Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Mbaʼéichapa jahechauka japoroporiahuverekoha?

Mbaʼéichapa jahechauka japoroporiahuverekoha?

Mbaʼéichapa jahechauka japoroporiahuverekoha?

‘Upévare, koʼág̃a ikatu aja jajapo iporãva opavavépe g̃uarã, tenondete umi ñanemoirũvape ñande jeroviápe’ (GÁLATAS 6:10.)

1, 2. Mbaʼépa ñanemboʼe pe kariaʼy Samariaygua ojapovaʼekue?

 PETEĨ karai iñarandúva, oikuaáva umi léi oñemeʼẽvaʼekue Moiséspe oñemongeta Jesús ndive ha oporandu chupe: “Mboʼehára mbaʼe piko ajapovaʼerã aguereko hag̃ua jeikove opaʼỹva?” Jesús katu okontesta chupe péicha: ‘Oguejy peteĩ kariaʼy Jerusaléngui Jericópe ha hoʼa mondahakuéra poguýpe, umíva omondapa chugui opa mbaʼe ha oinupã vaipaite rire chupe ojeʼói hikuái ha oheja chupe omano hag̃uaichaite. Upeichahágui peteĩ saserdóte ohasa upe rupi, ha ohechávo chupe ojere chugui ha ohónte ha ndopytái. Peteĩ levíta og̃uahẽ avei upépe, ha ohecha vove, ojere chugui ha ohónte avei tenonderã. Peteĩ kuimbaʼe Samariaygua katu, ohovahína upe tape upévare avei, ohechávo oiporiahuvereko chupe. Oñemboja hendápe, ha oipohano ñandyry ha vínope, ha ojokua chupe umi oñekytĩhague. Upéi ohupi chupe henda ári, ogueraha peteĩ óga ojepytahápe ha oñangareko hese. Ha upe riregua koʼẽme oguenohẽ mokõi denario ha omeʼẽ pe óga ojepytaha járape, ha heʼi chupe: Eñangareko ko kariaʼýre. Ndohupytypáirõ, che ahepymeʼẽta ndéve upéi aju jeývo’. Upe rire Jesús oporandu pe ohendúvape chupe: ‘Mavápa ndéve koʼã mbohapyve apytégui, pe kariaʼy mondaha pópe hoʼavaʼekue rapicha?’. Péicha ombohovái chupe: “Pe oiporiahuverekovaʼekue chupe” (Lucas 10:​25, 29-37a).

2 Pe kuimbaʼe Samariaygua ipyʼaporã rupi pe kariaʼy ndive ohechauka ñandéve mbaʼépa heʼise japoroporiahuvereko. Jahechaháicha pe kuimbaʼe Samariaygua oiporiahuvereko rupi oipytyvõ pe hapichápe, ndahaʼéiramo jepe hetãygua. Jaiporiahuverekóramo ñande rapichápe nañamañamoʼãi mbaʼe tetãyguápa, iñarandúpa térã mbaʼe rrelihiónpepa oĩ. Jahechaháicha Jesús omombeʼupávo mbaʼépa ojapovaʼekue pe kuimbaʼe Samariaygua, heʼi pe ohendúvape chupe: “Néi, tereho ha ejapo ndave upéicha” (Lucas 10:37b). Ñande ñañatende porã vaʼerã umi Jesús heʼivaʼekuére ha jaiporiahuvereko ñande rapichakuérape. Mbaʼéichapa jahechaukáta japoroporiahuverekoha?

Oĩramo ñane ermáno oikotevẽva

3, 4. Mbaʼérepa jaiporiahuverekovaʼerã ñane ermanokuérape?

3 Apóstol Pablo heʼi: ‘Upévare, koʼág̃a ikatu aja jajapo iporãva opavavépe g̃uarã, tenondete umi ñanemoirũvape ñande jeroviápe’ (Gálatas 6:10). Jaleehaguéicha Ñandejára Ñeʼẽme, jahechamína mbaʼéichapa ikatu jahechauka jaiporiahuverekoha ñane ermanokuérape.

4 Santiago, Jesús remimboʼe omokyreʼỹ kristianokuérape oporoporiahuvereko hag̃ua. Haʼe heʼi: ‘Umi ndoporoporiahuverekoivaʼekue ojehusgavaʼerã ojeporiahuverekoʼỹme’ (Santiago 2:13). Koʼápe ohechauka ñandéve heta hendáicha ikatuha japoroporiahuvereko. Santiago 1:​27-pe omombeʼu: ‘Pe jerovia añeteguáva ha iporãva Ñandejára ñande Ru renondépe niko haʼe: ‘Ñaipytyvõ umi ityreʼỹ ha imenaveʼỹvape opa hemikotevẽme, ha ñañeñangareko Yvy arigua teko kyʼágui’. Ha Santiago 2:​15, 16-pe heʼi: ‘Oĩramo peteĩ ermáno térã ermána ndaijaóiva ha ndoguerekóiva hoʼuvaʼerã upe árape, ha peteĩva pende apytégui heʼíramo chupe toho porãite peẽme ha peñeñuã pe roʼýgui ha pekaru, ha nomeʼẽi chupe oikotevẽva, oipytyvõta piko chupe upéva?

