Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 45

PURAHÉI 138 Ñamombaʼékena umi ijedávape

¿Mbaʼépa ñaaprende la heʼi vaʼekuégui ipahaitépe umi kuimbaʼe ifiélva?

¿Mbaʼépa ñaaprende la heʼi vaʼekuégui ipahaitépe umi kuimbaʼe ifiélva?

“Umi ijedavéva ningo iñarandu, ha hetave mbaʼe jaikuaa amáske ñandetuja” (JOB 12:12).

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?

Ko artíkulope jahecháta ñaneñeʼẽrendúramo Jehovápe jarresivitaha heta vendisión koʼág̃ama voi, ha amo gotyove ikatúta jaikove pára siémpre.

1. ¿Mbaʼéicha rupi ikatu ñaaprende heta mbaʼe umi ijedávagui?

 JADESIDI porã hag̃ua umi mbaʼe iñimportantevéva, enterovetéva ñaikotevẽ gía. Umi ansiáno ha umi ermáno ha ermána ijerovia mbaretéva ikatu ñanepytyvõ upéicha jave. Oimérõ haʼekuéra tuicha ijedavéma ñandehegui nañapensái vaʼerã umi konsého haʼekuéra omeʼẽva ndaideprovechoveimaha ñandéve ko tiémpope. Jehová ningo oipota ñaaprende umi ijedavévagui. Haʼekuéra oiko arevéma rupi ñandehegui, heta mbaʼéma ohasa, iñentendído ha iñarandu (Job 12:12).

2. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

2 Ymave Jehová ojevale vaʼekue isiervokuéra ijedávare omokyreʼỹ ha ogia hag̃ua ipuévlope. Jahechamína Moisés, David ha apóstol Juan ehémplo. Haʼekuéra oiko vaʼekue diferénte épokape ha isituasionkuéra idiferénte vaʼekue ojuehegui. Omano mboyvemi haʼekuéra omeʼẽ vaʼekue konsého porã umi imitãvévape, ha mbohapyvévante heʼi vaʼekue iñimportantetereiha ñaneñeʼẽrendu Jehovápe. Jehová oñenkarga vaʼekue umi mbaʼe haʼekuéra heʼíva opyta hag̃ua la Bíbliape pórke enterovévape ideprovécho umi konsého omeʼẽ vaʼekue hikuái, tahaʼe ñanemitã térã ñandeeda (Rom. 15:4; 2 Tim. 3:16). Ko artíkulope ñaanalisáta mbaʼe mbaʼépa heʼi vaʼekue umi mbohapy kuimbaʼe ipahaitépe. Ha avei jahecháta mbaʼépa ikatu ñaaprende la haʼekuéra heʼi vaʼekuégui.

“IKATÚTA PEIKOVE HETA TIÉMPORE”

3. ¿Mbaʼe mbaʼépa ojapo vaʼekue Moisés oservi aja Jehovápe?

3 Moisés ombaʼapo jejopy vaʼekue Jehovápe g̃uarã. Haʼe ningo haʼe vaʼekue proféta, hués, komandánte ha eskritór. Moisés hetaiterei mbaʼe oaprende vaʼekue oikove aja pukukue. Haʼe ogia vaʼekue umi israelítape osẽ hag̃ua Egipto poguýgui, ha haʼete voi ohecha Jehová ojapo hague hetaiterei milágro. Ñandejára ojevale vaʼekue avei Moisésre oskrivi hag̃ua umi 5 lívro omoñepyrũva la Biblia ha Salmo 90. Posívlemente avei oskrivi vaʼekue Salmo 91 ha pe lívro de Job.

4. ¿Mávapepa Moisés omokyreʼỹ vaʼekue ha mbaʼérepa?

