ÑARREAKSIONA

5. ¿Mbaʼérepa tekotevẽ ñañatendeterei la ñarreaksiona lájare?

5 Ojejapo jave ñanderehe peteĩ inhustísia ikatu ñañeñandu vaieterei ha japyta yvýre (Ecl. 7:7). Jehová siervokuéra ifiélva yma guare oñeñandu vaʼekue avei péicha, por ehémplo Job ha Habacuc (Job 6:​2, 3; Hab. 1:​1-3). Upévare ikatu jaʼe normál la ñañeñandu péicha. Upéicharamo jepe ñañatendeterei vaʼerã mbaʼéichapa ñarreaksiona ani hag̃ua jajapo vyrorei.

6. ¿Mbaʼépa ñaaprende la oiko vaʼekuégui Absalón rehe? (Ehecha pe taʼanga).

6 Jahecháramo ojejapoha ivaíva ótrore térã ñanderehe voi, ikatu jadesidi ñandejeheguíntema jajapotaha hustísia. Péro jajapórõ upéva ikatu ñambyaive hína la situasión. Ñanemanduʼamína la oiko vaʼekuére Absalón rehe, peteĩva rréi David raʼykuéra. Haʼe ipochyeterei ha orrenega oikuaárõ guare imédio ermáno Amnón oviola hague iñermána Tamárpe. Ohechaukaháicha Moisés léi, Amnónpe ojejuka vaʼerã kuri la ojapo vaʼekuére (Lev. 20:17). Ñantende ningo mbaʼérepa Absalón ipochyete, péro nokorrespondéi vaʼekue chupe ojapo ijeheguíntema hustísia (2 Sam. 13:​20-23, 28, 29).

Absalón oikuaárõ guare la ojejapóva iñermána Tamar rehe ipochyeterei ha ndojejokokuaái vaʼekue (Ehecha párrafo 6)


7. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu vaʼekue pe salmísta ohechárõ guare umi inhustísia?

7 Sapyʼánte ikatu ñandéve g̃uarã ndojekastigái umi iñañávape ha haʼetévaicha voi la osẽva ijidéape hikuái. Péicha jave ikatu ñapensa ndovaleiha la péna jajapo iporãva. Ñanemanduʼamína peteĩ salmísta oñandu vaʼekuére. Haʼe ohecha vaʼekue mbaʼéichapa umi iñañáva otrata vai umi ivuénovape ha haʼetévaicha la osẽ porãva hikuái. Haʼe heʼi vaʼekue: “Haʼete voi umi iñañávape ndoforsáiva mbaʼeve” (Sal. 73:12). Ko salmístare ojapo vaieterei vaʼekue umi inhustísia ohecháva, upévare ou vaʼekue voi opensa ndaideprovechoiha chupe oservi Jehovápe. Haʼe heʼi vaʼekue: “Heta añehaʼã antende ko situasión, péro ijetuʼu ha ojapo vai cherehe” (Sal. 73:​14, 16). Ko salmísta orrekonose avei: “Che katu haimetete ajei pe tape porãgui, haʼa potaitéma kuri mbaʼe vaípe” (Sal. 73:2). Péicha lénto avei oiko vaʼekue peteĩ ermáno héravare Alberto. a

8. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue peteĩ ermáno ojejapórõ guare hese peteĩ inhustísia?

8 Albértope ojeakusa reiete vaʼekue omonda hague pláta pe kongregasióngui. Upéicha rupi operdepa ipriviléhio, ndoservivéi de ansiáno ha umi ermáno oikuaáva la oiko vaʼekue ndorrespetavéi chupe. Alberto heʼi: “Aju vaʼekue añamargaite, chepochy ha arrenegaiterei”. Ko ermáno oheja vaʼekue umi mbaʼe oñandúva ombyai iñamista Jehovándi, upéicha rupi oĩ kuri inaktívo 5 áñore. Ko experiénsia ohechauka ñandéve mbaʼépa ikatu oiko jahejárõ ñanedomina la ñañandúva oiko jave peteĩ inhustísia.