5, 6. Mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñane ermanokuérape jaiporiahuverekoha?

5 Pe rrelihión añetetéva ñanemboʼe jajepyʼapy ha ñaipytyvõ hag̃ua ñande rapicha oikotevẽvape. Nañanemboʼéi jaipotánte hag̃ua osẽ porãmba ñande rapichakuérape. Jaiporiahuverekóramo ñameʼẽta chupekuéra oikotevẽva upe jave (1 Juan 3:​17, 18). Ikatu jajapo hembiʼurã umi hasývape, ñaipytyvõ umi itujávape, jagueru ha jagueraha rreunionhápe umi oikotevẽvape ha ñandepojera umichagua ndive (Deuteronomio 15:​7-10).

6 Koʼẽ koʼẽre ñanderetave ñane kongregasiónpe. Iñimportánteramo jepe ñameʼẽ ñane ermanokuérape umi mbaʼe oikotevẽva, iñimportanteve ñaipytyvõ chupekuéra omombarete hag̃ua ijerovia Jehováre. Enterovetépe g̃uarã iporã koʼápe heʼíva: ‘pemokyreʼỹ hag̃ua umi naikyreʼỹveívape, peipytyvõ hag̃ua umi ikangývape’ (1 Tesalonicenses 5:14). Umi ansiáno katu haʼete ku ‘yvytúgui ñakañyha ha ára pochýgui ñañemoʼãha’ (Isaías 32:2).

7. Mbaʼépa ojaporakaʼe umi kristiáno Antioquiaygua ha mbaʼépa ñaaprende chuguikuéra?

7 Umi kristiáno ypykue oipytyvõvaʼekue viúdape, ityreʼỹvape ha iñermanokuéra oikotevẽvape. Avei ojapo heta mbaʼe oipytyvõ hag̃ua iñermanokuérape. Ñanemanduʼamína umi kristiáno ypykue Antioquiaygua rehe. Pe proféta Ágabo heʼivaʼekue ‘outaha peteĩ ñembyahýi guasu opa rupi ko Yvy ape ári’, mbaʼépa ojapo hikuái? ‘Upérõ umi Antioquiaygua oñembopyʼapeteĩ oguerahauka hag̃ua oguerekóvagui umi Judeaguápe.’ Bernabé ha Saulo rupi oguerahauka hikuái umi mbaʼe oikotevẽva umi ansiáno Judeayguápe (Hechos 11:​28-30). Mbaʼépa ikatu jaʼe ko ñane tiémpore? “Pe tembiguái jeroviaha ha iñarandúva” ohecha omoĩ oipytyvõvaʼerã umi ñane ermáno ohasa asývape oikoha rupi yvyryrýi, tsunami, ama guasu ha heta mbaʼe vai (Mateo 24:45). Heta oñembaʼapo, ojeporu tiémpo ha pláta oñepytyvõ hag̃ua ñane ermanokuérape.

“Ñaporombojerovia joavýramo”

8. Mbaʼérepa japoroporiahuverekóramo nañaporombojerovia joavymoʼãi?

8 Pe lívro hérava Santiago ohechauka ñandéve peteĩ mbaʼe ojoavýva mborayhu ha jeporoporiahuverekógui. ‘Pembojerovia joavýramo pende rapichakuérape pejapo ivaíva ha pe léi voi haʼéta upe pende rova apíva penerembiapo vaikuére.’ (Santiago 2:​8, 9.) Jahecharamove ha ñambojeroviave peteĩ ñande rapichápe ipláta heta haguére, ikatu ñandepyʼahatã ha ndajahechakuaavéi ñande rapichakuéra oikotevẽha (Proverbios 21:13). Ndajaporoporiahuverekomoʼãi jaikóramo ñamombaʼeve ha ñambojerovia joavy ñande rapichakuérape. Ñande japoroporiahuverekoséramo jatratavaʼerã peteĩchapaite ñande rapichakuérape.

