Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Oñeporandúva jepi

Oñeporandúva jepi

¿Mboýpa ijyvate vaʼekue pe entráda itechopáva oĩva Salomón témplope?

Pe koty hérava Sánto, oĩva pe témplope, oreko vaʼekue peteĩ entráda itechopáva. Áño 2023 mboyve pe Traducción del Nuevo Múndope heʼi vaʼekue péicha: “Pe entráda itechopáva oĩva fréntepe oreko la mísma medída orekóva pe témplo: ipe 8 métro 90 sentímetro, ha ijyvatekue katu oreko 120” (2 Crón. 3:4). Oĩ vaʼekue avei hetave traduksión heʼíva pe entráda itechopáva omedi hague “120 codo”, upéva hína 53 métro.

Péro áño 2023-pe, pe Traducción del Nuevo Mundo okambiaʼimi ko versíkulo ha heʼi pe entráda itechopávare: “Ijyvatekue katu oreko 8 métro 90 sentímetro” (20 codo). a Jahechamína mbaʼérepa ojejapo ko kámbio.

1 Reyes 6:​3-pe ndeʼíri mboýpa ijyvate vaʼekue pe entráda itechopáva. Jeremías oskrivírõ guare la heʼíva ko versíkulo omombeʼu mboýpa ipe ha mboýpa ipuku pe entráda itechopáva, péro haʼe ndeʼíri mboýpa ijyvate vaʼekue. Upéi kapítulo 7-pe Jeremías omensiona unas kuánta kósa iñimportánteva oĩva pe témplope, por ehémplo haʼe oñeʼẽ vaʼekue pe palangána guasu de kóvrere, umi 10 karretílla de kóvrere ha avei umi mokõi pilár de kóvre oĩvare pe entráda renondépe (1 Rey. 7:​15-37). Epensamíntena, oimérõ siérto raʼe la pe entráda itechopáva ijyvate hague mas de 50 métro, entónse tuichaiteve ijyvatevéta kuri pe témplogui, ¿mbaʼére upéicharõ Jeremías nomombeʼúi raʼe la ijyvatekue? Avei ikatu jareko enkuénta ohasa rire heta áño, umi eskritór judío oskrivi hague pe entráda itechopáva ndahaʼéi hague la ijyvatevéva pe témplo kompletoitégui.

Oĩ expérto opensáva umi pare ndaikatuichéne hague ipuʼaka peteĩ entráda ijyvatévare mas de 50 métro (120 codo). Yma umi konstruksión ijyvatéva ojejapóva ita ha ladríllogui, ipe vaʼekue yvy gotyo ha amedída ke ijyvate ipoʼive ohóvo. Por ehémplo péicha vaʼekue umi entráda oĩva umi egipcio témplope. Péro Salomón témplo ndojejapói vaʼekue péicha. Oĩ expérto heʼíva umi pare, hetaitérõ iñanambusu hague 2,7 métro (6 codo). Avei peteĩ istoriadór hérava Theodor Busink heʼi: “Jarekóvo enkuénta mboýpa iñanambusu vaʼekue pe entráda pare, jaʼekuaa ndaikatúi hague la ijyvate mas de 50 métro” (120 codo).

Ikatu oime ojekopia vai rakaʼe la heʼíva 2 Crónicas 3:4. Oĩramo jepe unos kuánto manuskríto yma guare heʼíva “120” ko téxtope, oĩ avei umi manuskríto ikatúvare ñakonfia heʼívante “20 codo”. Por ehémplo péicha heʼi pe Códice alejandrino (síglo quinto) ha pe Códice ambrosiano (síglo sexto). Upéicharõ, ¿mbaʼérepa ikatu raʼe ojejavy ha oñemoĩ “120” oñemoĩ rangue “20 codo”? Jareko vaʼerã enkuénta peteĩ mbaʼe. Yma pe palávra “cien” ha pe palávra “codo” ojojogua vaʼekue idióma hebréope, upévare peteĩ okopiáva umi eskritúra ikatu oime omoĩ raʼe “120” omoĩ rangue “20 codo”.

Ñañehaʼãramo jepe jaikuaa porã entéro umi mbaʼe oĩ vaʼekue Salomón témplope, la iñimportantevéva hína ñantende porã mbaʼépa orrepresenta upe témplo. Ha jaikuaaháicha upéva orrepresenta Ñandejára témplo espirituál tuichaitévape, ha Jehová ñaneinvita jaservi hag̃ua chupe upe témplope. ¡Ajépa javyʼaite upe haguére! (Heb. 9:​11-14; Apoc. 3:12; 7:​9-17).

a Ko versíkulope oĩ peteĩ nóta heʼíva: “Oĩ umi manuskríto yma guare heʼíva ‘120’, ótro manuskríto ha algúno traduksiónpe heʼi ‘20 codo’”.