Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñandejára omeʼẽ ‘teko mbarete ha pyʼapytuʼu’

Ñandejára omeʼẽ ‘teko mbarete ha pyʼapytuʼu’

Ñandejára omeʼẽ ‘teko mbarete ha pyʼapytuʼu’

OJAPÓMA 2.000 áño rupi Pablo heʼihague Jehová ‘omeʼẽha teko mbarete ha pyʼapytuʼu’ (Romanos 15:5). La Biblia heʼi Jehová nokambiaiha, upévare jajeroviakuaa haʼe omombareteha umi oservívape chupe (Santiago 1:17). La Biblia ohechauka Jehová ojevaleha heta mbaʼére okonsola hag̃ua umi oñembyasývape. Mbaʼe mbaʼérepa ojevale? Ñandejára omombarete umi oñemboʼévape chupe. Ojevale avei umi kristiáno teére omokyreʼỹ hag̃ua hapichakuérape. Ha omombeʼu Iñeʼẽme umi mbaʼe oipytyvõtava umi oñembyasývape omanohaguére chuguikuéra peteĩ mitã. Koʼág̃a jahechami peteĩteĩ koʼã mbaʼe.

‘Jehová cherendu’

Rréi David heʼivaʼekue ñande Apohare Jehováre: “Jajerovia hese opa ára. Ñamombeʼu chupe ñane angata. Haʼe niko ñane moʼãhára” (Salmo 62:​9, [62:​8, NM]). Mbaʼérepa David ojeroviaite Jehováre? Haʼe voi ningo omombeʼu: “Che, tekove poriahu, Ñandejárape añemboʼe. Haʼe cherendu ha chepeʼa jejopy vaígui” (Salmo 34:​7, [34:​6, NM]). Ohasa asy jave, David katuete ojeruréva Ñandejárape toipytyvõ chupe ha Jehová ojapo upéva. David oikuaa porã Ñandejára omombarete ha oipytyvõtaha chupe oaguanta hag̃ua.

Tuvakuéra imanduʼavaʼerã Jehová omombaretetaha chupekuéra oikotevẽve jave. Upéva ojapovaʼekue David rehe. Haʼekuéra avei ikatu oñemboja Jehováre ‘ohendúva maymáva ñemboʼe’, ha Haʼe oipytyvõta chupekuéra (Salmo 65:​3, [65:​2, NM]). Dón Willian, pe karai ñañeʼẽhague, heʼi: “Heta vése añandu haʼete ku amanótava ahechagaʼúgui che raʼy, ha ajerure Jehovápe tomeʼẽmi chéve pyʼaguapy. Haʼe katuete chemombarete aaguanta hag̃ua”. Reñemboʼéramo Jehovápe ha rejerovia hese, haʼe katuete nepytyvõta. Ñandejára Jehová voi opromete umi ojeroviávape hese: ‘Che, Jehová nde Jára, roguerekóva nde po deréchagui haʼe ndéve: “Ani rekyhyje, aju roipytyvõvo”’ (Isaías 41:13).

Irũnguéra ñanemokyreʼỹva

Umi túva ha sy oñembyasýva pyʼỹi oĩse haʼeño hasẽ hag̃ua. Péro naiporãmoʼãi oñemohaʼeñoiterei. Proverbios 18:1 ohechauka ikatuha jahasa vaive ñañemohaʼeñóramo. Upéicharõ umi oñembyasýva oñatendevaʼerã ani hag̃ua hoʼa ko ñuhãme.

Ñane irũnguéra oservíva avei Jehovápe tuicha ñanepytyvõkuaa jahasa asy jave. Proverbios 17:17 heʼi: “Oporohayhukuaáva, oporohayhu opáichavo, ñane pehẽngue hína jajejopy vai jave”. Ña Lucy, pe kuñakarai ñanemanduʼahague, ohechakuaa imemby omano rire mbaʼeichaitépa iñirũnguéra omokyreʼỹ chupe. Imanduʼávo iñirũnguéra kongregasionpeguáre heʼi: “Haʼekuéra oúvo ógape tuichaiterei orepytyvõ, jepe heta vése ndeʼíri mbaʼeve guasu. Peteĩ che amíga ou jepi cherendápe apyta jave cheaño. Haʼe oikuaa apytaha cherasẽ, ha ou jepi chevisita ha hasẽ chendive. Ha ótra katu cherenói káda día chemokyreʼỹ hag̃ua. Oĩ avei oreinvitáva roho hag̃ua rokaru hogapekuéra, ha koʼág̃a peve oreinvita jepi”.

Tuvakuéra ñembyasy ndohasamoʼãi péicha rei. Péro ipyʼaguapýta hikuái oñemboʼévo Ñandejárape ha ojeheʼávo ermáno ha ermanakuérare kongregasiónpe. Heta kristiáno omanóva chuguikuéra ifamília oñandu Jehová oĩha hendivekuéra. Jehová omonguera ‘umi ipyʼarasývape ha umi hoʼo ojejokávape haʼe ojokuapa’ (Salmo 147:3).