9. Mbaʼérepa ñamombaʼe térã jaguerohorýramo ñande rapichápe ndeʼiséi ñambojeroviaveha chupe?

9 Heʼisépa upéva ndaikatuiha jahecharamo térã ñambojerovia ñande rapichakuérape? Nahániri, ñañemomanduʼamína Epafrodito rehe, haʼe oipytyvõvaʼekue apóstol Páblope. Apóstol Pablo ohaivaʼekue umi kristiáno Filiposguápe: ‘Pembojeroviákena avei umi tapicha Epafroditochaguápe’. Mbaʼérepa? ‘Omanomoʼãite vaʼekue Jesucristo rembiapo rehehápe, ha omeʼẽmoʼã voi hekove chemoirũ hag̃ua rehehápe, peẽ ndaikatuivaʼekue pejapo peimégui mombyry.’ (Filipenses 2:​25, 29, 30.) Iporã voínte ojehecharamo Epafrodítope, haʼe ojapo porãmbaite vaʼekue hembiapo. Avei 1 Timoteo 5:​17-pe jalee ‘Umi ansiáno oñangareko porãva kongregasiónrehe ñamombaʼevaʼerã, tenondete umi oikóva oñemoñeʼẽ ha oporomboʼe’. Upéicha, jaguerohoryvaʼerã umi ñande rapicha oñehaʼãvape ojapo Jehová rembipota. Ha upéva ndeʼiséi ñambojeroviaveha chupekuéra.

Pe ‘arandu Ñandejára omeʼẽva, oporoporiahuvereko’

10. Mbaʼérepa jajokovaʼerã ñande juru?

10 Ñane kũre katu Santiago heʼivaʼekue ‘peteĩ ojejokokuaaʼỹva, henyhẽtéva venéno oporojukávagui. Péva rupive oñemombaʼeguasu Ñandejára ñande Rúpe ha oñeñeʼẽ vai yvypóra rehe Ñandejára ojapovaʼekue ijoguaháramo. Pe peteĩ jurúguinte osẽ vendisión ha ñeʼẽ vai’. Upe riremínte Santiago heʼivaʼekue ‘peẽ pende pyʼaro, peẽntesérõ, peñemombaʼeguasúramo, ani peimoʼã penearanduha, upéicharamo niko pendejapúta ha penegáta pe añetegua. Koichagua arandu ndahaʼéigui Ñandejáragui oúva, upéva ou yvypóra ha añágui. Oĩháme haʼenteséva ha ojupe g̃uarã jevýnteva, upépe oĩ sarambi ha opaichagua mbaʼe vai. Umi oguerekóva pe arandu Ñandejára omeʼẽva katu heko potĩ, ndaipochykuaái, ipyʼaporã ha iñeʼẽrendukuaa. Oporoporiahuverekokuaa ha hembiapo porã, iñeʼẽ añete ha ndahovamokõiri’ (Santiago 3:​8-10a, 14-17).

11. Mbaʼéichapa ikatu jahechauka umi jaʼéva rupive japoroporiahuverekoha?

11 Ñañeʼẽvaʼerã hendápe porã, upéicharõ jahechaukáta ñanearanduha japoroporiahuverekóvo. Jaipotáramo ñanembaʼeʼỹva térã ñañemombaʼeguasu umi mbaʼe jahupytýva rehe, ñandejapu térã jaʼe jaʼeʼỹ vaʼerã, mbaʼépa jahechaukatañaína upéicharamo? Ñanemanduʼavaʼerã ‘opa umi hembiapo vaíva ojerovia rei ijehe’ (Salmo 94:4). Ha oñeʼẽ reíva hapicháre omongyʼa heko potĩva réra (Salmo 64:​2-4). Upéicha avei peteĩ ‘oñeʼẽva hendapeʼỹ, ijapu’ ha omongyʼa hapicha rekove (Proverbios 14:5; 1 Reyes 21:​7-13). Upévare, Santiago oñeʼẽmba rire umi oñeʼẽva hendapeʼỹ rehe heʼi ‘che ermanokuéra, ndaupéichaivaʼerã’ (Santiago 3:10b). Jahechaháicha umi oporoporiahuverekóva iñeʼẽ potĩ vaʼerã, oporombopyʼaguapy ha oporomoakãguapyvaʼerã. Jesús katu heʼi porã vaʼekue ñandéve: ‘opa ñeʼẽ rei yvyporakuéra heʼivaʼekue ojecháta Jehovándi pe Huísio Árape’ (Mateo 12:36). Upéva rehe, ajépa iporãitéta umi mbaʼe jaʼéva rupive jahechaukáramo japoroporiahuverekoha!

