Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Oseas

Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Oseas

Jehová Ñeʼẽ ningo oikove

Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Oseas

ISRAÉLPE, umi diez trívupe saʼietereíma oĩ umi oadoráva Jehovápe. Oisãmbyhy chupekuéra Jeroboán II, ha umi hénte ipláta heta. Péro omano rire ko rréi pyaʼe imboriahupa hikuái. Umi hénte ou ndovyʼavéi ha heta sarambi oiko pe tetãme. Seis rréi ojupi Jeroboán rire, ha umívagui cuátrope ojejuka (2 Reyes 14:29; 15:​8-30; 17:​1-6). Oséasgui oiko ñepyrũ proféta áño 804 rupi Jesús ou mboyve ha osegi 59 áñore.

Oseas ohasáva hembirekóndi ohechauka mbaʼépa oñandu Jehová tetã Israel rehe. Ko proféta omombeʼu umi hénte hembiapo vaiha, ha avei mbaʼéichapa ojekastigáta Israel ha Judá. Oseas omombeʼu mbaʼéichapa Jehová ohayhu umi héntepe, péro avei omyesakã porã ojekastigataha umi hembiapo vaívape. Umi mbaʼe ohaivaʼekue ningo oĩ la Bíbliape, upévare ikatu jaʼe Oseas marandu oikove ha ipuʼakaha (Hebreos 4:12).

“TEREHO HA EMENDA KUÑA REKO VAÍRE”

(Oseas 1:1–3:5)

Jehová heʼi Oséaspe: “Tereho ha emenda kuña reko vaíre” (Oseas 1:2). Oseas ojapo Jehová heʼíva, omenda Gómer rehe ha oreko hikuái peteĩ mitã. Upéi ko kuña oreko jey mokõi mitã ndahaʼéiva iménagui. Umi mitã héra Lo-ruhamá ha Lo-ammí. Koʼã téra ohechauka Jehová ndoiporiahuverekomoʼãiha Israélpe, ha omboyketaha chupekuéra hembiapo vai rupi.

Mbaʼépa oñandu Jehová umi hénte naiñeʼẽrendúivare? Jehová heʼi Oséaspe: “Ehayhu peteĩ kuñáme iménape omoakãratĩvape, che ahayhuháicha Israelguápe, haʼekuéra oñakãitýramo jepe [ñandejára] mombyryguápe” (Oseas 3:1).

Porandukuéra:

1:1. Mbaʼérepa Oseas oñeʼẽ cuatro rréi Judayguáre, ha peteĩnte Israelguáre? Ojapo upéva ohechauka hag̃ua umi rréi oúva David familiaréguinte haʼeha rréi teete ogovernavaʼerã Ñandejára puévlope. Péro umi rréi ogovernáva umi diez trívu ndoúi David famíliagui.

1:​2-9. Omenda piko Oseas peteĩ “kuña reko vaíre”? Omenda. Oseas rembireko omoakãratĩ chupe. Ndaipóri mbaʼeve ohechaukáva Oseas ohechantehague iképe térã peteĩ visiónpe koʼã mbaʼe.

1:7. Arakaʼépa ojeporiahuvereko ha ojesalva umi Judayguápe? Ko mbaʼe oñekumpli áño 732-pe Jesús ou mboyve, ogoverna aja rréi Ezequías. Upérõ Jehová omondo hiʼánhel ojuka hag̃ua peteĩ pyharépe 185.000 soldádo Asiriaygua ha upéicha ojesalva Jerusalén (2 Reyes 19:​34, 35). Jehová osalva Judápe ha ndoiporúi ‘flécha, kyse puku, kavaju térã hiʼarigua’.

2:​1, 2 [1:​10, 11, NM]. Pe rréino Israelgua oñehundi 740-pe Jesús ou mboyve, mbaʼéichapa upéicharõ ‘oñembyaty’ Judá Israelgua ndive? Heta tapicha oikóva Israélpe oho Judápe ojegueraha mboyve chupekuéra Babilóniape 607-pe (2 Crónicas 11:​13-17; 30:​6-12, 18-20, 25). Umi hudío oho jey hetãme 537-pe ha hendivekuéra oho heta Israelgua familiare (Esdras 2:70).

2:​23-25 [2:​21-23, NM]. Mbaʼépa heʼiséraʼe Jehová heʼívo: “Añotỹta che retãme [Jezreélpe] upe yvýpe, che mbaʼerã ñoitétama haʼe, upérõ ambyasýta” chupe? Oseas ha Gómer família ypykue héra Jezreel (Oseas 1:​2-4). Upe téra heʼise ‘Jehová oñotỹta’, ha ohechauka Jehová ombyatytaha umi Israelgua iñeʼẽrendúvape 537-pe. Haʼe oñotỹ térã oguerúta chupekuéra Judápe. Pe tetã opytavaʼekue tapere 70 áñore, koʼág̃a orekóta heta hiʼupy, víno ha aséite. Pe profesía heʼi koʼã mbaʼe ojeruretaha yvýpe oikotevẽva okakuaa porã hag̃ua. Ha pe yvy ojeruretaha yvágape ama, ha yvága katu ojeruréta Ñandejárape arai oky hag̃ua. Koʼã mbaʼe oikóta umi hénte ou jeýva orekopa hag̃ua oikotevẽva. Apóstol Pablo ha Pedro heʼi Oseas 2:23 oñekumpliha avei oñembyatývo umi kristiáno ohótava yvágape (Romanos 9:​25, 26; 1 Pedro 2:10).