La Biblia omombeʼúva ñanemokyreʼỹ

Jahecháma umi ihénte manóva ikatuha ikyreʼỹ jey oñemboʼévo Ñandejárape ha ojeheʼávo kristianokuérare. Péro oĩve peteĩ mbaʼe oipytyvõtava chupekuéra ha upéva hína Ñandejára Ñeʼẽ. La Biblia omombeʼu Jesús oiporiahuverekohague umichagua túva ha sýpe ha omoingove jey umi mitã. Koʼã mbaʼe ombopyʼaguapy umi tuvakuéra oñembyasývape. Jahechamína mokõi káso.

Lucas kapítulo 7 omombeʼu oikóva Jesús ohug̃uaitĩvo hentekuéra ohóva oñotỹ peteĩ omanovaʼekuépe táva Naínpe. Pe omanóva ningo peteĩ viúda memby peteĩete. Versíkulo 13 heʼi: ‘Ohechávo Jesús oiporiahuvereko chupe ha heʼi: “Ani nerasẽ”’.

Mbaʼérepa Jesús heʼi upéva? Oikuaágui pe kuñakarai ovyʼapotaiteha. Jahechami oikóva. Jesús ‘oñemboja ha opoko pe omanóva ryrúre, ha umi ogueraháva opyta. Jesús heʼi pe omanóvape: “Nde mitãrusu, ndéve haʼe: Epuʼã!”. Upévo pe omanóva oguapy ha oñepyrũ oñeʼẽ, ha Jesús omeʼẽ isýpe’ (Lucas 7:​14, 15). Katuetei ko kuñakarai hasẽ jey, péro koʼág̃a vyʼáguima.

Ambue jevýpe, oñemboja Jesúsre peteĩ kuimbaʼe hérava Jairo. Ko karai ojerure Jesúspe toipytyvõmi chupe itajýra hasyetégui. Upe mitãkuña orekovaʼekue 12 áño. Upe riremínte katu, oñemombeʼu Jáirope itajýra omanohague. Haʼe ningo ndoikuaái anga mbaʼépa ojapóta, Jesús katu heʼi chupe: “Ani rekyhyje, ejeroviánte”. Og̃uahẽvo Jairo rógape, Jesús oike pe mitãkuña oĩháme. Ojagarrávo ipógui, heʼi chupe: “Mitãkuña, ndéve haʼe: Epuʼã!”. Ha mbaʼe piko oiko? ‘Upe vove pe mitãkuña, opuʼã ha oñemoĩ oguata’. Ha mbaʼépa ojapo ituvakuéra? “Opavave ijurujái opytávo.” Jairo ha hembireko vyʼa pópe oañua chupe. Haʼekuéra ndaikatúi oguerovia ko mbaʼe porãite oikóva (Marcos 5:​22-​24, 35-43).

La Biblia omombeʼúvo oñemoingove jey hague koʼã mitãme ohechauka mbaʼépa tuvakuéra ikatu ohaʼarõ. Jesús heʼi: “Og̃uahẽtahína ára opa omanóva ohendu hag̃ua che ñeʼẽ, ha osẽmbáta” (Juan 5:​28, 29). Jehová heʼi Itaʼýra omoingove jeytaha umi omanovaʼekuépe. Hetaiterei mitã omanovaʼekue ‘ohendúta Jesús ñeʼẽ’ heʼívo chupekuéra: “Ndéve haʼe: Epuʼã!”. Haʼekuéra oĩ jeýta ituvakuérandi. Ha Jairo ha hembirekóre oikohaguéicha, tuvakuéra ‘ijurujáita opytávo’.

Oiméramo omano ndehegui nde raʼy térã nde rajy, ani nderesarái Jehová omyengoviataha ne ñembyasy ha revyʼa jeytaha. Ojapóta upéva omoingove jeývo umi omanovaʼekuépe. Rehecha hag̃ua ko mbaʼe, rejapovaʼerã pe salmísta heʼivaʼekue: ‘Peg̃uahẽ Ñandejára rendápe pytyvõ rekávo. Opa ára peñemboja hendápe. Penemanduʼáke umi mbaʼe tuichaite ojapovaʼekuére’ (Salmo 105:​4, 5). Upéicharõ, reservivaʼerã Ñandejára Jehovápe ha remombaʼeguasu chupe haʼe oipotaháicha.

Mbaʼépa rehupytýta koʼág̃a voi ‘rehekávo Jehovápe’? Reñandúta nembareteha reñemboʼévo Ñandejárape, oĩta nde ykére kristiáno tee ojepyʼapýva nderehe ha nemokyreʼỹta la Biblia heʼíva. Ha iporãveha katu, koʼẽrõite rehecháta Jehová ojapóvo ‘umi mbaʼe tuichaitéva’ yvyporakuérape g̃uarã ha umi mitã omanovaʼekuépe g̃uarã avei.