JASEGÍKENA JESÚS EHÉMPLO

9. ¿Mbaʼe mbaʼépa oaguanta vaʼekue Jesús? (Ehecha pe taʼanga).

9 Jesús oheja ñandéve peteĩ ehémplo iporãitereíva. Heta hénte otrata vai vaʼekue chupe, umíva apytépe ifamiliakuéra jepe. Por ehémplo ihentekuéra ndojeroviáiva hese heʼi vaʼekue Jesús rehe itavyraimaha. Umi líder rrelihióso katu heʼi vaʼekue umi demónio omeʼẽha Jesúspe podér. Ha umi soldádo rrománo oñembohory hese, otortura chupe ha amo ipahápe ojuka hikuái Jesúspe (Mar. 3:​21, 22; 14:55; 15:​16-20, 35-37). Jesús oaguanta entéro koʼã mbaʼe oñevengaʼỹre. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende iñehémplogui?

Jesús oheja ñandéve pe ehémplo iporãvéva ohechaukáva mbaʼépa jajapo vaʼerã oĩ jave ñandetrata vaíva (Ehecha párrafo 9 ha 10)


10. ¿Mbaʼéichapa orreaksiona vaʼekue Jesús ojejapórõ guare hese inhustísia? (1 Pedro 2:​21-23).

10 (Elee 1 Pedro 2:​21-23). b Jesús ehémplo porãite ohechauka ñandéve mbaʼéichapa ñarreaksiona vaʼerã oiko jave peteĩ inhustísia. Jesús oikuaa porã vaʼekue mbaʼe moméntopepa okirirĩnte vaʼerã ha mbaʼe moméntopepa oñeʼẽ vaʼerã (Mat. 26:​62-64). Por ehémplo ojeʼérõ guare hese japu, sapyʼánte haʼe ndeʼírinte mbaʼeve (Mat. 11:19). Ha odesidírõ guare oñeʼẽ, haʼe ndotratavaíri ni noamenasái avavépe. Jesús ojejokokuaa vaʼekue pórke “ohejánte oñangareko hese pe Hués oporohusgáva hustísiape”. Jesús oikuaa porã vaʼekue Itúa ohechapaiteha mbaʼéichapa ojetrata vai chupe, ha okonfia vaʼekue Jehová ojapotaha hustísia itiempoitépe.

11. ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñañatendeha la jaʼévare? (Ehecha pe taʼanga).

11 Oĩ jave ñandetrata vaíva ikatu jasegi Jesús ehémplo ñañatende porãrõ la jaʼévare. Sapyʼánte ikatu ñambohasa reínte la ojejapóva ñanderehe, pórke ndahaʼéi la igravetereíva térã jadesidi ñakirirĩnte pono ñambyaive rei la situasión (Ecl. 3:7; Sant. 1:​19, 20). Avése katu tekotevẽta ñañeʼẽ oimérõ jahecha ojetrata vaiha algúnope térã tekotevẽrõ ñadefende umi mbaʼe jagueroviáva (Hech. 6:​1, 2). Péro siémpre ñañeʼẽ vaʼerã pyʼaguapýpe porãnte ha jahechauka vaʼerã japororrespetaha (1 Ped. 3:15). c

Ojejapo jave ñanderehe peteĩ inhustísia, ikatu jasegi Jesús ehémplo ha ñapensa porã mbaʼe moméntopepa ñañeʼẽ vaʼerã ha mbaʼéichapa (Ehecha párrafo 11 ha 12)


12. ¿Mbaʼéichapa ikatu jahejánte oñangareko ñanderehe “pe Hués oporohusgáva hustísiape”?

12 Ikatu avei jasegi Jesús ehémplo jahejánterõ oñangareko ñanderehe “pe Hués oporohusgáva hustísiape”. ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva? Oimérõ oĩ opensa vaíva ñanderehe térã nañandetrataporãiva, ñande japytánte pyʼaguapýpe pórke Jehová oikuaa porã hína la oikóva. Upéicha rupi ñaaguantánte umi inhustísia jaikuaágui Jehová osolusionataha entéro mbaʼe itiempoitépe. Jahejárõ Jehová pópe upe situasión ndajapytamoʼãi ñandepochy térã ñandepyʼaro. Japyta sapyʼárõ ñandepochy ikatu hína jajapo peteĩ mbaʼe vai, jaju ñañamarga ha ñambyai ñane amista Jehovándi (Sal. 37:8).

