Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Pemboʼékena pene famíliape ohayhu hag̃ua Jehovápe

Pemboʼékena pene famíliape ohayhu hag̃ua Jehovápe

Pemboʼékena pene famíliape ohayhu hag̃ua Jehovápe

“Ku [fléchaicha] oñorairõva pópe niko mitãnguéra oúva kuimbaʼépe haʼe ipyahúpe.” (SALMO 127:4.)

1, 2. Mbaʼérepa taʼyrakuérape oñembojoja umi fléchare oĩva peteĩ kuimbaʼe imbaretéva pópe?

 PE FLÉCHA poiha ojeprepara opoi hag̃ua. Omohenda porã pe flécha ha oipyso pe árko. Imbaretéramo jepe upéva, oñehaʼã omohenda porã raẽ, ha upéi opoi pe flécha. Ojasertátapa? Ojapóta upéva ikatupyrýramo, oipytyvõramo chupe yvytu ha pe flécha oĩ porãramo.

2 Pe rréi Salomón ombojojavaʼekue taʼyrakuérape umi fléchare, oĩva peteĩ kuimbaʼe imbaretéva pópe (Salmo 127:4). Jahechami mbaʼéichapa ikatu oipytyvõ tuvakuérape koʼã mbaʼe. Pe flécha opoíva ningo ndaikatúi ohaʼarõiterei omohenda hag̃ua. Ojasertaséramo, opoi pyaʼe vaʼerã. Upéicha avei tuvakuéra, ndaikatúi ohaʼarõiterei omboʼe hag̃ua itaʼyrakuérape ohayhu hag̃ua ipyʼaite guive Jehovápe. Haʼekuéra ohecha mbaʼéichapa umi mitã pyaʼeterei okakuaa, ha upéi osẽma hógagui (Mateo 19:5). Omog̃uahẽtapa koʼã “flécha” haʼekuéra oipotahápe? Térã jaʼe porã hag̃ua, ohayhútapa ha oservi meme Ñandejárape umi taʼyrakuéra osẽ rire hógagui? Upearã ojehechavaʼerã heta mbaʼe. Umíva apytépe jahechamíta koʼã mbohapy: mbaʼéichapa ikatupyry tuvakuéra, mbaʼéichapa oĩ pe família ha mbaʼéichapa ohecha taʼýra ha tajýra ituvakuéra omboʼéva. Ñañepyrũ hag̃ua, jahechami mbaʼépa ojapovaʼerã tuvakuéra.

Pemoĩkena ehémplo iporãva

3. Mbaʼérepa tuvakuéra ojapovaʼerã upe omboʼeháicha?

3 Jesús ojapóva katuete omboʼeháicha, ha upévare omoĩ ehémplo iporãva tuvakuérape g̃uarã (Juan 13:15). Ndojoguái umi fariséope. Jesús omongavajuvaʼekue chupekuéra oñeʼẽtereihaguére péro ndojapói mbaʼeve (Mateo 23:3). Upévare, peẽ tuvakuéra peipotáramo pene família ohayhu Jehovápe, peẽ voi pejapovaʼerã pemboʼeháicha. Pejénteramo peteĩ mbaʼe ha ndapejapói, haʼetéta peteĩ árko naisãiva (1 Juan 3:18).

4. Mbaʼépa iporã oñeporandumi tuvakuéra, ha mbaʼérepa?

4 Pe ehémplo omoĩva tuvakuéra tuichaiterei mbaʼe. Jahechami mbaʼérepa. Mbaʼéichapa peẽ tuvakuéra pehayhu ypy vaʼekue Ñandejárape? Oiméne pemañávo Jesús ojapovaʼekuére. Upéicha avei, pene família ohayhúta Jehovápe ohecháramo pejapoha upéva. Ñanemanduʼavaʼerã pe mitãre ojeheʼáva ikatuha omombarete térã ‘ombyai umi mbaʼe porã ojepokuaáva ojapo’ (1 Corintios 15:33). Ha jaikuaaháicha, heta áñore umi iñamígo ojeheʼavéva hesekuéra ningo itúva ha isy. Upévare, iporã peñeporandumi: “Ojeheʼa porãpa hína che raʼy oĩ jave chendive? Ojaposétapa iporãva ohecháramo umi mbaʼe che ajapóva? Ohechápa cherehe añemboʼe ha astudiaha la Biblia?”.

