Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Tekotevẽpa jajepyʼapy ñane renonderãre?

Tekotevẽpa jajepyʼapy ñane renonderãre?

Tekotevẽpa jajepyʼapy ñane renonderãre?

“ARAKAʼEVE ndajepyʼapýiva che renonderãre. Pyaʼeterei ou ha aimoʼãʼỹ rehe og̃uahẽma.” Ojeʼéningo ko mbaʼe heʼihague pe sientífiko ifamosoitéva hérava Albert Einstein. Ha heta tapicha opensa haʼe opensahaguéicha. “Maʼerã piko ajepyʼapýta che renonderãre?”, heʼi hikuái. Oiméne ñahendúma ojeʼérõ: “Aiko porãse koʼág̃a”. “Jahasa porãna koʼág̃a.” “Anína rejepyʼapy koʼẽrõ g̃uarãre.”

Péro ndahaʼéi koʼág̃ante oñepensáva péicha. “Jakaru, ñamokõ ha javyʼa. Ani jajepyʼapy mbaʼevére”. Péicha opensavaʼekue yma umi epicúreo. Heta tapicha oikovaʼekue apóstol Pablo tiémpope opensa avei haʼekuéraicha. “Jakaru ha ñamboyʼu, koʼẽrõite niko ñamanóne!”, heʼi hikuái (1 Corintios 15:32). Haʼekuéra ningo heʼi ñamanontevaʼerãha voi ha upévare ñañehaʼãmbaitevaʼerãha jahasa porã jaikove aja.

Oĩ katu hetaiterei tapicha oñehaʼãmbaitéva oiko porãve, péro upéva ndeʼiséi oikoha vyʼarã rapykuéri. Haʼekuéra ohasa asyeterei ha oñehaʼã anga jahecha ndaikatúipa oiko porãmie. Koʼã tapicha opensa jave henonderãre jehasa asy ha vyʼaʼỹmante ohecha. Upévare ikatu oimoʼã iporãveha nopensáirõ tenonderãre.

Tekotevẽpa jajeprepara ñapensávo ñane renonderãre?

Heta tapicha oiko porãva jepe oimoʼã natekotevẽiha jajepyʼapy ñane renonderãre. Ikatu heʼi: “Maʼerã piko ajepyʼapy reíta?”. Haʼekuéra oimoʼã jajeprepara reiha ñane renonderãme g̃uarã, upéi nosẽiramo ñahaʼarõva japyta ñañeamarga. Peteĩ karai yma guare hérava Job heta oñehaʼãvaʼekue ifamiliakuéra oiko porãmba hag̃ua. Péro oñeñandu vaieterei ohechávo ‘opytapa reiha’ umi mbaʼe ohaʼarõva (Job 17:11; Eclesiastés 9:11).

Peteĩ poéta Escociaygua hérava Robert Burns ombaʼapo aja ijarádo reheve, ombyaipa peteĩ anguja raity. Ko poéta ombojoja upe oikovaʼekue yvyporakuéra ohasávare. Oñehundívo chugui haity pe anguja ndaikatúi ojapo mbaʼeve ha odisparámante ani hag̃ua omano. Ojepyʼamongetávo oikovaʼekuére, pe poéta ohechakuaa entéro yvypórare oikoha avei heta mbaʼe ikatuʼỹva jajoko. Upévare umi mbaʼe porã jajaposéva nosẽi jepi ñahaʼarõháicha.

Heʼisépa upéva jajeprepara reiha ñapensávo ñane renonderãre? Ndajajepreparáirõ ikatuete oiko ñanderehe heta mbaʼe vai. Pór ehémplo oiko jave urakán, yvyryrýi ha umícha. Pe urakán Katrina oúrõ guare ningo avave ndaikatúi ojoko. Péro umi tapicha Nueva Orleansgua ojeprepara porãrire, ikatuvaʼerãmoʼã ombohovái porãve, ha saʼivevaʼerãmoʼã pe sarambi oikóva, ajépa?

Mbaʼépa nde repensa? Iporãpa jaiko koʼág̃a g̃uarãnte jajepyʼapyʼỹre ñane renonderãre? Jahechamína mbaʼépa heʼi ko mbaʼére pe párte oúva.

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 3]

“Jakaru, ñamokõ ha javyʼa. Ani jajepyʼapy mbaʼevére”