13. Oimérõ ñaaguanta hína peteĩ inhustísia, ¿mbaʼéguipa ikatu ñaĩ segúro?

13 Ñarrekonose vaʼerã ndaikatumoʼãiha jasegi Jesús ehémplo jajavyʼỹre, sapyʼánte jajapo térã jaʼétante voi peteĩ mbaʼe upéi ñambyasýtava (Sant. 3:2). Ha ikatu ojejapo ñanderehe peteĩ inhustísia ñanembohasa asyetereíva ha ñanemarkaitéva jaikove aja ko múndo añáme. Oimérõ oiko nderehe upéva, ikatu reĩ segúro Jehová orekoha enkuénta mbaʼépa la rehasáva. Ñanemanduʼa vaʼerã Jesús ontendeha entéro mbaʼe ñañandúva pórke haʼe oaguanta vaʼekue avei heta inhustísia (Heb. 4:​15, 16). Jehová omeʼẽ avei ñandéve konsého iporãva ñaaguanta hag̃ua umi inhustísia. Upévare jahechamína mokõi téxto bíblico oĩva Románospe ikatúva ñanepytyvõ.

“PEHEJA ÑANDEJÁRAPE TOHECHAUKA IPOCHYHA”

14. ¿Mbaʼéichapa ‘jaheja Ñandejárape ohechauka ipochyha umi mbaʼe vai ojejapóvare’? (Romanos 12:19).

14 (Elee Romanos 12:19). Apóstol Pablo heʼi vaʼekue umi kristiánope ‘oheja hag̃ua Ñandejárape tohechauka ipochyha umi mbaʼe vai ojejapóvare’. ¿Mbaʼéichapa ñande ikatu jasegi upe konsého? Upearã jaheja vaʼerã Jehová ojapo hustísia itiempoitépe ha iporãveháicha chupe g̃uarã. Upéva ojapo vaʼekue John peteĩ ermáno otrata vaírõ guare chupe. John heʼi: “Chepochýramo jepe ajejokopaite pono chejeheguíntema asolusiona la oiko vaʼekue. Romanos 12:19 heʼíva chepytyvõ chepasiénsia hag̃ua ha akonfia hag̃ua Jehováre”.

15. ¿Mbaʼérepa siémpre iporãve jaheja Jehová osolusiona umi provléma?

15 Tuicha ñasẽ porãta jahejáramo Jehovápe osolusiona umi provléma. Péicha jajapóramo ndajaikomoʼãi ñañekevranta jahekágui mbaʼéichapa ikatu ñasolusiona pe oiko vaʼekue. Jehová ningo ojeofreséma ñanepytyvõ hag̃ua, haʼete voi heʼíva ñandéve: “Ani ejepyʼapy. Chéntema añenkargáta la oikóvare”. Jehová oprometéma ñandéve haʼe ohusgataha umi ñandetrata vaívape. Ñakonfiáramo hese ifasilvéta ñambohasa rei hag̃ua umi inhustísia, pórke jaikuaa porã Jehová siémpre ojapotaha la iporãvéva. Upéva oipytyvõ vaʼekue Jóhnpe, pe ermáno ñañeʼẽ vaʼekuére párrafo 14-pe. Haʼe heʼi vaʼekue: “Ikuentaiteve aheja opa mbaʼe Jehová pópe, pórke haʼe siémpre osolusiona entéro mbaʼe iporãveháicha ha che ndaikatumoʼãi voi ajapo upéva”.

‘SIÉMPRE EJAPO IPORÃVA HA NDEPUʼAKÁTA UMI MBAʼE VAÍRE’

16, 17. ¿Mbaʼéichapa pe ñemboʼe ñanepytyvõta ani hag̃ua pe ivaíva ipuʼaka ñanderehe? (Romanos 12:21).