Kristianokuéra ‘operdona hapichakuérape hembiapo vaikue’

12, 13. a) Mbaʼéichapa japoroporiahuverekovaʼerã heʼi Jesús oñeʼẽrõ guare pe tembiguái odeve hetáva rehe? b) Mbaʼépa heʼise ñaporoperdonavaʼerãha ‘setenta y siete vése’?

12 Jesús heʼivaʼekue mbaʼéichapa ikatu avei jahechauka japoroporiahuverekoha. Peteĩ rréi oiporuka peteĩ hembiguáipe sesenta millones de denarios. Pe tembiguái ndoguerekóigui opaga hag̃ua, ojerure oiporiahuverekomi hag̃ua chupe. Pe rréi oiporiahuvereko rupi oheja rei chupe pe pláta oiporukavaʼekue. Upe rire pe tembiguái ojotopa peteĩ hapicha oiporuka hague michĩmi pláta, cien denarios ha ndaikatúiva omyengovia chupe. Ndoiporiahuverekói hapichápe, upévare oguerahauka chupe kárselpe. Pe rréi oikuaárõ guare upéva ohenói pe tembiguáipe ha heʼi chupe: “Nde tembiguái pyʼahatã! Che aheja reipa kuri ndéve pe redevéva, rejerurégui chéve. Ha nde reiporiahuverekovaʼerãmoʼã avei pe nde rapichápe, pe che roiporiahuverekohaguéicha ndéve”. Upe riremínte oguerahauka chupe kárselpe. Ha Jesús katu ipahaitépe heʼi ‘péicha avei ojapóne penderehe che Ru yvagapegua, ndapehejareíriramo pende pyʼaite guive pene pehẽnguépe hembiapo vaikue’ (Mateo 18:​23-35).

13 Jesús heʼivaʼekue ohechauka porãiterei ñandéve jaiporiahuverekórõ ñande rapichápe, ñaperdonavaʼerãha avei chupe. Jehová oheja rei ñandéve ñane rembiapo vaikue. Ha ñande, ‘jaheja reípa ñande rapichápe hembiapo vaikue?’ (Mateo 6:​14, 15.) Oñeʼẽ mboyve Jesús pe tembiguái ipyʼahatãvare, Pedro oporandu chupe ‘che jára mboy che rapicha rembiapo vaikue piko aheja rei vaʼerã? Iporãma piko siéteramo? Jesús heʼi chupe: Nahániri siete naiporãi. Iporãta setenta y siete véseramo’. (Mateo 18:​21, 22). Jahechaháicha pe oporoporiahuverekóva oporoperdonakuaa ‘setenta y siete vése’, térã hetaiterei vése

14. Mbaʼéichapa ikatu avei japoroporiahuvereko heʼiháicha Mateo 7:​1-4-pe?

14 Pe diskúrso Jesús ojapovaʼekue pe montáñape, ohechauka avei mbaʼéichapa ikatu japoroporiahuvereko, haʼe heʼi: ‘Ani peporohusga, ani hag̃ua pejehusga. Pe peẽ peporohusgaháicha pejehusga jey vaʼerã [...]. Mbaʼéicha piko remaʼẽ pe kapiʼi oĩva ne ermáno resápe, ha neremaʼẽi pe yvyra poguasu nde resápe oĩva rehe? Térã mbaʼéicha piko eréta ne ermánope: eheja taipeʼa ndéve pe kapiʼi oĩva nde resápe nde voi rerekóramo peteĩ yvyra poguasu nde resápe?’ (Mateo 7:​1-4). Heʼiháicha ñandéve koʼápe japoriahuvereko hag̃ua ñane ermanokuérape nañamañaivaʼerã mbaʼépa ojapo vai térã mbaʼépepa ikangyve hikuái, ha nañañeʼẽvairivaʼerã hesekuéra.

“Jajapo iporãva opavavépe”

15. Mbaʼérepa jaiporiahuverekovaʼerã avei umi ndahaʼéiva ñane ermánope?

15 Santiago ohaivaʼekue mbaʼéichapa kristianokuéra oporoporiahuverekovaʼerã. Péro upéva ndeʼiséi ñane ermanokuerapénte jaiporiahuverekovaʼerãha. Jehová ipyʼaporã opavavéndi ha ‘iporiahuvereko oĩ opa hembiapokuéra ári’ (Salmo 145:9). Ñandepyʼaporã vaʼerã Ñandejáraicha ha ‘jajapo iporãva opavavépe’ (Efesios 5:1; Gálatas 6:10). Ndajahayhúiramo jepe ko “múndo, térã umi mbaʼe ipype oĩva”, nañanepyʼahatãi jahecháramo ñande rapicha yvypóra oikotevẽ asy hína (1 Juan 2:15).