4 Moisés omano mboyvemi, orekópe 120 áño ombyaty entéro umi israelítape omomanduʼa hag̃ua chupekuéra entéro umi mbaʼe Jehová ojapo vaʼekue hesehapekuéra. Heta áño upe mboyve, algúno umi israelita apytégui ohecha vaʼekue umi milágro Jehová ojapóva ha mbaʼéichapa haʼe okastiga Egíptope (Éx. 7:​3, 4). Umi israelita ohecha vaʼekue mbaʼéichapa Jehová ombojaʼo mbytépe pe Mar Rojo haʼekuéra ohasa hag̃ua, ha mbaʼéichapa oñehundi faraónpe ijehérsito reheve (Éx. 14:​29-31). Pe desiértope katu Jehová okuida porãiterei hesekuéra (Deut. 8:​3, 4). Upéi umi israelita oike potaitéma kuri pe Tiérra Prometídape, ha Moisés omano mboyvemi oaprovechase pe última oportunida oguerekótava omokyreʼỹ hag̃ua pe puévlope. a

5. ¿Mbaʼépa Moisés oasegura vaʼekue ipahaitépe umi israelítape? (Deuteronomio 30:​19, 20).

5 ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue Moisés? (Elee Deuteronomio 30:​19, 20). Haʼe omomanduʼa vaʼekue umi israelítape ohaʼarõha chupekuéra hetaiterei mbaʼe iporãva. Jehová vendisión rupive haʼekuéra ikatúta oiko heta tiémpore pe yvy oñepromete vaʼekuépe chupekuéra. Upe yvy ndaijojahái vaʼekue ha oprodusi porãiterei. Moisés oñeʼẽvo upe yvýre heʼi vaʼekue: “Umi siuda tuicháva ha iporãva nde neremopuʼãi vaʼekue, umi óga henyhẽtéva opa mbaʼe porãgui ha nde neremyenyhẽi vaʼekue, umi alhíve nde nderejapói vaʼekue, umi parralty ha olivoty nde nereñotỹi vaʼekue” (Deut. 6:​10, 11).

6. ¿Mbaʼérepa Jehová oheja vaʼekue ojejagarra ipuévlope?

6 Avei Moisés oavisa vaʼekue peteĩ mbaʼe iñimportánteva umi israelítape. Haʼe heʼi vaʼekue chupekuéra iñeʼẽrendu vaʼerãha Jehovápe osegi hag̃ua oikove upe yvy iporãitévape. Upévare haʼe omokyreʼỹ chupekuéra oiporavo hag̃ua pe jeikove ohendúvo Jehovápe ha oñakarama hatãvo hese. Péro ojapo rangue upéva umi israelita omboyke Jehovápe. Upévare kon el tiémpo Jehová oheja vaʼekue umi asíriope ha avei upéi umi babilóniope ojagarra pe puévlope ha ogueraha chupekuéra hetãgui (2 Rey. 17:​6-8, 13, 14; 2 Crón. 36:​15-17, 20).

7. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende la Moisés heʼi vaʼekuégui? (Ehecha pe taʼanga).

7 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? Ñaneñeʼẽrendúramo ikatúta jaikove pára siémpre. Umi israelita oike potaitéma kuri pe Tiérra Prometídape, ha ñande avei koʼág̃a jaike potaitéma Ñandejára múndo pyahúpe. Koʼẽrõitéma jahecháta ko yvýgui oikoha peteĩ paraíso (Is. 35:1; Luc. 23:43). Upe tiémpope g̃uarã Satanás ha idemoniokuéra ndaiporimoʼãvéima (Apoc. 20:​2, 3). Opáta umi rrelihión japu omomombyrýva la héntepe Ñandejáragui (Apoc. 17:16). Yvypóra goviérno ndojopymoʼãvéima umi héntepe (Apoc. 19:​19, 20). Pe paraísope ndaiporimoʼãvéima ni peteĩ iñañáva (Sal. 37:​10, 11). Entéro umi hénte oikótava pe paraísope iñeʼẽrendúta Jehovápe, péicha jaikóta pyʼaguapýpe, peteĩ ñeʼẽme ha entéronte ojoayhúta ha okonfiáta ojuehe (Is. 11:9). ¡Ajépa iporãite la ñaneraʼarõva! Péro oĩve hína, ñaneñeʼẽrendúramo Jehovápe jaikovéta pe paraísope ndahaʼéi 100 térã 200 áñorente, síno jaikovéta opa ára g̃uarã (Sal. 37:29; Juan 3:16).