Mbaʼépa ñanemboʼe:

1:​2-9; 3:​1, 2. Ñapensamína mbaʼeichaitépa ijetuʼúneraʼe Oséaspe opyta hag̃ua hembirekóndi Jehová heʼihaguéicha chupe. Ñañeporandumi: Ñañehaʼãtapa ñambotapykue ñande jaipotáva jajapo hag̃ua Ñandejára rembipota?

1:​6-9. Jehovápe ndogustái ñemoakãratĩ, ha umi omboykéva chupe ha oadoráva ñandejára guaʼúpe.

1:​7, 10, 11; 2:​14-23. Oñekumplipaite opa mbaʼe Jehová heʼivaʼekue Israel ha Judá rehe. Upéva ohechauka Ñandejára heʼíva oikoha katuete.

2:​16, 19, 21-23; 3:​1-4. Jehová operdona umi oñembyasývape ipyʼaite guive (Nehemías 9:17). Haʼe ojapoháicha, ñande jaiporiahuvereko ha ñaperdonavaʼerã ñande rapichakuérape.

JEHOVÁ ‘OMBOHOVAKE KO TETÃYGUÁPE’

(Oseas 4:1–13:16)

Jehová ‘ombohovake ko tetãyguápe’. Mbaʼérepa? ‘Ndaiporivéigui jerovia ojuehe, avave ndojapovéi iñeʼẽ omeʼẽvaʼekue hapichápe ha ndoikuaavéi Ñandejárape.’ (Oseas 4:1.) Umi hénte naiñeʼẽrendúiva ombotavy hapichápe, oporojuka, heko vai ha omboyke Ñandejárape. Ohekarangue Ñandejárape “ojerure pytyvõ Egíptope, ha upéi oho Asíriape” (Oseas 7:11).

Jehová heʼi mbaʼépa ojehúta chupekuéra: ‘Israel oñemokõta’ (Oseas 8:8). Umi Judaygua ojapo avei heta mbaʼe vai. Oseas 12:3 [12:​2, NM] heʼi: ‘Ñandejára ohova api Judápe, Jacob retãme oinupãta hembiapo vaikuére, omyengoviáta chupe opa mbaʼe ojapovaʼekuére’. Péro oĩ porã jeýta hikuái Ñandejára opromete rupi: ‘Che amoingove jeýta’ (Oseas 13:14).

Porandukuéra:

6:​1-3. Mávapa upe heʼíva: “Pejupáke jajevy Ñandejára rendápe”? Oiméne umi Israelgua naiñeʼẽrendúiva voi oñomokyreʼỹ ojevy hag̃ua Jehová rendápe. Péro haʼekuéra oñembyasyguaʼúnte. Jehová heʼi voi chupekuéra: “Peẽ niko cherayhu tatatina ha ysapy koʼẽicha, pyaʼeterei ogue jeýva” (Oseas 6:4). Ikatu avei Oseas heʼíraʼe koʼã mbaʼe omokyreʼỹ hag̃ua umi héntepe ojevy hag̃ua Jehovápe. Tahaʼe haʼeháicha, umi diez trivuygua naiñeʼẽrendúiva tekotevẽ oñembyasy añetehápe ha ojevy Jehová rendápe.

7:4. Mbaʼérepa ojeʼe umi Israelgua oporomoakãratĩva ojoguaha ‘tatakuápe hendy rire’? Ojeʼe péicha ojehechauka hag̃ua mbaʼéichapa haʼekuéra ojapose hendy umi mbaʼe vai.

Mbaʼépa ñanemboʼe:

4:​1, 6. Jaiko hag̃ua Ñandejára rapére, jaikuaavaʼerã chupe ha jajapo umi mbaʼe ñaaprendéva.

4:​9-13. Jehová okastigáta umi heko vaívape ha umi oadoráva ñandejára guaʼúpe (Oseas 1:4).

5:1. Umi omoakãva Ñandejára puévlo ni mbaʼevéicharõ nohenduivaʼerã umi ojahéivape ijeroviáre. Ohendúramo chupekuéra ikatu omokyreʼỹ ermanokuérape osegi hag̃ua rrelihión japu omboʼéva. Péicha oikóta chuguikuéra ‘ñuhã ha red’.