Peñemboʼékena pene família ndive

5. Mbaʼépa oikuaáta taʼyrakuéra ohechávo ituvakuérape oñemboʼe?

5 Taʼyrakuéra ikatu oikuaa heta mbaʼe Jehovágui ohendúvo ituvakuérape oñemboʼe. Pór ehémplo, mbaʼépa oikuaáta hikuái ohechávo ituvakuérape oñemboʼeha ostudia mboyve la Biblia térã okaru mboyve? Ohechakuaáta Jehová omeʼẽha ñandéve ñane remikotevẽ, ha upévare jaagradesevaʼerãha chupe. Umi mbaʼe tuichaiterei oipytyvõta chupekuéra (Santiago 1:17).

6. Mbaʼéichapa tuvakuéra ohechaukáta ifamíliape Jehová ojepyʼapy añeteha hesekuéra?

6 Upéicha avei, iporãvétantema tuvakuéra oñemboʼe pyʼỹivéramo ifamília ndive, ha ojerure Ñandejárape umi mbaʼe enterovépe oipyʼapývare. Upéicha, ohecháta hikuái Jehová oĩha ifamília ndive ha ojepyʼapyha enterovetére (Efesios 6:18; 1 Pedro 5:​6, 7). Peteĩ túva oñeʼẽvo itajýrare heʼi: “Roñemboʼe hendive onase ypy guive. Okakuaa aja ohóvo, roñemboʼe avei umi mbaʼe haʼe oikotevẽvare, ha umíva apytépe oiporavokuaa hag̃ua iñamigorã. Omenda peve ha osẽ ore rógagui, ndohasái peteĩ ára roñemboʼeʼỹre hendive”. Tuvakuéra, peñemboʼépa avei peẽ koʼẽ koʼẽre pene família ndive? Ikatúpa peipytyvõ chupekuéra ohecha hag̃ua Jehovápe peteĩ amígoicha, ojepyʼapy añetéva umi mbaʼe haʼekuéra oikotevẽvare? (Filipenses 4:​6, 7.)

7. Oñemboʼe hag̃ua umi mbaʼe oñekotevẽvare, mbaʼépa oikuaa raẽ vaʼerã tuvakuéra?

7 Ñañemboʼe porã hag̃ua ñane família rehe, jaikuaavaʼerã mbaʼépa ohasahína hikuái. Jahechami mbaʼépa ojapovaʼekue peteĩ túva itajýra mokõiva: “Opávo pe semána, añeporandúva: ‘Mbaʼépa oipyʼapýraʼe che rajykuérape ko semánape? Mbaʼe iporãvapa ojehu chupekuéra?’”. Tuvakuéra, mbaʼérepa napeñeporanduimi avei koʼã mbaʼe? Upéicharamo peikuaáta mbaʼe rehépa peñeʼẽta peñemboʼe vove pene família ndive. Upéicha pejapóramo, pemboʼéta chupekuéra oñemboʼe hag̃ua Jehovápe ha avei ohayhu hag̃ua chupe (Salmo 65:2).

Pemokyreʼỹkena ojestudia hag̃ua

8. Mbaʼérepa tuvakuéra omokyreʼỹvaʼerã ifamíliape ostudia meme hag̃ua la Biblia?

8 Ohecháramo ituvakuéra ostudiaha la Biblia, tuichaiterei oipytyvõta taʼyrakuérape oñemoĩ porã hag̃ua Ñandejára ndive. Ñaime porã hag̃ua Jehová ndive tekotevẽ avei ñahendu chupe, ñahenduháicha avei ñande rapichakuérape. Ha ñahendúta Ñandejárape jastudiávo la Biblia ha jaiporu hendive umi puvlikasión omoĩva pe ‘tembiguái jeroviaha’ (Mateo 24:​45-47; Proverbios 4:​1, 2). Upévare, ñane família oĩ porã hag̃ua Jehová ndive, tekotevẽ ñamokyreʼỹ chupekuéra ostudia meme hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ.