Ñaneñeʼẽrendúramo Jehovápe ikatúta jaikove paraísope ndahaʼéi 100 térã 200 áñorente síno opa árare (Ehecha párrafo 7)


8. ¿Mbaʼéichapa pe promésa jaikotaha pára siémpre oipytyvõ peteĩ misionérope? (Judas 20, 21).

8 Jehová oprometéma ñandéve jaikotaha pára siémpre. Ñapensa meméramo upe promésare ñaneñeʼẽrenduséta Jehovápe tahaʼe haʼéva pe jahasáva (elee Judas 20, 21). Upe promésa ikatu avei ñanemombarete jalucha hag̃ua ñande devilida kóntrape. Peteĩ ermáno oservíva kómo misionéro heta áñorema Áfricape heʼi oguerekoha peteĩ devilida, upévare pyʼỹinte ostira chupe peteĩ mbaʼe ndogustáiva Jehovápe. Haʼe omombeʼu: “Ahechakuaa nacheñeʼẽrendúiramo Jehovápe ndaikatumoʼãiha aikove pára siémpre. Upévare ajedesidiete asegitaha alucha che devilida kóntrape ha añemboʼe pyʼỹivetaha Jehovápe che pyʼaite guive. Jehová chepytyvõ rupi ikatu asegi aservi porã chupe”.

“RESẼ PORÃTA”

9. ¿Mbaʼe ijetuʼúvapa David ohasa vaʼekue?

9 David haʼe vaʼekue peteĩ rréi ifiélva Jehovápe. David haʼe vaʼekue músiko, poéta, gerréro ha proféta. Avei ohasa vaʼekue heta mbaʼe ijetuʼúva. Por ehémplo, heta áñore oiko vaʼekue okañy rréi Saúlgui pórke haʼe ndochaʼeiete vaʼekue hese. Oiko rire chugui rréi okañy jey vaʼekue itaʼýra Absalóngui, pórke haʼe oipeʼase itúagui igoviérno ha ojukase chupe. David ohasa vaʼekue heta mbaʼe ijetuʼúvare ha avei ojavy vaʼekue. Upéicharamo jepe haʼe osegi ifiél Jehovápe ipahaite peve. Upévare Jehová heʼi vaʼekue voi ‘oguerohoryha Davídpe’. Legálmente ou porãitereíta ñandéve ñahendúramo umi konsého David omeʼẽ vaʼekue (Hech. 13:22; 1 Rey. 15:5).

10. ¿Mbaʼérepa David omeʼẽ vaʼekue konsého itaʼýra Salomónpe?

10 Jahechamína pe konsého David omeʼẽ vaʼekue itaʼýra Salomónpe, haʼe opytáta kuri hekovia ogoverna hag̃ua Israélpe. Jehová oiporavo vaʼekue Salomónpe omopuʼã hag̃ua peteĩ témplo ikatutahápe ojeadora Ñandejárape (1 Crón. 22:5). Péro Salomón ohasáta kuri heta mbaʼe ijetuʼúvare. ¿Mbaʼépa heʼi raʼe David Salomónpe? Jahechamína.

11. Ohechaukaháicha 1 Reyes 2:​2, 3, ¿mbaʼépa David heʼi vaʼekue Salomónpe, ha mbaʼéichapa jaikuaa upéva siérto hague? (Ehecha pe taʼanga).

11 ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue David? (Elee 1 Reyes 2:​2, 3). David heʼi vaʼekue Salomónpe Jehová ovendesitaha chupe haʼe iñeʼẽrendúramo. Ha heta áñore Salomónpe oho porãiterei vaʼekue (1 Crón. 29:​23-25). Haʼe omopuʼã vaʼekue pe témplo iporãitéva. Avei oskrivi unos kuánto lívro oĩva la Bíbliape, ha heta mbaʼe haʼe heʼi vaʼekue oĩ hetave pártepe la Bíbliape. Salomón ningo ikonosído vaʼekue iñarandu ha irríko haguére (1 Rey. 4:34). Péro David heʼi haguéicha, oho porãta kuri Salomónpe iñeʼẽrendu ajánte Jehovápe. Ñambyasýramo jepe, tiémpo rire Salomón oñepyrũ omombaʼeguasu umi ótro dióspe. Upévare Jehová ndoguerohoryvéi chupe, ha Salomón ou naiñaranduvéi ogoverna porã hag̃ua ha ojapo hag̃ua hustísia (1 Rey. 11:​9, 10; 12:4).

