Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Oñeporandúva jepi

Oñeporandúva jepi

Oñeporandúva jepi

La Biblia ningo oñeʼẽ “libro de Jasar” ha “libro de las Guerras de Jehová” rehe (Jos. 10:13; Núm. 21:​14, NM). Péro mokõivéva noĩri umi lívro la Bibliapegua apytépe. Koʼã lívropa Ñandejára ohaikáraʼe ha upéi oñehundínte?

Ndaikatúi jaʼe Ñandejára ohaika hague umi mokõi lívro ha upéi oñehundínte hague. Umi ohaivaʼekue la Biblia ningo oñeʼẽ voínte heta lívro yvypóra ohaivaʼekuére. Péro oĩ avei umi lívro oñemoĩva Ñandejára Ñeʼẽme ha oñehenóinteva ótro téra rupi. Pór ehémplo, 1 Crónicas 29:​29-pe heʼi ‘ojehaiha pe proféta Samuel kuatiañeʼẽme, ha pe proféta Natán kuatiañeʼẽme, ha proféta Gad kuatiañeʼẽme’. Koʼã mbohapy lívro réra oiméne hína umi lívro koʼág̃a rupi jaikuaáva Primero ha Segundo de Samuélramo, térã pe lívro hérava Jueces.

Oñeñeʼẽ jepi avei umi kuatiañeʼẽ ojoguávare la Bíbliape oĩvape, péro umíva ndahaʼéi Ñandejára Ñeʼẽ. Umíva apytépe oĩ: “el libro de los asuntos de los tiempos de los reyes de Judá”, “el Libro de los Reyes de Judá y de Israel”, “el Libro de los Reyes de Israel” ha “el Libro de los Reyes de Israel y de Judá”. Oiméramo jepe koʼã lívro réra ojogua Primero ha Segundo de los Reyes-pe, ndahaʼéi Ñandejára ohaikavaʼekue ijespíritu rupive. Upévare noñemoĩri Ñandejára Ñeʼẽme (1 Rey. 14:29; 2 Cró. 16:11; 20:34; 27:7). Umíva ningo oiméne lívro omombeʼúva yma oikovaʼekue ha ojeguerekómava Esdras ha Jeremías ohaiha tiémpope umi mbaʼe la Bíbliape oñemombeʼúva.

Umi la Biblia ohaíva apytépe oĩ oiporúva umi lívro ojehaivaʼekue upe tiémpope, péro ndahaʼéiva Ñandejára Ñeʼẽ. Pór ehémplo, Ester 10:​2-pe oñeʼẽ “Libro de los asuntos de los tiempos de los reyes de Media y Persia” rehe. Lucas katu heʼi: “Aikuaapa porã rire opaite mbaʼe iñepyrũha guive” ahai Ñandejára Ñeʼẽ. Upearã oiméne ohecha raẽ rakaʼe umi kuatiañeʼẽ oñeanota hague mbaʼe famíliaguipa onase Jesús (Luc. 1:3; 3:​23-38, BNP). Pe lívro hérava Lucas ningo ojehaivaʼekue Ñandejára espíritu rupive, ha ñamombaʼevaʼerã ojeporúramo jepe umi kuatiañeʼẽ upe tiémpope guare ojehai hag̃ua.

Pe “el libro de Jasar” ha “el libro de las Guerras de Jehová” ningo dokuménto, péro ndahaʼéi Ñandejára ohaikavaʼekue ijespíritu sánto rupive. Upévare, Jehová noñangarekói umi lívrore. La Bíbliape oñeñeʼẽ koʼã mokõi lívrore, upévare umi iñarandúva heʼi koʼãva ñeʼẽpoty térã purahéi oñembyatyvaʼekueha. Umívape oñemombeʼu mbaʼéichapa Israel oñorairõvaʼekue iñenemigokuérandi (2 Sam. 1:​17-27). Peteĩ enciclopedia bíblica-pe heʼi umi lívro haʼeha “ñeʼẽpoty ha purahéi ojejapovaʼekue Israélpe, ha péicha oñemantene umi ñeʼẽpoty upe tetãme”. Ha umi kuimbaʼe Jehová oiporuvaʼekue ohaika hag̃ua umi profesía térã visión, ohai avei heta kuatiañeʼẽ ijeheguireínte ha Jehová nomoĩkái umíva la Bíbliape. La Biblia añoite ningo ‘iporã ñamboʼe ha ñañemoñeʼẽ hag̃ua ñande rapichápe, japorohekomboʼe ha ñaporomoarandu hag̃ua hekopete’ (2 Tim. 3:16; 2 Cró. 9:29; 12:15; 13:22).

Oñeñeʼẽ haguére la Bíbliape ambue lívrore ha ojeporu haguére umi informasión oĩva pype, ndeʼiséi Ñandejára ohaika hague ijespíritu rupive. Péro Jehová oñangareko umi lívro oĩvare la Bíbliape ‘oiko hag̃ua opa ára g̃uarã’ (Isa. 40:8). Upeichaite, Jehová ningo omoĩka la Bíbliape 66 lívro, ha umívare ñande ñaikotevẽ ‘ñandekatupyry hag̃ua opaichagua tembiapo porãme’ (2 Tim. 3:​16, 17, ÑÑB).