Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

“Jajapo meme umi mbaʼe oguerúva pyʼaguapy”

“Jajapo meme umi mbaʼe oguerúva pyʼaguapy”

“Jajapo meme umi mbaʼe oguerúva pyʼaguapy”

PETEĨ rrúta ningo ipyahúpe iporã ha ojoja asy. Upe riremínte katu oñepyrũma oñembyai ha ojoavymimi. Upévare oñemyatyrõmavaʼerã ani hag̃ua ivaipave ha oiko aksidénte.

Upéicha avei ñande, sapyʼánte ikatu jajoavymimi ñande rapichándi. Apóstol Pablo oikuaavaʼekue oĩha ojoavýva Romapegua kongregasiónpe. Upévare ohai: “Jajapo meme umi mbaʼe oguerúva pyʼaguapy ha ñañopytyvõ jakakuaa hag̃ua ñande espíritupe” (Rom. 14:​13, 19, BNP). Mbaʼérepa ñañehaʼãvaʼerã jajapo umi mbaʼe oguerútava pyʼaguapy? Mbaʼépa ikatu jajapo akóinte jaiko hag̃ua pyʼaguapýpe kongregasiónpe?

Mbaʼérepa ñañehaʼãvaʼerã jaiko pyʼaguapýpe?

Pe rrúta nañamyatyrõiramo pyaʼe ikatu oñembyaive ha ipeligróso. Upeichaite avei oikóta nañasolusionáiramo ñande rapichándi ñane provléma. Apóstol Juan ohai: ‘Oiméramo peteĩ heʼíva ohayhuha Ñandejárape ha ndaijaʼéi iñermánore, ijapu. Upe ohayhuʼỹva iñermáno ohechávape, mbaʼéichapa ohayhúta Ñandejára ndohecháivape’ (1 Juan 4: 20, ÑÑB). Koʼápe heʼiháicha jajoavyʼimi haguére ñane ermánondi, ikatumaha voi ndajachaʼevéi hese.

Jesucristo heʼivaʼekue Ñandejára ndoguerohorymoʼãiha ñande servísio ndajaikoporãi aja entéro ñane ermanokuérandi. Upévare Jesús heʼi hemimboʼekuérape: ‘Rerahakuévo nembaʼekuaveʼẽ altárpe nemanduʼa sapyʼa nde rapicha ipochyha nendive, eheja nembaʼekuaveʼẽ pe altár renondépe ha tereho nde rapicha rendápe. Eñemoĩ porã raẽ hendive ha upéi eju emeʼẽ nembaʼekuaveʼẽ’ (Mat. 5:​23, 24). Jahechaháicha ñaime porã hag̃ua Jehovándi, ñañehaʼãvaʼerã jaiko porã ñande rapichakuéra ndive. *

Peteĩ provléma oikovaʼekue Filipospegua kongregasiónpe ohechauka mbaʼérepa avei ñañehaʼãvaʼerã jaiko porã ñande rapichándi. Pablo ningo imanduʼa ikártape Evodia ha Síntique ojoavyha. Ha upévare ikatuha oñembyai pe kongregasión (Fili. 4:​2, 3). Pyaʼe ningo ojekuaapa jepi peteĩ provléma noñesolusionáiramo. Upévare, ñañehaʼãta ñasolusiona oimeraẽ provléma ñane ermánondi, jahayhu ha jaiko porãségui enterovéndi.

Jesús heʼivaʼekue: “Ovyʼavaʼerã umi oporomoingo porãva” (Mat. 5:9). Ha ‘ñandepyʼaguapýramo ñaneresãivéta’ (Pro. 14:30). Upéicha javyʼáta, péro ñandepyʼaróramo pyaʼeve ñanderasypáta.

Enterove ningo jaikuaa tekotevẽha jaiko porã ñande rapichándi. Péro ikatu ndajaikuaaporãi mbaʼéichapa ñasolusionavaʼerã peteĩ provléma. Jahechami koʼág̃a mbaʼéichapa la Biblia ikatu ñanepytyvõ.