Umi mbaʼe David heʼi vaʼekue ipahaitépe itaʼýra Salomónpe, ohechauka ñandéve ñaneñeʼẽrendúramo Jehovápe haʼe ñanemoarandutaha jadesidi porã hag̃ua entéro mbaʼe (Ehecha párrafo 11 ha 12) b


12. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende la David heʼi vaʼekuégui?

12 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? Ñaneñeʼẽrendúramo katuete ñasẽ porãta (Sal. 1:​1-3). Jaikuaaháicha Jehová noprometéi ñandéve ñanderríko térã ñanefamosotaha haʼe haguéicha Salomón. Péro si opromete ñandéve ñanemoarandutaha jadesidi porã hag̃ua (Prov. 2:​6, 7; Sant. 1:5). Umi konsého Jehová omeʼẽva ñandéve ikatu ñanepytyvõ jahecha hag̃ua hendápe porã pe traváho, umi estúdio, pe pláta ha umi diversión. Jasegíramo ikonsého ñane amista hendive imbaretéta ha ikatúta jaikove pára siémpre (Prov. 2:​10, 11). Avei ikatúta jaguereko amígo ikalidáva ha ohayhúva Jehovápe, ha enterovéva ñande rogapýpe ovyʼáta.

13. ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Cármenpe odesidi porã hag̃ua?

13 Carmen oikóva Mozambíquepe, opensa vaʼekue osẽ porã hag̃ua osegímante vaʼerãha umi estúdio ijyvatéva. Haʼe oho vaʼekue universidápe ostudia hag̃ua arkitektúra. Haʼe heʼi vaʼekue: “Chegustaiterei umi mbaʼe aaprendéva upépe, péro aiko vaʼekue chekaneʼõháre ha hoʼupaite chehegui la che tiémpo. Aha vaʼekue astudia pyhareve la 7 imédia guive kaʼaru la 6 peve. Upévare ijetuʼu vaʼekue chéve ag̃uahẽ hag̃ua órape rreunionhápe, ha che amista Jehovándi ikangýma ohóvo. Péro upéi ajepyʼamongeta ha ahechakuaa añehaʼãha aservi ‘esklávaramo mokõi patrónpe’” (Mat. 6:24). Upéi haʼe oñemboʼe Jehovápe ha oheka informasión ñane puvlikasionkuérape. Carmen heʼive: “Che sy ha avei umi ermáno ojerovia mbaretéva omeʼẽ kuri chéve konsého iporãva. Upéicha rupi adesidi asẽtanteha universidágui aservi hag̃ua Jehovápe de tiémpo kompléto. Aikuaa adesidi porãiterei hague, ha ni núnka nambyasyichéne la ajapóva”.

14. ¿Mbaʼépa pe iñimportantevéva Moisés ha David omboʼe vaʼekue?

14 Moisés ha David ohayhueterei vaʼekue Jehovápe, ha chupekuéra g̃uarã iñimportanteterei iñeʼẽrendu chupe. Upévare omano mboyve omokyreʼỹ vaʼekue ótrope osegi hag̃ua iñehemplokuéra ha ifiél hag̃ua Jehovápe. Mokõivévante oporoavisa vaʼekue Jehová ndoguerohorymoʼãveimaha umi naiñeʼẽrendúivape chupe, ha avei novendesimoʼãiha umichagua persónape. Umi konsého Moisés ha David omeʼẽ vaʼekue ideprovécho gueteri ñandéve koʼag̃aite peve. Heta áño upe rire oĩ vaʼekue peteĩ Ñandejára siérvo ohechaukáva mbaʼeichaitépa iñimportánte jasegi ñandefiél Ñandejárape.