6:​1-4; 7:​14, 16. Ndovaléi mbaʼeverã jaʼénteramo ñañembyasyha. Ñandejára oiporiahuvereko hag̃ua peteĩ hembiapo vai vaʼekuépe, tekotevẽ oñembyasy ipyʼaite guive. Upéva ohechauka oadorávo Jehovápe haʼe heʼiháicha. Tekotevẽ oñehaʼã ojapopaite Jehová oipotáva (Oseas 7:​16, nóta).

6:6. Umi ojapo meméva ivaíva ohechauka ndohayhuiha Ñandejárape. Jajapóramo jepe heta mbaʼe Jehová servísiope, umíva ndovaléi mbaʼeverã ndajahayhúiramo chupe.

8:​7, 13; 10:13. La Biblia heʼi: “Ñamonoʼõ pe ñañotỹvaʼekue”, ha upéva oiko umi Israelgua naiñeʼẽrendúivare (Gálatas 6:​7, JMP).

8:8; 9:17; 13:16. Umi profesía oñeʼẽva Israel rehe oñekumpli umi Asiriaygua ojagarrárõ guare Samaria (2 Reyes 17:​3-6). Upévare jajerovia Ñandejára okumplitaha opaite mbaʼe heʼivaʼekue. Haʼe ndoguevíri upe heʼivaʼekuégui (Números 23:19).

8:14. Jehová omondo ‘tata ohapypáva’ Judá ‘róga guasukuéra’ áño 607-pe. Upérõ, Jehová heʼihaguéicha, umi Babiloniaygua ohundi Jerusalén ha Judá (2 Crónicas 36:19). Ndaipóri ni peteĩ mbaʼe Jehová ohejáva ojapoʼỹ rehe (Josué 23:14).

9:10. Jepe umi Israelgua oñemeʼẽma Jehovápe, haʼekuéra oñemeʼẽ jey ‘Baal Peórpe ha umi ñandejára guaʼu ikyʼávape’. Ko mbaʼe ohechauka ñañatendevaʼerãha ani hag̃ua jaheja rei ñane ñeʼẽ ñameʼẽvaʼekue Jehovápe (1 Corintios 10:11).

10:​1, 2, 12. Ñamombaʼevaʼerã Ñandejárape ñande pyʼaite guive. ‘Ñañotỹramo tekojoja, ñamonoʼõta mborayhu.’

10:5. Bet-aven ningo heʼise “Óga oporombyaíva”, ha ojeporu oñeñeʼẽ vai hag̃ua Betel rehe, heʼiséva “Ñandejára Róga”. Ojeguerahárõ guare Bet-ávengui pe vakaraʼy raʼanga, umi hénte Samariaygua ojaheʼojoa. Ajépa ivyroite hikuái ojeroviávo peteĩ taʼanga ikatuʼỹvare oñangareko ijehe! (Salmo 135:​15-18; Jeremías 10:​3-5.)

11:​1-4. Jehová ningo ohechauka ohayhuha ipuévlope ára ha ára. Upéicharõ arakaʼeve ndaipohýiri ñañemoĩ ipoguýpe.

11:​8-11; 13:14. Jehová ningo heʼivaʼekue ipuévlo oadora jeytaha chupe, ha iñeʼẽ ‘ndojevýi hendápe ojapoʼỹre hembipota’ (Isaías 55:11). Áño 537-pe umi hénte osẽ Babilóniagui ha oho jey Jerusalénpe (Esdras 2:1; 3:​1-3). Opa mbaʼe Jehová heʼivaʼekue umi proféta rupive oñekumplíta katuete.

12:6. Tekotevẽ ñandepyʼaporã, ñanderekojoja ha akóinte jajerovia Jehová rehe.

13:6. Umi Israelguápe ‘hembypáramo guare tembiʼu, ojejapoitereivaʼekue ha Ñandejáragui hesaraiete’. Upévare, aníkena ñañemombaʼeguasuse.

JEHOVÁ “RAPE NAIKARẼI”

(Oseas 14:​1-9)

Oseas ojerure: ‘Ejevýke Israel Jehová nde Járape, reʼavaʼekue niko ne rembiapo vaikuére’. Avei omokyreʼỹ umi héntepe ojerure hag̃ua Jehovápe: “Eheja reíkena oréve ore rembiapo vaikue ha ehendu ore ñeʼẽ” (Oseas 14:​2, 3, [14:​1, 2, NM]).

Peteĩ tapicha oñembyasýva hembiapo vaikuére, ojevyvaʼerã Jehovápe, ojapo haʼe heʼíva, ha omombaʼeguasu chupe. Mbaʼérepa? Jehová “rape naikarẽi, ha umi imarangatúva upérupi oguata” (Oseas 14:​10, [14:​9, NM]). Javyʼaitépa jaikuaávo “ára pahápe” heta tapicha ‘ohekataha Jehovápe ha umi mbaʼe porã haʼe omeʼẽva’! (Oseas 3:5.)

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 9]

Oñehundívo Samaria 740-pe opa pe rréino diez trivuygua