Ñañemongeta porãramo jaiko porãta ñande rapichakuérandi

Michĩ reheve oñemyatyrõ porãve pe rrúta ivaiha. Ha ñande avei ñañehaʼãvaʼerã ñaperdona umi deféktoʼi orekóva ñane ermanokuéra. Heta vése iporãve voi jajapo péicha, upévare apóstol Pedro heʼi ‘pe mborayhu omoʼãha heta tembiapo vaikue’ (1 Ped. 4:​8, ÑÑB).

Péro heta vése ningo la provléma ivaive ha ndaikatúi jaheja reínte. Ñanemanduʼamína mbaʼépa oiko umi Israelguáre oike riremi pe yvy Ñandejára omeʼẽvaʼekuépe chupekuéra. “Umi Rubengua, Gadgua ha Manasés trívu mbytere” ohasa pe rrío Jordán ha ‘omopuʼã hikuái peteĩ altár ndetuichapa jepéva’. Ambue trivuygua katu oimoʼã pe altár ojapo hague hikuái ñandejára guaʼúpe g̃uarã. Upévare, haʼekuéra ndaikatúi oheja reíntevo upéva ha oñembosakoʼi oñorairõ hag̃ua hendivekuéra (Jos. 22:​9-12, ÑÑB).

Oĩma opensáva ohóramo oñorairõ iñermanokuérandi ohaʼarõʼỹve jave chupekuéra, saʼive omanotaha chuguikuéra isoldádo. Péro ipyʼatarovarangue omondo peteĩ grúpo oñemongeta hag̃ua iñermanokuéra ndive. Umíva oporandu: ‘Mbaʼeichagua tembiapo vai piko pejapopeína pepyrũvo Israel Jára ñeʼẽ rehe ha pemboykévo Ñandejárape’. Péro umi trívu ndojapóikuri pe altár ñandejára guaʼúpe g̃uarã. Mbaʼépa ojapóta hikuái ojeʼe rei haguére hesekuéra upéicha? Ijarhél guasúnepa iñermanokuérape? Térãpa ndeʼimoʼã chupekuéra mbaʼeve? Nahániri, imbaʼeporãnte hendivekuéra ha heʼi omombaʼeguasuségui Jehovápe ojapo hague hikuái pe altár. Upévare avavépe ndojejukái ha enterove osegi oĩ porã Ñandejára ndive. Péicha oñemongeta porã rupi oiko porã jey hikuái (Jos. 22:​13-34).

Ha umi ótro ojapo porã avei, haʼekuéra odesidi mboyve peteĩ mbaʼe oñemongeta raẽ umi Rubengua, Gadgua ha Manasés trívu mbytere ndive. Ñandejára Ñeʼẽ heʼi voi: ‘Aníke ndepochy pyaʼeterei; ivýrovanteko ipochy rei’ (Ecl. 7:​9, ÑÑB). La Biblia heʼiháicha ñañemongeta porã vaʼerã ñasolusiona hag̃ua umi provléma tuichavéva. Hasy ningo Jehová ñanevendesi hag̃ua ndajaikoporãséi ha ñandepyʼaróramo ñane ermánondi ñaimoʼãgui ofalla vai hague ñanendive.

Péro, mbaʼépa jajapovaʼerã peteĩ ermáno ñanembojovakéramo ipochýgui ñanderehe? Mbaʼépa jajapovaʼerã oñeʼẽ reíramo ñanderehe? La Biblia heʼi: “Mbeguekatu porã ñañeʼẽrõ ñande rapichápe ipochy jera” (Pro. 15:1). Umi ojapovaʼekue pe altár omombeʼu porãnte mbaʼérepa ojapo hikuái. Ha upéicha ombopyʼaguapy iñermanokuérape. Koʼág̃a rupi avei ñande ñañeʼẽta jave ñane ermáno ndive peteĩ provlémare térã oñeñeʼẽta jave ñanendive, ñañeporanduvaʼerã: “Mbaʼépa ikatu haʼe ha ajapo aiko porã hag̃ua che rapichándi? Ha mbaʼéichapa añeʼẽvaʼerã chupe?”.