9. Mbaʼépa oipytyvõta taʼyrakuérape ostudia meme hag̃ua la Biblia?

9 Mbaʼépa oipytyvõta taʼyrakuérape ostudia meme hag̃ua la Biblia? Jaʼemahaguéicha, iporãitereíta tuvakuéra omoĩramo pe ehémplo. Tuvakuéra, penderechápa pene família pelee ha pestudiárõ la Biblia? Oiméne pene rembiapoiterei peñatendévo hesekuéra, ha ndapeikuaavéima mbaʼe órapa ikatúta pelee ha pestudia. Upéicharamo, iporã peñeporandumi: “Cherechápa che família ndajeiriha voi téle renondégui?”. Oiméramo upéicha, ndaikatúipa peguenohẽ upégui pe tiémpo pestudia hag̃ua ha upéicha pemoĩ chupekuéra ehémplo iporãva?

10, 11. Mbaʼérepa ojestudiavaʼerã káda semána ñane família ndive?

10 Ñaipytyvõta avei ñane famíliape ohendu hag̃ua Jehovápe jastudiáramo la Biblia hendivekuéra káda semána (Isaías 30:21). Ikatu oĩ heʼíva natekotevẽiha jastudia hendivekuéra oho memémagui hikuái rreunionhápe. Jahechamíta mbaʼérepa tekotevẽ jastudia ñane família ndive. Ñañepyrũ hag̃ua, Jehová heʼi tuvakuéra ohekomboʼevaʼerãha ifamíliape (Proverbios 1:8; Efesios 6:4). Ha jastudiávo ñane família ndive ohechakuaáta omombaʼeguasuvaʼerãha Jehovápe hogapýpe voi ha opa henda rupi ha ndahaʼeivaʼerã ojechauka hag̃uánte (Deuteronomio 6:​6-9).

11 Avei, jastudia porãramo ñane família ndive, jaikuaáta mbaʼépa opensa hikuái Ñandejárare ha umi mbaʼe haʼe ojeruréva rehe. Upéicha, umi mitã imichĩ aja jastudiakuaa hendivekuéra pe lívro Ñaaprende Mboʼehára Guasúgui. * Haimete enterove párrafope ojejerure pe mitãme okomenta hag̃ua mbaʼépa haʼe opensa pe ojeleévare. Tuvakuéra oiporúramo umi téysto oĩva, omboʼéta chupekuéra “ohechakuaa [hag̃ua] iporãva ha ivaíva” (Hebreos 5:​14, BNP).

12. Mbaʼépa ohechakuaavaʼerã tuvakuéra ostudia jave ifamília ndive, ha mbaʼéichapa nde rejapo upéva?

12 Jastudiávo ñane família ndive jahechakuaavaʼerã avei mboy áñopa oguereko ha mbaʼépa oikotevẽ. Jahechami mbaʼépa ojapo peteĩ sy ha túva ifamília mitãkuñanguéra heʼírõ guare ohoseha ojeroky iñirũnguéra kolehiopegua ndive. Pe túva heʼi: “Roʼe chupekuéra rostudia jey vove hendivekuéra che ha che rembireko roikotaha haʼekuéraramo, ha haʼekuéra katu ore sy ha ore túvaramo. Ohechakuaavaʼerã mbaʼépa heʼi la Biblia umi jeroky koléhiope ojejapóvare ha ohechauka oréve mbaʼépa rojapovaʼerã”. Mbaʼéichapa osẽ upéva? “Noroimoʼãi mbaʼeichaitépa ojepyʼapy orerehe ore tuvarõguáicha, ha ohechauka oréve la Biblia rupive mbaʼérepa naiporãi roho pe jerokyhápe. Ha romombaʼeveha, heʼi oréve mbaʼépa ikatu rojapo roho rangue pe jerokyhápe. Upe árape rohecha porãve mbaʼépa opensa ha oipota hikuái.” Iporãitereíta jajepyʼamongeta meméramo ha ñañehaʼãmbaite jastudia ñane família ndive (Proverbios 23:15).