“CHÉNGO AVYʼAITEREI”

15. ¿Mbaʼe mbaʼépa ohasa vaʼekue apóstol Juan oikove aja pukukue?

15 Jesús ningo ohayhueterei vaʼekue apóstol Juánpe (Mat. 10:2; Juan 19:26). Juan omoirũ vaʼekue Jesúspe opredikárõ guare ko yvy ape ári. Avei ohecha umi milágro Jesús ojapóva ha opyta hendive ijetuʼúrõ guare. Juan oĩ vaʼekue ojejukárõ guare Jesúspe ha ohecha jey chupe oikove jeýrõ guare. Avei ohecha vaʼekue mbaʼéichapa ñepyrũrã saʼi vaʼekue umi kristiáno primer síglope, péro upéi umi kongregasión okakuaa ha ohecha mbaʼéichapa ‘ojepredikáma ko múndo tuichakuére’ (Col. 1:23).

16. ¿Mávapepa oipytyvõma umi kárta Juan oskrivi vaʼekue?

16 Juan oikove puku vaʼekue, ha ijeda riréma oreko peteĩ priviléhio iporãitereíva. Haʼe oskrivi vaʼekue unos kuánto lívro oĩva Ñandejára Ñeʼẽme. Por ehémplo haʼe oskrivi pe lívro de Apocalipsis ñanemopirĩmbáva (Apoc. 1:1). Haʼe oskrivi vaʼekue avei pe lívro ogueraháva héra ha avei mbohapy kárta, umívape koʼág̃a ñande ñahenói primera, segunda ha tercera kárta de Juan. Pe tercera kárta haʼe oskrivi peteĩ kristiáno ifiélva héravape Gayo. Haʼe ningo ohayhu vaʼekue Gáyope itaʼýra teéicha (3 Juan 1). Upe tiémpope g̃uarã oiméne Juan hetápema oipytyvõ ha ohecha voi chupekuéra ifamília teéicha. Umi mbaʼe apóstol Juan oskrivi vaʼekue ijeda rire hetáma oipytyvõ koʼag̃aite peve entéro umi omoirũvape Jesúspe.

17. Ohechaukaháicha 3 Juan 4, ¿mbaʼépa hína peteĩ mbaʼe oporombovyʼáva?

17 ¿Mbaʼépa oskrivi vaʼekue Juan? (Elee 3 Juan 4). Juan heʼi vaʼekue ovyʼaitereiha oikuaávo iñermáno ha iñermanakuéra iñeʼẽrenduha Ñandejárape. Haʼe oskrivírõ guare itercéra kárta oĩ vaʼekue umi omboʼéva enseñánsa japu ha upevakuére oñepyrũma oĩ provléma kongregasiónpe. Péro oĩ vaʼekue avei umi “osegíva pe añetegua rapére”. Haʼekuéra iñeʼẽrendu ha oiko “Ñandejára mandamientokuéra heʼiháicha” (2 Juan 4, 6). Koʼã kristiáno ifiélva ndahaʼéi Juánpe añónte la ombovyʼáva, síno ombovyʼaiterei avei Jehovápe (Prov. 27:11).

18. ¿Mbaʼépa ñaaprende Juan oskrivi vaʼekuégui?

18 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende? Jasegíramo ñandefiél Jehovápe ñande voi javyʼáta ha ñambovyʼáta ótrope (1 Juan 5:3). Por ehémplo javyʼaiterei jaikuaávo ñambopyʼaroryha Jehovápe, haʼe ningo ovyʼaiterei voi ñamboyke jave umi mbaʼe ivaíva oĩva ko múndope, ha ñaneñeʼẽrendu jave imandamientokuérape (Prov. 23:15). Umi ánhel ovyʼa avei péicha jave (Luc. 15:10). Ñande avei javyʼaiterei jahechávo ñane ermáno ha ermanakuéra osegiha ifiél ohasáramo jepe heta pruévare (2 Tes. 1:4). Ha ñapensamíntena mbaʼeichaitépa javyʼáta oñehundi rire ko múndo aña. Upépe jahechakuaáta ikatu hague jasegi ñandefiél Jehovápe Satanás ogovernáramo jepe ko múndope.