Ñapensa raẽ vaʼerã mbaʼépa jaʼéta

Jehová oikuaa ñane provléma heta jave ñañeʼẽseha upévare. Péro ñañatendevaʼerã, ani nañasolusionái haguére ñande rapichándi peteĩ provléma, ñañeʼẽma ótro ndive upévare. Péicharõ ningo ñandepyʼaróta ha ñañeʼẽ vaítama ñande rapicháre. Upévare ikatu oiko heʼíva Proverbios 11:11: ‘Umi iñañáva júru ohundi peteĩ táva’. Upéicha avei ñañeʼẽ vaíramo peteĩ ermánore, ikatu ñamoingo vai kongregasiónpe.

Upéicharõ jajapo hag̃ua umi mbaʼe oguerúva pyʼaguapy, ñañeʼẽ porã vaʼerã ñane ermanokuérare. Apóstol Pablo ningo heʼi umi kristianokuérape: “Aníke osẽ pende jurúgui ñeʼẽ vai”. Péro heʼi avei: ‘Pehechauka uvei penembaʼeporãha, penembaʼerechakuaaha oñondive, ha peheja rei ojupe opa mbaʼe’ (Efe. 4:​29-32, JMP). Ajépa jaiko porãse jeýta peteĩ ermánondi heʼíramo ñandéve jafalla hague hendive, péro jaikuaa imanduʼa porãha jepi ñanderehe. Upeichaite avei ñande ñanemanduʼa porãramo ñane ermanokuérare, ndahasyivéta chupekuéra oiko porã jey hag̃ua ñanendive (Luc. 6:31).

Jajepytasókena ojoykére Ñandejára servísiope

Ñaneimperfékto rupi nañañeʼẽvéi jepi umi ofallávape ñanendive, péro upéva ningo ivai (Pro. 18:1). Ñamombaʼeguasúgui Jehovápe oñondivepa, jajepytasovaʼerã ñane ermanokuéra ykére (Sof. 3:9).

Oñeñeʼẽ vaíramo jepe ñanderehe, ñamombaʼeguasuvaʼerã Ñandejárape. Peteĩ ehémplo ningo ñandéve g̃uarã ku viúda mboriahumi Jesús oñeʼẽ hague. Haʼe ohecha pe viúda ‘omeʼẽ hague opa oguerekóva’ pe témplope g̃uarã. Upe mboyve ningo Jesús ojaʼókuri umi hudiokuérape omoakãvape iñaña haguére. Péro pe viúda nomboykéi Jehovápe umíva iñaña haguére. Ha Jesús katu ndojokói chupe omeʼẽ hag̃ua ikontrivusión, oguerohory guei mbaʼeichaitépa ojerovia Ñandejárare. Upe viúda okumpli pe léi oñemeʼẽvaʼekue Moiséspe, péro upe riremi Jesús oipeʼa ko léi omanóvo opavave rehehápe (Luc. 21:​1-4).

Mbaʼépa jajapóta peteĩ ermáno ñandetrata vai térã naimbaʼerechakuaái mbaʼéramo ñanendive? Ndajaservimoʼãvéima piko Jehovápe ñande pyʼaite guive upévare? Térãpa ñañembopyʼaguasúta ha ñasolusiona ñane provléma ani hag̃ua ojeiko vaipa kongregasiónpe?

La Biblia heʼi ñandéve: “Ikatuha peve, peñehaʼãmbaite peiko pyʼaguapýpe opavave ndive” (Rom. 12:18). Ñañehaʼãmbaitékena jajapo upéicha, ha jasegi jaguata pe tape ñandeguerahávare jeikove opaveʼỹvape.

[Nóta]

^ párr. 6 La Atalaya 15 de octubre de 1999, páh. 17-22, ohesaʼỹijo Jesús heʼivaʼekue Mateo 18:​15-17-pe.

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 17]

Evodia ha Síntique osolusionavaʼerã iprovlemakuéra

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 18]

Mbaʼépa ikatu haʼe ha ajapo aiko porã hag̃ua che rapichándi? Ha mbaʼéichapa añeʼẽvaʼerã chupe?