16. Mbaʼépa jahechakuaavaʼerã japoroporiahuvereko hag̃ua?

16 Ñande kristiáno ñaipytyvõ katuete ñane ermanokuéra oikotevẽvape. Ohasa asýva heta mbaʼére, umíva apytépe oikohaguére hese peteĩ mbaʼe nohaʼãrõiva (Eclesiastés 9:11). Ñande jahechakuaa mbaʼéichapa ha moõite pevépa ikatu ñaipytyvõ ñande rapichápe (Proverbios 3:27). Ñaipytyvõséramo jepe ñande rapichápe, ñañatende porã vaʼerã ani hag̃ua omoateʼỹ ha nombaʼaposevéi oñemeʼẽmbágui chupe opa mbaʼe oikotevẽva (Proverbios 20:​1, 4; 2 Tesalonicenses 3:​10-12). Koʼã mbaʼe ohechauka ñandéve iporãitereiha jaiporiahuvereko ñande rapichakuérape. Péro upéicha avei iporã ñaneakãguapy ha jajapo opa mbaʼe hekópe porã.

17. Mbaʼéichapa jahechaukáta jaiporiahuverekoha opaichagua ñande rapichakuérape?

17 Jahechauka hag̃ua jaiporiahuverekoha opaichagua ñande rapichápe, ñamombeʼuvaʼerã chupekuéra marandu porã oĩva Ñandejára Ñeʼẽme. Mbaʼérepa? Oiko rupi pytũmbýpe hikuái. Ndoikuaái mbaʼéichapa ombohováita iprovlemakuéra ha nohaʼarõi mbaʼeve iporãva henonderãme. Ohasa asy hikuái, “ikaneʼõ ha ikangýma rupi hikuái, umi ovecha herekuaʼỹvaicha” (Mateo 9:​36, JMP). Péro ohendúramo Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva, ‘ogueraháta tape porãre’ ha oipytyvõta avei chupekuéra ombohovái hag̃ua opaichagua provléma hekovépe. Avei ‘ohesapéta chupekuéra haperã’, ohechaukáta mbaʼépa Ñandejára ojapóta koʼẽrõite ha ohaʼãrõ hag̃ua peteĩ múndo ijojahaʼỹva (Salmo 119:105). Ñamombaʼeteniko ñamombeʼuhaguére pe marandu porã ñande rapichakuéra oikotevẽvape! Hiʼag̃uimbaitéma pe ‘jehasa asy guasu’. Upévare koʼág̃a ñamosarambivaʼerã kyreʼỹme pe marandu porã, ha ñamboʼevaʼerã ñande rapichakuérape ojapo hag̃ua Jehová rembipota (Mateo 24:​3-8, 21, 22, 36-41; 28:​19, 20). Péva pe tembiapo rupive añoite jahechaukáta japoroporiahuverekoha.

Ñameʼẽkena ñande pyʼaite guive

18, 19. Mbaʼérepa ñañehaʼãmbaitevaʼerã jaiporiahuvereko ñande rapichakuérape?

18 Jesús heʼi ‘pemeʼẽ Ñandejára omeʼẽvaʼekue peẽme pende pyʼaite guive’ (Lucas 11:41). Jahechauka hag̃ua jaiporiahuverekoha ñande rapichakuérape, umi jajapóva osẽvaʼerã ñande pyʼaite guive; avei mborayhu ha kyreʼỹme jajapovaʼerã (2 Corintios 9:7). Ko múndope jahecha hetaiterei oĩha haʼenteséva ha ipyʼahatãva. Upévare javyʼaiténingo jahechávo mbaʼéichapa kristianokuéra oporoporiahuvereko!

19 Ñañehaʼãmbaitékena jaiporiahuvereko ñande rapichakuérape Jehová ñandeporiahuverekoháicha. Jajapóramo upéicha jaikóta vyʼápe (Mateo 5:7).

Mbaʼépa ñaaprende?

• Mbaʼérepa ñane ermanokuérape raẽ jaiporiahuverekovaʼerã?

• Mbaʼépa ikatu jajapo kongregasiónpe jahechauka hag̃ua jaiporiahuverekoha ñane ermanokuérape?

• Mbaʼe iporãvapa ikatu jajapo ñaipytyvõ hag̃ua opaichagua ñande rapichakuérape?

[Porandu ñahesaʼỹijóva]

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 16]

Pe kuimbaʼe Samariaygua oporoporiahuverekoitereivaʼekue

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 18]

Jahechauka hag̃ua jaiporiahuverekoha opaichagua ñande rapichakuérape ñamombeʼuvaʼerã marandu porã oĩva Ñandejára Ñeʼẽme