19. ¿Mbaʼépa Rachel heʼi oñanduha omboʼévo la Biblia? (Ehecha pe taʼanga).

19 Javyʼaiterei ikatu jave ñamboʼe la Biblia ñande rapichápe. Peteĩ ermána hérava Rachel oikóva República Dominicánape heʼi ovyʼaitereiha oñeʼẽvo Ñandejára tuichaitévare umi persónape. Chupe g̃uarã ndaipóri voi peteĩ mbaʼe iporãvéva upévagui. Ko ermána hetápema oipytyvõ oservi hag̃ua Jehovápe. Haʼe heʼi: “Ndaikatúi aexplika mbaʼeichaitépa avyʼa ahechávo umi persóna che aipytyvõvape oñepyrũha ohayhu Jehovápe, okonfiaha hese ha okambiaha oiko lája ombovyʼa hag̃ua Jehovápe. Upévare ikatu haʼe ovaleha la péna entéro umi sakrifísio ajapo vaʼekue amboʼe hag̃ua chupekuéra”.

Javyʼaiterei ningo ñamboʼe jave la héntepe ohayhu ha iñeʼẽrendu hag̃ua Jehovápe (Ehecha párrafo 19)


IDEPROVECHOITEREI LA HEʼI VAʼEKUE IPAHAITÉPE UMI KUIMBAʼE IFIÉLVA

20. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe jajoguaha Moisés, David ha Juánpe?

20 Ko tiémpo ñande jaikohápe idiferenteterei pe tiémpo oiko haguégui Moisés, David ha Juan. Péro lomímonte ikatu jaʼe jajoguaha chupekuéra heta mbaʼépe. Haʼekuéra oservi vaʼekue pe Dios verdadérope, ha ñande avei. Haʼekuéraicha ñande ñañemboʼe Jehovápe, jajerovia hese ha jajerure chupe tañandegia. Umi mbohapy kuimbaʼe ifiélva ojapo haguéicha, ñande ñaĩ segúro Jehová ovendesiha entéro umi iñeʼẽrendúvape chupe.

21. ¿Mbaʼe iporãvapa ñaneraʼarõ jasegíramo Moisés, David ha Juan konsého?

21 Jasegíkena umi konsého omeʼẽ vaʼekue ipahaitépe umi kuimbaʼe ifiélva ha ñaneñeʼẽrendu Jehovápe. Upéicha katuete ñasẽ porãta entéro mbaʼe jajapóvape, avei ‘ikatúta jaikove heta tiémpore’. Upéva heʼise jaikotaha pára siémpre voi (Deut. 30:20). Avei javyʼaitereíta jaikuaágui Jehová ñande Ru ñandeguerohoryha. Haʼe ningo okumpli entéro umi ipromésa ha ikatu ojapo hetaitereive mbaʼe ñande ikatúvagui ñañeimahina (Efes. 3:20).

PURAHÉI 129 Jasegíta ñaaguanta ipahaite peve

a La majoría umi israelita ohecháva pe milágro Jehová ojapo vaʼekue pe Mar Rójope ndohechajepéi vaʼekue pe yvy oñeprometéva (Núm. 14:​22, 23). Jehová heʼíma vaʼekue entéro umi orekóva 20 áño térã hetave omanotaha pe desiértope (Núm. 14:29). Péro nomanói vaʼekue heta ndohupytýiva gueteri 20 áño, ha avei Josué, Caleb ha heta oĩva Leví trívupe. Haʼekuéra ohasa vaʼekue pe Rrío Jordán ha oike pe yvy oñepromete vaʼekuépe (Deut. 1:​24-40).

b JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Iskiérda: David omano mboyvemi omeʼẽ vaʼekue itaʼýra Salomónpe unos kuánto konsého iporãva. Derécha: Umi ermáno ha ermána oĩva pe Eskuéla de Prekursórpe oaprovechapaite pe arandu oúva Jehovágui.