Tuicha mbaʼéko oĩramo pyʼaguapy ñande rogapýpe

13, 14. a) Mbaʼéichapa tuvakuéra oikokuaa pyʼaguapýpe ifamília ndive? b) Pehechakuaáramo pejavyhague, mbaʼépa ikatu oiko?

13 Pe flécha opoíva ipyʼaguapy porãramo ndahasyivéta ojaserta hag̃ua. Upéicha avei, ndahasymoʼãi taʼyrakuérape ohayhu hag̃ua Jehovápe ituvakuéra voi oñehaʼãramo oiko pyʼaguapýpe hogapýpe. Oñeʼẽvo pe hustísia rehe, Santiago heʼi ‘oñemitỹha pyʼaguapýpe’ umi ipyʼaguapývape g̃uarã (Santiago 3:18). Ha mbaʼéichapa tuvakuéra oikokuaa pyʼaguapýpe ifamília ndive? Oñepyrũ hag̃ua, haʼekuéra voi oiko porã vaʼerã oñondive. Ojoayhu ha ojorrespetáramo, ndahasymoʼãi chupekuéra omboʼe ifamíliape ohayhu ha orrespeta hag̃ua hapichápe. Ha iporãveha katu ohayhu ha omombaʼeguasúta Jehovápe (Gálatas 6:​7, Efesios 5:33). Jaikuaaháicha, pe ogapy ojoayhu ha ojorrespetahápe oĩ avei pyʼaguapy. Avei, umi omendáva oikóramo pyʼaguapýpe, ombohovái porãve umi provléma oĩva ifamíliape.

14 Péro ko múndope ndaipóri omendáva térã família iprovlemaʼỹva. Upévare, nameméi ojehecha tuvakuérare umi mbaʼe porã omoheñóiva Ñandejára espíritu otrata jave ifamíliape (Gálatas 5:​22, 23). Upéicha jave, mbaʼépa ojapovaʼerã tuvakuéra? Ohechakuaáramo ifamília renondépe ojavyhague, orrespetátapa gueteri chupekuéra? Jahechami apóstol Páblope ojehuvaʼekue. Haʼe oipytyvõvaʼekue heta kristiánope haʼerõguáicha peteĩ túva (1 Corintios 4:15). Upéicharamo jepe, notĩri omombeʼu hag̃ua ojavyhague (Romanos 7:​21-25). Ha iñumildehaguére ndeʼiséi nañamombaʼemoʼãveimaha chupe. Ojavýramo jepe, ndojokói chupe heʼi hag̃ua umi Corintoyguápe péicha: “Pejapo che ajapóva, che ajapoháicha Cristo ojapovaʼekue” (1 Corintios 11:1). Tuvakuéra, peẽ avei pejapokuaa upéicha. Pehechakuaáramo pejavyhague, pende raʼykuéra ikatu napenderovaʼapíri umi mbaʼe pejapovaʼekuére.

15, 16. Mbaʼérepa tuvakuéra omboʼevaʼerã ifamíliape ohayhu hag̃ua umi ermanokuérape, ha mbaʼéichapa ikatu ojapo upéva?