[Rrekuádro oĩva páhina 5-pe]

“Eremína pe kuñakarai mokõi imemby omanovaʼekuépe [...], tou che rógape”

Dón Kehinde ha hembireko ña Bintu ningo testigo de Jehová oikóva Nigériape. Peteĩ aksidéntepe omano chuguikuéra mokõi mitã. Upéva oheja vai chupekuéra. Upéicharõ jepe, ojerovia rupi Jehováre imbarete hikuái, ha opredika meme hapichakuérape pe marandu porã oĩva la Bíbliape.

Heta oĩ ohechakuaáva dón Kehinde ha ña Bintu ipyʼaguapyha ha noñemeʼẽiha ñembyasýpe. Peteĩ kuñakarai hérava Ukoli heʼi ña Bintu irũnguérape: “Eremína pe kuñakarai mokõi imemby omanovaʼekuépe ha akóinte opredikáva la Biblia heʼíva, tou che rógape. Aikuaasemi mbaʼépa omombarete chupe oaguanta hag̃ua”. Ña Bintu oho hendápe ha ña Ukoli heʼi chupe: “Che ningo aikuaase mbaʼérepa nde repredika gueteri, jepe Ñandejára ojuka ne membykuéra. Ñandejára ogueraha chehegui che memby kuña peteĩmi. Upe guive che ndaikuaaséi mbaʼeve chugui”. Ña Bintu ohechauka chupe la Bíbliape mbaʼérepa  ñamano ha mbaʼérepa ikatu jaguerovia umi omanóva oikove jeytaha (Hechos 24:15; Romanos 5:12).

Upe rire ña Ukoli heʼi: “Che aimoʼãvaʼekue Ñandejára oguerahaha umi omanovaʼekuépe. Koʼág̃a aikuaa pe añetegua”. Haʼe oñepyrũ ostudia la Biblia testigos de Jehová ndive oikuaave hag̃ua Ñandejára ojapótava.

[Rrekuádro oĩva páhina 6-pe]

“Che ningo aipytyvõse, péro ndaikuaái mbaʼéichapa”

Omanóvo peteĩ mitã, ituvakuéra ha iñermanokuéra oñeñandu vaieterei. Iñamigokuéra avei ojepyʼapy. Haʼekuéra oipytyvõse péro okyhyje heʼi térã ojapóramo g̃uarã peteĩ mbaʼe ojapo vaivétava hesekuéra. Koʼág̃a jahecháta mbaʼépa ikatu ojapo umi heʼíva: “Che ningo aipytyvõse, péro ndaikuaái mbaʼéichapa”.

❖ Tereho evisita chupekuéra ndereikuaáiramo jepe mbaʼépa eréta térã rejapóta. Nderechávonte ikyreʼỹtama hikuái. Ndoúiramo ne akãme mbaʼépa eréta, eñañua ha ere rembyasyha ojehúva chupekuéra. Reimoʼãpa nerasẽrõ oñeñandu vaivetaha hikuái? La Biblia heʼi: “Penerasẽ umi hasẽva ndive” (Romanos 12:15). Ñanerasẽvo jahechauka ñambyasyha upe ojehúva ha upéva omokyreʼỹta chupekuéra.

❖ Ani rehaʼarõ ojeʼe ndéve rejapovaʼerã. Ikatúpa rekosina chupekuéra g̃uarã? Rejohéi hembiporukuéra? Reipytyvõ chupekuéra ogapýpe? Ani ere: “Erénte chéve ág̃a reikotevẽramo oimeraẽ mbaʼe”. Añetehápe rejaposéramo jepe, oimoʼãta hikuái ne rembiapoitereiha reipytyvõ hag̃ua chupekuéra. Upéva rangue, iporã ñaporandu mbaʼépepa ñaipytyvõkuaa ha jajapo ojeruréva ñandéve. Péro ani jaike opárupi térã ñaneentremetído.

❖ Ani ere: “Aikuaániko mbaʼéichapa reñeñandu”. Ñande ñañandúva omanóvo peteĩ jahayhúva ndojoguamoʼãi ñande rapicha oñandúvape. Omanóramo jepe ndehegui peteĩ mitã ndaikatúi reikuaa nde rapicha oñandúva.

❖ Heta tiémpo ohasavaʼerã peteĩ família oiko porã jey hag̃ua. Upévare iporãta reñehaʼãramo reipytyvõ meme chupekuéra. Ipyahu aja pe oikóva heta hénte ojerepa hesekuéra, péro upe rire haʼekuéra oikotevẽta gueteri ñanderehe. Aníke ñanderesarái chuguikuéra semána ha mése ohasa rire. *

[Nóta]

^ párr. 29 Oĩve informasión folléto Omano vove peteĩ jahayhúva, párte heʼívape “Mbaʼéichapa ñaipytyvõvaʼerã umi oñembyasývape?” páhina 20-24. Kóva omosarambi testigos de Jehová.

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 7]

La Biblia ohechauka tuvakuérape Jesús omoingove jeytaha umi mitã omanovaʼekue ha haʼe ojaposeha upéva