16 (Elee Romanos 12:21). Pablo heʼi vaʼekue: “Siémpre ejapo iporãva ha péicha ndepuʼakáta umi mbaʼe vaíre”. Pe sermón del móntepe Jesús avei heʼi vaʼekue: “Pesegi vaʼerã pehayhu pene enemigokuérape ha peñemboʼe umi pendepersegívare (Mat. 5:44). Ha upevaite la Jesús ojapo vaʼekue. Oiméne heta vésema ñapensa mbaʼeichaitépa hasy asýne rakaʼe Jesúspe umi soldádo rrománo oklavárõ guare chupe pe yvyráre. Haʼekuéra ojahéi vaʼekue hese ha otortura chupe. Ndaikatúi ningo ni ñañeimahina mbaʼeichaitépa haʼe ohasa asy upe moméntope.

17 Jesús ndohejái vaʼekue umi mbaʼe vai ohasáva ipuʼaka hese. Haʼe ojerure rangue Itúape okastiga hag̃ua umi soldádope, oñemboʼe hesehapekuéra ha heʼi: “Che Ru, eperdonána chupekuéra, haʼekuéra ningo ndoikuaái la ojapóva” (Luc. 23:34). Ñande avei ikatu ñañemboʼe Jehovápe ha jajerure chupe toipytyvõ umi ñandetrata vaívape. Upéicha ñaĩta trankílo ha ndajapytamoʼãi ñandepyʼaro ni ñandepochy. Avei ñañemboʼéramo ikatu hína ñakambia la ñapensáva umi hénte ñandetrata vaívare.

18. ¿Mbaʼéichapa pe ñemboʼe oipytyvõ vaʼekue Alberto ha Jóhnpe?

18 Ñanemanduʼami jeýna umi mokõi ermáno ñañeʼẽ vaʼekuére ko artíkulope. Hesekuéra ningo ojejapo vaʼekue inhustísia. Péro tuicha oipytyvõ vaʼekue chupekuéra pe ñemboʼe. Alberto heʼi: “Añemboʼe Jehovápe umi ermáno reiete cheakusa vaʼekuére ha chetrata vai vaʼekuére. Heta vése añemboʼe anivéma hag̃ua chepochy ha cheresaráima hag̃ua la oiko vaʼekuére”. Javyʼaite ningo Alberto oservi jey haguére koʼág̃a Jehovápe fiélmente. John avei heʼi: “Hetaiterei vése añemboʼe pe ermáno chetrata vai vaʼekuére ha ajerure Jehovápe tachepytyvõ aperdona hag̃ua chupe. Upéicha rupi akambia la apensáva pe ermánore ha ndachepochyvéi hendive. Añemboʼe rupi upéi tuicha aju chepyʼaguapyve”.

19. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã jaikove aja ko múndo añáme? (1 Pedro 3:​8, 9).

19 Jaiko aja ko múndo añáme ikatu ñahaʼarõ ojejapotaha gueteri ñanderehe heta inhustísia. Péro toiko la oikóva jasegíkena ñañemboʼe Jehovápe ñanepytyvõ hag̃ua. Jahasa jave umi inhustísia ñañehaʼãmbaite vaʼerã jasegi Jesús ehémplo ha umi konsého porãite oĩva la Bíbliape. Péicha jajapóramo ikatu ñaĩ segúro Jehová ñanevendesitaha (elee 1 Pedro 3:​8, 9).

PURAHÉI 38 Jehová nepytyvõ ha nemombarete

a Oñekambia unos kuánto téra.

b Primera kárta de Pedro kapítulo 2 ha 3-pe, pe apóstol oñeʼẽ vaʼekue umi inhustísia ohasávare umi kristiáno síglo primeropegua, tahaʼe oreko haguére ipatrón ipyʼahatãva, térã umi ermána oreko haguére iména ndahaʼéiva kristiáno (1 Ped. 2:​18-20; 3:​1-6, 8, 9).

c Ehecha pe vidéo Jaikóta pyʼaguapýpe jahayhúramo. . . , osẽva jw.org-pe.