15 Mbaʼépa ikatu pejapove, peẽ tuvakuéra, pene família ohayhu hag̃ua Jehovápe? Penemanduʼakuaa apóstol Juan heʼivaʼekuére: “Oiméramo heʼíva: ‘Che ahayhu [...] Ñandejárape’, ha ndaijaʼéi avei iñermáno rehe, ijapu. Pe ohayhuʼỹva iñermáno ohechávape, piko mbaʼéicha ohayhúta [...] Ñandejára haʼe ohechaʼỹvape?” (1 Juan 4:​20, 21). Upévare, pemboʼéramo pene famíliape ohayhu hag̃ua iñermanokuérape oĩva kongregasiónpe, pemboʼéta avei chupekuéra ohayhu hag̃ua Ñandejárape. Iporã peñeporandumi: “Mbaʼéichapa añeʼẽ jepi pe kongregasiónrehe? Añeʼẽ porãpa, térãpa añeʼẽ vai?”. Pehechakuaa hag̃ua upéva, peñatende porã vaʼerã mbaʼépa heʼi pende raʼykuéra umi rreunión ha ermanokuéra rehe. Umi mbaʼe haʼekuéra heʼíva ohechaukáta mbaʼéichapa peẽ pepensa.

16 Péro, mbaʼéichapa peipytyvõta pene famíliape ohayhu hag̃ua umi ermanokuérape? Peter, mokõi itaʼýra mitãrusúva, heʼi: “Michĩete guive che raʼykuéra, roinvita ore rógape umi ermáno ijerovia mbaretévape okaru ha ohasa porã hag̃ua orendive. Ore família oikuaa jaservíramo Ñandejárape javyʼaha, okakuaágui hikuái umi Jehovápe ohayhúva apytépe”. Peteĩ túva hérava Dennis heʼi avei: “Romokyreʼỹvaʼekue umi cinco mitãkuña roguerekóvape ojeheʼa hag̃ua umi prekursór ijedavévare, ha ikatu jave roinvita ore rógape superintendénte de sirkuíto ha hembirekópe”. Ha peẽ, tuvakuéra, ikatúpa peipytyvõ pende raʼykuérape ohecha hag̃ua pe kongregasiónifamíliaicha? (Marcos 10:​29, 30.)

Mbaʼépa ojapovaʼerã taʼyrakuéra

17. Amo ipahápe, mbaʼépa odesidivaʼerã taʼyrakuéra?

17 Ñanemanduʼami jey pe flécha opoívare. Ikatupyryvéramo jepe, ndojasertamoʼãi opoisehápe iflécha karẽramo. Upéicha avei umi tuvakuéra, ohecháramo itaʼýra oho karẽseha, oñehaʼãvaʼerã omoĩ porã haʼerõguáicha peteĩ flécha. Péro amo ipahápe, pe mitãrusu odesidivaʼerã ohejátapa ko múndo ‘omokarẽ’ chupe, térãpa ohejáta Jehová ogueraha chupe tape porãre (Proverbios 3:​5, 6; Romanos 12:2).

18. Mbaʼéichapa oñeñandúta enterove mitãrusu ha mitãkuñanguéra odesidi porãramo?

18 Tuvakuéra omongakuaa porã vaʼerã ifamília ‘Ñandejára Jehová oipotaháicha’, upéicharamo jepe amo ipahápe taʼyrakuéra odesidivaʼerã mbaʼépa ojapóta okakuaapa rire (Efesios 6:4). Upévare, mitãrusu ha mitãkuñanguéra, pejapótapa pende túva ha pende sy penemboʼeháicha? Pejapóramo upéicha, peiko porãvéta. Napembovyʼamoʼãi pende sy ha pende rúpe añónte, Jehovápe pembovyʼáta avei (Proverbios 27:11).

[Nóta]

^ párr. 11 Omosarambíva testigos de Jehová

Ñanemanduʼápa?

• Mbaʼéichapa ikatu tuvakuéra omoĩ ehémplo iporãva oñemboʼe ha ostudiávo la Biblia?

• Mbaʼéichapa tuvakuéra oikokuaa pyʼaguapýpe ifamília ndive?

• Mbaʼépa odesidivaʼerã taʼyrakuéra, ha mbaʼépa oguerúta upéva hapichakuérape?

[Porandu ñahesaʼỹijóva]

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 29]

Remoĩpa ehémplo iporãva nde raʼykuérape restudia meme rupi?

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 30]

Pe família oikóva pyʼaguapýpe ovyʼave